Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-75-2014.pdf
PDF · 102.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/75/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v právnej veci navrhovateľky W. I., Y.. B., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Jozefom Frankom, advokátom so sídlom Lemešany 82, proti odporcovi Q. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Dubie 189, štátny občan SR, právne zastúpeného JUDr. Michaelou Mihalcovou, advokátkou so sídlom Fatranská 2/E, Košice, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému Q. I., nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Bardejov, takto
rozhodol:
R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzavreté dňa X.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v F. vo zväzku č. X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX.
Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého Q. I., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá je povinná a oprávnená sa o maloletého riadne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
Odporca je p o v i n n ý uhrádzať na výchovu a výživu maloletému Q. mesačne 60 Eur, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, opakovane do budúcna.
Odporca je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým Q. každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 14.00 hod., každú nepárnu stredu v kalendárnom mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod, každý nepárny piatok v kalendárnom mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod a každý párny pondelok v kalendárnom mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod..
Odporca je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým Q. každý kalendárny rok počas letných prázdnin v čase od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 14.00 hod, v čase od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 14.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov v čase od 22.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 14.00 hod., každý párny kalendárny rok od 29.12. od 10.00 hod. do 2.1. bezprostredne nasledujúceho kalendárneho roka do 14.00 hod., každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od Veľkonočného štvrtka od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod.. V období počas letných prázdnin, Vianočných sviatkov a Veľkonočných sviatkov neplatí úprava styku odporcu s maloletým Martinom, ktorú súd určil v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku a ktorá sa vzťahuje k úprave styku v bežných týždňoch.
Odporca si maloletého vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku v mieste bydliska maloletého, kde ho po uplynutí doby určenej pre stretávanie sa s ním vráti. Navrhovateľka je povinná maloletého Q. na stretávanie sa s odporcom riadne pripraviť.
O trovách konania, vrátane trov štátu súd rozhodne v lehote do 30 dní od právoplatnosti veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 12.8.2014 a upravenom v priebehu konania domáhala, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol, zveril jej maloletého Q. do osobnej starostlivosti, zaviazal odporcu prispievať maloletému na výchovu a výživu mesačne sumou 60 Eur mesačne a upravil styk odporcu s maloletým na každú nepárnu sobotu v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom nechce ďalej zotrvať v manželskom spolužití, manželstvo je nefunkčné a rozvrat trvalý a neobnoviteľný. S odporcom nežije v spoločnej domácnosti a počas spoločného života jej odporca ubližoval. Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu zveriť maloletého Q. do osobnej starostlivosti navrhovateľke, styk odporcu s maloletým upraviť čo najčastejšie a zaviazať odporcu povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 60 Eur mesačne.
Odporca s návrhom na rozvod súhlasil. Navrhol striedavú starostlivosť o maloletého Q..
Uznesením č.k. 4P 75/2014 - 38 zo dňa 15.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2014, súd predbežne zveril maloletého Q. I., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľke. Uložil odporcovi povinnosť prispievať na výchovu a výživu maloletému Q. mesačne sumou vo výške 30 Eur, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám navrhovateľky. Rozhodol, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletým Q. každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 14.00 hod., každú nepárnu stredu v kalendárnom mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod a každý párny pondelok v kalendárnom mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Odporca si maloletého vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku v mieste bydliska maloletého, kde ho po uplynutí doby určenej pre stretávanie sa s ním vráti. Navrhovateľka je povinná maloletého Q. na stretávanie sa s odporcom riadne pripraviť. Súd ďalej určil, že o trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Súd rozhodol, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému Q.H. I., vedeného na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 4P 75/2014.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, výpoveďou účastníkov, znaleckým posudkom, rodným listom maloletého Q., sobášnym listom účastníkov, správou kolízneho opatrovníka, vysvedčeniami maloletého, znaleckým posudkom č. 6/2015, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :
Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX a toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev MÚ F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX. Obidvaja manželia sú slovenskými štátnymi občanmi, u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z tohto manželstva pochádza syn Q., narodený dňa X.X.XXXX.
