Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/114/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, proti protistrane: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní protistrany proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. - 18 zo dňa 20. júna 2022, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil protistrane povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližovala k navrhovateľke, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude protistrana predvolaná, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť protistrany na týchto úkonoch. Výrokom II. uložil protistrane povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti na adrese C. X, XXX XX D., pričom sa jedná o rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra „C“ č. 360, zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 362 m2, k rodinnému domu tiež prislúcha parcela registra „C“ č. 361, záhrada o celkovej výmere 272 m2, všetko zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre okres Galanta, obec D., katastrálne územie G. H. a výrokom III. priznal navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Súd prvej inštancie uznesenie po citovaní , a , a , a , a (ďalej len ), vecne odôvodnil tým, že súd po oboznámení sa s obsahom návrhu dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila potrebu žiadanej úpravy pomerov. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj správne sformulované neodkladné opatrenie v zmysle a , ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a

efektívna súdna ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ust. a postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, a to napr. lekárskymi správami, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. V súčasnosti na základe skúseností so správaním sa protistrany a stúpajúcej tendencie jej neprijateľného správania, existuje dôvodná obava, že protistrana bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky pokračovať. Na základe uvedených skutočností súd nepovažuje navrhovaný zásah do práv protistrany za akokoľvek neprimeraný, resp. nedôvodný.

O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ust. , keď navrhovateľke ako plne úspešnej strane priznal právo na náhradu trov konania v plnej miere.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala protistrana odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa , , a .

V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, ku ktorým dospel z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou. Protistrana v celom rozsahu popiera tvrdenia uvádzané navrhovateľkou v návrhu, pričom ich považuje za vyslovene nepravdivé a zavádzajúce.

Skutkové okolnosti opísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nikdy nestali. Navrhovateľka opisuje udalosti, ktoré sú vymyslené alebo prekrútené tak, aby protistranu vykreslili ako osobu, ktorá navrhovateľku ohrozuje na živote alebo zdraví. Z tohto dôvodu predkladá protistrana súdu opis skutkových okolností tak, ako sa v skutočnosti odohrali. Protistrana žije s navrhovateľkou v rodinnom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele registra „C“ č. 360, zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 362 m2, k rodinnému domu prislúchajúcej parcele registra „C“ č. 361, záhrada o celkovej výmere 272 m2, všetko zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre okres Galanta, obec D., katastrálne územie G. H. (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“ alebo „rodinný dom“) z dôvodu, že po sobáši s bývalým manželom I. F. a po dohode so svojimi súrodencami J. K. a L. B., sa rozhodli, že od súrodencov odkúpia ich spoluvlastnícky podiel (1/4 od každého) a od navrhovateľky ako svojej matky dostane spoluvlastnícky podiel 1/4 darom a následne si rodinný dom zrekonštruujú a navrhovateľku v starobe doopatrujú. Život s navrhovateľkou bol od začiatku ich spolužitia, kedy sa po svadbe k nej a k protistrane I. F. nasťahoval, náročný. Navrhovateľka do všetkého protistrane hovorila a stále mala potrebu rozhodovať za ňu, organizovať ju a rozkazovať jej tak, aby vždy bolo všetko tak, ako to sama navrhovateľka chce. Takéto správanie navrhovateľky smerovalo nielen voči protistrane, ale aj voči I. F.. Obaja sa v snahe predchádzať konfliktom snažili navrhovateľke vždy ustúpiť alebo si ju nevšímať. Napriek tomu sa zo začiatku dalo ešte správanie navrhovateľky tolerovať. Správanie navrhovateľky sa začalo stupňovať od vtedy, ako sa protistrana so svojím bývalým manželom rozhodli osamostatniť. Na základe týchto rečí protistrana upustila od myšlienky samostatného bývania a rozhodla sa radšej majetkovo sa vyporiadať so svojimi súrodencami a zostať bývať s navrhovateľkou a doopatrovať ju. Navrhovateľka však svoje správanie voči protistrane a jej bývalému manželovi nezmenila, práve naopak, stále si hľadala dôvody na hádky a obviňovanie. Všetko mala potrebu riešiť a do všetkého sa starať, či už išlo o domácnosť, deti a ich výchovu a stravovanie alebo o záhradu atď. Neustále chodila do izieb a spálne protistrany a jej bývalého manžela,

