Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-94-2019.pdf
PDF · 198.52 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: I & F, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 72, IČO: 50418637, zastúpený AK Advokáti Heinrich, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Lombardíniho 22/b, proti žalovaným: 1/ J.. R. U., bytom v U., Q. hraničiarov XX, 2/ N.. P. U., bytom v U., Q. hraničiarov XX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so sídlom v Bernolákove, Gróbska 19, o zaplatenie 50.166,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo 14. novembra 2018, č.k. 10C/231/2012-890, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo 14. novembra 2018, č.k. 10C/231/2012-89 v napadnutom výroku, p o t v r d z u j e.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom zo 14. novembra 2018, č.k. 10C/231/2012-89 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) Okresný súd Bratislava V. (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 44.761,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 15.02.2012 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 78,44 % (výrok III.).
2. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť STAVROL bau s. r. o. realizoval pre žalovaných na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo stavebné práce na novostavbe rodinného domu v R., N., nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/XX o výmere XXXX m2, v katastrálnom obvode č. XXXXX, ulica Y. XX/A, a to v rozsahu „Hrubá stavba Rodinný dom v R.“. Spoločnosť STAVROL bau s. r. o. predkladala žalovaným cenové ponuky, a to podľa rozsahu prác, ktoré by mali byť vykonané. Najprv to bola cenová ponuka zo dňa 28.06.2011 (zaslaná dňa 03.07.2011) v sume 159.592,16 Eur vrátane DPH, následne cenová ponuka zaslaná dňa 27.07.2011 v sume 175.129,89 Eur vrátane DPH. Cenová ponuka žalobcu zo dňa 18.08.2011 bola na sumu 135.695,04 Eur. Žalobca začal vykonávať stavebné práce na rodinnom dome žalovaných dňa 03.10.2011, a to napriek nekompletnej dokumentácii, na základe ktorej by bolo možné dohodnúť cenu diela. Žalovaní nemali spracovaný ucelený výkaz výmer a teda presne špecifikovaný rozsah diela. Nakoľko žalovaní mali záujem pre blížiace sa zimné obdobie začať so stavbou, dohodli sa ústne so žalobcom na rozsahu „Hrubá stavba Rodinný dom v R.“. Žalobca začal stavať s poukazom na svoju cenovú ponuku zo dňa 18.08.2011. Medzi sporovými stranami tak vznikol zmluvný vzťah zmluvy o dielo v zmysle § 631 a nasl. a § 644 a nasl. OZ. S poukazom na výpoveď žalovanej 2/ nebolo sporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, sporným zostalo dojednanie o cene diela. Žalovaní tvrdili, že sa
so žalobcom dohodli na cene za hrubú stavbu vo výške 130.000,- Eur vrátane DPH, čo žalobca poprel s poukazom na cenové ponuky iných subjektov, ktoré sa ani zďaleka nepribližovali k ním poskytnutej cenovej ponuke zo dňa 18.08.2011. Žalovaní mali za to, že za už vykonané práce a materiál žalobcovi zaplatili cenu, ktorá je primeraná a ako nedôvodné namietali doplatenie sumy 50.166,73 Eur. V priebehu konania ďalej namietali neprimeranosť vyúčtovaní, materiálu a prác, ako i kvalitu vykonaných prác, čo bol tiež dôvod, prečo neboli ochotní žalovanú sumu zaplatiť. Žalovaný 1/ uviedol, že od druhej etapy začal aj on kontrolovať jednotlivé položky rozpočtu.
3. Žalobca preukazoval nenáležitosť a neprimeranosť tvrdenej dohody o cene v sume len 130.000 Eur poukazom na cenovú ponuku zo dňa 28.06.2011 (zaslanú dňa 03.07.2011) v sume 159.592,16 Eur vrátane DPH, následne cenovú ponuku (zaslanú dňa 27.07.2011) v sume 175.129,89 Eur vrátane DPH a na Výkaz výmer s rozpočtom firmy ROSOFT zo dňa 09.09.2011, ktorý bol na sumu 192.276,26 Eur. Žalovaní poskytovali žalobcovi platby priebežne po etapách a na základe krycích listov, ktoré boli odsúhlasené a kontrolované stavebným dozorom, ktorý na stavbe vykonával D. Y.. Tento svedok (D. Y.) vo svojej výpovedi potvrdil, že na predmetnej stavbe pôsobil ako dozor na základe dohody so žalovaným 1/. Všetky záznamy o stavbe, prácach, poveternostných podmienkach zaznamenával do stavebného denníka, ktorého vyhotovenie mal k dispozícii žalobca aj žalovaný 1/. Potvrdil, že vždy, keď mu žalobca predložil faktúru, skontroloval v nej všetky účtované položky, porovnal s materiálom, ktorý na stavbu skutočne prišiel, potom výkaz prác podpísal a poslal žalovanému 1/ na preplatenie. Potvrdil, že ak sa vyskytli práce naviac, s ktorými nik nepočítal, aj tieto odsúhlasil a dal na preplatenie. Uviedol, že jeho prácou bolo kontrolovať vykonanie prác, posúdiť kvalitu materiálu použitého pri stavbe a jeho množstvo. Svedok potvrdil, že prekontroloval i odsúhlasil krycí list rozpočtu č. 6 a jeho položky. Taktiež uviedol, že stavbu žalobca realizoval s netradičnou projektovou dokumentáciou.
4. Z výpovede svedka Z.. W. N. (č. l. 403), ktorý bol v čase realizovania hrubej stavby rodinného domu majiteľom a konateľom firmy STAVROL bau s. r. o., súd zistil, že nakoľko k domu nebola vyhotovená projektová dokumentácia, nebolo možné vyhotoviť presný rozpočet na hrubú stavbu. Preto sa so žalovanými dohodli, že sa budú platby realizovať po etapách. Túto skutočnosť žalovaní nerozporovali. Uviedol, že sa tiež dohodli na tom, že DPH vyúčtuje až v poslednej faktúre. Preto po zaplatení prác za jednu etapu výstavby sa pokračovalo vždy ďalej až po 6. a 7. etapu, kedy žalovaní z krycích listov nezaplatili žiadnu sumu s odôvodnením, že bol prekročený rozpočet. Svedok vypovedal, že počas výstavby došlo k prácam naviac, s ktorými sa nedalo počítať, a preto došlo k navýšeniu ceny a materiálu. O týchto naviac prácach žalovaní vedeli. Svedok sa vyjadril i k cene diela, na ktorej sa mali strany sporu dohodnúť. Vypovedal, že o cene rokovali skoro celé leto, boli so žalovaným 1/ kamaráti a keďže žalovaný 1/ neakceptoval jeho cenovú ponuku na 175.000,- Eur, navrhol mu, aby požiadal o stanovenie cenovej ponuky tretiu osobu firmu ROSOFT s. r. o.. Táto firma mu dala cenovú ponuku až vo výške 192.276,26 Eur. Svedok nepoprel, že sa vyskytli práce naviac a to už v 1. a 2. etape, avšak žalovaní tieto krycie listy zaplatili a už vtedy žalovaný 1/ uviedol, že takto cenovú ponuku nedodržia. Svedok uviedol, že i napriek prácam naviac by cenovú ponuku 135.000 Eur dodržal.
5. Z Krycích listov rozpočtu mal súd za preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovaným za vykonané práce a materiál nasledovne:
- Krycí list 1/ zo dňa 20.10.2011 na sumu 18.148,31 Eur vrátane DPH (bez DPH v sume 15.123,99 Eur), z ktorého žalovaní zaplatili sumu 15.123,- Eur.
- Krycí list 2/ 30.01.2011 na sumu 12.048,76 Eur vrátane DPH (bez DPH v sume 10.040,63 Eur), z ktorého žalovaní zaplatili sumu 10.040,- Eur.
- Krycí list 3/ 09.11.2011 na sumu 8.829,83 Eur vrátane DPH (bez DPH v sume 7.358,- Eur), z ktorého žalovaní zaplatili sumu 7.358,- Eur.
- Krycí list 4/ 27.11.2011 na sumu 27.440,38 Eur vrátane DPH (bez DPH v sume 22.866,98 Eur), z ktorého žalovaní zaplatili sumu 22.866,- Eur.
- Krycí list 5/ 20.12.2011 na sumu 34.230,56 Eur vrátane DPH (bez DPH v sume 28.525,47 Eur), z ktorého žalovaní zaplatili sumu 15.000,- Eur.
- Krycí list 6/ 20.12.2011 na sumu 27.040,44 Eur vrátane DPH (bez DPH v sume 22.533,70 Eur), z ktorého žalovaní nič nezaplatili. (Rekapitulácia a prehľad nákladov stavby (krycí list) slúži k prehľadnému rozdeleniu a zhrnutiu položiek stavby).
Žalovaní zaplatili ešte žalobcovi dňa 16.11.2011 sumu 1.845,- Eur ako DPH za časť dodaného materiálu.
6. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je v prevažnej miere dôvodná. Vec právne posúdil podľa § 48 ods. 1, 2, § 631, § 633, § 634 ods. 1, 2, § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že zhotovenie diela bude odplatné. V zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo je zhotoviteľ povinný vykonať dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Vykonať dielo podľa zmluvy znamená vykonať dielo takým spôsobom, na akom sa zmluvné strany dohodli. Dohoda o výške ceny za dielo nie je podstatnou náležitosťou zmluvy, ak nedošlo k dohode o jej výške pri uzatvorení zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť cenu určenú osobitnými predpismi, a ak osobitný predpis nie je vydaný, cenu primeranú. Za primeranú cenu treba považovať cenu, ktorá sa v mieste a v čase uzatvorenia zmluvy obvykle poskytuje za obdobných podmienok za porovnateľné dielo. Platnosť ceny sa určuje predovšetkým dohodou. Ak cena nebola takto dohodnutá, treba vychádzať z ustanovenia § 634 ods. 2, t. j. cena je splatná po skončení diela. Zhotoviteľ však môže jednostranne už počas vykonávania diela, požadovať primerané preddavky, ak sa dielo vykonáva po častiach, alebo ak zhotovenie diela vyžaduje značné náklady. Preddavky však môže požadovať iba vtedy, ak splatnosť ceny preddavku nebola dohodnutá inak. Na základe citovaných zákonných ustanovení možno povedať, že v rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Kto tvrdí, dokazuje (afirmanti in cum bit probatio), inak povedané, každý musí preukázať to, čo tvrdí. Len potom môže súd vziať do úvahy jeho tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca tvrdil, že uzatvoril Zmluvu o dielo, navyše ústnu, ktorej predmetom bola výstavba Hrubej stavby rodinného domu špecifikovaného v odôvodnení rozsudku a zrealizoval na ňom práce za celkovú sumu 122 398,73 eur s DPH, musel svoj nárok v konaní preukázať, a to predložením príslušných listinných dôkazov a preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu právo patrí.
7. V danej veci nebolo sporným, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo. Medzi spoločnosťou STAVROL bau s. r. o. a žalovanými nedošlo k dohode o pevnej cene za dohodnuté stavebné práce, predovšetkým preto, že žalovaní nemali vypracovanú projektovú dokumentáciu v takom stave, ktorý by umožňoval presné ocenenie, ako aj z dôvodu, že žalovaní opakovane menili požiadavky na stavbu a projekt a mali záujem na začatí stavby čím skôr. Žalovaní uviedli, že žalobcovi predložili Einreich plán, ktorý je v N. postačujúci na vydanie stavebného povolenia. Medzi stranami bola okrem ceny diela sporná i platba DPH. Kým žalobca tvrdil, že sa so žalovanými dohodli, že DPH vyúčtuje až v záverečnej faktúre, žalovaní tvrdili, že cenová ponuka už mala obsahovať DPH a bola cena dohodnutá iba vo výške 130.000,- Eur (vrátane DPH). V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na § 2 ods.1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Zb. o dani z pridanej hodnoty, z ktorého vyplývalo, že žalobca mal zákonnú povinnosť odviesť a zaplatiť daň a preto tvrdenie žalovaných, že nakoľko stavba rodinného domu bola v Rakúsku mali byť práce a materiál fakturované bez DPH, považoval za rozporné so zákonom. Uviedol, že žalovaní na základe krycích listov uhradili žalobcovi za práce a materiál uvedený na prvých 4 krycích listoch v celom ich rozsahu bez DPH, čím potvrdili cenu za tieto časti stavebných prác. Práce a materiál uvedený na piatom krycom liste žalovaní uhradili čiastočne opäť bez DPH. Práce a materiál uvedený na šiestom krycom liste žalovaní neuhradili vôbec. Okrem toho žalovaní uhradili dňa 22.11.2011 sumu 1.845 Eur ako DPH za časť materiálu.
Z takéhoto konania bolo potom podľa súdu možné vyvodiť, že strany sa naozaj dohodli, že DPH bude zaplatená až v celkovom a konečnom vyúčtovaní. Na základe sumárneho krycieho listu zo dňa 04.01.2012, ktorý zosumarizoval všetky vykonané práce na diele pre žalovaných a ktorý skontroloval a odsúhlasil stavebný dozor žalovaných, spoločnosť STAVROL bau s. r. o. vystavila faktúru č. 120100001, zo dňa 30.01.2012, splatnú dňa 07.02.2012, na sumu 122.398,73 Eur s DPH. Keďže žalovaní dovtedy uhradili za prestavanosť 70.387 Eur, čo bola suma bez DPH a sumu 1.845,68 Eur ako DPH za časť materiálu, ostala neuhradená suma 50.166,73 Eur. Z tejto sumy pripadol dlh na DPH 14.077,40 Eur (zo sumy 70.387,- Eur), ktorú sú povinní žalovaní zaplatiť, nakoľko žalobca musí daň zo sumy neuhradených fakturovaných prác a materiálov podľa zákona o DPH zaplatiť. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. vznikla daňová povinnosť žalobcovi dňom dodania tovaru a v danom prípade
aj vykonaním stavebných prác tak ako to vyplýva z ods. 3 písm. a/ cit. ustanovenia s tým, že podľa ods. 4 cit. zákona vznikla žalobcovi daňová povinnosť z každej prijatej platby za ním vykonanú prácu, časť diela, za ktorú mu žalovaní zaplatili. Žalobca bol teda povinný DPH odviesť, ale zároveň ju aj žalovaným vyúčtovať, čo aj urobil vo vyššie uvedených krycích listoch. Ak by tak neurobil, postupoval by v rozpore so zákonom a navyše by mu vznikla škoda, pretože by sa mu majetok znížil o DPH, ktorú musel odviesť a to bez ohľadu na to, či a kedy mu ju žalovaní reálne zaplatili. Žalobca teda vystavil faktúru č. 120100001, zo dňa 30.01.2012, splatnú dňa 07.02.2012, na sumu 122.398,73 Eur správne s DPH a v tomto smere žalobca uniesol dôkazné bremeno.
8. Súd v ďalšom za účelom zistenia výšky peňažnej náhrady za prestavanosť diela, nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Znalec Z.. K. Y. vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 17.12.2014 určil celkovú výšku prestavanosti na rodinnom dome v sume 93.407,54 Eur vrátane DPH. Pokiaľ išlo o určenie cenovej ponuky, ktorá zodpovedala rozsahu vykonaných prác na nehnuteľnosti za obdobie od 02.10.2011 do 01.12.2011, znalec uviedol, že Cenová ponuka (ďalej CP) zo dňa 28.06.2011 na sumu 159.592,16 Eur, bez DPH v sume 132.993,47 Eur vôbec nezodpovedá skutočnému rozsahu a zrealizovanému objemu prác, rovnako ani CP zo dňa 27.07.2011, na sumu 175.129,89 Eur, bez DPH v sume 145.941,57 Eur vôbec nezodpovedá skutočnému rozsahu a zrealizovanému objemu prác, CP kalkulácia výkonov zo dňa 27.07.2011 v členení práce a materiálu na sumu 135.695,04 Eur, bez DPH v sume 111.034,24 Eur, dodávok materiálov a stavebných úprav vôbec nezodpovedá skutočnému rozsahu a zrealizovanému objemu prác, CP kalkulácia výkonov zo dňa 9.9.2011 na sumu 192.276,26 eur, bez DPH v sume 160.230,22 Eur, zodpovedá skutočnému rozsahu a zrealizovanému objemu prác dodávok materiálov a stavebných úprav a to v rozsahu identifikácie zrealizovaných prác a materiálu, obsahuje aj skupiny stavebných dielov PSV, ktoré technologicky nasledujú po ukončení prác na strope 1.NP. Žalobca v konaní namietal tento posudok s tým, že znalec išiel nad rámec zadania súdom, keď určoval rozsah dodávok prác a materiálu, pričom strany sporu mali odsúhlasený rozsah prác a znalec sa mal k týmto prácam iba vyjadriť. Žalovaní k tomuto ZP uviedli, že znalec síce oceňoval cenu prác, nezohľadnil však ich kvalitu.
Následne vypracoval Z.. K. Y. znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 21.10.2016, v ktorom určil celkovú výšku prestavanosti na rodinnom dome v sume 101.231,41 Eur vrátane DPH. Znalec do tohto posudku nezahrnul náklady na statika v sume 3.300 Eur (rakúskeho i slovenského) a náklady na ROSOFT (za spracovanie rozpočtu) 200 Eur bez DPH. Tento posudok znovu namietol žalobca s tým, že znalec išiel nad rámec zadania súdom, keď určoval rozsah dodávok prác a materiálu, keďže strany sporu mali odsúhlasený rozsah prác a znalec sa mal k týmto prácam iba vyjadriť. Išlo o súpis prác a dodávok vypracovaný 4.1.2012 a vzájomne stranami odsúhlasený, s tým, že zmluvné strany ich mali bližšie konkretizované v priebežných krycích listoch a neuviedol do nákladov ohodnotenie niektorých prác, ktoré boli stranami odsúhlasené. Žalovaní požadovali od znalca vysvetlenie, či pri oceňovaní prác bola zohľadnená ich kvalita, resp. aký dopad by mala nekvalita na cenu. V tomto smere súd pripomenul, že predmetom konania bolo zaplatenie faktúry za vykonané práce, a nie zľava z ceny diela pre vady.
