Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5P/195/2022

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti H. a Z. obe bytom u matky, deti rodičov - matky Z., trvale bytom V., a otca Z., trvale bytom V. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, a to:

Maloletý Z. I., nar. XX. XX. XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky Z. ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Vo vzťahu k maloletej H. I. návrh na zverenie do osobnej starostlivosti z a m i e t a (platí rozsudok OS Kežmarok sp. zn. ).

Vo výroku o výživnom m e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 23. 01. 2015, sp. zn. , tak, že z v y š u j e výživné na maloletú H. I., nar. XX. XX. XXXX., zo sumy 27,13 eur na sumu 100 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred matke Z., odo dňa podania návrhu, t. j. od 29. 09. 2022.

Otec Z., sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého Z., sumou 100 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred matke Z. odo dňa podania návrhu, t. j. od 29. 09. 2022.

II. V prevyšujúcej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podala 29. 09. 2022 na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom, a to na čas do rozvodu manželstva

2. Podaným návrhom žiadala, aby boli maloleté deti H. a Z. zverené do jej osobnej starostlivosti a manžel, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí na čas do rozvodu sumou po 200 eur na každé maloleté dieťa. Zároveň žiadala o priznanie spätného výživného od mesiaca máj 2022, nakoľko od toho času jej manžel žiadnou sumou na výživu maloletých detí neprispieva. Podaný návrh odôvodnila tým, že manžel v mesiaci august opustil spoločnú domácnosť a žije u svojej priateľky v Z. v Českej republike, kde ja pracuje. Ako dôvod uviedla, že manžel sa na spoločnej domácnosti nepodieľa a o deti nejaví žiadny záujem, a to už od mája 2022, preto žiadala priznať výživné už od mája 2022. Výdavky maloletých detí, svoj ani manželov príjem v návrhu neuviedla ani bližšie nešpecifikovala.

3. Rozsudkom tunajšieho súdu z 23. 02. 2015, sp. zn. , bola mal.H. I., J.. X.. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky Z. I., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec mal. dieťaťa Z. E. Z. K. prispievať na výživu mal. H. mesačne sumou 27,13 eur, počnúc mesiacom február 2015, splatné vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa. V zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Dlžné výživné za obdobie mesiaca február 2015 vo výške 27,l3 eur je otec mal. dieťaťa povinný zaplatiť matke mal. dieťaťa v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 19. 03. 2015. Teda rodičovské práva k maloletej dcére účastníkov konania upravené boli.

4. Súd zároveň zistil, že 07. 09. 2022 sa na tunajšom súde konalo informatívne stretnutie vo veci návrhu na rozvod manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktorý rovnako podala navrhovateľka. Navrhovateľka spoločne s odporcom uzavreli rodičovskú dohodu, ktorou navrhli zveriť sa maloleté deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec - odporca sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí, na každé sumou 100 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred matke, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi nenavrhli upraviť. Vo veci ešte právoplatne rozhodnuté nebolo, teda rodičovská dohoda doposiaľ schválená nebola.

5. Podľa (ďalej ), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej účastník) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

6. Podľa (ďalej ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ods. , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

21. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

22. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

23. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

24. Podľa § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.

25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

27. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

28. Ustanovenia tretej časti predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa . Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

29. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

30. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. ). Okresný súd sa takisto stotožňuje so závermi Ústavného súdu SR, sp. zn. z 23. 01. 2013, v ktorom Ústavný súd poukazuje na to, že účelom predbežného opatrenia (podľa nových procesných predpisov už neodkladného opatrenia) je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že vo veci samej bude rozhodnuté inak. Ústavný súd má zato, že pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom. Okresný súd sa s uvedenými závermi plne stotožňuje, jednoznačne je potrebné prihliadať na názory dieťaťa a jeho preferencie s prihliadnutím na jeho rozumovú vyspelosť.

31. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov.