stále sa im prehrabávala vo veciach, aby o nich mala všetky informácie a nič pred ňou neutajili. Najväčší problém nastal, keď sa navrhovateľka začala starať aj do vzťahu protistrany a jej bývalého manžela, vyvolávala medzi nimi hádky a rozbroje, upodozrievala I. F. z nevery a takýmto spôsobom huckala protistranu proti jej bývalému manželovi. Tieto rozpory spôsobili napokon veľkú krízu v ich manželstve, ktorá v dôsledku jej neriešenia spôsobila, že bývalý manžel protistrany odišiel zo spoločnej domácnosti a napokon sa rozviedli. V tomto čase bola navrhovateľka hospitalizovaná na psychiatrii v Nemocnici vo Veľkom Záluží pre psychické ochorenia, ktoré však protistrane nie je bližšie známe. Protistrana má však vedomosť o tom, že to nebolo prvýkrát, čo bola hospitalizovaná na psychiatrii. Už v čase, keď protistrana bola dieťa, bola navrhovateľka liečená a hospitalizovaná, pričom navrhovateľka (zrejme malo byť uvedené „protistrana“ – pozn. odvolacieho súdu) sa až neskôr v dospelosti dozvedela, že sa tak stalo v dôsledku konfliktu v rodine kolegyne navrhovateľky, ktorý navrhovateľka sama svojim manipulatívnym a vysoko konfliktným správaním vyvolala. Protistrana spolu so svojimi dvoma deťmi E., nar. XX.XX.XXXX a M., nar XX.XX.XXXX, aj po rozvode zostala naďalej bývať s navrhovateľkou. Keď si protistrana našla priateľa F. N., opäť sa začalo prejavovať manipulatívne správanie navrhovateľky. Zo začiatku, keď sa F. N. vrátil zo zahraničia, kde pracoval a nasťahoval sa do rodinného domu k protistrane, bola situácia primerane pokojná. Veľmi rýchlo sa správanie navrhovateľky začalo opäť stupňovať, keď F. N. urobil niečo, čo navrhovateľa nechcela alebo naopak, neurobil to, čo ona sama chcela. Opätovne ako v predchádzajúcom vzťahu protistrany s jej bývalým manželom, aj teraz vo vzťahu s F. N. neustále vyvolávala hádky a rozpory. F. N. osočovala, nadávala mu a vyháňala ho z rodinného domu. Po jednom incidente, kedy F. N. kosil záhradu a strihal stromy a kvety, navrhovateľka vyvolala neúnosnú hádku len z dôvodu, že F. N. ostrihal niektorú z rastlín, ktoré ona považovala za jej. V tento večer dokonca navrhovateľka zavolala na F. N. aj políciu s tým, že polícia incident vyriešila dohovorom navrhovateľke a odporučila protistrane a jej priateľovi, aby sa kontaktu s navrhovateľkou čo najviac vyhýbali. Po zistení, že navrhovateľka sa mu hrabala v osobnej taške a zobrala mu kľúče od domu, sa jeho odhodlanie o opustení spoločnej domácnosti prehĺbilo. Napriek tomu toto impulzívne a vysoko konfliktné správanie navrhovateľky pokračovalo. Priateľ navrhovateľky (zrejme malo byť uvedené „priateľ protistrany“ – pozn. odvolacieho súdu) sa v záujme upokojenia situácie z rodinného domu odsťahoval, a to na odporúčanie psychiatričky navrhovateľky I. J. O., s ktorou bola protistrana v kontakte za účelom pomoci so správaním navrhovateľky. Po odsťahovaní F. N. z rodinného doma sa však už správanie navrhovateľky neupokojilo. Naďalej strpčuje život nielen protistrane, ale aj jej deťom, čo je neúnosné a neprijateľné. Napr. keď sa protistrana musela zúčastniť jedného rodičovského združenia v škole syna v Trnave a na druhý deň zase absolvovala rodičovské združenie na škole dcéry v D., pričom oba tieto večery prišla domov v čase cca 19:30 hod., navrhovateľka s krikom vyčítala protistrane, že kde sa fláka, prečo sa nestará o deti, že na ňu zavolá sociálku a že má okamžite vypadnúť z rodinného domu. Na Vianoce roku 2020, keď ju protistrana pozvala k spoločnému stolu, neodpovedala na pozvanie, zamkla sa v izbe, neotvorila deťom, ani keď jej chceli priniesť darčeky. Vždy, keď deti odchádzajú z domu, navrhovateľka ich sleduje, aby vedela kam idú, pričom deti to vnímajú, aj keď sa navrhovateľka schováva za kríky v domnení, že ju nezbadajú. Navrhovateľka kričí a nadáva deťom aj za to, keď sa stretávajú a trávia čas s F. N. (ktorý aj po odsťahovaní sa z rodinného domu naďalej tvorí s protistranou pár), pričom najmä dcéra E. tieto nadávky a hrešenie zo strany navrhovateľky veľmi zle znáša. Keď sa protistrana aj s deťmi vrátia domov neskôr z hocijakej oslavy alebo udalosti, po návrate domov navrhovateľka po nich vykrikuje, kde boli, že mali byť už dávno doma a spať. V novembri roku 2021, keď dcéra E. dostala covid a následne od nej aj syn M., ako aj protistrana, navrhovateľku upozornili, aby sa im vyhýbala, keďže sú covid-pozitívni, navrhovateľka chytila hysterický záchvat a začala po nich všetkých kričať, aby vypadli z jej domu. Neustále sa prehrabáva vo veciach protistrany, detí, v ich skriniach, v taškách, dokonca aj v ich smetných košoch. Navrhovateľka zobrala protistrane diaľkový ovládač od brány s tým, že je jej, čo však nie je pravda, keďže bránu na svoje náklady dala zhotoviť protistrana. Neustále vyhadzuje a prekladá veci patriace protistrane z ich pôvodného miesta na iné. Po výmene starého radiátora za nový, navrhovateľka opäť s krikom urobila scénu, ako ju protistrana necháva na zime a ako úmyselne pokazila všetky radiátory, pričom tieto bolo potrebné len odvzdušniť a následne opäť hriali. Protistrana už 2 roky sama platí všetky výdavky na chod a údržbu rodinného domu, vrátane všetkých opráv, vrátane energií a hypotéky. Od navrhovateľky za tieto posledné 2 roky nežiadala a ani neprijala žiadne peniaze na vyššie uvedené, a to aj napriek tomu, že si je vedomá toho, že navrhovateľka sa má ako podielový spoluvlastník podieľať na všetkých nákladoch spojených s rodinným domom. Vzhľadom na uvedené správanie navrhovateľky, protistrana aj s deťmi v snahe minimalizovať kontakt s navrhovateľkou a predísť tak akýmkoľvek zámienkam navrhovateľky na hádku či rozpor, trávi všetok voľný čas mimo rodinného domu, vrátane víkendov, sviatkov (Vianoce, Veľká noc) a dovoleniek, a to najmä formou celodenných výletov a rôznych športových či kultúrnych podujatí,

pobytov u súrodencov. Protistrana riešila správanie navrhovateľky aj u jej všeobecnej lekárky, I. G. K., ktorá protistranu sama kontaktovala. Po dohode s lekárkou I. K. protistrana zohnala navrhovateľke psychiatra I. J. O.. Navrhovateľka následne začala psychiatričku navštevovať, avšak bližšie informácie o jej zdravotnom stave a konkrétnych poruchách psychiatrička odmietla protistrane poskytnúť. Iba jej odporučila, aby pri najbližšom incidente s navrhovateľkou zavolala na linku 155, pričom následne záchranná služba bude zdravotnú situáciu navrhovateľky riešiť jej hospitalizáciou. Protistrana však k tomuto krajnému riešeniu nikdy nepristúpila. Na preukázanie všetkých vedených skutkových okolností predkladá protistrana vyjadrenia bývalého manžela a súrodencov.

