Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/323/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobkyne: maloletá E. Z., F.. XX. X. XXXX, T. E.. D. XX, XXX XX E., W. W. W.J. O.. E. Z., F.. XX. X. XXXX, T. E.. D. XX, XXX XX E., právne zastúpená Mgr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava proti žaloR.: S. M., F.. XX. X. XXXX, T. E. XXXX/X, XXX XX R., R. P. Z. W. J. XXX,XX €. J. J. H.J. Q.

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 16. 12. 2014 domáhala vo vzťahu k žalovanej zaplatenia istiny vo výške 996,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20. 11. 2014 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 14. 3. 2007, č.k. bola žalobkyňa spolu s vtedy ďalšími dvoma maloletými súrodencami zverená do osobnej starostlivosti žalovanej ako jej matky, pričom otec maloletej bol zaviazaný platiť k rukám matky maloletej výživné na maloletú vo výške 1 700,-Sk, t.j. 56,43 € mesačne. V zmysle dohody rodičov zo dňa 12. 12. 2011 sa otec žalobkyne zaviazal prispievať na jej výživu sumou spolu 100 € mesačne a to tak, že 85 € poukáže k rukám žalovanej (matky) a 15 € uhradí na sporiaci účet žalobkyne. Otec žalobkyne si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil. Postupom času žalovaná prestala mať záujem o výchovu žalobkyne, svoju starostlivosť zanedbávala a to až do takej miery, že tieto výpadky nebolo možné kompenzovať ani počas času určeného pre styk žalobkyne s jej otcom. Dňa 17. 11. 2012 došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k vážnej roztržke, pri ktorej bola žalobkyňa napadnutá žalovanou a jej terajším partnerom. V dôsledku roztržky bola žalobkyňa žalovanou, teda matkou vykázaná z domu. Následne sa žalobkyňa uchýlila k otcovi, v ktorého domácnosti od uvedeného času býva doposiaľ a ktorý od uvedeného okamihu poskytuje starostlivosť. Vzhľadom k uvedenému otec žalobkyne ponechal priestor pre urovnanie konfliktu medzi žalovanou a žalobkyňou, avšak žalovaná o maloletú žalobkyňu za obdobie vyše 5 mesiacov neprejavila žiadny záujem, nekontaktovala ju, nezaujímala sa o zabezpečenie jej potrieb. Vzhľadom k uvedenému otec žalobkyne požiadal Okresný súd Martin o zmenu jej zverenia do osobnej starostlivosti. Súd návrhu otca vyhovel rozsudkom zo dňa 6. 8. 2013, č.k. , ktorý nadobudol v časti zverenia žalobkyne do osobnej starostlivosti otca právoplatnosť dňa 18. 9. 2013. Z uvedeného je zrejmé, že v období od novembra 2012 žalobkyni nebola zo strany žalovanej poskytovaná starostlivosť. Napriek tejto skutočnosti otec žalobkyne uhrádzal v zmysle právoplatného rozsudku súdu žalobkyni pravidelné mesačné výživné vo výške 100 €, z toho 85 € k rukám žalovanej a to až do júla 2013. Otcom žalobkyne bolo v období od novembra 2012 do júla 2013 poskytnuté k rukám žalovanej výživné v celkovej výške 780 €. Žalovaná v období od novembra 2012 do 1. 9. 2013 poberala prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin štátne sociálne dávky, prídavok na dieťa a to spolu vo výške 229,88 €. Dôvodom pre poberanie dávok bola skutočnosť, že formálne (v zmysle rozsudku OS Martin č.k. ) bola žalobkyňa stále zverená do starostlivosti žalovanej. Poskytnuté výživné, ako aj poskytnuté prídavky na dieťa sú finančným plnením zo zákona striktne naviazaným na uspokojovanie

