Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-1313-2022.pdf
PDF · 75.81 KB
Case nature
Subarea
20Ek/1313/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: X. V. L., L..C..I.., L. L. T. X, XXX XX F.-T., K.: XX XXX XXX, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. V. XXX, XXX XX V., o vymoženie 464,68 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.05.2022 domáhal od povinného vymoženia 464,68 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp. zn. 26C/41/2019-62 zo dňa 20.11.2019, právoplatné a vykonateľné dňa 11.12.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
7. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného, ak je účastníkom konania 1. fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom,
2. právnická osoba, označuje sa názvom alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom organizácie alebo iným identifikačným údajom, ak ide o zahraničnú právnickú osobu, tieto údaje sa musia osvedčiť pripojeným výpisom z registra alebo výpisom z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná.
8. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 161 ods. 3 prvej vety CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie.
12. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby vlastným právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
13. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
14. Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje zákon o rodine.
15. Podľa § 28 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákona o rodine), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
17. Súd, vzhľadom na zákonnú povinnosť ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. V prvom rade prihliadol súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinností), ktoré je predmetom konania.
18. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh zistil, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 03.05.2022 ako povinného označil: A. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. V. XXX, XXX XX V., avšak v exekučnom titule sú ako povinní označení: R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX, XXX XX F.; R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX, XXX XX F.; A. V., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX, XXX XX F.; R. V., W.. X.XX.XXXX, F. V. XX, XXX XX F., ktorí sú spoločne zákonne zastúpení A. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. V. XXX, XXX XX F..
19. Exekučné konanie sa začína na návrh, ktorý môže podať iba ten, kto je oprávnený požadovať nárok z exekučného titulu z dôvodu, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna procesná legitimácia). Oprávneného a povinného treba chápať len procesne. Rozhodujúce je to, kto je v návrhu na vykonanie exekúcie označený za oprávneného a povinného bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná
legitimácia) a len proti tomu, kto je označený ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) v exekučnom titule. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo 69/2012, zo dňa 12. Septembra 2012).
20. Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj spôsobilosť byť stranou, resp. účastníkom konania. Nedostatok tejto podmienky spôsobuje, že súd musí konanie zastaviť. Spôsobilosťou byť účastníkom konania, sa rozumie mať spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom. Spôsobilosť byť účastníkom konania má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva, spôsobilosť mať práva a povinnosti (tzv. právnu subjektivitu). Ten, kto nemá podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti, je spôsobilým účastníkom konania len vtedy, ak mu zákon túto spôsobilosť priznáva.
21. V danej veci má súd za preukázané, že fyzická osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako „povinný“ nie je povinnou z exekučného titulu, takže z procesného hľadiska nemá procesnú subjektivitu, teda spôsobilosť byť stranou v konaní. Súd zistil, že totiž osoba označená ako povinná je len zákonným zástupcom žalovaných označených v exekučnom titule.
22. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že v danom prípade nie je daná pasívna vecná legitimácia povinného, nakoľko povinná osoba nie je osoba žalovaná z exekučného titulu a teda jej osobne nevzniká povinnosť plniť z exekučného titulu. Túto povinnosť majú jej deti, ktorí sú žalovaní v exekučnom titule a A. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. V. XXX, XXX XX F., vystupuje ako ich matka ako ich zákonný zástupca. Vecná, či už aktívna alebo pasívna legitimácia, je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania. Následkom nedostatku vecnej legitimácie je zamietnutie návrhu.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že konanie trpí nedostatkom, ktorý nemožno odstrániť a preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol.
24. V zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie
25. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
26. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. V zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
28. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, a naviac sám oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.