Ak by súd považoval za potrebné skúmať psychický stav navrhovateľky, ktorý je podľa názoru protistrany dôvodom celého tohto konania navrhovateľky, protistrana navrhuje súdu zabezpečenie lekárskeho posudku na zistenie psychického stavu, prípadne psychických porúch navrhovateľky, to jednak v záujme ochrany navrhovateľky samej, ako aj v záujme ostatných osôb.

Protistrana predkladá vyššie uvedené skutkové tvrdenia za účelom vyvrátenia tvrdení navrhovateľky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tieto svoje nové tvrdenia preukazuje aj listinnými dôkazmi. Protistrana má za to, že tieto skutkové tvrdenia lepšie ozrejmia celú situáciu a správanie navrhovateľky, pričom uvedenými a preukázanými tvrdeniami priblížia zistený skutkový stav pravde, následkom čoho bude môcť konajúci súd nanovo a úplne zistiť skutkový stav, na základe ktorého následné rozhodnutie odvolacieho súdu bude spĺňať atribúty spravodlivého rozhodnutia vo veci. Vyššie uvedené a preukázané tvrdenia protistrana predkladá s poukazom na ust. , keďže ako strana, ktorá nebola vyzvaná vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred jeho vydaním, nemala bez svojej viny možnosť tieto tvrdenia predložiť v prvoinštančnom konaní.

Protistrana popiera tvrdenia navrhovateľky o agresívnom správaní F. N. uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento sa k navrhovateľke nikdy nesprával nevhodne ani agresívne, čo potvrdzujú aj vyjadrenia bývalého manžela a súrodencov protistrany. Naopak, F. N. sa vždy snažil nevšímať si provokácie navrhovateľky a riešiť konflikty, ktoré ona sama vyvolala, zmierlivo. Navrhovateľka v návrhu sama uvádza, že navštevuje psychiatra, avšak ako dôvod uvádza správanie protistrany a jej priateľa. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, protistrana ich popiera s poukazom na príčinu, ako aj pôvod psychiatrického liečenia navrhovateľky opísaný v odvolaní. Rovnako nepravdivé je aj tvrdenie navrhovateľky, že F. N. bol nútený opustiť rodinný dom na príkaz súdu. V skutočnosti opustil rodinný dom z dôvodu, že spolužitie s navrhovateľkou bolo neúnosné. Urobil tak aj v záujme predchádzať hádkam medzi protistranou a navrhovateľkou a nedávať navrhovateľke zámienky na nadávanie a prejavy svojho konfliktného správania, čo však nepomohlo. Protistrana rázne popiera aj tvrdenie navrhovateľky, že by ju zatvorila v pivnici a zhasla jej svetlo. Rovnako popiera aj tvrdenie, že by vyhadzovala navrhovateľku z domu. Práve navrhovateľka je tá, ktoré neustále z domu vyhadzovala nielen protistranu a jej deti, ale svojím neúnosným správaním vyhodila bývalého manžela protistrany a taktiež jej súčasného priateľa F. N.. Protistrana popiera aj tvrdenie o fyzickom napadnutí navrhovateľky. Navrhovateľky sa nikdy ani len nedotkla, keďže stále k navrhovateľke prechováva úctu ako k matke. Naopak, práve navrhovateľka v snahe vyvolať konflikty, ktorých účelom v konečnom dôsledku zrejme bude výzva o vrátenie daru (1/4 rodinného domu) z dôvodu konania protistrany v rozpore s dobrými mravmi, sa navrhovateľka snaží dohnať protistranu do situácií, v ktorých by vyzerala ako tyran či násilník fyzicky ubližujúci navrhovateľke. Protistrana vyslovuje aj obavu, že navrhovateľka, pravdepodobne aj vplyvom svojich psychických porúch, je schopná ublížiť sama sebe tak, aby bolo možné z tohto ublíženia obviniť protistranu. Čo sa týka údajného dobrému vzťahu navrhovateľky s deťmi protistrany, tento nemožno považovať za dobrý, vzhľadom k tomu, že navrhovateľka neustále útočila a nadávala aj deťom a správala sa k nim tak, ako je opísané v odvolaní. Protistrana svoje deti vždy učila úcte, nielen k ich starej matke, ale všetkým ľuďom. Nikdy deťom nekázala, aby sa k starej matke správali odmietavo. Deti však veľmi citlivo vnímajú celú situáciu, a to nielen s poukazom na nariadené neodkladné opatrenie, ktoré spôsobilo, že zo dňa na deň prišli o svoj domov. Syn M. ako starší a rozumnejší sa vždy snažil vo vyhrotených situáciách navrhovateľku ukľudniť, no mladšia dcéra E. sa navrhovateľky bojí a sama sa jej už dlhší čas vyhýba a nezdraví ju. Deti by bez protistrany v rodinnom dome nezostali, hoci neodkladné opatrenie nesmerovalo priamo proti nim. Z tohto dôvodu protistrana nepovažuje tvrdenie navrhovateľky,

že má s deťmi dobrý vzťah a preto doslova môžu ostať, za pravdivé a ani za reálne, keďže sama navrhovateľka sa o deti nestarala, ale starali sa o ne vždy výlučne ich rodičia.

Všetky uvedené tvrdenia navrhovateľky považuje protistrana za nepreukázané a ničím nepodložené. Ide o nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré súd prvej inštancie mylne vyhodnotil ako osvedčené. Podľa protistrany tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijako neosvedčujú dôvodné podozrenie z násilia protistrany voči navrhovateľke. Súd prvej inštancie zo skutkových tvrdení navrhovateľky dospel k nesprávnym záverom o osvedčení skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia. Protistrana predkladá nové tvrdenia a nové dôkazy, z ktorých vyplýva, že žiadne dôvodné podozrenie z násilia voči navrhovateľke nemôže byť považované za osvedčené.