Na základe záverov z pojednávania dňa 8.9.2017, znalec Z.. K. Y. zaslal emailom vyjadrenie dňa 30.10.2017 spoločne s položkovitým rozpočtom - ocenením daných stavebných prác. Následne znalec Z.. K. Y. vypracoval Dodatok č. l zo dňa 15.3.2018 k posudku č.XX/XXXX.
Na základe znaleckých posudkov od Z.. Y., podľa:
a/ posudku č. 8/2014 určil znalec cenu na 77.839,62 Eur + DPH (15.567,92) = 93.407,54 Eur, b/ posudku č.11/2016 určil znalec cenu na 84.359,51 Eur + DPH (16.871,90) = 101.231,41 Eur, c/ písomného vyjadrenia zo dňa 30.10.2017 určil znalec cenu na 85.284,20 eur + DPH (17.056,84) = 102.341,04 Eur d/ dodatku č. 1 k posudku č. 8/2014 určil znalec cenu na 74.643,18 eur + DPH (14.928,64) = 89.571,82 Eur.
Znalec Z.. Y. teda určil 4 rôzne hodnoty, pričom pri ani jednom prípade nezdôvodnil rozdiely takto vzniknuté.
9. Následne žalovaní na pojednávaní dňa 30.4.2018 predložili Znalecký posudok č. XX/XXXX, znalca Ústav stavebnej ekonomiky, s. r. o. vyhotovený na objednávku žalovaného 1/ zo dňa 14.9.2015. Posudok
bol vypracovaný 30.6.2016, pričom obhliadka mala byť vykonaná dňa 6.5.2012 (strana 3). Znalec určil cenu diela ku dňu ukončenia prác žalobcom na sumu 79.933,04 Eur + DPH (15.986,60 Eur) = 95.919,64 Eur. Na požiadanie žalobcu znalec určil hodnotu opráv vád a porúch diela v sume 5.302,24 eur bez DPH. (č. l. 727). Samotný znalec v posudku č. XX/XXXX uviedol (strana 4): „Dohoda o cene môže vzniknúť, aj keď kupujúci zaplatí cenu za tovar vo výške požadovanej predávajúcim po prevzatí tovaru.“ Žalobca potom namietal, že pokiaľ by znalec mal všetky podklady, tak by mu bolo zrejmé, že žalovaní zaplatili prvé štyri faktúry, čím uznali (dohodli sa) na cene za tieto práce, teda k týmto prácam bola stanovená cena dohodou a nie je možné ju určovať znaleckým posudkom č. 67/2016. Uvedený záver vyvodili z § 35 OZ, teda konkludentným správaním sa žalovaných, ktorí prijatím výkazu výmer a ocenenia dodávok podľa výkazu výmer tento odsúhlasili jeho zaplatením. Rozsah dodávok uvedených na prvých štyroch krycích listoch bol preto cenovo odsúhlasený spolu vo výške 55.387,- Eur + DPH k tejto sume (11.077,40 Eur). Znalec do nákladov na prestavanosť nezahrnul náklady 200,- eur za vyhotovenie rozpočtu ROSOFT ani náklady na statika v sume 3.300 Eur. Znalec Ústav stavebnej ekonomiky, s. r. o. v posudku (strana 18) vychádzal z vyjadrenia žalovaného, podľa ktorého bola dohodnutá celková cena diela na sumu 130.000 Eur, vrátane DPH. Žalobca nesúhlasil s tabuľkami znalca Ústav stavebnej ekonomiky, s. r. o. na strane 11 až 18 posudku č. 67/2016, pretože sa znalec k jednotlivým položkám uvádzaných predloženými rozpočtami, ktoré založil žalobca do spisu, v posudku č. 67/2016 vôbec nezaoberal a neposudzoval ich. V tomto smere žalobca podal námietky k posudku č. 67/2016 s tým, že v posudku sú niektoré množstevné jednotky uvedené nesprávne. Žalobca namietal aj vyčíslenie údajných vád. Uviedol, že je nesprávne uvádzať v posudku tzv. „budúce náklady nevyhnutné na opravu“ v roku 2016, keď predmet diela ako aj celá stavba boli už dávno postavené a z právneho hľadiska by bolo možné hovoriť len o „skutočných nákladoch, ktoré niekto vynaložil na opravu takýchto „údajných vád“. Súd potom poukázal na to, podstatou pre toto konanie však bolo, že jeho predmetom nebolo určovanie hodnoty údajných vád, aj z dôvodu, že žalovaní nikdy nereklamovali vady diela a preto bolo procesne nehospodárnym posudzovať aj tieto okolnosti. Žalovaní napokon žiadne skutočné náklady na opravu vád diela v konaní nepreukázali. Súd uviedol, že cena diela nie je stanovená druhom, množstvom a kvalitou jednotlivých prác, ako nesprávne uvádzali žalovaní. Hodnota vykonaných prác je stanovená dohodou objednávateľa a zhotoviteľa o ich cene, čo bolo v konaní sporným resp. ocenením vykonaným znaleckým posudkom. Súd následne konštatoval, že Posudok č. 67/2016 nespĺňal náležitosti podľa § 209 CSP a preto ho v tomto konaní nebolo možné použiť ako dôkaz - znalecky posudok.
10. Následne i žalobca si dal v priebehu konania vypracovať znalecký posudok podľa § 209 CSP
- posudok č. 34/2018 vypracovaný znaleckou organizáciou Cenekon a. s., s poukazom na to, že vzhľadom k tomu, že vykonané dôkazy odborného charakteru (posudky Z.. Y., či posudok predložený žalovanými) nebolo možné v konaní použiť. Tento Znalecký posudok č. 34/2018 napadli námietkami žalovaní, ktorí mali za to, že tento posudok nemá vypovedaciu hodnotu, namietali, že znalec uvádzal v posudku, že vychádzal zo súhrnného krycieho listu a posudzoval hodnotu stavebných prác podľa množstva ako je bližšie špecifikované a odsúhlasené v súhrnnom krycom liste. Žalovaní uviedli, že krycie listy neodsúhlasovali a neboli žalobcom vyhotovované v štandardnej kvalite. Súd toto tvrdenie považoval za účelové, keďže za žalovaných bol poverený kontrolou, schvaľovaním a podpisovaním Krycích listov nimi ustanovený stavebný dozor a ich úhrady titulom zaplatenia krycích listov 1, 2, 3, 4 svedčia o opaku. Aj z emailovej komunikácie medzi konateľom spoločnosti STAVROL bau s. r. o. Ing. N. a žalovaným 1/ bolo zrejmé, že si práce vykonávané na stavbe konzultovali a odsúhlasovali. Súd potom prijal záver, že tento súkromný znalecký posudok obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, vrátane identifikácie predmetu ohodnotenia (stavebné práce na rodinnom dome žalovaných v R., N.), ako aj popis podkladov na vypracovanie posudku. Uviedol, že v tomto posudku č. 34/2018 sa znalec zaoberal otázkou posúdenia hodnoty stavebných prác podľa odsúhlasených krycích listov, ktoré určovali a odsúhlasili množstvo jednotlivých odsúhlasených krycích listov 1 až 6 stanovil na sumu 121.320,21 Eur vrátane DPH. V tomto posudku č. 34/2018 druhou otázkou bolo posúdenie hodnoty stavebných prác podľa posúdenia samotnej znaleckej organizácie a ňou vykonaného výkazu výmer. Hodnota stavebných prác teda nákladov zohľadňujúcich stupeň rozostavanosti v zmysle projektovej dokumentácie a fotodokumentácie podľa určenia znaleckej organizácie v zmysle ňou určeného výkazu výmer bola stanovená na 112.793,52 Eur vrátane DPH. V tomto smere vychádzal znalec zo svojho vlastného posúdenia jednotlivých stavebných prác a ich odborného ohodnotenia. Znalec uviedol, že v tomto náklade nebol započítaný náklad na práce statika, ktorý bol odsúhlasený a fakturovaný vo faktúre č. 1 v sume 2.700 Eur a vo faktúre č. 2 v sume 200 Eur, vo faktúre č.4 v sume 600 Eur čo je spolu 3.500 Eur bez DPH a s DPH v sume 4.200 Eur. Po započítaní týchto nákladov bol potom celkový náklad
potrebný na realizáciu stavebných prác v sume 116.993, 52 Eur. V tomto smere vychádzal znalec zo svojho vlastného posúdenia jednotlivých stavebných prác a ich odborného ohodnotenia.