32. Súd mal týmto osvedčené, že v danej veci sa vyžaduje okamžitá úprava formou neodkladného opatrenia, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu súdu vo veci samej. Je nevyhnutne potrebné, aby boli neodkladne upravené pomery účastníkov, pretože rodičia maloletých detí spolu nežijú v spoločnej domácnosti a o ich starostlivosti sa v danom štádiu nedokážu dohodnúť, pričom u oboch rodičov musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa maloletých detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 ods. 1 Dohovoru). Pri rozhodovaní súd prihliadal na záujem maloletých detí, najmä na ich zdravie, vývinové potreby i stabilitu výchovného prostredia. V týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko ide o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, predloženého návrhu ako aj uskutočneného informatívneho stretnutia 07. 09. 2022, na ktorom došlo k dohode rodičov, má súd za to, že návrh matky je opodstatnený. Otec maloletých detí sa nepodieľa na chode spoločnej domácnosti od mája 2022 a nežije od augusta 2022 v spoločnej domácnosti. Matka uviedla, že sa podľa jej informácii nachádza momentálne v Českej republike. Maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá sama zabezpečuje starostlivosť a potreby maloletých detí. Keďže ešte neprebehlo schválenie rodičovskej dohody v rámci konania o návrhu na rozvod manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, ktoré je vedené pod sp. zn. , súd vníma relevantnosť a dôvodnosť podaného návrhu, ktorý je v záujme maloletých detí a preto maloletého syna zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Vo vzťahu k maloletej dcére návrh matky na zverenie do jej osobnej starostlivosti zamietol, nakoľko mal za preukázané, že maloletá dcéra už súdnym rozhodnutím bola zverená do osobnej starostlivosti matky

33. Súd upravil neodkladným opatrením vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom, pričom vo vzťahu k dcére zmenil rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. a vo vzťahu k maloletému synovi určil výživné.

34. Účelom neodkladného opatrenia je určiť výživné v nevyhnutnej miere. Matka žiadala na každé dieťa sumu 200 eur mesačne, a to aj spätne od mesiaca máj 2022. Vzhľadom na vek a potreby maloletých detí, ako aj skutočnosť, že otec na informatívnom stretnutí konanom 07. 09. 2022 sám navrhol sumu 100 eur titulom výživného, súd v rámci neodkladného opatrenia považuje výživné v sume po 100 eur mesačne za primerané na uspokojenie potrieb maloletých detí v nevyhnutnej miere. V čase rozhodovania súd nemal k dispozícii žiadne doklady preukazujúce výdavky maloletých detí, výdavky ani príjem matky, nakoľko návrh konkrétnymi príjmami a výdavkami neodôvodnila. taktiež tieto neboli špecifikované ani v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Preto súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol, tak ako zamietol návrh matky na spätné výživné, keďže ho žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Samotná skutočnosť, že otec v máji 2022 opustil spoločnú domácnosť a na výživu detí neprispieva, ešte sama o sebe nezakladá dôvod na priznanie spätného výživné, nakoľko pre priznanie spätného výživného je zákonnou podmienkou existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ak však navrhovateľka má za to, že má právo na spätné výživné, je potrebné podať samostatný návrh vo veci samej o určenie spätného výživného, ktorý je však potrebné odôvodniť v zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine.

35. Súd dáva do pozornosti, že obaja rodičia majú povinnosť rovnakou mierou vykonávať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. O návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa bude rozhodovať vo veci samej, a to v konaní o rozvod manželstva. Rovnako úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom vykonaná týmto neodkladným opatrením je len dočasná. Podrobné dokazovanie ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých, bude tiež predmetom ďalšieho dokazovania v konaní vo veci samej.

36. Uvedené nie je možné objektívne vykonať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na ultra krátke zákonné lehoty pre rozhodovanie súdu. Keďže pri rozhodovaní o úprave styku a výživnom sa jedná o jeden z najzávažnejších zásahov do výkonu rodičovských práv a povinností, súd prvej inštancie si vyhradil rozhodovanie vo veci samej, kde vykoná rozsiahlejšie dokazovanie.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.