Prvoinštančný súd pri nariadení neodkladného opatrenia využil možnosť, ktorú mu ukladá ust. a o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez toho, aby tento návrh zaslal protistrane na vyjadrenie, pričom toto svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil. Protistrana považuje takýto postup za nesprávny, nakoľko vlastní 3/4 spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome, ktorý je súčasne aj jej obydlím. Protistrana v rodinnom dome žije celý svoj život. Okrem toho v rodinnom dome s ňou žijú aj jej dve maloleté deti. Obe deti boli po rozvode protistrany s jej manželom I. F. zverené do osobnej starostlivosti jej ako matky, pričom túto si riadne a svedomito plní. Z uvedeného vyplýva, že aj obe maloleté deti majú v rodinnom dome svoje obydlie. Podľa SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Podľa čl. 16 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť. Napadnuté uznesenie, ktoré ukladá protistrane povinnosť nevstupovať do rodinného domu, spôsobilo nepriamo, v dôsledku toho, že protistrana sa osobne stará o maloleté deti, že aj maloleté deti nemôžu vstupovať do rodinného domu, resp. nemôžu ďalej v rodinnom dome bývať. Napadnutým uznesením došlo k takému zásahu do práv a právom chránených záujmov, ktoré je neprimerané a neúnosné, a to z dôvodu, že rodinný dom, do ktorého má povinnosť nevstupovať protistrana je jej obydlím, ako aj obydlím jej maloletých detí. Uvedený zásah možno označiť za porušenie práva maloletých detí na nedotknuteľnosť obydlia, ktoré im garantuje SR, ako aj za porušeniu základných práv dieťaťa zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa, ktorým je SR viazaná, a to tým, že došlo k neprimeranému, nedôvodného, a teda aj nezákonnému zásahu do ich súkromného života, rodiny a najmä domova. Deti vnímajú stratu obydlia oveľa citlivejšie ako dospelý človek a nie je na mieste tvrdiť, že deťom k odňatiu ich domova nedošlo, keďže voči nim neodkladné opatrenie nesmerovalo. Deti potrebujú matku bez ohľadu na ich vek, no obzvlášť maloletá E. je ešte malé dieťa schopné zabezpečiť si základné životné potreby len veľmi obmedzene. Matku preto potrebuje mať pri sebe prakticky neobmedzene. Neodkladné opatrenie tak zasiahlo a obmedzilo na svojich právach nielen protistranu, ale úplne rovnakým spôsobom aj maloleté deti.

Protistrana by nerada zatiahla maloleté deti do súdneho konania. Ak však bude súd považovať za potrebné vyššie uvedené skutočnosti o neprimeranosti zásahu neodkladného opatrenia do života detí preukazovať, protistrana žiada súd, aby tak urobil prostredníctvom detského psychológa a následného jeho odborného vyjadrenia či posúdenia. Protistrana v záujme psychického zdravia detí už toho času rieši návštevu psychológa pre obe maloleté deti, pričom bude v priebehu nasledujúcich dní vedieť súdu poskytnúť ďalšie informácie.

Prvoinštančný súd mal pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vedomosť o tom, že protistrana sa osobne stará o dve maloleté deti, ktoré v rodinnom dome bývajú (a v prípade, ak by súd nemal za preukázaný presný vek maloletých detí z listín predložených navrhovateľkou, má tieto informácie ľahko dostupné z registra obyvateľov). S poukazom na túto významnú skutočnosť považuje protistrana postup súdu, kedy využil možnosť v zmysle ust. a rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby tento dal na vyjadrenie protistrane, za nesprávny. Protistrana si je vedomá toho, že súd nepostupoval nezákonne, keďže ust. mu túto možnosť dáva, avšak je zrejmé, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil situáciu a nezohľadnil

všetky okolnosť, obzvlášť tie, ktoré sa dotýkajú maloletých detí a ich obydlia, čo spôsobilo, že postup síce bol zákonný, ale nesprávny. Na základe takéhoto nesprávneho postupu súdu, bola protistrane odňatá možnosť konať pred súdom, a to vyjadriť sa k nepravdivým a zavádzajúcim skutkovým tvrdeniam navrhovateľky, v dôsledku ktorej došlo k nesprávnemu a nespravodlivému rozhodnutiu prvoinštačného súdu majúceho za následok neprimeraný zásah do práv a právom chránených záujmov protistrany a maloletých detí.