K účtovaniu položky „statika“ vo výške 3.300 Eur (za spracovanie statiky strechy slovenským statikom Z.. Y. a za spracovanie statiky rakúskym statikom) bolo preukázané, že tieto žalobca stanovil na základe skutočne zrealizovaných činností dodávateľmi týchto činností (Z.. Y., rakúsky statik), k čomu žalobca doložil emailovú komunikáciu (napr. 4.7.2011, 20.10.2011). Uvedené rovnako vyplývalo zo stavebného denníka (záznam zo dňa 24.10.2011, záznam zo dňa 9.11.2011). Cena bola taktiež odsúhlasená v Krycom liste č. 1 (krycí list zaslaný emailom dňa 20.10.2011 na práce v sume 18.148,31 Eur vrátane DPH, so súpisom vykonaných prác) a v Krycom liste č. 4 (krycí list zaslaný emailom dňa 27.11.2011 na práce v sume 27.440,38 Eur vrátane DPH, so súpisom vykonaných prác). K účtovaniu položky „náklady na ROSOFT“ vo výške 200 Eur (za spracovanie rozpočtu) bolo preukázané, že tieto žalobca stanovil na základe dohody so žalovanými a dodávateľom spracovania rozpočtu (firmou ROSOFT), k čomu žalobca doložil do súdneho spisu emailovú komunikáciu (30.8.2011, 29.9.2011). Táto cena bola taktiež odsúhlasená v Krycom liste č. 2 (krycí list zaslaný emailom dňa 30.10.2011 na práce v sume 12 048,76 eur vrátane DPH, so súpisom vykonaných prác). Realizácia stavebných prác bola uskutočnená medzi spoločnosťou STAVROL bau s. r. o. a žalovanými, t. j. slovenskými subjektmi, pre ktorých platí zdaniteľné plnenie v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z., t. j. k plneniu musí byť účtované aj DPH. Túto skutočnosť potvrdili všetci znalci, ktorí v danej veci vypracovávali posudky.
11. Súd prvej inštancie následne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že žalobca žaloval sumu 50.166,73 Eur (122.398,73 - 72.232,00) s príslušenstvom. Pri posudzovaní skutkového stavu súd vychádzal z krycích listov 1 až 6 odsúhlasených svedkami N. a Y., ktoré boli konzultované aj so žalovaným 1/ a najmä zo znaleckého posudku č. 34/2018 vypracovaného znaleckou organizáciou Cenekon a.s.. Znalec Z.. Y. určil 4 rôzne ceny prestavanosti diela, avšak ani v jednom prípade nezdôvodnil rozdiely takto vzniknuté. Do nákladov znalec nezapočítal náklady na statikov v sume 3.300 Eur bez DPH a na ROSOFT v sume 200 Eur bez DPH, teda spolu s DPH v sume 4.200 Eur. Súd preto tieto posudky nepovažoval za prehľadné a presvedčivé, pričom strany sporu mali k týmto posudkom množstvo výhrad, ktoré znalec neobjasnil v celom rozsahu. Ďalej súd poukázal na to, že v konaní spornou zostala cena diela, na ktorej sa mali zmluvné strany dohodnúť. Súd potom vychádzal z toho, že medzi stranami nebola dohodnutá výška ceny diela a preto bola smerodajná cena diela upravená v osobitných predpisoch. Znalci posudzovali vo svojich znaleckých posudkoch rozostavanosť diela a cenu vykonaných prác a dodávok materiálov na dielo použitých. Súčasťou každého krycieho listu bol rozpočet odsúhlasený stavebným dozorom. Išlo o posúdenie objektívnosti stavu na základe odborných znalostí z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, kedy znalci použili metodiku spracovania pomocou orientačných cien programového vybavenia Cenkros 4 databázou Cenekon v CÚ 2.polrok 2011, kedy boli predmetné práce vykonávané. Súd na rozdiel od stanoviska žalovaných považoval posudok č. 34/2018 spoločnosti CENEKON a. s. za presvedčivý, prehľadný, ktorý jednoznačne zodpovedal na podstatnú otázku sporu, a to ocenenie hodnoty prestavanosti diela ku dňu 20.12.2011. Z prehľadnej tabuľky v ZP č. l. 5 bol zrejmý rozdiel vo fakturácii žalobcom a fakturáciou podľa programového vybavenia Cenkros 4 databázou Cenekon v CU 2. polrok 2011. Podľa znaleckého posudku č. 34/2018, pri posudzovaní skutkového stavu podľa stavebného denníka, projektovej dokumentácie a odborného ohodnotenia všetkých prác a dodávok znalcom CENEKON a. s., bola oprávnená suma vo výške 44.761,52 Eur (116.993,52 - 72.232,00) s príslušenstvom.
12. Súd taktiež poukázal na to, že žalobca listom zo dňa 9.2.2012 (č. l. 65) odstúpil od zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila, účastníci sú povinní vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia zo synalagmatického záväzku, čo žalobca splnil vrátením prestaveného diela žalovaným, ale žalovaní žalobcovi za vykonané práce v rátane DPH titulom prestavanosti na diele v sume podľa žalobného petitu nezaplatili. Po zániku zmluvy o dielo účinným odstúpením od zmluvy je nárok žalobcu daný podľa § 457 Obč. zák., ktoré ustanovenie upravuje vrátenie vzájomného synalagmatického plnenia. Ide o naturálnu reštitúciu, pričom žalobca si svoju povinnosť splnil, lebo vrátil plnenie - prestavané dielo Hrubej stavby rodinného domu zo zrušenej zmluvy žalovaným a teda sa touto žalobou môže priamo dožadovať vrátenia peňažného plnenia od žalovaného za vynaložené náklady spojené s jej výstavbou. Súd preto na základe vykonaného dokazovania s poukazom na závery ZP č. 34/2018 vypracovaného znaleckou organizáciou Cenekon a. s. žalovaných k zaplateniu tejto sumy 44.761,52 Eur zaviazal a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd zároveň poznamenal, že žalovaní doteraz poukázali žalobcovi platby bez DPH, ktorú bol žalobca povinný odviesť a žalovaným vyúčtovať. Preto pokiaľ išlo o ich námietky, že doteraz zaplatili žalobcovi dostatok platieb za vykonané práce, v žalovanej sume doplácajú DPH pripadajúcu už zaplateným, nereklamovaným sumám (70.387 Eur), v celkovej výške 14.446,40 Eur. Tvrdenie, že nemajú povinnosť zo zaplatenej sumy platiť žalovanému DPH považoval súd za účelové a v rozpore so Zákonom o DPH.
13. O príslušenstve žalovanej pohľadávky súd rozhodol podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z.. Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca ako veriteľ mal voči žalovaným nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5 % p. a. z priznanej dlžnej sumy 44.761,52 Eur od 15.02.2012 do zaplatenia. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 30.1.2012 žiadal žalovaných 1/ a 2/ uhradiť mu dlžnú sumu najneskôr do 07.02.2012. Žalovaní dlžnú sumu v lehote do 7.2.2012 nezaplatili a od nasledujúceho dňa sa dostali do omeškania. Žalobca však požadoval úrok z omeškania až od 15.02.2012 preto súd zaviazal žalovaných k jeho zaplateniu až od 15.02.2012.
14. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.
15. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní odvolanie a napadli ním výrok, ktorým súd žalobe vyhovel (výrok I.). Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhovaný žalovanými, a to výsluch znaleckej organizácie Cenekon a. s. resp. vypracovávateľa predmetného znaleckého posudku č. 34/2018. Práve skutočnosť, z čoho a akým spôsobom vychádzala znalecká organizácia, keďže v predmetnej veci bolo realizovaných viacero znaleckých posudkov, na ktoré napokon súd prvej inštancie vôbec neprihliadal, ako aj za účelom objasnenia záverov tohto znaleckého posudku, boli dôvodmi vykonania navrhovaného dôkazu výsluchom osoby, ktorá vypracovala predmetný znalecký posudok, pričom súd prvej inštancie takýto dôkaz napriek návrhu zo strany žalovaných nevykonal. Nevykonaním tohto dôkazu došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie a tým aj k nesprávnemu súdnemu rozhodnutiu. Bode 1 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že 27.11.2012 došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o dielo, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetné stavebné práce začali už 3.10.2011, čiže ak k uzavretiu zmluvy o dielo došlo, je toto skutkové zistenie súdu prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním. Taktiež skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvedené v bode 1 na strane 2 napadnutého rozsudku nevychádzajú z vykonaného dokazovania a to, že rozsah prác a ich cena boli údajne stanovené cenovou ponukou žalobcu zo dňa 18 8.2011 v sume 135.695,04 Eur. Taktiež konštatovanie súdu prvej inštancie, že „takto vyhotovil žalobca 6 krycích listov, ktoré žalovaní zaplatili nie vždy v plnej sume“ nevychádzala z vykonaných dôkazov - žalovaní vždy uhradili sumy podľa krycích listov v plnej sume. Ako súd prvej inštancie správne uviedol, žalobca vystavil žalovaným faktúru na sumu 122.398,73 Eur s DPH, pričom však sám súd prvej inštancie uviedol, že celková suma bola stanovená na sumu 135.695,04 Eur s DPH, pričom predmetná faktúra bola vystavená v čase, keď neboli vôbec realizované 2. NP, strecha, schodisko a terasa, t. j. de facto polovica rodinného domu podľa skutkových zistení súdu by tieto mali byť zrealizované za približne 13.000 Eur, pričom dovtedy realizovaná časť domu za sumu 122.000 Eur. V bode 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní tvrdia, že sa so žalobcom dohodli na sume 130.000 Eur s DPH za predmetné práce, pričom tento to popiera. Žalovaní majú za to, že toto tvrdenie žalobcu je preukázané e-mailovou komunikáciou so spoločnosťou STAVROL bau s. r. o, resp. z jej vtedajším konateľom z augusta 2011, kedy tento potvrdil, že sumu 130.000 Eur vie dodržať. Súd prvej inštancie bode 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že k dohode o pevnej cena diela nedošlo údajne z dôvodov výlučne na strane žalovaných, pričom síce ako tieto údajné dôvody uviedol nevypracovanú projektovú dokumentáciu v stave umožňujúcom riadne ocenenie a opakované menenia požiadaviek na stavbu, avšak takéto skutkové konštatovanie, nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. V bode 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku je úvaha súdu prvej inštancie o riešení DPH medzi stranami sporu, pričom opakovane žalovaní uvádzajú, že stavba bola realizovaná v Rakúsku, nie v Slovenskej republike a majú za to, že cena diela bola medzi stranami dojednaná na celkovú sumu 130.000 Eur. Žalovaní majú za to, že znalecké dokazovanie vykonané znaleckými posudkami znalca Z.. K. Y. súd
pri rozhodovaní nijakým spôsobom nezohľadnil, pričom vychádzal výlučne zo znaleckého posudku č. 34/2018 vypracovaného znaleckou organizáciou Cenekon a. s., ktorý bol predložený žalobcom až v samotnom závere súdneho konania, bol vypracovaný po vyše šiestich rokov od realizácie sporných stavebných prác a bez obhliadky samotného diela. Za zarážajúce považujú konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že „cena diela nie je stanovená druhom, množstvom kvalitou jednotlivých prác, ako nesprávne uvádzajú žalovaní. Hodnota vykonaných prác je stanovená dohodou objednávateľa a zhotoviteľa o ich cene, čo bolo v konaní sporným, resp. ocenením vykonaným znaleckým posudkom“, pričom súd prvej inštancie bode 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza ako svoje vlastné skutkové zistenie, že: „Medzi spoločnosťou STAVROL bau s .r. o. a žalovanými nedošlo k dohode o pevnej cene za dohodnuté stavebné práce“ a v bode 53 odôvodnenia uvádza: „Súd teda vychádzal z toho, že medzi stranami nebola dohodnutá výška ceny diela, a preto je smerodajná cena diela upravená v osobitných predpisoch“. Žalovaní majú za to, že ak bola cena stanovená dohodou, potom to mal žalobca v konaní preukázať a uniesť dôkazné bremeno tohto tvrdenia, pričom nikde v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je uvedený jediný dôkaz, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri tomto tvrdení. Tiež je zarážajúce, pokiaľ teda došlo k dohode o cene, prečo bolo v konaní vykonané také rozsiahle obsiahle znalecké dokazovanie ohľadne údajne dohodnutej ceny? Pokiaľ však k dohode o cene za dielo nedošlo, potom majú byť ocenené skutočne realizované práce a dodaný materiál, pričom pod pojmom skutočne realizované práce a skutočne dodaný materiál je potrebné nepochybne rozumieť práce a materiál v určitom množstve, druhu a kvalite. Z uvedeného je potom zrejmé, že súd prvej inštancie zjavne nesprávne právne posúdil danú právnu vec a odôvodnenie napadnutého rozsudku je aj v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdiť. Uviedol, že zmluvný vzťah medzi zhotoviteľom a žalovanými bez akýchkoľvek pochybností vznikol dňa 3.10.2011, kedy zhotoviteľ začal vykonávať dielo. Dátum 27.11.2012 je len chybou v písaní v napadnutom rozsudku. Chyba v písaní v rozsudku však nemôže byť dôvodom nesprávneho zistenia skutkového stavu. Uvedené potom platí aj pre tvrdenie v bode 1 rozsudku, že „rozsah prác a cena boli stanovené cenovou ponukou žalobcu zo dňa 18.8.2011 v sume 135.695,04 Eur“. Uvedená chyba v písaní potom nepredstavuje vlastné hodnotenie súdneho sporu ani zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ale iba reprodukciu toho, čo žalobca mal uvádzať v žalobnom návrhu. Tvrdenie žalovaných, že mala existovať dohoda o pevnej cene vo výške 130.000 Eur vrátane DPH je nesprávne. K písomnej zmluve o dielo nedošlo, pretože obe strany mala iné predstavy o jednotlivých zmluvných vedľajších podmienkach. Medzi spoločnosťou STAVROL bau s. r. o. a žalovanými nedošlo k dohode o pevnej cene za dohodnuté stavebné práce, predovšetkým preto, že žalovaní nemali vypracovanú projektovú dokumentáciu v takom stave, ktorý by umožňoval presné ocenenie, ako aj z dôvodu, že žalovaní opakovane menili požiadavky na stavbu a projekt. V priebehu realizácie dochádzalo opakovane k zmenám projektu diela a požiadavkám na naviac práce, ktoré boli vykonávané žalovanými počas celej realizácie prác (e-mailová komunikácia zmien v období od 20.10.2011 do 1.12.2011, záznamy v stavebnom denníku). Len samotný "Einrichplan" bol nedostatočný pre realizáciu všetkých prác, a preto museli byť pravidelne viaceré detaily počas realizácie dopracovávané statikmi, na ktoré čakali obe strany. Preto sa zhotoviteľ a objednávatelia dohodli na realizácii diela tak, že po každej určitej zhotovenej časti si odsúhlasili vykonané práce, ako aj ich cenu, ktorú objednávatelia aj zaplatili. V tomto smere možno poukázať na skutočnosť, že „dohoda o cene môže vzniknúť, aj keď kupujúci zaplatí cenu za tovar vo výške požadovanej predávajúcim po prevzatí tovaru“. Objednávatelia odsúhlasili prvé 4 krycie listy aj s ich cenou, vrátane zaplatenia (okrem DPH, ktoré sa malo účtovať až v záverečné faktúre). Rozsah dodávok uvedených na prvých štyroch krycích listoch bol preto cenovo odsúhlasený spolu vo výške 55.387+ DPH k tejto sume (11.077,40 Eur). Je potom správne tvrdenie súdu, že 6 krycích listov žalovaní neuhradili v plnej sume. Žalovaní uhradili krycie listy 1 - 4 (bez DPH, ktoré sa malo účtovať až na konci v záverečnej faktúre), krycí list 5 uhradili len čiastočne a krycí list 6 neuhradili vôbec. Preto tvrdenie žalovaných v odvolaní, že uhradili všetky krycie listy, je nesprávne. Žalovaní si nesprávne vyložili aj tvrdenie súdu v časti 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd tejto časti uviedol, že vo všeobecnosti platí, že hodnota vykonaných prác je stanovená dohodou objednávateľa a zhotoviteľa o ich cene, čo však bolo v konaní sporným, resp. ocenením vykonaným znaleckým posudkom. Týmto súd vo všeobecnosti uviedol, že sú 2 možnosti, avšak zároveň uviedol, že tá prvá nenastala, a preto musel súd vychádzať z tej druhej (znalecký posudok). Preto súd práve poukázal aj riadne zdôvodnil (v časti 23 a 53, ako aj v časti 21), že medzi zhotoviteľom a objednávateľmi nebola dohodnutá presná cena diela, preto musela byť stanovená znaleckým posudkom. Nezanedbateľným a podstatným je potom aj zdôvodnenie súdu v
časti 55, kde súd poukázal na okolnosť, že došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo, čím nastali právne dôsledky podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Súd preto zisťoval výšku takejto peňažnej náhrady práve znaleckým posudkom. Pri určovaní peňažnej náhrady potom súd neskúmal otázku údajných vád, a to z dôvodu, že žalovaní nikdy nereklamovali vady diela, a preto bolo procesne nehospodárne posudzovať aj tieto okolnosti. Žalovaní nikdy neuplatnili reklamáciu a nároky z vád, čím ich akékoľvek nároky z reklamácie vád zanikli, vrátane nároku na prípadné bezplatné odstránenie vád, ako aj nároku na zľavu zrealizovanej dodávky. Pokiaľ ide o určenie hodnoty stavebných prác znaleckým posudkom, súd jasne a zreteľne vysvetlil prečo neprihliadol na znalecké posudky Z.. Y., keď tento určil 4 rôzne hodnoty, avšak bez akýchkoľvek vysvetlení týchto rozdielov, ako aj bez vysvetlenia námietok oboch strán sporu. Súd rovnako zdôvodnil prečo potom prihliadal na znalecký posudok znaleckej organizácie Cenekon, a.s.. Za nedôvodnú považuje námietku žalovaných, že došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam len preto, že súd nevyhovel ich návrhu vypočuť zástupcu spoločnosti Cenekon na zdôvodnenie znaleckého posudku. Žalovaní totiž namietali len formálne nedostatky typu „nedostatočne špecifikované dielo, ktoré bolo ohodnocované, či nedostatočne zadefinované podklady, a potom ohodnotenie vykonané v posudku č. 34/2018 v časti na prvú otázku - posúdenie hodnoty stavebných prác podľa odsúhlasených krycích listov, ktoré určovali a odsúhlasili množstvo jednotlivých materiálov a prác - odsúhlasované medzi pánmi N., Y., U. (hodnota stavebných prác podľa odsúhlasených krycích listov bola stanovená na 121.320,21 Eur vrátane DPH). Súd však svoje rozhodnutie nezaložil na základe tejto odpovede na prvú otázku. Súd ako základ svojho rozhodnutia vzal odpoveď na druhú otázku v znaleckom posudku č. 34/2018 - posúdenie hodnoty stavebných prác podľa posúdenia samotnej znaleckej organizácie a ňou vykonaného výkazu výmer (hodnota stavebných prác podľa určenia znaleckej organizácie v zmysle ňou určeného výkazu výmer bola stanovená na 116.993,52 Eur vrátane DPH). Pri tejto druhej otázke znalecká organizácia vychádzala zo svojho vlastného posúdenia jednotlivých stavebných prác aj ich odborného ohodnotenia. Voči tejto druhej časti posudku však žalovaní nevzniesli žiadne námietky, nerozporovali žiadne položky, ako ich špecifikovala a ohodnotila znalecká organizácia Cenekon. Z tohto dôvodu boli námietky žalovaných len vo forme všeobecnej, nekonkrétnej, resp. sa netýkali podstatnej časti znaleckého posudku č. 34/2018, na základe ktorej súd vydal svoj rozsudok. Vykonanie výsluchu zástupcu znaleckej organizácie Cenekon by bolo preto nehospodárnym a nadbytočným.
