Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 58 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (65)Rozsudok_8CoP-18-2023.pdf
PDF · 131.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/18/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu – sudcov - JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Petra Straku, v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného procesným opatrovníkom: Mesto D., so sídlom E. F. X/X, XXX XX D., o návrhu navrhovateľa: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., za účasti prokurátora – Krajská prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova 20, 011 04 Žilina 1, o odvolaní A. B. proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37Ps/8/2019-532 zo dňa 04. novembra 2022, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e v celom rozsahu .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) rozhodol rozsudkom, č. k. 37Ps/8/2019-532 zo dňa 4. novembra 2022 tak, že obmedzil spôsobilosť na právne úkony A. B., nar. XX.X.XXXX tak, že tento nie je spôsobilý
- na právne úkony majetkovo-právnej povahy a to kúpnych zmlúv, spotrebiteľských zmlúv o úvere, o pôžičke,
- právne úkony na zabezpečenie záväzkov,
- preberanie dôchodkov,
- rozhodovanie o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vrátane ústavnej zdravotnej starostlivosti, sociálnej starostlivosti v ústave sociálnej starostlivosti,
- preberanie poštových a iných zásielok,
- samostatné konanie a vystupovanie pred súdmi, orgánmi verejnej správy, štátnej správy, okrem prípadov, keď zákon ustanovuje, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony môže samostatne konať (výrok v poradí prvý). Za opatrovníka A. B. súd ustanovil H. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilý. Ak nejde o bežné veci, na nakladanie s majetkom je potrebné schválenie súdu (výrok v poradí druhý). Opatrovník je povinný dvakrát ročne vždy k 30.6. a k 31.12. predložiť správu o opatrovancovi a správy o nakladaní s nakladaným majetkom (výrok v poradí tretí). Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok v poradí štvrtý). Štátu súd náhradu trov konania nepriznáva (výrok v poradí piaty).
2. Okresný súd odôvodnil svoj rozsudok tým, že mal preukázané, že A. B. (ďalej „posudzovaný“) trpí vážnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle – paranoidnou bludovou poruchou. Jedná sa o duševnú poruchu trvalého charakteru, ktorá sa u posudzovaného prejavuje obsahovými poruchami
myslenia, tzv. bludmi. Tieto majú dosah na jeho emočné prežívanie a správanie. Ide o chorobné presvedčenie jednotlivca. Na začiatku vzniku bludov bývajú reálne udalosti, ktoré disponovaná osoba spracováva ako krivdu a proti „utrpenému bezpráviu“ sa bráni. Posudzovaný o pravdivosti svojich bludov je nevyvrátiteľne presvedčený. Samovražedný pokus vo februári 2021 bol ovplyvnený a motivovaný jeho duševnou poruchou. Nie je preto schopný pochopiť potrebu svojho liečenia, keďže sa považuje za duševne zdravú osobu. Taktiež nie je schopný nakladať s finančnými prostriedkami tak, aby si zabezpečil svoju výživu, nie je schopný posúdiť dôvodnosť a opodstatnenosť svojho konania spočívajúceho v podávaní sťažností, priestupkových a trestných oznámení a žalôb. Okruh úkonov, na ktoré posudzovaný nie je spôsobilý, vychádza z dôvodov, ktoré viedli k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. Takýto zásah do spôsobilosti vedie k ochrane jeho záujmov, keď mu umožní poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti, ochranu jeho majetku pred následkami porušenia záväzkov z majetkovo-právnych zmlúv, zabezpečenie jeho výživy a osobných potrieb. V časti poskytovania zdravotnej starostlivosti okresný súd obmedzenie neviazal iba na starostlivosť súvisiacu s psychiatrickým ochorením, nakoľko v prípade potreby zdravotnej starostlivosti od lekára iného medicínskeho odboru by mohol túto v dôsledku svojho ochorenia odmietať. Takto by bol ohrozený jeho zdravotný stav. Obmedzenie nakladania s finančnými prostriedkami obmedzil súd len na preberanie dôchodku s tým, že táto suma by mala pokrývať jeho základné životné potreby ako sú strava, hygiena a oblečenie. Ak sa zdravotný stav posudzovaného ustáli a tento bude schopný si privyrobiť nejaké peňažné prostriedky, bude oprávnený s nimi nakladať. Obmedzením vo vystupovaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy, štátnej správy je posudzovanému poskytovaná ochrana pred nepriaznivými dôsledkami jeho konania (ako je napr. žaloba proti nemu o náhradu škody, ochranu osobnosti, ochranu obchodného mena a pod). Obmedzenie nebráni posudzovanému v prístupe k súdom, nakoľko v prípade dôvodnej potreby ochrany jeho práv ho môže v konaní zastupovať ustanovená opatrovníčka. Okresný súd návrhy posudzovaného na vyžiadanie zdravotnej dokumentácie jeho otca, vypočutie svedka A. I. a návrh na znalecké dokazovanie matky ohľadom jej správania a vplyvu na neho zamietol, pretože predmetom konania je posudzovanie spôsobilosti na právne úkony posudzovaného a nie iných osôb. Otázka spôsobilosti na právne úkony je otázka, ktorá súvisí úzko s vyšetrením zdravotného stavu posudzovaného, pričom osobou oprávnenou podať posudok k zdravotnému stavu je znalec z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria. Navrhovaný svedok A. I. nie je osobou s takouto kvalifikáciou pre posúdenie spôsobilosti na právne úkony a nie je osobou, ktorá žije v užšom okruhu posudzovaného a mohla by podať relevantnú znaleckú výpoveď v predmetnej veci. Otázka príčiny a vplyvu správania sa rodinného príslušníka - matky na zdravotný stav posudzovaného bola zodpovedaná súdnym znalcom na pojednávaní. Okresný súd mu v súlade s § 27 ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ustanovil opatrovníka v osobe sestry, ktorá je jeho blízkou osobou. Posudzovaný nesúhlasil s jej ustanovením za opatrovníka. Súd to vyhodnotil ako vplyv jeho duševnej choroby, keď odmieta akúkoľvek osobu za osobu opatrovníka. Z výsluchu sestry zistil, že tento v čase, keď mal zlepšený zdravotný stav, mal k nej bližší a dôvernejší vzťah, požiadal ju, či by mu nerobila opatrovníka, či by s ním nešla k lekárovi a navštívil ju pri príležitosti narodenia jej dieťaťa. Táto má dlhodobo záujem o brata, o riešenie jeho situácie v súvislosti s jeho zdravotným stavom, rodinným, pracovným a sociálnym životom. Opatrovníčka vyjadrila súhlas s jej ustanovením. Z uvedeného mal okresný súd za to, že opatrovníčka bude vykonávať funkciu opatrovníka v najlepšom záujme a u posudzovaného má najlepšie predpoklady na to. Vymedzil jej rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bola ustanovená a uložil jej povinnosť predkladať správy o výkone funkcie opatrovníka a o správe majetku obmedzeného na právne úkony.
3. Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 52 zákona č. 161/2016 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), nakoľko žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 53 - § 56 CMP. Keďže v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré bolo uhradené z rozpočtových prostriedkov štátu, v súlade s § 251 ods. 1 CMP v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony hradí trovy dôkazov štát, pričom zároveň návrhu bolo vyhovené a nešlo o zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania podľa § 251 ods. 2 CMP. Štátu preto náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie posudzovaný A. B. prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 22.12.2022, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a rozhodol tak, že návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania alebo alternatívne rozhodol tak, že vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie. Posudzovaný vytýkal okresnému súdu, že vychádzal zo Znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. F. B., J. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (ďalej aj ako „znalecký posudok“), keď tento znalec je zaujatý,
nakoľko posudzovaného v minulosti prijímal do detencie (dňa 06.01.2017) a preto nemohol poskytnúť nestranné a nezaujaté stanovisko vo veci znaleckého dokazovania. Jeho závery, chtiac alebo nechtiac, museli byť ovplyvnené predchádzajúcim prijímaním posudzovaného a preto nie je možné považovať jeho znalecký posudok za nestranný. Ak už v minulosti raz vyslovil, že on trpí duševnou poruchou, ťažko by pripravil znalecký posudok odporujúci jeho predchádzajúcemu záveru. Znalecký posudok je viac ako rok starý. Nesprávne závery znaleckého posudku vychádzajú len z podkladov navrhovateľa a rodiny, ktorá má záujem na obmedzení spôsobilosti posudzovaného na právne úkony a tieto znalec preberá ako nevyvrátiteľné fakty (napr. že nevie hospodáriť s financiami a míňa veľa na veterinárnu starostlivosť). Posudzovaný má dôkazy o nevhodnom správaní rodiny, kde sa dokonca jeho matka na pojednávaní priznala k poškodeniu bicykla. Uvedené má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže zakladá inú vadu konania a napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Zároveň okresný súd neodôvodnil rozsah a potrebu vo výroku uvedeného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Právne úkony majetkovoprávnej povahy a kúpne zmluvy, spotrebiteľské zmluvy o úvere, o pôžičke, v ktorých bol posudzovaný obmedzený na spôsobilosti na právne úkony, predstavujú takmer úplnú stratu spôsobilosti konať v súkromnoprávnych vzťahoch. Záver okresného súdu o spôsobilosti uzatvárať kúpne zmluvy je absolútne nesprávny, nakoľko súd absolútne nebral do úvahy závery znaleckého posudku, kedy aj sám znalec zhodnotil, že posudzovaný je v ostatnom schopný ovládať a posúdiť svoje konanie, nakladať s finančnými prostriedkami a majetkom, zaobstarávať si veci bežnej potreby a postarať sa o svoje osobné veci. Pokiaľ znalec uviedol, že posudzovaný chápe hodnotu peňazí, vie si zabezpečiť svoje potreby, otázkou je, na základe akých skutkových okolností okresný súd vyhodnotil, že on takéhoto konania nie je schopný. Odôvodnenie rozsudku nedáva odpoveď na túto otázku, čo predstavuje jeho nepreskúmateľnosť. Ďalej vytýkal rozsudku okresného súdu, že je príliš invazívny aj vzhľadom na zistený skutkový stav. Kúpna zmluva je najbežnejšou zmluvou v súkromných vzťahoch a bez nej v podstate nedokáže osoba fungovať. Posudzovaný nebude spôsobilý kúpiť si jedlo, ak bude hladný, nápoj, ak bude smädný, kúpiť si kredit na mobil, pohonné hmoty do motorového vozidla. Súd toto nakladanie neobmedzil na určitú sumu, ale v úplnom rozsahu, teda aj od sumy 0,01 eur. V prípade, ak si aj zarobí ďalšie finančné prostriedky, síce súd uviedol, že môže s nimi nakladať, avšak on s nimi nemôže uzatvoriť kúpnu zmluvu (nakoľko nie je vôbec spôsobilý) a preto takéto nakladanie bude absolútne nemožné. Posudzovaný podniká, má oprávnenie na výkon kuriérskych služieb, rozhodnutím súdu však nebude takýto výkon činnosti možný, nakoľko si pohonné hmoty do vozidla nebude môcť ani zakúpiť. Ani si nebude môcť zarobiť finančné prostriedky pre nemožnosť kúpy pohonných hmôt a teda nebude môcť ani so žiadnymi ďalšími finančnými prostriedkami nakladať. Takouto formuláciou sa súd snažil zakryť to, že v podstate zamedzil posudzovanému akékoľvek nakladanie s finančnými prostriedkami, nakoľko s celým dôchodkom by mal nakladať jeho opatrovník. Ďalej posudzovaný tiež vyčítal okresnému súdu, že sa nezaoberal otázkou menej invazívneho zásahu do jeho spôsobilosti na právne úkony. Napríklad, ak si nezabezpečuje životne dôležité potreby, mal súd skúmať, v akej výške ho malo byť nutné na tento účel obmedziť. Bez akéhokoľvek odôvodnenia rovno rozhodol, že to sú všetky finančné prostriedky. Vôbec nezobral do úvahy to, že on je dlhodobo schopný sa o seba riadne postarať, zabezpečiť si stravu, hygienické potreby a oblečenie, na čo poukázal aj znalec. Stravu si zabezpečuje sám a rovnako aj ostatné veci osobnej potreby. Súd však konštatuje, že posudzovaného je nutné obmedziť v spôsobilosti na právne úkony, aby mu tieto potreby mohli byť zabezpečené. Aj navrhovateľ potvrdil, že posudzovaný si zabezpečuje sám stravu, ako aj veci osobnej potreby. V prípade preberania poštových zásielok súd neuviedol žiadne odôvodnenie. Uvedené robí rozsudok nepreskúmateľný. Taktiež okresný súd neuviedol žiadne odôvodnenie týkajúce sa obmedzenia spôsobilosti na právne úkony „na zabezpečenie záväzkov“ a toto obmedzenie nemá ani oporu vo vykonanom dokazovaní. Nie je mu zrejmé, z čoho konajúci súd usúdil, že nie je schopný takýchto úkonov a že hrozí, že ich bude vykonávať. Posudzovaný poukázal tiež na závery Ústavného súdu SR k mechanickému preberaniu záverov znaleckých posudkov súdom bez akéhokoľvek reflektovania a dokazovania iných skutočností. Podľa neho okresný súd nedokazoval v niektorých častiach výroku svojho odôvodnenia, len ich preberal zo znaleckého posudku, a to v prípade samostatného konania a vystupovania pred súdmi a orgánmi verejnej správy a štátnej správy, okrem prípadov, keď zákon ustanovuje, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony môže konať. Tento výrok prebral konajúci súd zo záveru znaleckého posudku a nevykonával k nemu žiadne dokazovanie. Rovnako takto postupoval pri rozhodovaní o zdravotnej starostlivosti, uviedol, že v súdnom konaní je potrebné aplikovať nové pohľady na posudzovaného človeka a posudzovať tzv. funkčným testom schopností, či dokáže tento človek rozhodovať o svojich záležitostiach samostatne alebo len s malou pomocou, alebo s pomocou, ktorá je vzhľadom na zložitosť vykonávaného právneho úkonu väčšia. Posudzovaný
