Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32Ek-1729-2022.pdf
PDF · 93.05 KB
Case nature
Subarea
32Ek/1729/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: N.. H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX E., právne zast.: Mgr. Maroš Ožvald, advokát, IČO: 30 798 833, so sídlom Grösslingova 6 - 8, 811 09 Bratislava, proti povinnému: ISTROMEX, a. s., IČO: 31 328 164, so sídlom Nobelova 9, 831 02 Bratislava, právne zast.: JUDr. Janka Hazlingerová, advokátka, IČO: 42 259 371, so sídlom Nobelova 9, 831 02 Bratislava, o vymoženie 1854 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom, JUDr. Eva Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Turčianska 50, 821 09 Bratislava, pod sp. zn. 332EX 307/22, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/1729/2022 zo dňa 14.10.2022, ECLI:SK:OSBB:2022:6122354879.2, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 62,75 eur, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na zastavenie exekúcie, doručeným súdu dňa 28.06.2022, domáhal od povinného (pôvodne povinný 1/) a spoločnosti G.S.S., s.r.o., so sídlom Ovsištské námestie 1, 851 04 Bratislava, IČO: 36 726 427 (pôvodne povinný 2/) vymoženia sumy 1854 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 22Cb/30/2013 zo dňa 03.08.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 22Cb/30/2013 zo dňa 05.03.2019 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Cob/143/2019 zo dňa 22.09.2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2/ Dňa 27.02.2023 doručil súdu súdny exekútor upovedomenie o ukončení exekúcie vedenej proti povinnému 2/, pričom doručením uvedeného upovedomenia súdu sa podľa § 61o ods. 3 Exekučného poriadku exekučné konanie voči povinnému 2/ skončilo a exekúcia sa vedie už len voči povinnému 1/, ktorý tak zostal jediným povinným v exekúcii, preto sa ďalej v konaní bude označovať bez číselného označenia 1/.
3/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 14.10.2022 uznesenie, ktorým návrh povinného (1/) na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 62,75 eur (výrok II.). V odôvodnení, za použitia ustanovení § 45 ods. 1, § 48 ods. 2, § 61e, § 61k ods. 1, ods. 2 a ods. 5, § 61l ods. 3 a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 580, § 581 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, konštatoval, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, ktorý ale nie je dôvodný. Uviedol, že povinný sa domáhal zastavenia (prípadne prerušenia) exekúcie z dôvodu, že na základe exekučného titulu mu bola uložená povinnosť
oprávnenému zaplatiť pohľadávku vo výške 1 850 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,25 % p.a. od 28.04.2013 až do dňa zaplatenia. Exekučným titulom však bolo zároveň rozhodnuté, že povinný má voči oprávnenému nárok na 86% -nú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania však súd dosiaľ nerozhodol. Oprávnený a povinný sú si, na základe rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, navzájom veriteľom a aj dlžníkom, pričom pohľadávka povinného voči oprávnenému je vyššia v dôsledku čoho vymáhaný nárok oprávneného zanikne započítaním pohľadávky povinného voči pohľadávke oprávneného. Započítaniu bráni iba nečinnosť súdu. Táto skutočnosť bráni vymáhateľnosti nároku oprávneného v tomto exekučnom konaní. Ďalej povinný tvrdil, že oprávnený je nedostatočne a nepresne označený, pretože pohľadávka mu vznikla ako živnostníkovi, pričom oprávnenie zaniklo dňa 16.07.2016. Ďalej je oprávnený označovaný ako fyzická osoba, čo je podľa povinného nedostatočné, navyše aj z dôvodu, že právne nástupníctvo nebolo riešené ani doložené.