potrieb maloletého dieťaťa, v tomto prípade žalobkyne. Rodič je oprávnený s nimi disponovať, avšak iba v mene a na účet dieťaťa a to iba v čase, kedy má dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti. V prípade, že v otázke zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti dôjde k zmene, stráca aj pôvodne oprávnený rodič právo disponovať s výživným, ako aj prídavkami na dieťa. Nakoľko žalovaná v rozhodnom čase žiadnu osobnú starostlivosť o žalobkyňu nevykonávala je zrejmé, že v zmysle ustanovenia o rodine bola povinná aj sama finančne prispievať na potreby žalobkyne. Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. 2. 2014, č.k. , žalovaná bola schopná v období pred 1. 9. 2013 finančne prispievať na výživu žalobkyne vo výške 60 € mesačne. Za obdobie od novembra 2012 do mája 2013 (od júna 2013 žalovaná už platila výživné k rukám otca) žalovaná mala zabezpečiť potreby maloletej vo výške 390 € (zohľadniac iba polovičnú výšku za mesiac november roku 2012). Žalovaná od novembra 2012 použila na uspokojenie potrieb žalobkyne iba sumu 194,06 €. Výška hodnoty potrieb žalobkyne zabezpečených žalovanou v rozhodnou období nedosiahla ani výšku 390 €, ktorou bola žalovaná povinná zo zákona prispievať z vlastných prostriedkov na uspokojenie potrieb žalobkyne. Je teda zrejmé, že s výnimkou platby 13 € na MHD za mesiac jún 2013 neboli vyššie uvedené výdavky hradené z prídavku na dieťa, ani z výživného zaplateného k rukám žalovanej otcom žalobkyne. Predmetné prídavky na dieťa a výživné poskytnuté otcom žalobkyne tak vo výške spolu 996,88 € neboli žalovanou na potreby žalobkyne použité. Nakoľko žalobkyňa prestala byť dňom 18. 9. 2013 zverená do osobnej starostlivosti žalovanej, týmto dňom taktiež stratila oprávnenie na jej zastupovanie v bežných veciach, t.j. aj vo vzťahu k disponovaniu s výživným a ďalšími finančnými prostriedkami. Vzhľadom na uvedené žalovaná disponuje finančnými prostriedkami výživného a prídavkov na dieťa spolu vo výške 996,88 € neoprávnene.

Podaním doručeným súdu 16. 2. 2015 žalobkyňa zobrala žalobu v časti zaplatenia sumy 40 € spolu s príslušenstvom späť (čl. 16 súdneho spisu).

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. - 18 zo dňa 23. 2. 2015 už na zníženú sumu 956,88 € s príslušenstvom.

Proti platobnému rozkazu podala odpor žalovaná (č.l. 20 súdneho spisu), v ktorom uviedla, že o výchovu žalobkyne neprestala mať záujem ako tvrdí jej otec, maloletá sa k nej nevhodne správala na verejnosti a po dohovore, ktorý skončil fackou v afekte, ju žalobkyňa, teda dcéra kopla, tak ju poslala k otcovi na ukľudnenie. Otec posielal na maloletú výživné, ona si chodila ku žalovanej pre peniaze na rôzne potreby, išlo o drobné výdaje na maloletú v celkovej výške cca 298,41 €. Ďalej žalovaná uviedla, že k uvedeným nepravidelným výdajom na dcéru treba samozrejme prirátať aj pravidelné výdaje, ktoré bola žalovaná povinná platiť s ohľadom na to, že maloletá nemala úplne jasno, u koho chce v budúcnosti bývať a otec neriešil otázku zverenia do výchovy, dokonca ani trvalý pobyt maloletej Keďže žalovaná s troma deťmi po rozvode dostala od spoločnosti MATRA 3-izbový nájomný byt a maloletá bola stále u nej na trvalom pobyte s tým, že žalovaná stále dúfala, že sa vrátil, musela za žalobkyňu platiť pomernú časť nákladov za nájom a služby spojené s bývaním aj za maloletú a taktiež aj poistku. Syn sa odsťahovala, zostala s ňou bývať len staršia dcéra, tak za maloletú platila 1/3-inu nákladov na bývanie, 1/3-inu nájmu, koncesionárskych poplatkov, internet na študijné potreby, čiže spolu s poistkou maloletej mesačne uhradila sumu 111,70 €. Z uvedeného je zrejmé, že v čase, keď došlo k zmene zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti a ja ako pôvodne oprávnený rodič som stratila právo disponovať s výživným, ako aj s prídavkami dieťaťa, som už so žiadnymi finančnými prostriedkami výživného a prídavkami na dieťa nedisponovala. Z požadovanej sumy 996,88 € žalovaná uviedla, že uhradila okrem 20 € dňa 17. 12. 2014 a 20 € dňa 19. 1. 2015 aj sumu 20 € dňa 17. 2. 2015, takže požadovaná suma žalobkyne by mala byť znížená na sumu 936,88 €. Zároveň uviedla, že žiada, aby napadnutý platobný rozkaz bol zrušený a návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietnutý.