sa dlhodobo o všetkých záležitostiach svojho života rozhoduje sám. Sudca sa vôbec nevysporiadal s otázkou alternatívneho riešenia prípadnej jeho nespôsobilosti s poukazom na Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 557/09 zo dňa 18.08.2009. Mal za to, že je možné podľa § 29 OZ ustanoviť súdom opatrovníka v prípade, ak je to potrebné k ochrane jeho záujmov, ak to vyžaduje verejný záujem alebo ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu. Vytýkal okresnému súdu, že zvolil najinvazívnejšiu formu riešenia. Ani duševná porucha, ktorá bola diagnostikovaná posudzovanému, nemusí viesť k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony, keď poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 22.01.2013 v konaní č. 33117/02 Lashin proti Rusku, kde uviedol, že sťažovateľ síce trpel vážnou a trvajúcou duševnou poruchou, trpel bludmi, svojimi podaniami obťažoval okolie, ale znalecký posudok neodkazuje na žiaden incident podstatne nezodpovedného chovania, ani na skutočnosť, že by bol sťažovateľ úplne neschopný sa o seba postarať. V prípade posudzovaného bol zaznamenaný jediný incident za obdobie 15 rokov, ktorý bol výsledkom rodinného konfliktu a hlavne správania panovačnej matky. Diagnostikovanie duševnej poruchy posudzovanému viac prekáža jeho blízkym ako jemu samému (údajne svietenie, nespokojnosť s mačkami, že nepracuje a nesocializuje sa). Jeho rodina nevie prijať jeho ochorenie a dlhodobú autonómiu. Pokiaľ sa nespráva syn ako normálny človek podľa ich predstáv, považujú to za dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Posudzovaný si je vedomý, že jeho psychické zdravie je narušené, ale je schopný dlhodobo sa o seba starať a fungovať. Jediný konflikt je s rodinou. Aj pri jeho vzhliadnutí v mieste jeho bydliska sudkyňou konštatoval, že si je vedomý svojich depresií a že športuje, čo jeho stavu prospieva. Taktiež, pokiaľ by si nebol vedomý svojho zdravotného stavu, zmenil by ambulanciu, od doktorky I. B. K. prešiel by k doktorovi I. L. M., čo by v prípade, ak by si svoju chorobu neuvedomoval, nenavštívil by žiadnu ambulanciu a nepovedal by sudkyni o svojich depresiách a že ich bude mať celý život. Posudzovaný poukázal na nové dôkazy - doklady o kúpe potravín (nakoľko údajne nie je schopný zabezpečiť si stravu) a ošatenia, teda svoje životné potreby uhrádza prioritne. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že sa vie orientovať v hodnote peňazí a pozná ich, avšak priorizuje iné veci, pokiaľ ide o kúpu chleba, poukázal na doložené pokladničné doklady, ktoré preukazujú, že si stravu zabezpečuje. Rovnako je to aj s oblečením, pokiaľ ide o kúpu kamery, posudzovaný si kúpil len jednu. Pokiaľ by nevedel s financiami hospodáriť, nemohol by si túto zakúpiť. Taktiež by si nemohol dovoliť zaplatiť zálohu za právne služby v odvolacom konaní. Dôkazy, ktoré okresný súd odmietol vykonať, by prispeli k lepšiemu objasneniu veci, keď psychické prejavy choroby posudzovaného sa objavujú len v prípade jeho rodiny a konfliktov v rámci nej. Žiaden incident alebo prejav choroby sa neobjavil mimo rodiny, t.j. konfliktu posudzovaného s rodinou. Posudzovaný má za to, že to správanie rodiny vplýva na jeho chorobu. Vytýkal okresnému súdu, že posudzovanie spôsobilosti na právne úkony treba vykonávať v širších súvislostiach, najmä k možnosti konať a zabezpečovať svoje potreby samostatne a k rozsahu takejto možnosti. Pokiaľ sa súd obmedzí len na dokazovanie zo strany rodinných príslušníkov (ktorí majú záujem na jeho obmedzení), berie do úvahy len ich pozorovanie, ktoré je ovplyvnené snahou posudzovaného obmedziť na spôsobilosti na právne úkony. Pohľad tretej osoby (nezainteresovanej) môže ponúknuť inú perspektívu a iný pohľad na celú záležitosť. Posudzovaný predložil kópie pokladničných dokladov.
5. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu sa vyjadril k odvolaniu posudzovaného dňa 07.01.2023, kde uviedol, že žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v plnom rozsahu. Rozsudok okresného súdu bol vydaný v najlepšom záujme posudzovaného na podklade záverov znalca, o ktorého nezaujatosti a odbornosti nie sú pochybnosti. Keďže tento trpí trvalou duševnou poruchou a nie je schopný sa sám o seba postarať a samostatne rozhodovať v otázkach vlastného, predovšetkým duševného zdravia. Súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Zároveň uviedol zmenu adresy pre doručovanie opatrovníčky posudzovaného - H. D..
6. Okresná prokuratúra Žilina sa vyjadrila k odvolaniu dňa 09.01.2023, kde uviedla, že rozsudok považuje za zákonný a súhlasí, aby odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolania.
7. Mesto D. H. procesný opatrovník sa vyjadril k odvolaniu dňa 09.01.2023, súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Uviedol, že nemá žiadne konkrétne vedomosti ohľadne posudzovaného, ani jeho života, zdravotných problémov a vzťahov s rodinnými príslušníkmi. Pokiaľ bol v konaní vykonaný znalecký posudok vypracovaný ustanoveným znalcom MUDr. F. B., ktorý podľa tvrdenia posudzovaného nie je nestranný, o námietke zaujatosti ustanoveného znalca vzniesol posudzovaný námietku už dňa 24.07.2020, o tejto námietke bolo právoplatne rozhodnuté uznesením súdu č. k. 37Ps/8/2019-247 zo dňa 15.10.2020. K zdravotnému stavu procesný opatrovník uviedol, že sa jedná o odbornú medicínsku otázku (s ohľadom na stanovenú diagnózu), do akej miery sú tvrdenia
posudzovaného o uvedomovaní si svojho zdravotného stavu relevantné. Jeho vyjadrenia ohľadom hodnotenia vzťahov v rodine, ktorým pripisuje dôvod svojich problémov a snahy o obmedzenie jeho spôsobilosti sú jeho subjektívnym náhľadom. Keďže však žije so svojimi rodičmi v dome, ktorý im patrí, nie je možné z jeho strany sa úplne abstrahovať od stanoviska a názorov najmä jeho rodičov, aj keď hodnotí svoj zdravotný stav sám.
8. Krajská prokuratúra Žilina vstúpila do konania namiesto Okresnej prokuratúry Žilina na základe svojho oznámenia zo dňa 12.01.2023.
9. Posudzovaný predložil dňa 16.05.2023 vo svojom podaní prepis zvukovej nahrávky, fotku maloletého N. D. z 15.05.2023, ktoré majú preukázať, že súdom ustanovená opatrovníčka má trpieť duševným ochorením a má sa násilne správať k maloletému dieťaťu, mať návaly hnevu, ziapať, používať vulgarizmy a má časté konflikty s H. B..
10. Dňa 16.06.2023 bolo predložené z Najvyššieho súdu SR podanie posudzovaného, kde navrhol obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a predložil Zmluvu o Elektronickej identite č. O. a Žiadosť o poskytnutie služby zo dňa 27.09.2022.
11. Dňa 15.06.2023 bolo predložené doloženie dôkazných prostriedkov zo strany posudzovaného (odpoveď zo dňa 16.06.2023 KS v Žiline na podanie účastníka zo dňa 04.06.2023, ktorý váži 30g ako jedna vyhotovená strana).
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 362 CSP, § 359 CSP, § 7, § 236 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
13. V predmetnej veci okresný súd na základe návrhu navrhovateľa obmedzil spôsobilosť na právne úkony posudzovaného, určil mu obmedzenia v rozsahu uvedenom vo výroku v poradí druhom, ustanovil mu opatrovníka v rozsahu jeho obmedzenia a zároveň uložil opatrovníkovi povinnosť predložiť správu o opatrovancovi dvakrát ročne k stanoveným dátumom. Rozhodol aj o náhrade trov konania.
14. Ako uviedol Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia v konaní sp. zn. 8Cdo/276/2014 zo dňa 08.10.2014, konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka. V demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti – jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. V súlade s § 387 ods. 2 CSP sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 220 ods. 1 CSP). Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zisteniach, ktoré vyplynuli z výsluchu blízkych osôb, zo záverov znaleckého dokazovania – znaleckým posudkom a výsluchom znalca, správy ošetrujúceho lekára, vzhliadnutím posudzovaného súdom a oboznámením sa s ďalšími listinami.