Účastníci uzavreli manželstvo na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Nezhody medzi manželmi začali asi 3 roky po svadbe a to v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, keďže odporca sa neustále zadlžoval. V ich dôsledku prišiel o rodinný dom. Začalo medzi nimi dochádzať k hádkam a v dôsledku toho sa odporca v júli 2014 od svojej manželky a syna odsťahoval k svojej priateľke, ktorá má tri deti a s ktorou v súčasnosti žije v 3 izbovom byte. V súčasnosti sú vzťahy medzi manželmi veľmi negatívne, o maloletom nedokážu komunikovať.
Maloletý Q. je žiakom 8. ročníka na Základnej škole, žije v spoločnej domácnosti s matkou, pričom s otcom sa pravidelne stretáva. Je zdravý. Matka maloletého pracuje na dohodu s mesačným príjmom 60 Eur, poberá rodinné prídavky a finančne jej pomáhajú príbuzní. Na maloletého má náklady vo výške 60 Eur mesačne, čo zahŕňa náklady na stravu, oblečenie a obuv, hygienu, mobil a vreckové. Spláca jednu pôžičku vo výške 30 Eur mesačne. Otec maloletého má pravidelný príjem vo výške 400 Eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije s priateľkou a jej troma deťmi. Má mesačné náklady na stravu 50 - 60 Eur, na hygienu 20 - 30 Eur, na oblečenie 50 Eur, na mobilný telefón 6 Eur, prispieva priateľke na domácnosť sumou 175 Eur mesačne. Má veľa dlhov, požičal si približne 31.534,22 Eur (950.000,- Sk), ktoré postupne spláca.
Zo znaleckého posudku č. 6/2015 vyplýva, že maloletý je samostatný, primerane citlivý, optimisticky ladený, v sociálnych vzťahoch voči vrstovníkom je priateľský a neagresívny, voči autorite dospelých je disciplinovaný, formovateľne prispôsobivý a ovplyvniteľný inými osobami. Osoby podľa zaujatia v citovom svete maloletého sú 1. otec, 2. matka, 3.-6. starí rodičia. Vzťah k matke je vzťah silnej intenzity s prevahou kladných citov, pociťuje z jej strany viac direktivity a konfrontačných konfliktov. Vzťah k otcovi je vzťah silnej intenzity s prevahou kladných citov. Otec pre maloletého predstavuje hlavný objekt citov, lásky a bezpečia. Matka je jednoduchým, málo diferencovaným typom cholerického temperamentu s prevahou emocionálnych zložiek osobnosti nad racionálnou zložkou. v súčasnosti je u nej frustrácia citových zložiek, prežíva pocity krivdy, nepochopenia a odmietnutia. Tzv. psychorozvod ( citové, sociálne a materiálne odpútanie s a od manžela) je u nej iba na začiatku, túži po odplate za krivdy a domáha sa spravodlivosti. Neboli zistené dôvody, ktoré by obmedzovali jej výchovnú kompetenciu voči maloletému. Odporca je prakticky orientovaný, vnútorne nepokojný extrovert. je citovo založený, keď sa mu nedarí, je tvrdohlavý, opozičnícky a neprispôsobivý a môže sa prejaviť aj agresívne. Neboli zistené dôvody, ktoré by obmedzovali jej výchovnú kompetenciu voči maloletému. Znalec v súčasnosti jednoznačne odmietol možnosť zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom, pretože absentuje u nich hlavná