Za nesprávne považuje protistrana aj časové neohraničenie takto neprimeraného zásahu do obydlia protistrany a maloletých detí. Prvoinštančný súd neurčil navrhovateľke žiadnu lehotu, v ktorej má podniknúť prípadné ďalšie právne kroky a ani inak neohraničil povinnosť protistrany nevstupovať do rodinného domu. V prípade, ak by sa protistrana nebránila voči neodkladnému opatreniu odvolaním, s veľkou pravdepodobnosťou by to znamenalo, že by nemohla ona ani maloleté deti vstúpiť do ich domu predstavujúceho ich obydlie počas celého života navrhovateľky, čo je nemysliteľné. Protistrana a maloleté deti majú v rodinnom dome všetky svoje osobné veci, zariadenie domu a všetku výbavu pre zabezpečenie všetkých ich životných potrieb. V prípade takto veľkého zásahu do života ľudí sa protistrane javí nesprávne a nespravodlivé neurčiť časové ohraničenie neodkladného opatrenia, ktoré má byť predovšetkým dočasným riešením.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za osvedčené tvrdenia navrhovateľky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a mal za to, že existuje dôvodná obava, že protistrana bude pokračovať v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, pričom zásah do jej práv nepovažoval za neprimeraný a nedôvodný. S takýmto právnym posúdením protistrana nesúhlasí a považuje ho za nesprávny. Zásah do práv a právom chránených záujmov protistrany a taktiež do práv a právom chránených záujmov maloletých detí, ku ktorému v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia došlo, považuje za neprimeraný, nedôvodný a nezákonný. Na vydanie neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčená dôvodná potreba úpravy pomerov. V prípade návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia prvoinštančný súd posudzoval, či je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia zo strany protistrany voči navrhovateľke a či je osvedčené také konanie, ktoré by ohrozovalo telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Na preukázanie osvedčenia týchto skutočností navrhovateľka predložila súdu tvrdenia, ktorých pravdivosť chcela preukázať lekárskou správou zo dňa 11.04.2022 a podaním na OOPZ Sereď zo dňa 11.03.2022. K lekárskej správe zo dňa 11.04.2022 protistrana uvádza, že obsahom tejto správy je, že navrhovateľke jej všeobecná lekárka odporučila kontaktovať psychiatrickú ambulanciu za účelom vyriešenia jej problémov, s ktorými si nevie poradiť. V lekárskej správe sa nehovorí nič o tom, aké poruchy/ochorenia navrhovateľka má, čo je ich príčinou, ani sa v nej nekonštatuje podozrenie s týkania osoby, nejaké ujmy ani zranenia. Obsah správy napokon sama protistrana ozrejmila v tomto odvolaní. Predložená lekárska správa nijakým spôsobom neosvedčuje skutočnosti tvrdené navrhovateľkou v návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia ani prvoinštančným súdom konštatované podozrenie z násilia páchaného na navrhovateľke. Z podania na OOPZ Sereď zo dňa 11.03.2022 vyplýva, že navrhovateľka podala oznámenie o skutočnostiach, ktoré by mali nasvedčovať tomu, že došlo k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. V oznámení navrhovateľka uvádza, že protistrana ju zavrela do pivnice a zhasla jej tam svetlo a tiež že ju sotila na posteľ. Keďže však ide len o oznámenie, pričom skutočnosti v ňom uvedené nie sú nijako preukázané, ani toto oznámenie samé o sebe neosvedčuje skutočnosti tvrdené navrhovateľkou v návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, ani súdom prvej inštancie konštatované podozrenie z násilia páchaného na navrhovateľke. K udalostiam uvedeným v oznámení sa protistrana vyjadrila v odvolaní. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil osvedčenie dôvodnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keď vychádzal z tvrdení navrhovateľky, ktorých pravdivosť nijako nepreukázala, z lekárskej správy, ktorá nemá žiadnu výpovednú hodnotu a z podania na OOPZ Sereď, pričom sa jedná len o oznámenie nijako nepreukázaných skutočností na polícii. Prvoinštančný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia osvedčenia dôvodnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré je nedôvodné, nesprávne a nespravodlivé.

Protistrana sa taktiež nestotožňuje s právnym posúdením primeranosti zásahu do jej práv a právom chránených záujmov a do práv maloletých detí, ktorým sa prvoinštančný súd nijako nezaoberal. Súd

prvej inštancie len stroho konštatuje, že nepovažuje zásah do práv protistrany za neprimeraný a nedôvodný. Podľa protistrany je zásah do jej práv hrubo neprimeraný a opätovne zdôrazňuje, že vydaním neodkladného opatrenia prišla zo dňa na deň o svoje obydlie, domov a všetky osobné veci, pričom rovnaký zásah postihol aj jej dve maloleté deti, ktoré má vo svojej osobnej starostlivosti, pričom práve ochrana maloletých detí by mala byť na prvom mieste pri rozhodovaní o akejkoľvek právnej veci. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však prvoinštančný súd práva a právom chránené záujmy maloletých detí nijako nezohľadnil, nezaoberal sa nimi, čo spôsobilo, že neodkladné opatrenie predstavuje skutočne neprimeraný zásah do ich práv. Tento neprimeraný zásah do práv protistrany a jej maloletých detí umocňuje aj fakt, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný a skutočnosti tvrdené navrhovateľkou nepreukázané, t. j. neosvedčené. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil primeranosť, resp. neprimeranosť zásahu do práv a právom chránených záujmov protistrany.

Záverom odvolania protistrana navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil, alternatívne aby ho zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

K odvolaniu protistrany sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal jej náhradu trov konania. Podľa navrhovateľky dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia boli riadne osvedčené a do súčasnosti trvajú. Zákaz priblíženia protistrany k navrhovateľke bol opodstatnený neustálymi vyhrážkami protistrany adresovanými navrhovateľke, čo v navrhovateľke vzbudzovalo i vzbudzuje odôvodnenú obavu o vlastný život, pričom súd prvej inštancie primerane uložil protistrane povinnosť, vzhľadom na konanie protistrany, nepribližovať sa k navrhovateľke a nevstupovať do nehnuteľnosti. Navrhovateľka považuje odvolanie protistrany za účelové, špekulatívne a zavádzajúce. Naďalej trvá na všetkých svojich vyjadreniach a tvrdeniach predložených súdu. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola dostatočným spôsobom preukázaná odôvodnenosť nariadenia napadnutého uznesenia, na základe čoho bolo toto prijaté v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Tvrdenia protistrany a I. F. o tom, že sa ich navrhovateľka snažila odhovoriť od osamostatnenia, sú nepravdivé. Navrhovateľka vždy hovorila, aby sa na ňu nebral ohľad pri plánovaní spoločného života protistrany a I. F., aby život si zariadili podľa seba. Tvrdenia o tom, že sa navrhovateľka prehrabávala v ich osobných veciach sú taktiež nepravdivé. Týmto tvrdením sa I. F. usiluje zakryť svoju neveru, o ktorej navrhovateľka vedela už dlhší čas. Nakoľko však navrhovateľka nechcela vyvolávať nepokoje medzi protistranou a I. F., o nevere protistrane dlhšiu dobu nepovedala. Protistrana si po pôrode svojej dcéry nechala zaviesť vnútromaternicové teliesko ako ochranu pred otehotnením. Napriek tomu našla navrhovateľka niekoľkokrát pri praní vo vreckách I. F. obaly od prezervatívov. I. F. túto skutočnosť odôvodňoval tým, že sa mu navrhovateľka prehrabávala v nočnom stolíku a zámerne vkladala tieto obaly do jeho nohavíc. I. F. pracoval v tom čase v P. a domov k rodine chodil len cez víkendy. Všetok svoj čas venoval vysokoškoláčkam, navštevoval ich vo fitness centrách, piatkové večery trávil na diskotékach. Po pôrode mala protistrana vážne zdravotné problémy a nedokázala sa postaviť na nohy a zároveň mala strach brávať malú dcéru na ruky. Navrhovateľka sa od siedmych dní starala o vnučku, prala, varila, žehlila a s vnučkou navštevovala poradňu. Svojho vnuka vodila do školy a poobede brala z družiny domov, pretože I. F. nemal o rodinu záujem. K tvrdeniu I. F. o skolabovaní v práci si navrhovateľka dovoľuje uviesť, že lekársku pomoc riešil až na nasledujúci deň u svojej bývalej susedy – lekárky. Podľa navrhovateľky nebola príčina skolabovania v rodinných záležitostiach, ale toto skolabovanie malo iné príčiny. Navrhovateľka vo februári 2015 skolabovala z toho dôvodu, že sa protistrana vrátila domov neskoro večer, pričom protistrana veľmi plakala, pretože jej I. F. chcel zobrať dcéru. Z tohto dôvodu navrhovateľka skolabovala a strávila 10 dní na psychiatrii. Po rozhovore s primárkou navrhovateľka súhlasila s jej presunom do Veľkého Zálužia, nakoľko navrhovateľka nevyžadovala psychiatrickú pomoc, ale pomoc psychológa. Navrhovateľka celý tento proces absolvovala kvôli protistrane. Po 10. dňoch navrhovateľka opustila liečebňu a 5 mesiacov sa liečila v domácom prostredí. Po dobu 6 rokov nepotrebovala navrhovateľka žiadne voľnopredajné lieky či lieky na predpis, až do januára 2021, kedy sa začali objavovať problémy s agresívnym správaním protistrany a jej súčasným priateľom F. N.. Toto agresívne správanie sa začalo objavovať po tom, čo sa navrhovateľka vyjadrila, že je potrebné, aby sa