16. Z dokazovania vyplynul záver, že posudzovaný trpí vážnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle (duševnou chorobou) – tzv. paranoidnou bludovou poruchou (psychotickou poruchou s prevahou bludov, trvalou poruchou s bludmi), kde základnými príznakmi sú obsahové poruchy myslenia – bludy (apriórne, nevyvrátiteľné a nekorigovateľné, dominujúce, pretrvávajúce, privátne, sociálne, hendikepujúce a obsahovo nesprávne, chorobné presvedčenia jednotlivca). Paranoidné bludné obsahy
prítomné v myslení posudzovaného sú jednak systematizované – centrované dominantne voči jeho príbuzným, prítomná je ale tzv. dipúzna (všeobecná) paranoidita voči sociálnemu okoliu, aktivujúca sa vo frustrujúcich a záťažových situáciách. Duševná porucha má trvalý charakter. Jedná sa o poruchu vyvíjajúcu sa viac rokov, čo vyústilo až do chorobne motivovaného samovražedného konania. Posudzovaný nie je schopný ovládať a posúdiť svoje konanie vo vzťahu k prvostupňovým príbuzným, pri podávaní žalôb, sťažností, trestných a priestupkových oznámení, počas účasti na súdnych a správnych konaniach. Nie je schopný vykonávať právne úkony vo vzťahu k jeho prvostupňovým príbuzným – otec, matka, brat, sestra, dávať informované súhlasy o poskytovaní ostatnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch súvisiacich s duševnom poruchou, podávať žaloby, sťažnosti, trestné a priestupkové oznámenia, byť účastníkom súdnych a správnych konaní. Z medicínskeho hľadiska posudzovaného nie je možné účelne vypočuť a nie je mu možné účelne doručovať písomnosti. Pri vypočúvaní a doručovaní písomnosti hrozí u neho zhoršenie zdravotného stavu – aktivácia paranoidných bludov. Hodnotu peňazí pozná, vie sa orientovať, ale nevie s nimi racionálne nakladať a nevie sa rozhodnúť správne čo nakúpiť. Ak by bola liečba dodržiavaná pravidelne, posudzovaný by sa mohol zaradiť postupom času do života. Zo správy ošetrujúceho lekára I. L. M. vyplynulo, že posudzovaný sa odmietol dostaviť na posledné tri vyšetrenia a je predpoklad, že jeho zdravotný stav nie je stabilizovaný. Znalecký posudok bol posudzovanému doručený, vyjadril sa písomne k nemu a mal možnosť zúčastniť sa pojednávania, kde bol vypočúvaný znalec. Okresný súd vykonal vzhliadnutie posudzovaného v domácom prostredí dňa 27.10.2022, kde tento sa vyjadril, že lieky ani neberie.
17. Reagujúc tak na odvolacie argumenty posudzovaného v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné:
18. Nedostatky, ktoré vytýkal posudzovaný týkajúce sa osoby znalca MUDr. F. B. už posudzovaný uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, keď voči nemu podal námietku zaujatosti dňa 24.07.2020 v konaní, kde namietal, že pri jeho hospitalizácii vo Fakultnej nemocnici v P., D. jedným z ošetrujúcich lekárov tento znalec. Uznesením okresného súdu sp. zn. 37Ps/8/2019 zo dňa 15.10.2020 nebol znalec vylúčený z podania znaleckého posudku. Pokiaľ teda posudzovaný namietal, že znalecký posudok je nesprávny z dôvodu osoby znalca, táto námietka nie je ani podľa odvolacieho súdu relevantná, keďže fakt, že znalec v rámci výkonu svojho povolania psychiatra v minulosti vyšetroval posudzovaného, nespôsobuje vadu konania, keďže zo samotného faktu nevyplýva zaujatosť znalca.
