Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou JUDr. Jana Ocelková v právnej veci žalobcu: F. O., Z. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, F., adresa na doručovanie O. XXXX/XX, B. - X., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu dňa 08.03.2022, domáhal od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 4 000 eur, titulom náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ) a náhrady trov konania.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú zbytočnými prieťahmi ( ) Okresného súdu Bratislava III v konaní pod č. k. Pk Nt 209/03. Prieťahy na predmetnom súde trvali od 15.03.2005 do 08.04.2019. Okresný súd Pezinok uznesením Nt 209/03 zo dňa 14.12.2004, uznal žalobcu vinným zo spáchania trestného činu a uložil mu ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Krajský súd Bratislava uznesením sp. zn. zrušil predmetné uznesenie Okresného súdu Pezinok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Súdu prvého stupňa bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave doručené dňa 15.03.2005. Okresný súd Bratislava III dňa 08.04.2019 uznesením sp. zn. Pk Nt 209/03 rozhodol, že berie na vedomie späťvzatie návrhu na uloženie psychiatrického liečenia ambulantnou formou, ktorý bol podaný Okresnou prokuratúrou Pezinok zo dňa 15.08.2003. Žalobca ďalej poznamenal, že zbytočnými prieťahmi, ktoré vznikli na súde prvého stupňa trvajúce roky, t. j. až do 08.04.2019, spolu s jeho nezákonným rozhodnutím vznikla u žalobcu právna neistota a obava, že v Slovenskej republike nejestvuje spravodlivosť a táto obava a napätie trvalo až do 08.04.2019. Žalobca uviedol, že v rámci dlhoročnej právnej neistoty si nič nemohol plánovať a ako zdravotne postihnutý mal obavu zo straty zamestnania. V uvedenom čase mal tiež vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom. Dňa 02.06.2019 žalobca písomne požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu škody, ktoré však náhradu škody neuznalo.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.06.2022, žiadajúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný upriamil pozornosť na ustanovenie a , ktoré zakotvuje pravidlo, v zmysle ktorého súd konajúci o nároku na náhradu škody nie je oprávnený posudzovať otázku vzniku zbytočných prieťahov v inom súdnom konaní. Pri riešení tejto otázky môže, resp. je povinný vychádzať len z výsledkov prieskumu iného, na to oprávneného orgánu. Týmito orgánmi môžu byť výlučne: 1/ predseda súdu rozhodujúci o sťažnosti na prieťahy, 2/ predseda krajského súdu alebo Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodujúci o žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, 3/ disciplinárny senát, príp. iný orgán vyvodzujúci disciplinárnu zodpovednosť za prieťahy v konaní, 4/ Európsky súd pre ľudské práva alebo 5/ Ústavný súd Slovenskej republiky. V danom prípade sa jedná o taxatívny výpočet, t. j. žiaden iný orgán verejnej moci vrátane súdu konajúceho v kompenzačnom konaní takouto právomocou nedisponuje. Pokiaľ by totiž súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov ako predbežnú otázku, znamenalo by to absurdný záver umožňujúci všeobecným súdom preskúmavať zákonnosť a správnosť úradného postupu iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať k neprípustnému porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Osoba, ktorá sa domnieva, že bola poškodená nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci spočívajúcim v zbytočných prieťahoch v konaní, a táto si uplatňuje nárok na náhradu škody, je povinná existenciu takéhoto nesprávneho úradného postupu preukázať. Samotné tvrdenie poškodeného o tom, že súd sa mal dopustiť zbytočných prieťahoch v konaní, je právne irelevantné, a nemá vo vzťahu k posúdeniu existencie nesprávneho úradného postupu žiadnu smerodajnú hodnotu. Žalobca v rámci svojho procesného útoku netvrdí a v nadväznosti na to ani nepreukazuje existenciu rozhodnutia príslušného orgánu ( ), na základe ktorého by mohol súd konajúci o náhrade škody identifikovať v konaní Okresného súdu Bratislava III nesprávny úradný postup tak, ako ho žalobca deklaruje. Žalobcove tvrdenia o nekonaní súdu samé osebe považuje žalovaný za nedostatočné pre posúdenie otázky existencie nesprávneho úradného postupu, keďže o tejto otázke môže rozhodovať len na to zo zákona oprávnený orgán (napr. predseda súdu pri sťažnosti na prieťahy v konaní alebo Ústavný súd SR rozhodujúci o ústavnej sťažnosti). V prípade nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že samotný zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci neobsahuje jednoznačnú a podrobnú definíciu pojmu nemajetková ujma. Zákon však obsahuje určité definičné znaky, prostredníctvom ktorých možno dospieť k hodnoteniu vzniku nemajetkovej ujmy v konkrétnom prípade. V zmysle ust. , je potrebné prihliadnuť na to, či nezákonnosť v podobe porušenia práva poškodeného bola skonštatovaná, a či bola poškodenému poskytnutá iná ako peňažná forma zadosťučinenia. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch potom možno priznať len v prípade, ak konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a zároveň nápravu poškodenia práva nemožno dosiahnuť inak ako peňažnou formou. V odseku 3 cit. ustanovenia sú ustanovené kritériá, na ktoré má orgán rozhodujúci o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy prihliadať. V prvom rade sa posudzuje samotná existencia týchto kritérií, a následne ich "kvalita", t. j. orgán rozhodujúci o náhrade nemajetkovej ujmy musí mať v konečnom dôsledku preukázanú existenciu takého kvalifikovaného zásahu do inej ako majetkovej sféry poškodeného, ktorý bol spôsobený nezákonným konaním orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a ktorý nemožno napraviť inak, ako poskytnutím finančnej náhrady. Keďže konanie o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je konaním sporovým, dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie jednotlivých zákonných predpokladov, medzi nimi i nemajetkovej ujmy, spočíva na žalobcovi. Žalovaný uviedol, že žalobca vznik nemajetkovej ujmy jednak nedostatočne skutkovo odôvodnil, a zároveň tento nijako nepreukázal. Podľa vyjadrenia žalovaného sú tvrdenia žalobcu o vzniku nemajetkovej ujmy iba zovšeobecňujúcimi, subjektívnymi a nepreukázanými skutkovými tvrdeniami, ktoré nesvedčia správnosti záveru o možnosti vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalovaný poukazuje na to, že nemajetková ujma musí byť zo strany poškodeného subjektu preukázaná, a jej vznik sa v obdobných prípadoch neprezumuje iba s ohľadom na subjektívne tvrdenia samotného subjektu žalujúceho štát o náhradu škody. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu nie je možné ustáliť, že žalobcovi vznikol ním požadovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a to predovšetkým z dôvodu absencie právneho titulu deklarovaného nároku a taktiež z dôvodu nepreukázania vzniku akejkoľvek nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, a to žalobou a prílohami k žalobe, Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 02.03.2005, Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. Pk Nt 209/2003 zo dňa 08.04.2019, povolením vchádzať a stáť v lesoch s motorovým vozidlom ŠPZ X. XXX T. zo dňa 25.01.2022 za účelom výkonu práva poľovníctva, odvozu zveriny a vyvezenie krmiva, Uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. Nt 209/2003 zo dňa 14.12.2004, Žiadosťou o náhradu škody spôsobnej pri výkone verejnej moci zo dňa 02.06.2019; a tiež výsluchom strán sporu, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Okresný súd Pezinok uznesením sp. zn. Nt 209/2003 zo dňa 14.12.2004, uložil žalobcovi ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