17. Žalovaní v podaní z 18.3.2019 uviedli, že tak súd prvej inštancie, ako aj žalobca úplne abstrahovali jednak od znaleckého posudku vypracovaného TSÚS, ako aj od znaleckého posudku vypracovaného na základe uznesenia súdu prvej inštancie Z.. Y.. Ako relevantný, súd prvej inštancie vyhodnotil výlučne znalecký posudok vypracovaný na základe objednávky žalobcu, pričom tento znalecký posudok na rozdiel od predošlých znaleckých posudkov vôbec nezachytáva skutočný stav stavby ku dňu opustenia staveniska spoločnosťou STAVROL. Celková suma diela vo výške 130.000 eur za celé dielo bola opakovane medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu dohodnutá nielen ústne, ale aj prostredníctvom elektronickej komunikácie, čo žalobca v konaní nenamietal, iba tvrdil, že sa pri vypracovaní vychádzalo údajne z cenovej ponuky. Bez odsúhlasenia tejto ceny by žalovaní nikdy nesúhlasili so začatím stavebných prác právnym predchodcom žalobcu. Je zarážajúce, že žalobca sa odvoláva na cenovú ponuku zo dňa 18.8.2011, pričom jeho právny predchodca - pôvodný zhotoviteľ prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu o týždeň neskôr odsúhlasil sumu 130.000 eur. Aj zo znaleckého posudku Ing. Y. vyplýva, že cena bola zmluvnými stranami jednoznačne dohodnutá a žalobcom potvrdená, pričom tento znalecký posudok stanovil rozpočet na 135.695,04 eur. Tvrdené opakované zmeny diela zo strany žalovaných nie sú ničím podložené, žalovaní mali jedinú zmenu a to heluzové preklady, ktoré boli zohľadnené v ich úhrade za práce. Aj v zmysle ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka by mala žalobcovi patriť náhrada za stavebné práce, t. j. za skutočne vykonané stavebné práce skutočne vykonané kvalitne a nie náhrada za údajné množstvo práce podľa jednotkových cien bez ohľadu na kvalitu a skutočne vykonaný rozsah.
18. Žalobca vo vyjadrení z 15.4.2019 zotrval na svojej argumentácii, pričom dodal, že pokiaľ ide o určenie hodnoty stavebných prác znaleckými posudkami Z.. Y., súd jasne a zreteľne vysvetlil, prečo na ne neprihliadal. Žalovaní nepredložili znalecký posudok Technického a skúšobného ústavu stavebného (TSUS) ako nesprávne uvádzajú vo svojom vyjadrení. Žalovaní predložili na začiatku súdneho sporu odborné stanovisko TSUS zo dňa 20.4.2012, ktoré sa však nezaoberalo hodnotou stavebných prác, ale s dokumentovaním rozostavanej hrubej stavby a uvedením údajných vád stavby. K takémuto odbornému vyjadreniu nie je možné prihliadať ako ku znaleckému posudku podľa § 209 CSP. Nie je k nemu možné prihliadať ani ako ku odbornému vyjadreniu podľa § 206 CSP, keďže nebolo vyžiadané súdom. K predmetnému odbornému vyjadreniu sa vyjadril žalobca podaním zo 16.4.2013, v ktorom žalobca
poukázal na okolnosť, že stav rozostavanosti rodinného domu nebol sporný, a k údajným vadám poskytol stanovisko, že rozsah nápravných opatrení definovaných TSUS nie sú vadami z dôvodu realizácie stavebných prác firmou žalobcu, resp. predstavujú drobné dokončovacie práce, ktoré by stavebná firma vykonala pri dokončení diela. Žalovaní však znemožnili stavebnej firme prístup na miesto stavby a vykonať tieto práce. Samotná hodnota takýchto prác je však rádovo 1.000 eur. Stavebná firma však nebola na takéto vady nikdy upozornená. Stavebná firma nebola pozvaná ani na prehliadku stavebných prác firmou TSUS , nemohla poskytnúť svoje vyjadrenia a reagovať na príslušné výtky. Podstatné však je, že žalovaní nereklamovali tieto práce u stavebnej firmy, neumožnili jej, aby vykonala ich nápravu. Zo súčasného stavu (postavený a skolaudovaný dom) vyplýva, že tieto drobné opravy sú odstránené. Žalovaní však neumožnili vykonanie takéhoto odstránenia stavebnej firme, preto si nesú za prípadné náklady vlastnú zodpovednosť. Súd potom zdôvodnil prečo neprihliadol ani na znalecký posudok č. 67/2016 znalca Ústav stavebnej ekonomiky s. r. o.. Tento znalecký posudok neobsahoval náležitosti podľa § 209 CSP, žalobca rozporoval tvrdenia a tabuľky v ňom uvedené a znalec v posudku na strane 18 uviedol, že celková cena diela mala byť dohodnutá na sumu 130.000 Eur, dokonca vrátane DPH, čo je v rozpore so skutkovým stavom veci (takáto dohoda nebola, žalovaní požadovali množstvo naviac prác a zmien) a § 457 Občianskeho zákonníka (došlo k odstúpeniu od zmluvy od počiatku, čím nie je možné ani vychádzať z "prípadne dohodnutej ceny". Súd potom riadne zdôvodnil prečo prihliadal na znalecký posudok znaleckej organizácie Cenekon. Hodnota stavebných prác podľa určenia tejto znaleckej organizácie v zmysle ňou určeného výkazu výmer bola stanovená na 116.993,52 Eur vrátane DPH. Znalecká organizácia vychádzala zo svojho vlastného posúdenia jednotlivých stavebných prác aj ich odborného ohodnotenia. Voči tejto druhej časti posudku žalovaní nevzniesli žiadne námietky. Medzi spoločnosťou STAVROL bau s. r. o. a žalovanými nedošlo k dohode o pevnej cene za dohodnuté stavebné práce vo výške 130.000 Eur, predovšetkým preto, že žalovaní nemali vypracovanú projektovú dokumentáciu v takom stave, ktorý by umožňoval presné ocenenie, ako aj z dôvodu, že žalovaní opakovane menili požiadavky na stavbu a projekt. V priebehu realizácie dochádzalo opakovane k zmenám projektu diela a požiadavkám na naviac práce, ktoré boli vykonávané žalovanými počas celej realizácie prác. Preto sa zhotoviteľ a objednávatelia dohodli na realizácii diela tak, že po každej určitej zhotovenej časti si odsúhlasili vykonané práce, ako aj ich cenu, ktorú objednávateľa aj zaplatili.
19. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nebolo dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ako vecne správny, potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.10.2022. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom.
20. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku odvolací súd potvrdil, pretože ho považoval za vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
21. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.
Podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.
Podľa § 635 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu.
Podľa § 635 ods. 3 Občianskeho zákonníka, objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela.
Podľa § 635 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.
Podľa § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.
Podľa § 636 ods. 2 Občianskeho zákonníka, objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody.
Podľa § 636 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu.
22. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 44.761,52 Eur s príslušenstvom proti žalovaným, ako aj pre posúdenie opodstatnenosti argumentácie žalovaných, na ktorej založili svoju obranu v konaní, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom.
23. Odvolací súd poukazuje na to, že Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme. Zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je vyhotovenie diela za odplatu. Ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom sa strana, ktorej bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela) zaväzuje, že ho vykoná na vlastné nebezpečenstvo a druhá strana (objednávateľ diela) sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú cenu. Pre platnosť zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Vykonať dielo riadne znamená, že zhotoviteľ musí pri jeho vykonávaní postupovať odborným spôsobom tak, aby výsledok diela zodpovedal tomuto postupu. Splatnosť ceny diela nastáva až po skončení diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak (napr. dojednanie, že objednávateľ časť ceny diela uhradí až po odstránení vád). Ak sa teda predmet diela nachádza u zhotoviteľa, vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť cenu diela v čase, kedy mu je zhotovené dielo odovzdané. Na splatnosť ceny riadne prevzatého diela potom nemá vplyv skutočnosť, že dielo v čase plnenia (prevzatia veci objednávateľom) vykazuje vady. V takomto prípade vzniká objednávateľovi právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela. Zhotoviteľ má teda právo na zaplatenie ceny diela nielen v prípade, že dielo bolo vykonané v zmysle zmluvy riadne (bez vád) a v dohodnutom čase (§ 633 ods. 1 OZ), ale aj v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady.
24. Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo je stanovenie jej odplatnosti, nie určenie ceny diela. Pevnou sumou nie je možné určiť cenu diela tam, kde žiadna zo strán nemôže vopred určiť predmet plnenia (presný predmet diela). Konkrétny rozsah diela v takomto prípade sa spravidla dá určiť až po začatí prác alebo postupne v ich priebehu. V záujme ochrany objednávateľa v takomto prípade prichádza do úvahy určenie ceny odhadom, ktorá je reguláciou ohraničeného chovania sa zmluvných strán a časovým indikátorom vymedzujúcim medze vzájomne už dohodnutých práv i povinností, do doby pokiaľ nebude takto vzniknutá situácia riešená dohodou.
25. V posudzovanej veci súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca začal vykonávať stavebné práce na rodinnom dome žalovaných dňa 3.10.2011, a to napriek nekompletnej dokumentácii, na základe ktorej by bolo možné dohodnúť pevnú cenu diela. Žalovaní totiž nemali spracovaný ucelený výkaz výmer a teda presne špecifikovaný rozsah diela a nakoľko žalovaní mali záujem pre blížiace sa zimné obdobie začať so stavbou, dohodli sa ústne so žalobcom na rozsahu „Hrubá stavba Rodinný dom v R.“. Preto sa žalobca so žalovanými dohodol, že sa budú platby realizovať po etapách, po vykonaní jednotlivých stavebných prác (navyše tu v priebehu vykonávania diela dochádzalo i k objednávaniu a vykonávaniu stavebných prác naviac). Po zaplatení prác za jednu etapu výstavby sa pokračovalo vždy ďalej až po 5. a 6. etapu, kedy žalovaní z krycích listov nezaplatili žiadnu sumu, resp. zaplatili len časť z nej s odôvodnením, že bol prekročený rozpočet. Uvedený skutkový záver potom síce žalovaní spochybňovali, avšak jeho správnosť dokazuje práve spôsob akým sa práce na diele skutočne vykonávali a preplácali (vždy po dokončení určitej etapy prác, odsúhlasenej stavebným dozorom, dochádzalo k ich preplácaniu na podklade odsúhlasených krycích listov). Z týchto dôvodov i odvolací súd považoval tento skutkový záver súdu prvej inštancie za riadne preukázaný a logicky vyplývajúci z vykonaného dokazovania. Ako už bolo uvedené, pevnou sumou nie je možné určiť cenu diela tam, kde žiadna zo strán nemôže vopred určiť predmet plnenia (presný predmet diela). Konkrétny rozsah diela v takomto prípade sa spravidla dá určiť až po začatí prác alebo postupne v ich priebehu.
26. Možno potom konštatovať, že v konaní sa stranám nepodarilo jednoznačne preukázať, že v rámci uzatvárania ústnej zmluvy o dielo došlo k dohode o jeho cene, v podobe pevne určenej ceny. Kým žalobca v konaní tvrdil, že k pevne dohodnutej cene diela dôjsť ani nemohlo (pre nepripravenosť projektov ako i v dôsledku neustálych objednávaní prác naviac v priebehu vykonávania diela a pod.), žalovaní tvrdili, že k dohode o pevnej cene diela došlo potvrdením žalobcu, že je schopný dielo vykonať za náklady do 130.000 Eur, resp. že sumu 130.000 Eur vie dodržať. Odvolací súd sa potom stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z doposiaľ predložených dôkazov skutočne nevyplývalo, že by si strany dohodli cenu diela pevnou sumou. Samotne potvrdenie žalobcom o tom, že je schopný dielo vykonať za sumu 130.000 Eur, nie je dôkazom dohody strán o pevnej cene diela, ale nanajvýš mohlo predstavovať tzv. cenu určenú odhadom podľa § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú však bolo možné prekročiť aj bez písomného upozornenia objednávateľa, keďže nešlo o podstatné (viac ako 20%- né) prekročenie odhadovanej ceny (viď R 3/1970 - pomer zvýšenia k odhadnutej cene o viac ako 10 - 20% pri uvážení povahy poskytovaného plnenia, okolností sťaženého odhadu ceny, pravdepodobnosť prekročenia ceny pri jej odhadovaní a pod. Písomné upozornenie je povinný zhotoviteľ objednávateľovi písomne doručiť len pri podstatnom prekročení odhadnutej ceny. Ak je cena zvýšená do miery nižšej ako posudzovanej ako podstatné prekročenie, má zhotoviteľ na jej zaplatenie nárok bez potreby písomného upozornenia objednávateľa).
Ak by sa totiž strany skutočne dohodli na pevnej cene diela (ako tvrdili žalovaní), nepochybne by si potom dojednali aj jednoduchý spôsob jej zaplatenia (napr. v celej sume po skončení diela, prípadne platenie pevne dohodnutej ceny v splátkach a pod.) a teda by nedochádzalo k tomu, že by si strany museli odsúhlasovať jednotlivé vykonané práce a použitý materiál (prostredníctvom stavebného dohľadu p. Y., predkladať k tomu krycie listy a tieto postupne preplácať (teda preplácať práce a použitý materiál podľa predložených krycích listov v tom ktorom štádiu ich výkonu). V danej veci však z vykonaného dokazovania vyplynulo (ako správne ustálil súd prvej inštancie), že cena diela nebola dohodnutá ako pevná suma, ale jej úhrada sa vykonávala postupne tak, že sa preplácali jednotlivé práce na stavbe rodinného domu ako aj použitý materiál, ktoré najskôr skontroloval (ich dodanie a vykonanie) a spisoval stavebný dozor poverený samotnými žalovanými (p. Y.), ktorého zistenia sa následne premietli do krycích listov (ktoré si odsúhlasili svedkovia N. - žalobca a Y.- stavebný dozor, a ktoré boli konzultované aj so žalovaným 1/), ktoré žalovaní následne aj preplácali (s výnimkou krycieho listu 5 - ktorý bol uhradený len čiastočne a krycieho listu 6 - neuhradený). Inak povedané, cena diela sa platila po častiach (avšak nie ako splátky pevne dohodnutej ceny diela) tak ako mali prebiehať jednotlivé stavebné práce, s tým, že sa tieto následne uhrádzali (vrátane použitého materiálu) tak, že každý preplatený krycí list mal zodpovedať rozsahu vykonaných prác žalobcom a použitému materiálu, ktoré potvrdil stavebný dozor (poverený žalovanými). Samotná konečná cena diela (ako pevná cena za celé dielo) dohodnutá však nebola (ak by bola, strany by nezvolili vyššie popísaný spôsob úhrady prác a materiálu).