19. Posudzovaný namietal, že od znaleckého posudku do rozhodovania súdu uplynula doba vyše jedného roka. Zo spisu vyplýva, že znalecký posudok bol vypracovaný dňa 22.06.2021. Od vypracovania znaleckého posudku, došlo dvakrát k zmene konajúceho sudcu a to z organizačných dôvodov. Ako vyplýva zo spisu, posudzovaný bol lege artis prevzatý počas tejto doby na Psychiatrické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou P. dňa 08.02.2021 a 12.03.2021 (viď uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30Pu/2/2021-17 zo dňa 11.02.2021 a č. k. 21Pu/6/2021-8 zo dňa 16.03.2021). Následne okresný súd rozhodoval o návrhu na späťvzatie návrhu uznesením č. k. 37Ps/8/2019-441 dňa 18.07.2023 tak, že konanie nezastavil. Ďalej boli nariadené pojednávania za účelom vypočutia posudzovaného, ktorých sa tento odmietol zúčastniť. Z uvedeného dôvodu okresný súd vykonal jeho vzhliadnutie dňa 27.10.2022. Následne na pojednávaní dňa 04.11.2022 bol vypočutý znalec a okresný súd rozhodol aj v tento deň. Znalec na pojednávaní uviedol, že po ukončení hospitalizácie na jar 2021 došlo k čiastočnému zlepšeniu stavu posudzovaného, následne opätovne v dôsledku vynechávania liečby zo strany posudzovaného sa jeho stav zhoršil a vrátil sa na úroveň predchádzajúceho stavu. Znalec ho preto navrhol obmedziť v širšom rozsahu než pôvodne v znaleckom posudku a to aj v spôsobilosti vystupovať pred orgánmi verejnej moci, vybavovania osobných úradných záležitostí, preberania doporučených zásielok, nakladania s majetkom a hospodárenia s financiami, na poskytovanie informovaných súhlasov o zdravotnej starostlivosti a akékoľvek právne úkony potrebné pre prípadné umiestnenie a zotrvanie v zariadení sociálnej starostlivosti. Aj keď z uvedeného vyplýva, že od podania znaleckého posudku do rozhodnutia uplynula doba presahujúca jeden rok, táto objektívne vyplynula ako zo strany okresného súdu tak aj s ohľadom na subjektívne okolnosti v súvislosti s posudzovaným. Vzhľadom však na charakter duševného ochorenia (vyžadujúce liečbu, ktorej sa ale posudzovaný následne nepodroboval), nemohlo dôjsť k zlepšeniu jeho stavu. Skutočnosť, že posudzovaný sa nepodrobuje liečbe a naďalej vykazuje známky duševnej choroby vyplývala aj z vyjadrenia navrhovateľa a navrhnutej opatrovníčky. Ani táto námietka posudzovaného preto nespôsobuje nesprávnosť rozsudku okresného súdu. Pokiaľ aj posudzovaný predložil nákupné bločky na preukázanie racionálnosti svojho konania pri nakupovaní, tieto nepreukazujú samy osebe, že nákupy z nich vyplývajúce boli skutočne ním aj realizované a odvolací súd na ne neprihliadol.
20. Posudzovaný v rámci svojej argumentácie poukazoval aj na judikatúru Ústavného súdu SR a Ústavného súdu Českej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je odvolaciemu súdu známa. Odvolací súd ale bol toho názoru, že okresný súd pri rozhodovaní nepostupoval mechanicky vo vzťahu k znaleckému posudku, kedy komplexne vzal do úvahy aj skutočnosti zistené výsluchom účastníkov konania, ďalších listinných dôkazov, na základe ktorých vyvodil svoje závery. Ak posudzovaný vytýkal okresnému súdu, že obmedzením došlo fakticky k úplnej strate jeho spôsobilosti, čo nie je dostatočne odôvodnené, odvolací súd sa nestotožnil s touto námietkou. Z dokazovania vyplynulo, že posudzovaný ako následok svojho ochorenia pod vplyvom bludov má tendenciu vnímať skreslene realitu a pod ich vplyvom je iniciátorom rôznych konaní voči svojím príbuzným. Aj dopyty doručené odvolaciemu súdu zo Správneho súdu v Banskej Bystrici naznačujú, že posudzovaný v dôsledku bludov iniciuje neprimerane vysoké množstvo súdnych konaní (23). Aj zo zvýšenej frekvencie podaní posudzovaného, ktorými prehnane reagoval na výzvy odvolacieho súdu, vyplývajú náznaky toho, čo zodpovedá medicínskym zisteniam znalca MUDr. F. B. v znaleckom posudku. Bolo tak vyhodnotené, že preberanie úradných zásielok spôsobuje hrozbu zhoršenia zdravotného stavu posudzovaného, t.j. aktiváciu paranoidných bludov. Je preto v záujme posudzovaného obmedziť jeho spôsobilosť v rozsahu vystupovania voči orgánom verejnej moci, aby nedochádzalo k ekonomickým škodám na jeho majetku a financiách a obmedzenie preberania poštových a iných zásielok, aby nedochádzalo k zhoršovaniu jeho zdravotného stavu.
21. Posudzovaný vytýkal okresnému súdu, že predmetné obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony v oblasti kúpnej zmluvy znamená pre neho obmedzenie jeho možnosti si privyrobiť v rámci podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva. Podľa výpisu zo živnostenského registra na internete má posudzovaný povolenie vykonávať kuriérsku činnosť. Vychádzajúc z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „Živnostenský zákon“) je jedným zo všeobecných predpokladov prevádzkovania živnosti aj spôsobilosť na právne úkony. Takto samo osebe ani nie je možné vykonávanie živnostenskej činnosti osobou, ktorej spôsobilosť bola obmedzená. Živnostenský zákon však umožňuje v súlade s § 12 ods. 1 prevádzkovanie živnosti aj v prípade takejto osoby so súhlasom súdu na návrh zákonného zástupcu takejto osoby (t. j. v danom prípade opatrovníka). Takto nie je úplne obmedzené právo posudzovaného na vykonávanie podnikateľskej činnosti, pričom aj obmedzením spôsobilosti na uzavieranie kúpnej zmluvy, nebude znamenať pre neho, že takúto zmluvu na kúpu napr. pohonných hmôt nemôže v jeho mene uzatvoriť ustanovený opatrovník.