podmienka a to je bezproblémová vecná komunikácia a kooperácia rodičov pri riešení každodenných výchovných problémov maloletého, tá bude možná až keď obaja rodičia v budúcnosti zvládnu tzv. psychorozvod. Obaja manželia v globále spĺňajú všetky základné psychologické a sociálne požiadavky pre tzv. úspešné rodičovstvo. V prospech navrhovateľky je väčšia spoľahlivosť a sociálna istota v prostredí, ktoré vytvára. Slabinou je impulzivita, neustále výčitky, neschopnosť kooperovať. V prospech otca je citová vrúcnosť, schopnosť chápať duševný svet a lepší citový vzťah zo strany maloletého k jeho osobe. Jeho slabinou je nespoľahlivosť, materiálne, bytové a finančné provizórium. Znalec v prípade rozvodu manželstva odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľke v spojení s rozšírením časového priestoru pre styk maloletého s odporcom.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vzťahy účastníkov sú v dôsledku správania sa oboch manželov trvalo rozvrátené a nie je možná ich náprava. Podľa názoru súdu odporca sa zbytočnými záväzkami neúmerne zadlžil, čo malo vplyv na finančnú situáciu v manželstve a aj na vzťah s manželkou. Tá však svojim správaním situáciu v manželstve nijako nezachránila ale naopak neústupčivosťou a hašterivosťou dokonala rozvrat v manželstve. Odporca už vyše roka žije v družnom pomere s inou ženou, žiaden z manželov nechce zotrvať v manželstve, naopak, dôsledkom vzájomných vyhrotených vzťahov sú trestné konania a preto súd toto manželstvo rozviedol s poukazom na skutočnosť, že rozvrat je neprekonateľný a bráni akémukoľvek manželskému spolužitiu, ktoré je dlhodobo iba formálnym zväzkom a ako takým na príťaž nielen manželom, ale najmä maloletému Q., ktorý ním trpí. Obnovenie manželského spolužitia za takýchto pomerov už podľa názoru súdu nie je možné.
Súd ďalej zveril maloletého Q. do osobnej starostlivosti navrhovateľke, pričom prihliadol k návrhu kolízneho opatrovníka a odporúčanie znalca. Súd je toho názoru, že toho času má navrhovateľka viac predpokladov pre zverenie maloletého, v neprospech odporcu je jeho nespoľahlivosť, materiálne, bytové a finančné provizórium. Odporca sa neúmerne finančne zaväzuje a pokiaľ v tom bude pokračovať existuje do budúcna reálna hrozba, že jeho finančné možnosti budú výrazne obmedzené. Navyše v rodine jeho priateľky, s ktorou žije, bývajú ďalšie tri deti, preto je súd toho názoru, že je pre maloletého pri matke zabezpečené väčšie súkromie, ktoré bude s pribúdajúcim vekom maloletý potrebovať stále viac. Súd nevyhovel návrhu odporcu a nezveril maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov z jednoduchého dôvodu a tým je v súčasnosti neexistencia spolupráce, komunikácie a inej kooperácie pri výchove rodičov vo vzťahu k maloletému. Vzťahy oboch rodičov sú výrazne narušené a ich občasné stretávania sa končia trestnými oznámeniami. Obaja manželia teda zatiaľ nemôžu vykonávať striedavú starostlivosť.
