Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-201-2013.pdf
PDF · 117.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8P/201/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. X., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky: J. K., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. X, zastúpená v konaní Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou so sídlom v Galante, Nová Doba 920/5, a otca: T.N. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. J., J..N.. Š. XXX/XX, v konaní o úpravu styku a zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný platiť zvýšené výživné na mal. Y. X., Q.. XX.XX.XXXX, zo sumy 75,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne s účinnosťou 28.11.2014 do 30.4.2015 a na sumu 110,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2015, ktoré je otec povinný platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok na splatnom výživnom na mal. Y. za obdobie od 28.11.2014 do 31.4.2015 vo výške 859,60 Eur je otec povinný splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok.
III. Otec je oprávnený sa maloletou Y. stýkať každý párny víkend v roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do piatka 8.00 hod., počas letných prázdnin od 15.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. každého roka, od 15.08. od 09.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. každého roka, počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 30.12. od 09.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka 09.00 hod. do nedele 16.00 hod. Matka je povinná maloletú na styk pripraviť a otec je povinný maloletú prevziať v určenom čase. Otec maloletú preberie a odovzdá v školskom zariadení, v prípade, že ide o styk mimo školského času, preberie a odovzdá maloletú v mieste bydliska matky.
IV. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.01.2012, č.k. 5P/233/2011-52, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/25/2013-104, zo dňa 13.03.2013.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V predmetnej veci vedenej sa otec domáha, aby súd upravil styk s maloletou tak, že bude oprávnený s maloletou sa stretávať každý párny týždeň v roku od piatku v čase od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov v párny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a v nepárny rok od 30.12. od 09:00 hod. do 01.01. do 18:00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka 09:00 hod. do nedele 16:00 hod., počas letných prázdnin 2 júlové týždne a 2 augustové týždne, ďalej sa otec domáha úpravy styku s maloletou počas týždňa s prespaním maloletej u neho, tiež že
matka je povinná informovať otca o zdravotnom stave, záujmoch dieťaťa, jeho aktivitách a jeho správaní a výsledkoch v materskej škole na jeho e-mailovej adrese vždy k 15. a 30. dňu v mesiaci.
Uviedol, že matka mu bráni v telefonickom kontakte s maloletou, nepodáva mu žiadne informácie o maloletej. Poukázal nato, že je pre neho málo, aby strávil napríklad Vianoce s maloletou len po 9 hodín. Ďalej uviedol, že má s maloletou vybudovaný vzťah.
Matka podaným návrhom zo dňa 14.11.2014 žiadala zvýšenie výživného plateného zo strany otca na maloletú Y. a to zo sumy 75,- Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2014. Uviedla, že v čase posledného rozhodnutia, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.12.2012, č.k. 5P/233/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2013, bola vyživovacia povinnosť otca určená sumou 75,-Eur mesačne, v čase rozhodnutia súdu bol otec od 06.09.2011 poberateľom dávky nemocenského poistenia s tým, že bol vydokladovaný príjem vo výške 237,50 Eur. Poukázala na to, že výživné v takejto výške nekryje ani nekrylo náklady spojené s výchovou a výživnou maloletej. Uviedla, že otec maloletej zmenil zamestnávateľa, pričom je cca od septembra 2014 v zahraničí s mesačným príjmom 2.500,-Eur mesačne. Tiež poukázala na to, že maloletá sa stala žiačkou základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 5P/221/2014-13, zo dňa 10.07.2015, súd spojil konanie o návrhu matky o zvýšenie výživného vedeného pod sp.zn. 5P/221/2014 s konaním o návrhu otca o úpravu styku s maloletou Y. vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 8P/201/2013, konanie o oboch návrhoch sa vedie pod sp.zn. 8P/201/2013.
Tunajší súd uznesením č.k. 8P/201/2013-16, zo dňa 20.12.2013, zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný otcom, ktorým sa otec domáhal zmeny úpravy styku.