4/ V súvislosti s jednostranným započítaním poukázal vyšší súdny úradník na ust. § 61e Exekučného poriadku v zmysle ktorého, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na procesné následky, avšak sa nedotýka dôsledkov hmotnoprávnych. Inak povedané, exekučný súd môže prihliadnuť aj na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky voči judikovanej, pričom rozhodujúcou je skutočnosť, kedy došlo k započítaciemu prejavu povinného. Ak k započítaniu došlo po začatí exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a teda okamihom, keď poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi, exekučný súd na započítanie prihliadne len vtedy, ak pohľadávka povinného voči oprávnenému je priznaná exekučným titulom. Ak však k započítaniu došlo pred začatím exekúcie, exekučný súd prihliadne na jednostranné započítanie, ktorého predmetom je aj nejudikovaná pohľadávka (avšak s prihliadnutím na osobitosti započítania, ktoré v exekučnom konaní vyvstávajú), najmä ak nejudikovanú pohľadávku protistrana uzná, resp. ak ju nepopiera alebo ak ide o nesporné prípady, keď nejudikovaná pohľadávka je v konaní preukázaná s dostatočnou istotou oproti judikovanej pohľadávke. Preto sa v súvislosti s posudzovaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku pohľadávky jednostranným započítaním kladú vyššie nároky na povinného pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok započítania, a to bez potreby osobitne náročného dokazovania zo strany exekučného súdu, ktorý v exekučnom konaní nemá vytvorený priestor na vykonanie rozsiahleho dokazovania. Vyšší súdny úradník považoval tvrdenie povinného, že oprávnený nemôže úspešne v exekučnom konaní vymáhať svoj nárok voči povinnému z dôvodu, že tým istým exekučným titulom bol povinnému priznaný voči oprávnenému nárok na 86%-nú náhradu trov konania, za irelevantné. V začatom exekučnom konaní nemožno prihliadať na jednostranné započítanie pohľadávky povinného voči oprávnenému z dôvodu, že k započítaciemu prejavu zo strany povinného voči oprávnenému nedošlo a započítanie nemožno vykonať prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie (tak, ako to urobil vo svojom podaní povinný). Zároveň sa jedná o nejudikovanú pohľadávku povinného voči oprávnenému a jej výšku (5 932,22 eur predstavujúcu vyčíslený 86% nárok na trovy konania) možno označiť za spornú, nakoľko pokiaľ príslušný súd s konečnou platnosťou nerozhodne o výške trov konania, nie je vopred možné ustáliť záver, že povinnému bude priznaná náhrada trov konania v takej výške, v akej si ich vyčíslil a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že oprávnenému bola rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Cob/143/2019 zo dňa 22.09.2020 priznaná náhrada trov odvolacieho konania, o ktorej bude taktiež rozhodovať súd prvej inštancie samostatným uznesením. Za neopodstatnené považoval aj tvrdenia povinného o neúplnom a neurčitom označení oprávneného. Pokiaľ pohľadávka oprávneného vznikla z titulu náhrady škody v rámci výkonu podnikateľskej činnosti, pričom po zániku živnostenského oprávnenia si uvedenú pohľadávku vymáha ako fyzická osoba. Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť. Živnostník ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom, jeho záväzky nezanikajú. V prípade ukončenia podnikateľskej činnosti podnikateľským subjektom - živnostníkom, resp. zánikom jeho živnostenského oprávnenia, prechádzajú všetky jeho pohľadávky a záväzky na fyzickú osobu, ktorá túto podnikateľskú činnosť ukončila, resp. ktorej živnostenské oprávnenie zaniklo. Z uvedeného dôvodu sú taktiež úvahy o právnom nástupníctve nepodstatné.