finančne na chode domácnosti podieľal aj F. N.. Tvrdenia protistrany a vyjadrenia dcéry J. K. o nočných telefonátoch nie sú celkom pravdivé. Navrhovateľka kontaktovala dcéru J. len raz, keď sa ju snažila požiadať o pomoc. Dcéra J. ju však namiesto pomoci ignorovala. Navrhovateľka nevedela v noci spávať, nakoľko na ňu protistrana začala opäť nezmyselne útočiť. Deň pred štedrým večerom v roku 2020 sa bola navrhovateľka prejsť popri rieke Váh, kde kľačala približne pol hodinu a rozmýšľala nad tým, či má skoncovať so svojim trápením, pretože navrhovateľke dcéra J. po ostatných súrodencoch odkázala, že je strašne zlá, zlomyseľná a neznášanlivá žena. Navrhovateľka kontaktovala telefonicky dcéru J. a jej rodinu s cieľom zapriať ich rodine pekné sviatky, na čo však vnučka navrhovateľky reagovala nepríjemnou SMS správou a z tohto dôvodu sa navrhovateľka rozhodla prerušiť kontakt s dcérou a jej rodinou. Navrhovateľka sa niekoľkokrát pokúšala spojiť a stretnúť so svojimi dcérami prostredníctvom svojho syna L. B., aby sa celá situácia vyriešila a napravili vzťahy v rodine. Po prerušení kontaktu sa zdravotný stav navrhovateľky ešte viac zhoršil. Navrhovateľka bola psychicky na dne, čo sa zároveň prejavilo aj na jej fyzickom vzhľade. Navrhovateľka schudla zo svojej telesnej váhy počas tohto obdobia 10 kíl. Navrhovateľka nemá žiadne námietky proti prešetreniu celej situácie a jej zdravotnému stavu. K tvrdeniam protistrany a k vyjadreniam syna L. navrhovateľka uvádza, že syna L. navštívila koncom júla v Q.. Spolu so synom L. chcela navštíviť svoje dcéry, avšak tieto s ňou odmietli akokoľvek komunikovať. Podľa navrhovateľky bolo vyjadrenie syna L. napísané pod nátlakom. Navrhovateľka súhlasí s tvrdením syna L., že mu viackrát hovorila o tom, ako sa trápi, pretože musela v tom čase čeliť vyhrážkam a nadávkam zo strany protistrany a jej priateľa. Tvrdenie protistrany, že navrhovateľku upozornila na to, že je protistrana spolu so svojimi deťmi pozitívna na Covid, a aby sa im vyhýbala, je nepravdivé.

V odvolacej replike protistrana prostredníctvom právneho zástupcu zdôraznila, že tvrdenia o jej údajných neustálych vyhrážkach voči navrhovateľke sú nepravdivé a účelové. Navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala a ani nijako neosvedčila existenciu akýchkoľvek vyhrážok zo strany protistrany. Vykonštruované vyjadrenia navrhovateľky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli a stále sú len v rovine tvrdení bez jediného dôkazu, ktorý by osvedčoval ich pravdivosť. Protistrana si je vedomá toho, že na nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby boli tvrdenia bezpochyby preukázané, no jednoznačne je na vydanie neodkladného opatrenia potrebné, aby boli tvrdenia aspoň osvedčené, to znamená, že tvrdenia musia spĺňať atribút vysokej miery pravdepodobnosti, pričom v rámci všeobecných náležitostí návrhu musí navrhovateľ v zmysle ust. a označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam. V opačnom prípade by sa jednalo o zjavne neodôvodnený nárok, ktorému nemôže súd poskytnúť ochranu. V tomto prípade však došlo k pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie, keď tvrdeniam navrhovateľky poskytol ochranu tým, že nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby mal tvrdenia navrhovateľky čo i len čiastočne osvedčené.