K námietkam odporcu:
- že on predstavuje pre maloletého hlavný zdroj lásky, bezpečia a citov, otec u neho figuruje na mieste č. 1, vzťah s priateľkou otca a jej deťmi je kladný, súd uvádza, že pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti jednému z rodičov súd posudzuje všetky aspekty a okolnosti, ktoré sa vzťahujú k tomu rozhodnutiu a nemožno vytrhnúť z kontextu iba jeden a tým argumentovať. Nepochybne, otec je v súčasnosti u syna na prvom mieste, ale v neprospech odporcu hovoria iné vážne okolnosti ( menšia zodpovednosť, finančná a bytová nestabilita, bývanie s ďalšími 4 ľuďmi), čo vo svojom súhrne znamená, že vhodnejšia pre zverenie do starostlivosti sa súdu javí navrhovateľka. Tá je navyše u maloletého hneď na druhom mieste v citovom svete, čo znamená, že medzi rodičmi nie je taký veľký rozdiel, ktorý by výrazne menil pohľad súdu na iné aspekty posúdenia vhodnosti rodičov. Obaja rodičia sú vhodní pre výchovu maloletého a striedavá starostlivosť je v súčasnosti vylúčená,
- že matka je málo pružná v myslení a reči, neustále sa vracia k problémom z minulosti, má slabú slovnú zásobu a vyjadrovacie schopnosti, má intelektové výkony v pásme podpriemeru, prevažujú u nej emócie nad ráciom, je citovo labilná a impulzívna, otec je uvoľnený, pokojná a pohotový človek, jeho rozumové výkony sú v pásme horného priemeru, je citovo založený, je pohodovým, vecným a hravým spoločníkom, súd uvádza, že posúdenie, či matka je vhodná na výchovu maloletého bolo plne v kompetencii znalca. Ten nezistil žiadny dôvod pre to, aby súd nemohol maloletého zveriť matke a súd v celom rozsahu odkazuje na znalecký posudok vo veci. Opätovne odporca vytrháva z kontextu tohto znaleckého posudku určité ustanovenia bez toho, aby posúdil ich celkový obsah a to aj s ohľadom na vlastnú osobu a jeho negatívne vlastnosti, ktoré súd v znaleckom posudku rovnako uvedené a pre ktoré znalec neodporučil zverenie maloletého otcovi pred matkou,
- že záver znaleckého posudku nekorešponduje so zisteniami znalca, súd uvádza, že práve naopak, znalecký posudok je jasný, vecný a zrozumiteľný. Znalec presvedčivo uviedol, prečo navrhuje zveriť dieťa matke a prečo neodporúča striedavú starostlivosť a to aj s ohľadom na osobnosti oboch rodičov a ich poradie, určené maloletým Q..
- že znalec v znaleckom posudku uviedol nespoľahlivosť otca, čo však nekonkretizoval, súd uvádza, že to ani nebolo úlohou znalca, táto skutočnosť vyplýva jednak z toho, že odporca sa neúmerne finančne zaväzuje, v dôsledku čoho prišiel o rodinný dom, ale aj z toho, že je konateľom v obchodných spoločnostiach, pričom z toho nemá žiadny príjem.
- maloletý Q. sám uviedol, že chce byť s otcom súd uvádza, že maloletý je z rozvodu, ale najmä zo správania sa oboch rodičov k sebe navzájom vo veľkom strese a jeho názor síce súd vzal do úvahy, avšak nie je pre rozhodovanie o ňom rozhodujúci. Zodpovedá styku otca s ním, ktorá je veľmi častá. Maloletý logicky v súčasnosti uprednostňuje otca, ktorý s ním nežije v spoločnej domácnosti a s ktorým teda nemusí riešiť bežné povinnosti a zákazy, zodpovedajúce veku, ako napríklad povinnosť upratať si posteľ, ísť spať v určitú hodinu, nechodiť neskoro domov a podobne. Matka je na syna direktívnejšia, ale to podľa názoru súdu neznamená jej diskvalifikáciu, práve naopak, vzhľadom na vek maloletého je potrebné byť na neho aj prísny v určitých prípadoch. Otec, s ktorým rieši voľno časové aktivity je preto na prvom mieste v jeho citovom svete, ale to neznamená, že k matke nič necíti a nechce byť s ňou. Dôsledkom rozvodu je však odlúčenie jeho rodičov a s tým spojená aj povinnosť súdu rozhodnúť o tom, komu bude zverený. Samotná túžba maloletého byť zverený otcovi nie je podľa názoru súdu objektívne vhodná a rozhodujúca.
K ostatným námietkam odporcu sa súd osobitne nevyjadril, poukazuje však na výpoveď znalca na pojednávaní dňa 6.7.2015, v ktorej znalec presvedčivo vyvrátil akékoľvek argumenty odporcu, spochybňujúce vypracovaný znalecký posudok vo veci.