5/ Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal vyšší súdny úradník nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Preto jeho návrh na zastavenie exekúcie považoval vyšší súdny úradník za nedôvodný a podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ho zamietol a oprávnenému, ktorý mal úspech, priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
6/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej poukázal na dôvody podania svojho návrhu na zastavenie exekúcie a uviedol, že nemôže súhlasiť zo závermi konajúceho súdu, ktorý vo veci rozhodol bez riadneho zistenia skutkového stavu, bez toho aby preveril, či v predmetnej exekučnej veci skutočne neexistujú dôvody pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 6lk ods.1 písm. d/ Exekučného poriadku. V čase vydania napadnutého uznesenia boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 6lk ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pretože v exekučnom konaní vedenom pod č. 332EX 307 boli všetky nároky oprávneného v plnej výške uspokojené a zaplatené z účtu pôvodného povinného 2/ (G.S.S., s.r.o.), ktorý bol zaviazaný k náhrade škody v prospech oprávneného vo výške 1 854 eur spolu v povinným, a to solidárne. Zaplatením pohľadávky oprávnenému v plnej výške (istina, úroky, trovy) spoločnosťou G.S.S., s.r.o., zanikla pohľadávka oprávneného nielen voči uvedenej spoločnosti (pôvodne povinnému 2/), ale aj voči povinnému (pôvodne povinnému 1/) z dôvodu ich solidarity. Oprávnený už nemôže požadovať zaplatenie pohľadávky od povinného, ak túto pohľadávku v plnom rozsahu zaplatil pôvodný povinný 2/, nakoľko jej zaplatením (ktorýmkoľvek solidárne zaviazaným povinným) zanikla a nemôže byť ďalej vymáhaná v exekučnom konaní. V predmetnej veci boli a sú splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 61k ods.1 písm. d/ Exekučného poriadku z dôvodov uvedených v tejto sťažnosti, preto povinný navrhol, aby odvolací súd podľa § 611 ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu voči nemu zastavil.
7/ Oprávnený navrhol sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania za vyjadrenie k sťažnosti, nakoľko nesúhlasil s dôvodmi sťažnosti povinného. Pohľadávka z vymáhaného exekučného titulu bola oprávnenému skutočne zaplatená konajúcou súdnou exekútorkou dňa 15.11.2022 (t.j. po vydaní napadnutého uznesenia), táto skutočnosť ale nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu). Navyše povinný uvádza v sťažnosti úplne iný dôvod na zastavenie exekúcie, ako bol uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom rozhodoval exekučný súd v napadnutom uznesení. V zmysle § 61o ods. 1 Exekučného poriadku bude exekúcia ukončená súdnym exekútorom vydaním upovedomenia po tom, ako bude uhradený celý vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie (momentálne zostávajú oprávnenému neuhradené trovy, ktoré mu boli priznané napadnutým uznesením a tiež uznesením, sp. zn. 32Ek/1729/2022 zo dňa 14.10.2022 o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie). Ukončenie exekúcie podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku po uspokojení oprávneného, ale nie je zastavením exekúcie v zmysle § 61k Exekučného poriadku (ide o ukončenie exekúcie iným spôsobom ako zastavením exekúcie). Dôvod, uplatnený povinným v sťažnosti, teda nepochybne nepredstavuje inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a exekučný súd nemôže z tohto dôvodu exekúciu zastaviť. Sťažnosť povinného je teda v celom rozsahu nedôvodná.