Tvrdenia navrhovateľky uvedené vo vyjadrení vo vzťahu k vyjadreniu bývalého manžela I. F., ktoré bolo prílohou odvolania, sú nepravdivé a vymyslené. Nie je pravdou, že by I. F. chcel protistrane zobrať dcéru. Ak navrhovateľka týmito tvrdeniami odôvodňuje svoje psychiatrické liečenie, tak ani toto sa v žiadnom prípade nezakladá na pravde. I. F. sa vyjadril k správaniu navrhovateľky, pričom ako bývalý manžel protistrany nemá žiaden dôvod ani motiváciu uvádzať akékoľvek nepravdy. Jeho tvrdenia len potvrdzujú tvrdenia protistrany uvádzané v odvolaní. Nepravdivé sú taktiež tvrdenia navrhovateľky ohľadom vyjadrenia jej ďalšej dcéry J., ktorá sa vyjadrila k správaniu navrhovateľky vo svojom vyjadrení, ktoré taktiež podporuje tvrdenia protistrany v odvolaní. Protistrana popiera vyjadrenie navrhovateľky, že brat L. napísal vyjadrenie pod nátlakom. Brat L. sám dobrovoľne vo svojom podaní uviedol skutočnosti o správaní sa navrhovateľky, pričom tieto jeho tvrdenia podporujú odvolaciu argumentáciu protistrany. Predloženými vyjadreniami protistrana preukázala, že nie navrhovateľka je tou osobou, ktorá je týraná protistranou, ale práve naopak, sama navrhovateľka svojim správaním strpčuje život protistrane, čoho dôkazom je aj podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

Protistrana popiera tvrdenie navrhovateľky, že jej neoznámila, že je s deťmi pozitívna na ochorenie covid. Hneď ráno potom, ako sa dozvedeli, že sú covid-pozitívni, navrhovateľku na túto skutočnosť upozornili a v záujem ochrany jej zdravia ju poprosili, aby sa im vyhýbala.

Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísala vykonštruované situácie, ktorými mala v úmysle demonštrovať správanie protistrany voči nej a ktoré sa súčasne stali aj obsahom jej oznámenia na polícii zo dňa 11.03.2022, ktoré predložila ako dôkaz spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Na ozrejmenie výsledku oznámenia navrhovateľky na polícii zo dňa 11.03.2022 predkladá protistrana Rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odbor všeobecnej vnútornej správy o priestupku zo dňa 08.07.2022, č. spisu: OU-GA-OVVS-2022/006777-005, ktorému bola vec postúpená z OO PZ Sereď na prejednanie priestupku. Z rozhodnutia o priestupku vyplýva, že konanie o priestupku sa zastavuje, keďže spáchanie priestupku nebolo preukázané. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že podanie na OO PZ Sereď zo dňa 11.03.2022 nepreukazuje žiadne z tvrdení navrhovateľky. Práve naopak, z výsledku konania o priestupku je zrejmé, že protistrana sa žiadneho takého konania ako navrhovateľka uvádza, nedopustila a neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by tvrdenia navrhovateľky preukázal. Tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak nezakladajú na pravde, a preto ani nemôžu odôvodňovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami akýmkoľvek neodkladným opatrením voči protistrane.

Protistrana opätovne zdôrazňuje, že prvoinštančný súd na základe navrhovateľkou predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne nesprávne právne posúdil osvedčenie dôvodnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keď vychádzal z tvrdení navrhovateľky, ktorých pravdivosť nijako neosvedčila. Napadnuté rozhodnutie je nedôvodné, nesprávne a nespravodlivé. Účelom neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Protistrana má za to, že upraviť pomery medzi ňou a navrhovateľkou nie je možné bez preskúmania psychického stavu navrhovateľky, keďže existuje dôvodná obava, že konanie navrhovateľky by mohlo byť ovplyvnené jej psychickou chorobou alebo poruchou. Protistrana trvá na svojom návrhu vykonať dokazovanie psychického stavu, prípadne psychických porúch navrhovateľky znaleckým dokazovaním, s ktorým vyjadrila navrhovateľka vo svojom vyjadrení svoj súhlas. Protistrana si je vedomá toho, že v tomto štádiu konania nenesie dôkazné bremeno, ale naopak, navrhovateľka je povinná preukazovať svoje tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak návrh na znalecké dokazovanie psychického stavu predkladá z procesnej opatrnosti a najmä z dôvodu obavy z ďalšieho možného konania navrhovateľky. Protistrana vyslovuje obavu, že navrhovateľka by mohla byť schopná podniknúť také kroky, ktorými jej ublíži na jej zdraví či slobode.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (, ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že protistrana použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie protistrany je dôvodné.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosť osvedčenú obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty protistrany použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva,

zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

Podľa , 2 každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach „ochranné opatrenie“ je akékoľvek rozhodnutie bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávajúcim orgánom členského štátu pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita tejto inej osoby:

a) zákaz alebo úprava vstupu na miesto, kde má chránená osoba pobyt, kde pracuje, alebo ktoré pravidelne navštevuje alebo kde sa pravidelne zdržiava; b) zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou osobou akýmkoľvek spôsobom vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov; c) zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z hľadiska a nasledujúcich . Naviac neodkladné opatrenie možno nariadiť, len pokiaľ nie sú

splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu.

Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa postačuje, ak je osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania, záznamov polície, keďže stanovisko odporcu je obvykle v zásade protichodné.

V predmetnej veci podala navrhovateľka návrh na riadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel, bez toho, aby uviedla, či a ako sa bude domáhať svojho práva vo veci samej.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra „C“ č. 360, zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 362 m2, k rodinnému domu tiež prislúcha parcela registra „C“ č. 361, záhrada o celkovej výmere 272 m2, všetko zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre okres Galanta, obec D., katastrálne územie G. H., patrí do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky v podiele 1/4 v pomere k celku a protistrane v podiele 3/4 v pomere k celku, kde okrem zúčastnených strán majú bydlisko i maloleté deti protistrany.