Súd určil výživné pre maloletého na sumu 60 Eur mesačne v súlade s návrhom jeho matky, pričom prihliadol nielen k možnostiam odporcu, ale najmä k jeho vyjadreniu, že maloletému prispieva nad rámec určeného výživného na jeho celkové potreby sumou vo výške 50 eur mesačne. Má teda k dispozícii finančné prostriedky, ktoré mu umožňujú prispievať maloletému na jeho potreby, navyše pri určenej úprave styku je viac než pravdepodobné, že odporcovi vzniknú celkové výdavky, ktoré presiahnu určených 60 Eur a keďže vzťah otca so synom je veľmi pozitívny, odporca je ochotný uspokojovať potreby maloletého, nie je dôvod na určenie vyššieho výživného v súčasnosti.
Súd zároveň rozhodol o úprave styku odporcu s maloletým v zmysle výroku tohto rozsudku tak, aby bolo dodržané jednak právo otca na stretávanie sa so synom a jednak právo maloletého stýkať sa čo možno najčastejšie s osobou, ku ktorej má v súčasnosti veľmi pozitívny vzťah, ktorý je preto potrebné naďalej udržiavať, čomu prispeje pravidelné stretávanie sa. Súd pri úprave styku prihliadol aj na odporúčanie znalca ako aj kolízneho opatrovníka, o široký časový priestor pre styk. Pozitívny vzťah otca a syna je potrebné rozvíjať, keďže to je v prioritnom záujme maloletého, navyše v tomto prípade má odporca snahu a vôľu tráviť so synom čo možno najviac času, čomu súd nebráni, keďže neboli zistené žiadne dôvody pre obmedzenie styku. Námietku navrhovateľky, že maloletému sa zhoršil prospech súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že prospech sa maloletému zhoršoval v podstate kontinuálne už od roku 2011, na čom majú vinu podľa názoru súdu obaja rodičia, keďže dieťa vníma ich vzájomné negatívne vzťahy a dopláca na ne aj takýmto spôsobom.
K námietke odporcu, že nebol prítomný pri výsluchu maloletého súd uvádza, že je oprávnený realizovať všetky opatrenia, ktoré majú za cieľ zistiť skutkový stav objektívne a v tomto prípade absencia oboch rodičov (nielen odporcu) pri výsluchu maloletého mala za cieľ nevystavovať maloletého stresu z nich a bola na jeho prospech pri výpovedi ( čo je cieľ každého konania starostlivosti o maloletých). Navyše súd z výsluchu maloletého nezistil také skutočnosti, ktoré by použil v tomto rozsudku a ktoré by boli podkladom pre jeho rozhodnutie, naopak nariadil vo veci znalecké dokazovanie na zistenie podkladov pre rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov vo vzťahu k maloletému na čas po rozvode.
K námietkam odporcu vo vzťahu k prebiehajúcim trestným konaniam súd uvádza, že nie je oprávnený riešiť otázku či došlo k spáchaniu trestného činu navrhovateľkou ako predbežnú otázku a pokiaľ nebude vo veci právoplatne rozhodnuté o skutku, v ktorom bude jednoznačne preukázané akékoľvek nevhodné správanie sa matky vo vzťahu k maloletému Q., súd to nemôže dopredu prejudikovať. Navrhovateľka poprela tvrdenia maloletého, že mu sľúbila notebook za krivú výpoveď a preto toto tvrdenia ostáva v pozícii nepreukázaného tvrdenia proti inému, opačnému tvrdeniu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na tzv. negatívny dôkaz, kedy nie je možné preukázať niečo, čo sa nestalo.
O trovách konania, vrátane trov štátu, súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, najmä v súvislosti s tým, že doteraz nebolo rozhodnuté o všetkých nárokoch ustanoveného znalca.
Súd už len záverom uvádza, že rozhodoval na základe skutočností, ktoré existovali v čase vyhlásenia rozsudku a tie sa v budúcnosti môžu zmeniť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, okrem výroku o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.