8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
15/ Pretože povinný v sťažnosti nesprávnosť rozhodnutia odôvodňoval len svojím novým tvrdením - splnením nároku priznaného exekučným titulom pôvodným povinným 2/, ktorý bol solidárnym dlžníkom s povinným (pôvodným povinným 1/), sudca sa nezaoberal dôvodmi zastavenia exekúcie uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie (keďže vo vzťahu k rozhodnutiu o nich nezaujal povinný žiadnu konkrétnu procesnú obranu), ale v tomto rozsahu odkazuje na odôvodnenie vyššieho súdneho úradníka. V sťažnostnom konaní tak posudzoval len nové tvrdenie povinného o uhradení nároku spoločnosťou G.S.S., s.r.o., ktoré malo byť dané v čase vydania napadnutého uznesenia. Tvrdenie povinného však súd považoval za neopodstatnené, a to z viacerých hľadísk. Vyšší súdny úradník nemal povinnosť ex offo zisťovať, či neexistujú aj iné dôvody zastavenia exekúcie, ako tie, ktoré uviedol povinný 1/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Princíp oficiality (bývalý § 58 ods. 2 Exekučného poriadku) už nie je súčasťou súčasnej platnej právnej úpravy exekučného konania. Preto ak taký dôvod zastavenia exekúcie povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil, nemal vyšší súdny úradník dôvod tieto skutočnosti zisťovať a z tohto titulu nemožno jeho rozhodnutie považovať za nesprávne. Splnenie vymáhaného nároku spadá pod dôvod zastavenia exekúcie vymedzený § 61k písm. a/ Exekučného poriadku (nie § 61k ods. 1 písm. d/, ako to uvádzal povinný). Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku je dôvodom na zastavenie exekúcie okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a ktorá mala za následok zánik vymáhaného nároku, napr. splnenie, avšak k takému plneniu musí dôjsť po vzniku exekučného titulu a mimo rámca exekúcie. Oprávnený nespochybnil, že k splneniu nároku priznaného exekučným titulom došlo (čo sa nakoniec prejavilo i vydaním upovedomenia o ukončení exekúcie voči pôvodnému povinnému 2/), no vo vzťahu k povinnému mu zostali neuhradené trovy priznané napadnutým uznesením. Keďže povinný v sťažnosti nešpecifikoval okamih splnenia nároku priznaného exekučným titulom pôvodným povinným 2/, posúdil súd vznesenie takej námietky za oneskorené v zmysle koncentračnej zásady (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku). Koncentrácia sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Ak by však aj súd prihliadal na tvrdenia povinného o plnení nároku priznaného exekučným titulom jedným zo solidárnych dlžníkov, ako na skutočnosť podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, ktorá nastala po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (k čomu možno dospieť nielen na základe vznesenia takej námietky až v sťažnosti, ale i na základe vyjadrenia oprávneného, že mu súdny exekútor poukázal vymoženú sumu v novembri 2022), ani tak by neboli spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (ani čiastočnom) nevydáva. Ak teda povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie, resp. prijatie plnenia v rámci exekúcie podľa, čím sa exekúcia (jej časť) bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie (o zastavení) súd nevydáva. Nakoľko pôvodný povinný 2/ plnil sumu priznanú exekučným titulom až po začatí exekúcie, také plnenie nebolo dôvodom zastavenia exekúcie súdom, ale považuje sa za plnenie v rámci exekučného konania (výkon exekúcie), za ktoré patrí súdnemu exekútorovi odmena (§ 61f ods. 1 v spojení s § 199c ods. 4 Exekučného poriadku). Preto nemôžu tvrdenia povinného o plnení vymáhaného nároku po začatí exekúcie ako dôvod
zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku obstáť, ale sú dôvodom vydania upovedomenia o ukončení exekúcie súdnym exekútorom za podmienky, že povinný splní i trovy exekúcie (oprávneného a súdneho exekútora).
16/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol sťažnosť povinného ako nedôvodnú.
17/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
20/ Právny zástupca oprávneného, ktorý bol v sťažnostnom konaní úspešný, si v rámci vyjadrenia k sťažnosti povinného uplatnil trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k sťažnosti povinného. Exekučný poriadok v ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Keďže si ich oprávnený nevyčíslil, súd mu na základe zásady úspechu priznal nárok na náhradu trov vyplývajúci zo spisu. Vychádzajúc z predmetu konania (istiny 1 854 eur), priznal sudca oprávnenému podľa §199a ods. 1, § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 2 písm. c/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti odmenu vo výške 40,66 eur a 11,63 eur ako režijný paušál za rok 2022 + 20% DPH, t.j. 10,46 eur. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 62,75 eur priznané mu týmto rozhodnutím a vo výške 62,75 eur, priznané mu rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).