Jednou z odvolacích námietok protistrany bolo aj časové neohraničenie zásahu do obydlia protistrany a maloletých detí. Prvoinštančný súd neurčil navrhovateľke žiadnu lehotu, v ktorej má podniknúť prípadné ďalšie právne kroky a ani inak neohraničil povinnosť protistrany nevstupovať do rodinného domu.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či a prečo považoval súd prvej inštancie takéto usporiadania pomerov za trvalé. Je zrejmé, že nehnuteľnosť, do ktorej bolo protistrane zakázané vstupovať patrí do podielového spoluvlastníctva strán, s ktorou v nehnuteľnosti žijú i jej maloleté deti, pričom samotná protistrana sa bráni i tým, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil situáciu a nezohľadnil všetky okolnosť, obzvlášť tie, ktoré sa dotýkajú maloletých detí a ich obydlia, čo spôsobilo, že postup síce bol zákonný, ale nesprávny. Rovnako tak poukazuje na to, že sa nestotožňuje s právnym posúdením primeranosti zásahu do jej práv a právom chránených záujmov a do práv maloletých detí, ktorým sa prvoinštančný súd nijako nezaoberal. Súd prvej inštancie len stroho konštatuje, že nepovažuje zásah do práv protistrany za neprimeraný a nedôvodný. Podľa protistrany je zásah do jej práv hrubo neprimeraný a zdôraznila, že vydaním neodkladného opatrenia prišla zo dňa na deň o svoje obydlie, domov a všetky osobné veci, pričom rovnaký zásah postihol aj jej dve maloleté deti, ktoré má vo svojej osobnej starostlivosti, pričom práve ochrana maloletých detí by mala byť na prvom mieste pri rozhodovaní o akejkoľvek právnej veci. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však prvoinštančný súd práva a právom chránené záujmy maloletých detí nijako nezohľadnil, nezaoberal sa nimi, čo spôsobilo, že neodkladné opatrenie predstavuje skutočne neprimeraný zásah do ich práv.

Podľa ust. , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa ust. , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

Odvolací súd sa s odvolacou námietkou protistrany stotožňuje, keď povinnosťou súdu prvej inštancie, pokiaľ považoval nárok navrhovateľky za osvedčený, bolo uložiť navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej v zmysle ust. § 336 ods. 1 resp. poučiť protistranu o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Pokiaľ tak neurobil, uviesť z akého dôvodu.

Záver súdu prvej inštancie o povahe neodkladného opatrenia bol síce správny, keďže ide o neodkladné opatrenie v zmysle a , súd prvej inštancie však nedostatočne odôvodnil, z akého dôvodu vyhodnotil navrhovateľkou priblížený skutkový stav veci za osvedčený, ktorý podľa jeho názoru súdu odôvodňuje dočasnú úpravu pomerov formou nariadenia neodkladného opatrenia.

Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľka osvedčila potrebu žiadanej úpravy pomerov. Uviedol, že v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj správne sformulované neodkladné opatrenie v zmysle a , ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. V súčasnosti na základe skúseností so správaním sa protistrany a stúpajúcej tendencie jej neprijateľného správania, existuje dôvodná obava, že protistrana bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky pokračovať. Na základe uvedených skutočností súd nepovažuje navrhovaný zásah do práv protistrany za akokoľvek neprimeraný, resp. nedôvodný. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z tvrdenia navrhovateľky a z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou a to zo záznamu o podaní oznámenia podľa z.č. o priestupkoch v znení z.č. na okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Galante zo dňa 11.03.2022, výpisom z LV č. XXXX, lekárskou správou, Darovacou zmluvou zo dňa 15.07.2008, kúpnou zmluvou zo dňa 26.05.2008 a výpoveďou oznamovateľky pri prejednaní priestupku zo dňa 30.05.2022.

Protistrana okrem svojich tvrdení, ktorými vyvracia tvrdenia navrhovateľky doložila vyjadrenie svojho bývalého manžela I. F. zo dňa 30.06.2022, sestry J. K. zo dňa 01.07.2022 a brata L. B., z ktorých vyplýva, že nie ona, ale samotná navrhovateľka je tou, ktorá vyvoláva konflikty a títo potvrdili tvrdenia protistrany o konfliktnej povahe navrhovateľky. V rámci repliky doložila tiež Rozhodnutie Okresného úradu Galanta zo dňa 08.07.2022 pod č.sp. OU-GA-OVVS-2022/006777-005, ktorým Okresný úrad Galanta, odbor všeobecnej vnútornej správy zastavil konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť protistrana voči navrhovateľke z dôvodov udávaných navrhovateľkou vo svojich oznámeniach o priestupku, z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná nebolo obvinenej z priestupku preukázané.

Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil osvedčenie nároku navrhovateľky a vôbec nevyhodnotil, či a ako uvedený zásah zasiahne do práv protistrany, jej maloletých detí a prečo ho považuje za primeraný, resp. dôvodný. Súd prvej inštancie nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci odôvodnil len tým, že opísal skutočnosti uvedené navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a potom iba stroho a všeobecne skonštatoval, že v súčasnosti na základe skúseností so správaním sa odporkyne a stúpajúcej tendencie jej neprijateľného správania, existuje dôvodná obava, že odporkyňa bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky pokračovať. Súd prvej inštancie však v tomto smere neuvádza žiadne svoje myšlienkové a hodnotiace úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že nárok navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť ochrana je osvedčený.

Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza k realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia uznesenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného právneho posúdenia, t. j. najmä ustanovení , a , teda aj vysporiadanie sa so všetkými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. v ustanovení upravuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie uznesenia. V prípade neodkladného opatrenia je potom súd najmä povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyhodnotiť pravdepodobnosť nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana a následne tiež potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Pritom medzi predbežnými skutkovými zisteniami súdu, jeho úvahami pri hodnotení dosiaľ predložených dôkazov a jeho právnymi závermi by mala existovať logická nadväznosť.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia riadne nesplnil, nakoľko svoje skutkové a právne závery vedúce ho k dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci dostatočne neodôvodnil.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

Vady konania vymedzené v až d/ sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

V danom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach dostatočne nevyhodnotil. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý konkrétne dôvody svojho rozhodnutia neuviedol, ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s použitím ust. zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), bude v ďalšom konaní v súlade s platnou procesnou normou náležite vyhodnotiť všetky relevantné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. a , t. j. najmä z hľadiska konkrétneho posúdenia pravdepodobnosti nároku navrhovateľky, ako aj existencie bezprostredne hroziacej ujmy, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite odôvodniť, t. j. vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako bolo uvedené vyššie, pričom súd musí svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetliť, čiže logicky kompaktným spôsobom vysvetliť, aké skutočnosti mal za osvedčené a ako ich právne posúdil.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( ).

Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).