6. Uznesením sp. zn. zo dňa 02.03.2005 Krajský súd v Bratislave, zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. Nt 209/2003 zo dňa 14.12.2004 a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

7. Uznesením sp. zn. Pk Nt 209/2003 zo dňa 08.04.2019 Okresný súd Bratislava III, zobral na vedomie späťvzatie návrhu na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou u žalobcu, zo strany Okresnej prokuratúry pre Bratislavu III, ktorý bol podaný Okresnou prokuratúrou Pezinok pod č. -37 zo dňa 15.08.2003.

8. Žiadosťou o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci zo dňa 02.06.2019, adresovanou Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, žalobca žiadal nemajetkovú ujmu pôvodne v sume 17 000 eur.

9. Dňa 17.10.2022 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca a zástupca žalovaného. Po otvorení pojednávania predstúpil žalobca, ktorý zotrval na písomne podanej žalobe a žiadal, aby súd žalobe vyhovel, pričom okrem iného uviedol, že štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za prieťahy, za ktoré bol neprávom odsúdený. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho podania zo dňa 16.06.2022.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa , každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa . , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa , pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa , výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

11. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody zmysle , vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov: 1. existencia nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu, ktoré možno považovať škodnú udalosť, a ktoré predstavujú tzv. právny titul nároku na náhradu škody, 2. vznik škody, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.

12. Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušenie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Aktuálna právna úprava v uvádza v demonštratívnom výpočte prípady, ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo o iný nezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu je to, aby štát (prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

13. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalobcovi Okresný súd Pezinok sp. zn. uznesením Nt 209/2003 zo dňa 14.12.2004 uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou a následne predmetné uznesenie zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. zo dňa 02.03.2005 a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Až dňa 08.04.2019 bolo vydané uznesenie sp. zn. Pk Nt 209/2003, ktorým Okresný súd Bratislava III zobral na vedomie späťvzatie návrhu na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou u žalobcu. Žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky "Žiadosťou o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci" zo dňa 02.06.2019 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 17 000 eur z dôvodov uvedených v žalobe.

14. Sporným skutkovým tvrdením zostalo jednak to, či je tu skutočne existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý možno považovať za škodnú udalosť, a ktoré predstavuje tzv. právny titul nároku na náhradu škody a či bola žalobcovi spôsobená škoda zakladajúca nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy.

15. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, s poukazom na ustanovenie , dospel súd k záveru o nedôvodnosti žaloby.

16. V zmysle , súd konajúci o nároku na náhradu škody nie je oprávnený posudzovať otázku vzniku zbytočných prieťahov v inom súdnom konaní. Pri riešení tejto otázky môže, resp. je povinný vychádzať len z výsledkov prieskumu iného, na to oprávneného orgánu. Ohľadne žalobcom tvrdených zbytočných prieťahov súd uvádza, že žalobca nepodal sťažnosť na prieťahy v prebiehajúcich konaniach, o sťažnostiach na prieťahy v týchto konaniach nerozhodoval Ústavný súd SR či Európsky súd pre ľudské práva, a ani v jednom prípade nebola uložená žiadna sankcia. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať materiálne.

17. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, t.j. od 15.03.2005 do vydania rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, t.j. do 08.04.2019 bol v neistote, prípadne, že v dôsledku tejto neistoty mu akákoľvek škoda mala vzniknúť alebo vznikla. Nepreukázal príčinnú súvislosť, ani vznik škody, ani výšku škody.

18. Nakoľko žalobca súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b) vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo mu právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko žalobca nepreukázal predovšetkým existenciu nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod odôvodňovať v rozsudku škodu a nemajetkovú ujmu, ktorú žalobca nedôvodným nárokom uplatnil.

19. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov, súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

20. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

22. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s . Žalovaný bol v konaní úspešná, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).