22. Ak sa posudzovaný snažil preukázať nedôvodnosť záverov okresného súdu v súvislosti s tým, že si uvedomuje svoju chorobu, odvolací súd poukazuje na to, že tomu tak nie je. Posudzovaný v odvolaní len uviedol, že si je vedomý svojich depresií a športuje, čo mu prospieva. Je nesporné, že športová činnosť prospieva všeobecne človeku po duševnej a telesnej stránke, avšak v prípade posudzovaného nejde o depresiu ale o paranoidnú duševnú poruchu spočívajúcu vo vytváraní si bludov, pod vplyvom ktorých koná, pričom jeho konanie smeruje aj voči jeho zdraviu a životu. Tento argument posudzovaného nie je preto dôvodný.
23. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil aj argumenty posudzovaného, že konflikty nastávajú len medzi ním a jeho rodinou a naznačovaním, že problém je jeho rodina. Keďže posudzovaný býva v domácnosti jeho rodičov, je prirodzené, že negatívne prejavy jeho ochorenia sú zaznamenané predovšetkým jeho rodičmi ako spolubývajúcimi, čo môže mať vplyv na ich medziľudské vzťahy. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti však nie založené len na výpovediach rodičov, ale aj iných dôkazných prostriedkov ako výpoveďou jeho sestry, ktorá nebýva v tejto domácnosti, lekárskych správ a objektivizované prostredníctvom znaleckého posudku a výsluchu znalca. V tejto súvislosti tak nebolo ani dôvodné vykonávanie dôkazných prostriedkov, ktoré v prvostupňovom konaní navrhol posudzovaný ako bolo vykonanie znaleckého posudku na jeho matku, zaobstaranie zdravotnej dokumentácie otca, či výpoveď inej osoby, ktorá nie je s posudzovaným v dennodennom kontakte.
24. Odvolací súd preto vyhodnotil obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovaného ako dôvodné a rozhodnutie okresného súdu v tejto časti správne.
25. Posudzovaný doložil podanie, ktoré má byť prepisom vyjadrenia maloletého syna ustanovenej opatrovníčky a jeho fotografiou majúce naznačovať fyzické násilie z jej strany. Uvedený dôkazný prostriedok – fotografia ani prepis vyjadrenia sám osobe nemôžu slúžiť na vyvodenie dôkazu
o nevhodnosti osoby opatrovníčky. Nebolo preukázané žiadne fyzické násilie zo strany opatrovníčky voči posudzovanému. Výsluch maloletého dieťaťa podlieha určitým reguláciám a nemôže ho nahrádzať prepis, ktorý predložil posudzovaný. V danom prípade sa nejedná o relevantný dôkazný prostriedok, čo platí aj o predloženej fotografii, preto naň odvolací súd neprihliadol. Takto bolo dôvodné ustanoviť posudzovanému v rozsahu jeho obmedzenia opatrovníka, pretože konanie o spôsobilosti na právne úkony je podľa § 248 CMP spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa ustanovení § 272 až 277 CMP. Správny je preto výrok okresného súdu o ustanovení opatrovníka v osobe sestry posudzovaného keďže neboli preukázané žiadne závažné dôvody, pre ktoré by nemohla vykonávať funkciu opatrovníka. Ako vyplýva aj z ustanovenia § 27 ods. 3 OZ a contrario je dôvodné v prvom rade ustanoviť opatrovníka z radov príbuzných posudzovaného. Len v prípade nemožnosti ustanovenia takejto alebo inej osoby prichádza do úvahy ustanovenie orgánu miestnej správy. Keďže v súlade s § 277 ods. 1 CMP súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka, je správny aj výrok o uložení povinnosti opatrovníkovi predkladať správu o posudzovanom dvakrát ročne.
26. Správny je aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania a nepriznaní nároku na náhradu trov konania štátu, keďže neboli zistené žiadne skutočnosti pre priznanie nároku na náhradu trov konania účastníkom konania podľa 55 CMP a v súlade s § 251 CMP trovy dôkazov platí štát, pričom neboli splnené podmienky na ich priznanie podľa § 251 ods. 2 CMP.
27. Súhrn všetkých uvádzaných úvah a súvislostí tak viedol odvolací súd k potvrdeniu rozsudku okresného súdu vo všetkých výrokoch.
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 57, § 58 a § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia
alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).