Kolízny opatrovník navrhol upraviť styk v tom smere, aby mohol s otec s maloletou okrem každého druhého víkendu tráviť aj jeden štvrtok za dva týždne s tým, že dieťa u neho prespí, v prípade ak by dieťa trávilo u neho len poobedie, musel by sa otec s dcérou pripravovať na vyučovanie, takže veci k ďalšiu dňu by dieťa muselo mať taktiež k dispozícií, považoval za potrebné presne špecifikovať úpravu styku počas letných prázdnin, pretože doterajšia úpravu dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiaci august spôsobujú rodičom problémy, nevedia sa dohodnúť, o ktoré dva týždne ide, súhlasil aj s rozšírením styku počas vianočných sviatkov. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného, tento považoval za dôvodný, na strane dieťaťa nastala podstatná zmena jej nástupom do školy, výšku zvýšeného výživného navrhol rozčleniť na obdobie kedy otec pracoval v Taliansku a jeho príjem bol vyšší, v tomto období by bolo možné časť výživného poukazovať, resp. uložiť otcovi poukázať na účet maloletej a v období odkedy prestal pracovať v Taliansku a pribudla mu vyživovacia povinnosť, navrhol určiť výživné v sume 110,-Eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením znaleckého posudku, potvrdenia o príjme matky, potvrdenia o príjme otca, správy materskej školy, úradného záznamu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto and Váhom, rodného listu, pričom zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.01.2012, č.k. 5P/233/2011-52, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19CoP/25/2013-104, zo dňa 13.03.2013, tunajší súd zveril mal. Y. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok. Týmto rozsudkom súd ďalej určil výživné zo strany otca, a to sumou 75,- Eur mesačne a upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. Y. každý párny týždeň v roku od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov dňa 25.12. v párnom roku v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. a dňa 26.12. v nepárnom roku v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka 09:00 hod. do nedele 16:00 hod., počas letných prázdnin 2 júlové a 2 augustové týždne v každom roku v čase od pondelka 09:00 hod. do nedele 18:00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2013. V čase predmetného rozhodnutia súd vychádzal z tej skutočnosti, že matka maloletej od septembra 2011 po materskej nastúpila do zamestnania, mala stratu na zárobku, pretože z dôvodu ochorenia maloletej zostala na OČR, príjem matky za obdobie od 08/2011 do 10/2011 bol 286,40 Eur, pričom do 08/2011 poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 Eur mesačne. Otec bol zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý príjem bol vo výške 500 - 550,- Eur.
Matka je toho času zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný príjem 596,19 Eur netto. Maloletá navštevuje 2. ročník základnej školy. Pokiaľ ide o výdavky maloletej, matka platí mesačne tanečnú 15,-Eur, stravu v škole 30,- Eur, družinu 3,50 Eur, na cestu do školy vynaloží 50,- Eur mesačne, náklady matka vynakladá i s hradením školských pomôcok (perá, farbičky, lepidlo, iné písacie a kresliace potreby), ako aj náklady na drogériu a oblečenie. Matka uviedla, že maloletej sa snaží vyplniť čas rôznymi aktivitami a to návštevy kúpalísk, návštevy hradov, v zime chodí s maloletou lyžovať.
Otec pracoval v Taliansku, pričom dosiahol príjem za mesiac 9/2014 vo výške 1.519, - Eur, za mesiac 10/2014 vo výške 1.629,- Eur, za mesiac 11/2014 vo výške 1.743,- Eur, za mesiac 12/2014 vo výške 1.776,- Eur, vianočné odmeny v 12/2014 vo výške 360,- Eur, za január a február vo výške 1.000,- Eur, 495,-Eur a 1.606,- Eur, za mesiac 3/2015 vo výške 1.373,- Eur a v 4/2015 dostal odstupné vo výške 2.442,- Eur, v auguste 2015 mal doplatok mzdy v sume 613,- Eur. Otec sa následne zamestnal na Slovensku a to od 01.07.2015 s prvou mzdou v auguste vo výške 543,88 Eur, v auguste 2015 mu prišiel doplatok výplaty v sume 613,-Eur. V mesiaci september 2015 mal otec mzdu 680,44 Eur a v októbri 2015 mal mzdu 710,-Eur, toto však nie je uvedené vo výpise z účtu, podľa vyjadrenia otca mal viaceré nadčasy, inak by mal mať príjem 650,- Eur. Pokiaľ pracoval v Taliansku mal náklady na nájomné vo výške 550,-Eur, 300 - 400,- Eur stravu a 300,- Eur bolo cestovné, 200,- Eur mesačne ako nájomné za byt na Myjave. Toho času otec býva v 3-izbovom byte, kde platí 300, -Eur mesačne, má výdavky 15,-Eur za lieky, 50,- Eur cestovné a to z Myjavy na Starú Turú kde pracuje, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. T. X.Z., Q.. XX.XX.XXXX, priateľka je na materskej dovolenke, poberá materskú 320,-Eur.