Podaním doručeným súdu dňa 22. 6. 2015 (č.l. 41 súdneho spisu) dala žalobkyňa do konania vyjadrenie, ktorým reagovala na odpor žalovanej. Vo vyjadrení uviedla, že žalovanou uvádzané výdavky na bývanie, nie sú výdavkami na uspokojenie potrieb žalobkyne. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej o pravidelnom kontakte medzi ňou a žalobkyňou v rozhodnom konaní žalobkyňa konštatuje, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Zároveň uviedla, že z dôvodu, že žalovaná uhradila ďalších 20 €, v tejto časti berie svoj návrh späť. O predmetnom späťvzatí súd rozhodoval uznesením č.k. - 46 zo dňa 15. 7. 2015. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.9.2015. .

Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 14. 9. 2015 ( č.l. 49) a dňa 9. 11. 2015 ( č. l. 68) , na ktorom vec meritórne rozhodol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré do konania doložili účastníci konania, výsluchom žalobkyne, žalovanej, oboznámením sa s pripojeným spisom sp. zn. a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci:

Predmetom konania po čiastočným späťvzatiach zostala čiastka 936,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne v závislosti od jednotlivých úhrad, ktoré realizovala žalovaná, až do zaplatenia tejto sumy. Žalobu podala žalobkyňa, ktorá bola v čase rozhodovania súdu maloletou osobou, ktorú zastupoval ako zákonný zástupca otec a na základe plnej moci právny zástupca. Uvedené je v súlade s , ako aj s (ďalej len „OSP“). Ako žalovaná v konaní bola označená matka žalobkyne.

