Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43C/11/2023

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, v právnej veci žalobcu: H. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom: R. XXXX/XX, H., adresa na doručovanie písomností: P. XXXX/XX, L. - J., proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod spisovou značkou , takto

rozhodol:

I. Súd žalobu doručenú dňa 07.06.2023 na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Pezinok sp. zn. odmieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 07.06.2023 domáhal obnovy konania vedeného pod spisovou značkou , ktorým súd zamietol jeho žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 4.000,- € titulom náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a náhrady trov konania.

2. V žalobe na obnovu konania žalobca uviedol, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu nepredloženia dôkazu, že v konaní Pk Nt 209/2003 došlo k prieťahom v súdnom konaní. V rámci návrhu na obnovu konania priložil Oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR č. 02604/2023/151 zo dňa 06.03.2023, v ktorom je okrem iného uvedené, že trestný spis mala pridelený JUDr. P. od 25.08.2023, ktorá odišla do dôchodku dňa a spis bol náhodným výberom prerozdelený 05.10.2015 sudcovi JUDr. O., ktorý však o tejto skutočnosti nebol informovaný. Spis sa objavil ako príloha iného živého spisu až dňa 12.03.2019 a následne vo veci rozhodol. Na základe týchto skutočností mal žalobca za to, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa nastali také okolnosti, ktoré v pôvodnom konaní neboli prejednávané a zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že k prieťahom v konaní skutočne došlo.

3. Podľa v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

3. Podľa , žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

4. Podľa , žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

5. Podľa , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

6. Podľa , žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

7. Podľa , žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

8. Podľa , súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak

a) bola podaná oneskorene,

b) bola podaná neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

d) ide o dôvod uvedený v alebo

e) je zjavne nedôvodná.

9. Podľa , Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

10. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd buď odmietne, povolí ju alebo zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní ( ), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní ( ). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.

11. Jedným zo základných predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania je to, či žaloba na obnovu konania bola podaná v zákonom predpísaných lehotách. pre podanie žaloby na obnovu konania ustanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota v zmysle je tri mesiace a plynie odo dňa, kedy sa ten, kto žalobu podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, kedy ho mohol uplatniť. Objektívna lehota v zmysle je tri roky a plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedené znamená, že za splnenia ďalších podmienok sa môže oprávnená osoba domáhať povolenia obnovy konania, ak žalobu na súde uplatní najneskôr do 3 rokov od momentu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola vec, ktorá sa žiada obnoviť skočená. Subjektívna lehota, ktorá plynie od momentu, kedy sa oprávnená osoba mohla dozvedieť o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, kedy ho mohla uplatniť, plynie v objektívnej trojročnej lehote. To znamená, že v prípade obnovy konania podľa , môže uspieť (za splnenia ďalšieho) len taká žaloba, kde o dôvodoch obnovy konania sa oprávnená osoba dozvedela, a zároveň podala žalobu najneskôr do 3 rokov od právoplatného skončenia veci.

12. Výnimku z tohto pravidla požívajú také výnimočné okolnosti, ako sú popísané v , ak bol trestný rozsudok, na poklade ktorého sa právo priznalo, neskôr zrušený; ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť; bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní; Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením; je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné.

13. Po preskúmaní doručenej žaloby na obnovu konania a pripojených príloh súd prvej inštancie konštatuje, že podaná žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná podľa .

14. Žalobca v žalobe na povolenie obnovy konania argumentoval tým, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu nepredloženia dôkazu, že v konaní Pk Nt 209/2003 došlo k prieťahom v súdnom konaní. V rámci návrhu na obnovu konania priložil žalobca Oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR č. 02604/2023/151 zo dňa 06.03.2023, v ktorom je okrem iného uvedené, že trestný spis mala pridelený JUDr. P. od 25.08.2023, ktorá odišla do dôchodku a spis bol náhodným výberom prerozdelený 05.10.2015 sudcovi JUDr. O., ktorý však o tejto skutočnosti nebol informovaný. Spis sa objavil ako príloha iného živého spisu až dňa 12.03.2019 a následne vo veci rozhodol. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že práve takto získané vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR preukazuje, že v konaní skutočne k prieťahom v konaní došlo. Žalobca však vo svojej žalobe, žiadnym spôsobom neobjasnil dôvod, pre ktorý predmetné vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR nebolo možné získať a predložiť v pôvodnom konaní. Z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR jednoznačne vyplýva, že skutočnosti, ktoré uvádza, nastali najneskôr dňom 08.04.2019, kedy bola vec na verejnom zasadnutí vybavená, teda dva roky a jedenásť mesiacov predtým, ako bola podaná pôvodná žaloba ( doručená súdu dňa 08.03.2022) a teda žalobca ich mohol uplatniť v pôvodnom konaní.

15. Súd zároveň zdôrazňuje, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenia v pôvodnom konaní, významné z hľadiska rozhodnutia o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 4.000,- €, titulom náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a pokiaľ si túto dôkaznú povinnosť nesplnil, neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca v žalobe na povolenie obnovy konania neoznačil žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré bez svojho zavinenia nemohol použiť alebo navrhnúť vykonať v pôvodnom konaní a neuplatnil tak žiaden z taxatívne vymenovaných dôvodov, zakladajúcich prípustnosť obnovy konania. Zároveň súd uvádza, že nespokojnosť žalobcu s rozhodnutím súdu nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením v spojení s a . Žalobca nebol v konaní úspešný a so žalovanou sa dosiaľ ani nekonalo, takže jej žiadne trovy konania nevznikli, preto súd vyslovil, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Pezinok) na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch jeho vyhotoveniach. ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).

Odvolanie proti uzneseniu možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. ( a ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.