Zo správy J. Š. J., ktorú maloletá navštevovala vyplynulo, že maloletá navštevuje materskú školu pravidelne, vždy je čisto upravená a oblečená, maloletá je od začiatku školského roka usmiata, rada sa zapája do hier s kamarátmi, komunikácia s deťmi a učiteľkami je bezproblémová, pravidelne sa zapája do výchovno-vzdelávacích aktivít. Počas pobytu v materskej škole má pokojný spánok, neodmieta stravu, jej psychická vyspelosť zodpovedá veku predškoláka. Maloletá Y. rovnako veľmi pekne a s láskou rozpráva o zážitkoch s matkou ako i s otcom, rovnako je vyladená a usmiata a uvoľnená tak pri matke ako i pri stretnutí s otcom. O svojich zážitkoch rozpráva otvorene a uvoľnene. Na správanie dcéry sa informujú obaja rodičia ale niekedy nerešpektujú čas a to, že učiteľka vykonáva výchovno- vzdelávací proces s deťmi a nemá priestor a ani záujem venovať sa problémom rodičov. Ďalej sa v správe uvádza, že Y. správanie sa nezmenilo, vyskytuje sa „neobvyklé správanie“, ktoré spájajú s problémami rodičov. Rodičia nezhody riešia asi aj pred Sofiou, ktorá ich nevie „spracovať“. To čo si vypočuje skombinuje pomocou fantázie domyslí a spontánne reprodukuje deťom aj učiteľkám, na čo boli rodičia upozornení, obhajovali však samých seba. V závere správy sa uvádza, že učiteľky by ocenili, aby boli rodičia upozornení, že nemajú zaťažovať učiteľky a dcéru svojimi problémami. Základom pre vyrovnaný psychický stav maloletej je hlavne vzájomná komunikácia medzi rodičmi a vzájomný rešpekt a záujem o dobro dieťaťa.
V predmetnej veci bola vykonaná konzultácia s rodičmi na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom. Na tejto konzultácií matka uviedla, že nebude brániť Y. aby sa s otcom stretávala, avšak vyžaduje, aby sa otec o dcéru zaujímal a venoval sa jej. Odmietla rozšírenie styku s tým, že maloletá Y. takéto rozšírenie nechce. Otec na konzultáciách uviedol, že sa chce podieľať na výchove dcéry, maloletá ho má rada a nerada odchádza z víkendových stretnutí. V závere správy sa konštatuje, že dohodu rodičov o rozšírení stretávania sa otca s maloletou sa nepodarilo uzatvoriť, vzájomná nedôvera rodičov a vzájomné intenzívne podozrievanie z úmyslu si navzájom škodiť nevytvára predpoklady pre uzatvorenie vzájomnej dohody.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru psychológie vyplynulo, že maloletá Y. je nadpriemerne intelektovo nadaná s návykmi a sociálnym správaním primeraným veku. Dieťa má vytvorené pevné citové väzby k obom rodičom, obaja rodičia majú k maloletej silný, pozitívny vzťah. Obaja rodičia sú zo psychologického hľadiska rovnako spôsobilí vychovávať maloletú a zabezpečiť jej zdravý vývin. Dieťa je zneistené, rozpory medzi rodičmi vníma ako hrozbu straty lásky, istotu hľadá a nachádza u matky. Dieťa sa identifikuje s matkou, nemá vlastný názor na skúmaný problém, reprodukuje matkine názory a verzie udalostí ako svoje vlastné. Na otázku aký je názor maloletej na starostlivosť rodičov, či jej súčasný stav vyhovuje (zverenie matke a rozsah styku s otcom), ako by si dieťa predstavovalo trávenie voľného času, s kým a kde, znalec odpovedal „dieťa vo všetkom reprodukuje matkine názory“. Na otázku aby znalec posúdil, či je otcom navrhovaný rozsah styku
priaznivý pre všestranný rozvoj maloletej, či nebude negatívne zasahovať do výchovno-vzdelávacieho procesu maloletej (navrhovaná úprava styku uprostred pracovného týždňa) znalec uviedol, že styk otca s dieťaťom by sa mal realizovať nielen počas víkendov, sviatkov a prázdnin, ale aj počas „bežného týždňa“, nemal by však narúšať iné pravidelné aktivity dieťaťa, ktorých počet bude s vekom pribúdať. Ak sa z týchto dôvodov nebude dať realizovať styk, netreba na ňom nasilu trvať. Na otázku aby znalec uviedol, či podľa vyjadrenia maloletej a osobnostných predpokladov rodičov k výchove maloletej znalec navrhuje inú úpravu práv a povinností rodičov k maloletej (iná úprava styku, zverenie maloletej do striedavej starostlivosti, alebo je možné vyhovieť návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou) znalec odpovedal, že vzhľadom na extrémny názorový nesúlad medzi rodičmi, je možnosť striedavej výchovy iluzórna, pri otcových návrhoch je treba ustrážiť hranicu ich únosnosti pre dieťa, pretože jeho maximalizmus sa znalcovi javí skôr ako jeho povahová vlastnosť, než ako program aktivít s dieťaťom. V závere posudku znalec apeloval na oboch rodičov, aby si pod zámienkou starostlivosti o dieťa nevybavovali medzi sebou svoje vzájomné resentimenty.