Z výsluchu účastníkov konania, ako aj z pripojeného spisu sp. zn. , ktorého súčasťou je aj spis zn. , súd zistil, že žalobkyňa ako maloleté dieťa bola pôvodne rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 14. 2. 2007, č.k. zverená do osobnej starostlivosti žalovanej ako matky, kde otec sa zaviazal platiť výživné na žalobkyňu vo výške 56,43 €. Bola však dohoda medzi rodičmi, na základe ktorej prispieval otec žalobkyne k rukám žalovanej 85 € a 15 € uhrádzal na sporiaci účet žalobkyni. Z pripojeného spisu súd zistil, že otec žalobkyne Ing. Miroslav Olbert podal 12. 6. 2013 návrh na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti, určenie výživného a úpravu styku. V priebehu konania z výsluchu vyplynulo, že žalobkyňa odišla od žalovanej, nakoľko došlo k vážnej roztržke 17. 11 .2012 s tým, že od uvedeného času bola maloletá žalobkyňa u otca až doposiaľ. O predmetnom návrhu otca na zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností rozhodoval súd v konaní sp. zn. a to rozsudkom zo dňa 6. 8. 2013, ktorým zveril maloletú žalobkyňu do osobnej starostlivosti otca a zaviazal matku maloletej žalobkyni, v našom konaní žalovanú, platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima. Proti výživnému sa otec maloletej žalobkyne odvolal, ale vo výroku, ktorým sa zverila do osobnej starostlivosti, predmetný výrok nadobudol právoplatnosť dňa 18. 9. 2013. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. - 254 - čl. 12 súdneho spisu, určil vyživovaciu povinnosť žalovanej ako matky na maloletú už za obdobie od 1. 6. 2013 do 31. 8. 2013 v sume 60 € mesačne a nedoplatok za obdobie od 1. 6. 2013 do 31. 8. 2013 v sume 180 € povolil matke splácať v splátkach. Zároveň zrušil rozsudok vo výroku II a v časti výroku III. Po zrušení vydal Okresný súd Martin v konaní sp. zn. nový rozsudok, ktorým zmenil výšku výživného, ktorú mala povinnosť platiť matka žalobkyne, teda maloletej. Z tvrdenia žalobkyne vyplynulo, že za obdobie od novembra 2012 do júla 2013 mal otec žalobkyne poskytnúť k rukám žalovanej výživné v celkovej výške 780 €. Uvedené preukazovala aj poštovými poukážkami (čl. 16,17,18 súdneho spisu). Zároveň žalobkyňa uvádzala, že žalovaná v období od novembra 2012 do 1. 9. 2013 poberala prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin štátne sociálne dávky a to prídavok na dieťa vo výške 229,88 €. Súd po oboznámení sa s poštovými podacími poukážkami konštatuje, že za obdobie od novembra 2012 do júla 2013 bolo poskytnuté zo strany otca žalobkyne k rukám žalovanej preukázané výživné v celkovej výške 765 € a nie 780 €, ako uvádzala žalobkyňa v podanej žalobe. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14. 9. 2015 ( č. l. 52), na otázku samosudkyne pre právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril, akým titulom si uplatňuje žalobkyňa predmetné finančné prostriedky tento uviedol, že ide o finančné prostriedky, ktoré boli poskytované k rukám žalovanej, ale patria žalobkyni. Žalobkyňa a keďže máme zato, že tieto peniaze neboli spotrebované na potreby maloletej, tak naďalej patria maloletej, teda žalobkyni. Ďalej právny zástupca žalobkyne uviedol, že nejde o nároky, ktoré upravuje Zákon o rodine, nejde ani o výživné, ide o nárok na vydanie majetku navrhovateľke, teda žalobkyne, ktorý neoprávnene zadržiava žalovaná. Žalovaná po podaní žaloby uhradila čiastku 60 eur. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14. 9. 2015 uviedla, že sa pridržiava odporu a poukázala na to, že otec maloletej posielal na dieťa výživné vo výške, ktorá mu bola určená súdom. Spolu s tým dostávala žalovaná aj rodinné prídavky na dieťa. Mala zato, že rodinné prídavky, aj výživné boli spotrebované na maloletú a výživné platil otec maloletej žalobkyne v zmysle rozhodnutia súdu k jej rukám.

Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že nie je daná ani aktívna, ani pasívna legitimácia v tomto konaní účastníkov konania z právneho dôvodu, z ktorého žiada žalobkyňa uvedené finančné prostriedky.