27. Navyše žalobca pre riadne a včasné nezaplatenie krycích listov 5 a 6 (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka) odstúpil od zmluvy o dielo (pričom toto odstúpenie žalovaní nenapadli, t. j. nenamietali
jeho prípadnú neplatnosť), a teda skutočne tu nemožno hovoriť o akejkoľvek dohode o cene diela, keďže odstúpením od zmluvy sa táto zrušila od počiatku a teda nárok žalobcu potom predstavoval nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. „V prípade neplatnej zmluvy o dielo spočíva obohatenie objednávateľa v zhotovení diela. Keďže nie je objednávateľ schopný prijaté plnenie v podobe výkonov vrátiť zhotoviteľovi, je povinný vrátiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Pokiaľ jej výška nie je ustanovená právnym predpisom , určí ju súd podľa svojej úvahy. Majetkovým vyporiadaním tohto prospechu pritom nie je peňažná suma, ktorá zodpovedá sume vynaloženej na zhotovenie diela, ale peňažná náhrada zodpovedajúca skutočnému majetkovému prospechu objednávateľa diela s prihliadnutím na najmenšie možné náklady a prípadnú vadnosť poskytnutého plnenia (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 697/1999 z 23.8.2000)“. Za tohto stavu bolo potom smerodajné práve ocenenie vykonané v ZP č. 34/2018, (ktoré zodpovedalo i ohodnoteniu tohto bezdôvodného obohatenia), nakoľko toto ocenenie nezodpovedalo len formálnemu ohodnoteniu stavebných prác podľa odsúhlasených krycích listov, ale znalecká organizácia ohodnotila stavebné práce podľa vlastného posúdenia a ňou vykonaného výkazu výmer (teda určila hodnotu prestavanosti diela ku dňu 20.12.2011, t. j. ku dňu vzniku bezdôvodného obohatenia, a teda neohodnotila čo oprávnený (zhotoviteľ) stratil, ale ohodnotila, čo povinný (objednávateľ) nadobudol, t. j. skutočný majetkový prospech objednávateľa diela). Súd prvej inštancie pritom riadne zdôvodnil, prečo pre ohodnotenie považoval za smerodajný práve znalecký posudok č. 34/2018 spoločnosti CENEKON a. s., keďže tento jednoznačne zodpovedal na podstatnú otázku sporu, a to ocenenie hodnoty prestavanosti diela ku dňu 20.12.2011 (čo predstavovalo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných - t. j. hodnota bezdôvodného obohatenia nie je hodnota vynaložených stavebných prác a materiálu, ale vlastné zhodnotenie majetku týmito prácami, a teda nie je tu rozhodné, čo oprávnený (zhotoviteľ) stratil, ale čo povinný (objednávateľ) nadobudol), pričom i z prehľadnej tabuľky v ZP č. l. 5 bol zrejmý rozdiel vo fakturácii žalobcom a fakturáciou podľa programového vybavenia Cenkros 4 databázou Cenekon v CU 2. polrok 2011. Podľa znaleckého posudku č. 34/2018, pri posudzovaní skutkového stavu podľa stavebného denníka, projektovej dokumentácie a odborného ohodnotenia všetkých prác a dodávok znalcom CENEKON a. s., bola potom oprávnená suma vo výške 44.761,52 Eur (116.993,52 - 72.232,00) s príslušenstvom. Ako už bolo uvedené, predmetný znalecký posudok teda formálne neoceňoval len hodnotu stavebných prác podľa odsúhlasených krycích listov, ale ocenil hodnotu stavebných prác podľa vlastného posúdenia a vykonaného výkazu výmer (teda hodnotu prestavanosti diela ku dňu 20.12.2011), a to na sumu 116.993,52 Eur vrátane DPH, ktorú súd prvej inštancie považoval za smerodajnú (i z pohľadu žalovaného nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia). Vo vzťahu k tomuto oceneniu potom žalovaní nevzniesli žiadne relevantné (vecné) námietky, nerozporovali žiadne položky, ako ich špecifikovala a ohodnotila znalecká organizácia Cenekon.
28. Na druhej strane súd prvej inštancie riadne zdôvodnil i to, prečo za smerodajné nepovažoval závery znaleckých posudkov Z.. Y. a odborného posudku č. 67/2016, keď znalec Ing. Y. určil 4 rôzne ceny prestavanosti diela, avšak ani v jednom prípade nevedel zdôvodniť tieto rozdiely, zároveň do nákladov znalec nezapočítal náklady na statikov v sume 3.300 Eur bez DPH a na ROSOFT v sume 200 Eur bez DPH, teda spolu s DPH v sume 4.200 Eur, jeho posudky boli pritom neprehľadné a nepresvedčivé, keďže i strany sporu mali k nim množstvo výhrad, ktoré znalec neobjasnil v celom rozsahu. Rovnako ani posudok č. 67/2016 nespĺňal náležitosti podľa § 209 CSP, pričom tento určoval predovšetkým hodnotu údajných vád diela, z ktorých nároky však neboli v zákonných lehotách riadne uplatnené. Za stavu, kedy si žalovaní neuplatnili nároky z vád riadne a včas, nebolo možné na tieto prihliadať ani pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia. Ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd (napr. posudok bol vypracovaný na základe požiadania sporovej strany a súčasne tento nespĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP), skutočne nejde o znalecký posudok v zmysle § 207 až § 209 CSP a hoci aj takýmto „posudkom" možno však vykonať dôkaz, ale iba ako listinou, rozdielnosť sa prejaví najmä v hodnotení tohto dôkazu (inak povedané súd za daného stavu okrem iného priznal väčšiu dôkaznú silu znaleckému posudku č. 34/2018 než odbornému posudku č. 67/2016).
29. Pokiaľ potom žalovaní namietali, že súd nevykonal nimi navrhnutý dôkaz (výsluch osoby, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 34/2018) k tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nevykonanie tohto dôkazu riadne odôvodnil (ako nehospodárny i z pohľadu toho, že predložený posudok
obsahoval všetky zákonné náležitosti, odpovedal na všetky podstatné otázky, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie vo veci, kedy žalovaní nevzniesli proti záverom tohto posudku také námietky, ktoré by bolo možné považovať za dôležité a relevantné vo vzťahu k vysloveným znaleckým záverom), pričom odvolací súd v tomto smere poukazuje i na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31.3.2021 sp. zn. 5 Cdo 107/2019 v zmysle ktorých „ Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.“. Ako už bolo uvedené samotný výsluch osoby, ktorá posudok vypracovala bez relevantného konkretizovania vecných výhrad proti jeho záverom, za súčasného stavu, že tento posudok spĺňal všetky zákonné náležitosti a dal odpoveď na rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu, sa aj odvolaciemu súdu takýto návrh na doplnenie dokazovania javil ako nadbytočný a teda nehospodárny. Navyše dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy (tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov), a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany v konaní. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Súd prvej inštancie potom vyhodnotil všetky predložené dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, zároveň prihliadol na to, čo uvádzali samotné strany, pričom z uvedeného mal za to, že tieto dôkazy boli postačujúce na vyvodenie ním vyslovených skutkových záverov (boli v tomto smere dostatočné) a preto vykonanie ďalších dôkazov už pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebné. S takýmto záverom sa potom stotožnil i dovolací súd, pričom odvolací súd zároveň dodáva, že súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov (pri splnení podmienky vyplývajúcej z hora označeného rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo 107/2019) preto nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999, ako aj sp. zn. 6Cdo 51/2012).
30. Navyše civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020). Ako už bolo uvedené, žalovaní svoje tvrdenie o tom, že medzi stranami došlo k dohode o pevnej cene diela riadne nepreukázali, neplatnosť odstúpenia od zmluvy o dielo nenamietali, pričom v konaní nepredložili (hoci im v tom nič nebránilo) taký dôkaz (napr. súkromný znalecký posudok), ktorý by spochybňoval závery znaleckej organizácie Cenekon a.s. vyslovené v jej posudku č. 34/2018, príp. ktorým by bola výška bezdôvodného obohatenia vyčíslená v inej výške.
31. Napokon pokiaľ išlo o DPH, údajnú nedôvodnosť jej úhrady žalobcovi, žalovaní (okrem holého konštatovania, že „stavba bola realizovaná v N., nie v Slovenskej republike“) taktiež relevantným spôsobom nanapadli. Jej priznanie v podstate nenamietali ani v podanom odvolaní (resp. dôvodnosť jej nepriznania riadne ako odvolací dôvod nešpecifikovali spôsobom podľa § 365 ods. 1 CSP- teda v čom mala spočívať nedôvodnosť priznania DPH žalobcovi) a preto odvolací súd sa bližšie touto otázkou
pri svojom rozhodovaní nezaoberal (§ 380 ods. 1 CSP). Navyše závery súdu prvej inštancie k tejto problematike považoval odvolací súd za správne a preto v podrobnostiach iba na ne odkazuje.
32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správy, potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.) nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť. Navyše tento výrok znel v prospech žalovaných (ktorí z tohto dôvodu nemohli rozsudok v tomto výroku odvolaním napadnúť pre jeho subjektívnu neprípustnosť - § 359 CSP) a žalobca, ktorý bol jediný oprávnený v tomto výroku rozsudok napadnúť, odvolanie v tejto časti nepodal.
33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).