V zázname z pohovoru maloletej na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.10.2015 sa uvádza, že bol vykonaný pohovor s mal. Y. a to na podnet matky, ktorá trvala na vykonaní pohovoru s tým, že mal. Y. sa chce vyjadriť k realizácii styku v súvislosti s vedeným konaním o zmenu úpravy styku na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom. Pohovor bol vykonaný bez prítomnosti matky, matka i mal. Y. s tým súhlasili. Maloletá hovorila o škole a záujmoch, uviedla, že mala na konci 1. ročníka samé jednotky, v druhom ročníku dostala okrem jednotiek jednu dvojku z matematiky a trojku zo slovenského jazyka z prepisu. Do školy chodí rada, pred a po vyučovaní navštevuje školský klub, v škole sa stravuje, má zabezpečené obedy i desiate. V rámci školy navštevuje vo štvrtok dramatický krúžok, tento má hneď po vyučovaní a až po ňom idú na obed, v pondelky a piatky chodí na tanečnú, na nácviky ju vodí mama. Ďalšia časť rozhovoru je orientovaná na samotný účel pohovoru. Mal. Y. bola informovaná, že jej maminka telefonovala, že Y. chce niečo povedať. Maloletá uviedla, že dnes jej mama hovorila, že tatino písal, že ak zajtra nebude o 16.00 hod. nachystaná, tak si ju zoberie z tanečnej, robievajú to tak, že z tanečnej idú ešte domov, mamina jej pobalí veci a otec si pre ňu príde na Brestovec. Potom povedala, že tatino chce, aby k nemu chodievala štvrtky, ona nechce, lebo mamina by stále „prevlákala“ veci, maminu by to nebavilo a ani ju, bojí sa prenášania vecí. Tatino sa s ňou neučí, iba niekedy, keď T. spinká, vtedy ju počúva, ako číta z knižky alebo čítanky, inak sa s ňou učí G. (otcova partnerka), má ju rada, ale najradšej má T.. Narodila sa v lete, hneď sa usmievala. Je strašne rada, že má sestričku. Konštatovala: „Nevidím ju moc často“, chcela by ju vidieť častejšie. Ak by nemusela prenášať veci, išla by k tatinovi aj častejšie. Tatina sa bojí, nevie prečo, bojí sa ho, keď sa háda s G. alebo maminou, vtedy sa radšej zavrie do izby. Keď ide k tatinovi, mama ho žiada, aby s ňou učil on, ale aj tak sa s ňou učí G., nevadí jej to, je rada, že sa s ňou niekto učí. Doma sa s ňou učí najviac mamina. Je u nej najradšej, „nekašle“ na ňu, nenechá ju robiť, čo chce, tatino ju nechá, napr. keď chce ísť na notebook alebo pozerať televízor. U maminy je na notebooku málokedy, lebo na ňom nie je internet. Znova zopakovala - „tatino na mňa kašle, pozerá si televízor“. Nebaví ju, keď sa s ňou učí G., chce, aby sa s ňou učil tatino. U tatina vo voľnom čase pozerá televízor, hrá sa na notebooku, chodia na prechádzku aj s T., najviac sa hrá s T., niekedy by chcela ísť von aj bez T., či už s tatinom alebo G.. Teší sa, keď bude väčšia, že si bude môcť robiť, čo chce. Povedala, že nemyslí tým zanedbávať učenie. Bude chodiť za kamoškami, aj keď jej tatino nedovolí; bude k nemu chodiť podľa toho, ako sa jej bude chcieť. Mamina jej v aute, keď išli na úrad hovorila, aby hovorila pravdu, aj o tom štvrtku, že by ich to obe nebavilo. Keď bola prváčka a na začiatku druhej, chcela, aby pre ňu tatino chodil do školy. Teraz pochopila, že to už nechce, lebo už veľa vecí chápe od maminy - čo mamina odo nej chce, že maminka nie je jej slúžka. Chce ju poslúchať, lebo je to jej mama, je na ňu prísna, ale to Y. chce, lebo inak by si robila, čo chce. Na