Je nepochybné, že na základe rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Martin č.k. bol otec žalobkyne povinný platiť výživné k rukám matky, teda žalovanej a to až do času, kým súd nezveril toto maloleté dieťa ďalším rozsudkom č.k. do osobnej starostlivosti otca, ktorý v tejto časti zverenia nadobudol právoplatnosť dňa 18. 9. 2013. Výživné, ktoré bolo posielané zo strany otca žalobkyni za obdobie od novembra 2012 do júla 2013 vo výške 765 €, bolo posielané na základe rozsudku Okresného súdu Martin, čiže nebolo posielané bez právneho dôvodu k rukám žalovanej. Pokiaľ boli nejaké pochybnosti o tom, že maloletá žalobkyňa už býva od novembra 2012 u otca, bolo povinnosťou otca domáhať sa v rámci konania o starostlivosti maloletých zmeny úpravy práv a povinností , čo aj urobil, avšak podal návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičovských dňa 12. 6. 2013 na súd. Otec maloletej žalobkyni mohol ihneď potom ako začal bývaž maloletá u neho požiadať súd o to, aby bola matka, teda žalovaná v našom konaní, zaviazaná platiť výživné na maloletú, a neplatil by on výživné. Aj Krajský súd v Žiline v rozsudku č.k. (č.l. 14 súdneho spisu) konštatuje, že bolo bezpochyby, že maloletá od novembra 2012 sa nachádzala v osobnej starostlivosti otca a otec podaným návrhom u súdu dňa 12. 6. 2013 sa domáhal zmeny úpravy rodičovských práv voči maloletej. Je jednoznačné, že maloletá už v deň podania návrhu na začatie konania sa nachádzala vo faktickej starostlivosti otca a preto je povinnosťou súdu určiť vyživovaciu povinnosť rodiča od prvého dňa mesiaca, v ktorom návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov podaný u súdu bol. Z tohto dôvodu krajský súd určil, že matka žalobkyne, teda žalovaná je povinná platiť výživné, ale rozhodným obdobím pre určenie vyživovacej povinnosti je obdobie od 1. 6. 2013 a naďalej.

Podľa ustanovenia kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Čo sa týka žalobkyne, táto sa domáha vrátenia výživného za obdobie od novembra 2012 do júla 2013 vo vzťahu k žalovanej, mala za to že ide o akési bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Súd ma za to, maloletá žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná, aby sa domáhala vrátenia tohto výživného, pretože toto výživné bolo zasielané otcom maloletej žalobkyni k rukám žalovanej na základe právoplatného rozhodnutia súdu, nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane žalovanej. Podľa názoru súdu otec maloletej žalobkyne mohol v rámci konania sp. zn. požiadať o priznanie výživného na maloletú od žalovanej ( matky) aj na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto však on v konaní sp. zn. neurobil, hoci bol právne zastúpený. V danom prípade by sa mohol domáhať vrátenia tohto výživného otec žalobkyne a to v súlade s § 79 Zákona o rodine, podľa ktorého kto celkom, alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia. Plnenie za iného prichádza do úvahy najmä, ak jeden z rodičov výlučne sám vyživoval spoločné dieťa. Toto konanie nie je konaním starostlivosti o maloleté, ale patrí do všeobecnej civilnej agendy a to aj v prípade, ak oprávneným pre plnenie výživného bolo maloleté dieťa. Čiže v danom prípade nie je daná aktívna legitimácia žalobkyne na vrátenie výživného vo vzťahu k žalovanej. Žalobkyňa sa domáhala okrem vrátenia výživného, aj vrátenia rodinných prídavkov, ktoré žalovaná mala poberať od novembra 2012 do 1. 9. 2013 prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 229,88 €: Súd konštatuje, že ide o štátne sociálne dávky, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, kde je možné aj požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o pozastavenie dávok, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, ale uvedené sa rieši v rámci správneho konania. Podľa názoru súdu žaloba ani v tejto časti nie je dôvodná a nie je daný právny základ predmetného nároku. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. (ďalej len „OSP“), podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočne súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu účastníkov vo veci. Žalobcom uplatnený nárok bol vo výške 996,88 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 100 %. Úspech žalobcu predstavuje priznaná suma 60eur, v ktorej súd konanie zastavil z dôvodu jej úhrady žalovanou, čo v % vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 7 %. Úspech žalovanej predstavuje časť žalobného návrhu, ktorá bola súdom zamietnutá, čo v % vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 93 %. Čistý úspech žalovanej teda predstavuje 93 % - 7 %, čo je 86 %.

Nakoľko žalovaná nepodala návrh na náhradu trov konania, súd rozhodol, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.