Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/22/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľky W. I., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Frankom, advokátom so sídlom Lemešany 82, proti odporcovi Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, zastúpenému JUDr. Michaelou Mihalcovou, advokátkou so sídlom V Košiciach, Fatranská 2/E, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému Q. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov z 24.07.2015 č.k. -102 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určení výživného.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzatvorené dňa 02.10.1999. Na čas po rozvode zveril maloletého Q. I. do osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť uhrádzať výživné pre maloletého v sume 60 Eur mesačne. Zároveň upravil styk medzi maloletým Q. a otcom tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v čase od piatka 16:00 hod. do nedele 14:00 hod., každú nepárnu stredu v kalendárnom mesiaci od 15:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny piatok v kalendárnom mesiaci od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny pondelok v kalendárnom mesiaci od 15:00 hod. do 18:00 hod.. Súd prvého stupňa zároveň upravil styk otca s maloletým počas letných prázdnin, vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov. Vyslovil, že o trovách konania vrátane trov štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že bolo zistené, že vzťahy účastníkov sú v dôsledku správania sa oboch manželov trvalo rozvrátené a nie je možná ich náprava, preto vyhovel návrhu na rozvod manželstva. Zveril maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky, keď v tejto súvislosti prihliadol k návrhu kolízneho opatrovníka a odporúčania znalca ustanoveného v konaní. Rozhodol tiež o úprave styku otca s maloletým. Prvostupňový súd určil výživné pre maloletého sumou 60 Eur mesačne, prihliadol nie len k možnostiam otca, ale najmä k jeho vyjadreniu, že maloletému prispieva nad rámec určeného výživného, na jeho celkové potreby sumou vo výške 50 Eur mesačne, má teda k dispozícii finančné prostriedky, ktoré mu umožňujú prispievať maloletému na jeho potreby, navyše pri určenej úprave styku je viac než pravdepodobné, že otcovi vzniknú celkové výdavky, ktoré presiahnu určených 60 Eur a keďže vzťah otca so synom je veľmi pozitívny, otec je ochotný uspokojovať potreby maloletého, nie je dôvod na určenie vyššieho výživného v súčasnosti.

Súd prvého stupňa uviedol, že o trovách konania v rátane trov štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, najmä v súvislosti s tým, že doteraz nebolo rozhodnuté o všetkých nárokoch ustanoveného znalca.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o určení výživného na čas po rozvode podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť a uložiť mu povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 40 Eur mesačne. V dôvodoch odvolania otec uvádza, že súd pri zisťovaní nákladov na dieťa a pomerov, v ktorých žije vychádzal z vyhlásenia matky, ktorá svoje tvrdenia ničím nepreukázala. Tak ako matka maloletého aj on pracuje nie v riadnom pracovnom pomere, ale iba na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti LK - Team, s.r.o.. Vykonáva pomocné práce v pekárni a jeho mesačný príjem je cca 60 až 80 Eur. Príležitostné brigády, ktoré sa v minulosti vyskytli nie je možné zo strany súdu považovať za stabilný príjem a iný zdroj príjmu nemá v súčasnosti. Zdôraznil, že napriek jeho finančnej situácii sa chce o syna starať, ale nie tak, že sa znova zadlží a bude si musieť požičiavať. Súd týmto rozhodnutím uložil mu povinnosti nad rámec súčasných príjmov, čím sa dostáva do situácie, ktorá povedie k zhoršeniu stavu jeho financií. Zároveň vyhlásil, že ak sa jeho príjmy do budúcna zlepšia, nemá záujem na synovi šetriť a bude mu dobrovoľne prispievať, ale v súčasnej situácii sa nemôže ešte viac zadlžovať.

Matka ani kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku o určení výživného v zmysle zásad vyjadrených v polu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca opodstatnené nie je.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu vo všeobecnosti sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, ktoré sú ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča.

Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závisle predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzické a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie sa v spoločenskom živote a pod.. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa.

Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že pokiaľ ide o matku maloletého Q., táto je zamestnaná v spoločnosti Cimbaľák, s.r.o. so sídlom v Bardejove, na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti a u tohto zamestnávateľa dosahuje čistú mesačnú mzdu 70 Eur mesačne. Podľa vlastných vyjadrení matky jej skutočný príjem u tohto zamestnávateľa môže dosiahnuť sumu 230 až 250 Eur za mesiac (č.l. 27 ). Matka z tohto príjmu uhrádza nájom vo výške 170 Eur mesačne, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb, ako aj školské náklady maloletého Q., ktorý bol v čase rozhodovania prvostupňového súdu žiakom ôsmeho ročníka základnej školy.

Otec maloletého je od marca 2012 zamestnaný v spoločnosti LK - Team, s.r.o. so sídlom v Bardejove na základe dohody o pracovnej činnosti, kde vykonáva pre zamestnávateľa pomocné práce v pekárni s príjmom 80 Eur mesačne. Jeho skutočný príjem dosahuje sumu 400 Eur čistého mesačne (č.l. 26, 45) s tým, že takýmto spôsobom si dokáže pravidelne mesačne privyrobiť. Aj medzi pravidelné mesačné výdavky otca patrí úhrada nákladov za bývanie v sume 175 Eur mesačne, ako aj na zabezpečovanie jeho základných životných potrieb. Poukázal aj na splácanie viacerých pôžičiek tak vo vzťahu k fyzickým osobám a nebankovým subjektom.

Odvolací súd konštatuje, že takto dané pomery na strane účastníkov konania súd prvého stupňa vyhodnotil správne a v závislosti od toho dôvodne rozhodol o vyživovacej povinnosti zo strany otca k maloletému v rozsahu po 60 Eur mesačne. Nepochybne náklady na zabezpečovanie odôvodnených potrieb maloletého s ohľadom na jeho vek sú vysoké, bolo však potrebné zohľadniť v tejto súvislosti reálne zárobkové a majetkové schopnosti na strane povinného otca. Možno prisvedčiť otcovi, že deklarovaný príjem z pracovnej činnosti nie je vysoký. Podľa vlastných vyjadrení prezentovaných v konaní však otec opakovane potvrdil, že dokáže takýmto spôsobom zarobiť zhruba 400 Eur mesačne. Z tohto príjmu je nepochybne v jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať výživné v sume 60 Eur mesačne, stanovené súdom prvého stupňa pre maloletého tak, aby boli zabezpečené jeho odôvodnené potreby. Takto určenú sumu výživného považuje s ohľadom na všetky okolností veci aj odvolací súd za opodstatnenú a primeranú.

Odvolací súd preto rozsudok vo výroku o výživnom potvrdil ako vecne správny postupom podľa , 2 .

Z dôvodu, že súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o trovách konania účastníkov postupom podľa , aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.