otázku, či je spokojná s tým, že chodí k otcovi každý druhý víkend, odpovedala, že áno. Na otázku, či chce byť cez letné prázdniny rovnako u otca i mamy, odpovedala áno. Na otázku, či by mohla byť cez Vianočné sviatky aj viac dní u otca, nie len jeden deň, ako to bolo doteraz, odpovedala, že áno. Na otázku, čo by urobila, ak by p. sudkyňa predsa len rozhodla, že má ísť k tatinovi aj v týždni, odpovedala, že by to musela zvládnuť, poslúchla by. Na záver povedala, že sa najviac sa teší na T., keď ju bude učiť chodiť, keď ju bude vodiť do škôlky a do školy. Maloletá je na svoj vek inteligentná, pekne komunikovala. Strach z komunikácie nemala, i keď v niektorých chvíľach bolo cítiť, že je v napätí. Maloletá rozprávala sama, čo uznala za vhodné, až v závere jej boli kladené otázky k intervalom stretnutí s otcom nielen počas pracovného týždňa.
Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 24 ods. 3, 4, Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2, 3 Zákona o rodine k sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou Y., súd je toho názoru, že realizácia styku otca s maloletou počas pracovného o týždňa je dôvodná a je v záujme maloletej. Tu súd poukazuje na závery znaleckého posudku, z ktorého uvedené skutočnosti vyplývajú, s týmito závermi sa súd stotožňuje. Znalec jednoznačne skonštatoval, že maloletá má vytvorené pevné citové väzby tak k matke, ako aj otcovi, taktiež obaja rodičia majú k maloletej Y. silný, pozitívny vzťah. Matka i otec sú zo psychologického hľadiska rovnako spôsobilí vychovávať maloletú a zabezpečiť jej zdravý vývin. Vzhľadom na to, že maloletá je zverená do osobnej starostlivosti matky, otec má možnosť s maloletou tráviť čas a maloletú vychovávať len v čase ich stretnutí, preto by mal byť styk otca s maloletou upravený v čo najširšom rozsahu, samozrejme s poukazom na školské a mimoškolské aktivity maloletej. Súd nevzhliadol žiadnu prekážku, aby mohol byť styk otca s maloletou rozšírený tak, aby sa otec mohol s maloletou stretávať nielen každý párny víkend, ale aj každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do piatka 8.00 hod. Zmena pomerov oproti poslednej úprave je daná najmä vyšším vekom maloletej, keď v čase poslednej úpravy mala maloletá cca 3,5 roka (ku dňu rozhodnutia), kedy vyžadovala osobnú starostlivosť matky vo väčšom rozsahu, toho času navštevuje druhý ročník základnej školy. Námietka matky ohľadne balenia vecí pre maloletú do školy na dva dni (štvrtok a piatok) sa súdu nejaví ako relevantná a dôvodná. Názor maloletej na uvedenú skutočnosť (pohovor na úrade práce sociálnych vecí a rodiny) súd považuje za prevzatý od matky, čo je podporené i vykonaným znaleckým dokazovaním, keď v znaleckom posudku znalec konštatuje, že maloletá reprodukuje vo všetkom matkine názory, nemá vlastný názor na skúmaný problém. Taktiež kolízny opatrovník navrhol rozšíriť styk otca s maloletou i počas pracovného týždňa s prespaním maloletej u otca. V konaní sa nepreukázalo, že otec nezabezpečí riadnu prípravu maloletej na vyučovanie. Preto súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa maloletou Y. stýkať
každý párny víkend v roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., ako aj každý nepárny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do piatka 8.00 hod.
Ďalej súd rozhodol, že otec má oprávnenie sa s maloletou stretávať aj počas letných prázdnin od 15.07. od 09,00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. každého roka, od 15.08. od 09.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. každého roka (tu ide len o konkretizáciu času styku, pričom styk otca bol upravený ako 2 týždne júlové a 2 augustové). Styk je oproti poslednej úprave rozšírený i počas vianočných sviatkov, kedy bude otec oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 30.12. od 09.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod. Počas jarných prázdnin zostáva styk upravený tak ako doposiaľ - každý nepárny rok od pondelka 09.00 hod. do nedele 16.00 hod.
Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného, musí porovnávať pomery na strane oprávnenej i povinnej osoby, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s dieťaťom alebo zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými alebo majetkovými pomermi.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je od poslednej úpravy výživného dôvodné, vzhľadom na prirodzený nárast výdavkov na strane mal. Y.. Výživné bolo posledne určené pred v čase, keď maloletá navštevovala materskú školu. Toho času maloletá navštevuje 2. ročník základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky, ktoré je potrebné vynakladať v súvislosti s hradením školských pomôcok.
Ako je vyššie uvedené, k zmene pomerov došlo najmä na strane mal. Y.. Oproti poslednej úprave sa príjem otca zvýšil, keď mal príjem za mesiac 9/2014 vo výške 1.519, - Eur, za mesiac 10/2014 vo výške 1.629,- Eur, za mesiac 11/2014 vo výške 1.743,- Eur, za mesiac 12/2014 vo výške 1.776,- Eur, vianočné odmeny v 12/2014 vo výške 360,- Eur, za január a február vo výške 1.000,- Eur, 495,-Eur a 1.606,- Eur, za mesiac 3/2015 vo výške 1.373,- Eur a v 4/2015 dostal odstupné vo výške 2.442,- Eur, v auguste 2015 mal doplatok mzdy v sume 613,- Eur. Podľa názoru súdu, i po odrátaní nákladov, uvedených otcom (nájomné v Taliansku, nájomné na Slovensku, cestovné), zo zostatku príjmu v uvedené obdobie je možné, resp. bolo možné prispievať na výživu maloletej Y. sumu 200,- Eur mesačne. Súd poukazuje na to, že zvýšené výdavky, spojené s nástupom maloletej do školy, hradila v prevažnej miere matka. Od mája 2015 otec nepracuje v zahraničí, zamestnal sa na Slovensku, za september 2015 mal mzdu 680,44 Eur a v októbri 2015 mal mzdu 710,- Eur. Z takto dosahovaného príjmu, i za stavu, keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. T., nar. 12.06.2015, je v jeho možnostiach platenie výživného na mal. Y. vo výške 110,- Eur mesačne (s účinnosťou od 01.05.2015). I keď príjem matky sa oproti poslednej úprave výživného zvýšil, zvýšené výdavky na maloletú (škola, záujmy maloletej, ako i bežné výdavky spojené s nákupom oblečenia, obuvi a stravy) nemôžu zaťažovať len matku.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. Y. zo sumy 75,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne s účinnosťou 28.11.2014 (odo dňa podania návrhu) do 30.04.2015 a na sumu 110,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2015. Takto určené výživné sa súdu javí primerané s poukazom na vyššie uvedené príjmy a výdavky oboch rodičov a potreby maloletej.
Pokiaľ sa otec domáhal, aby súd uložil matke povinnosť informovať ho o zdravotnom stave, záujmoch maloletej, jej aktivitách a jej správaní a výsledkoch v materskej škole na jeho e-mailovej adrese vždy k 15. a 30. dňu v mesiaci, súd matke takúto povinnosť neuložil. Z rozsudku o úprave práv a povinností k maloletej vplynulo, že zákonným zástupcom maloletej je i otec, tento sa môže tak v škole, ako aj u lekára na maloletú informovať.
Za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného od 28.11.2014 do 30.04.2015, vznikol otcovi nedoplatok na splatnom výživnom za 3 dni mesiaca november 2014 vo výške 12,60 Eur (200,- Eur - 75,- Eur = 125,- Eur : 30 dní x 3 dni) a za mesiac december 2014 až apríl 2015 vo výške 625,- Eur (125,- Eur x 5 mesiacov), za mesiac máj až október 2015 vo výške 210,- Eur (110,- Eur - 75,- Eur = 35,- Eur x 6 mesiacov), spolu vo výške 859,60 Eur. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur v zmysle § 160 ods.1 O.s.p.
Konanie o úpravu styku a o zvýšenie výživného na maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.