Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Cb-125-2021.pdf
PDF · 114.96 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/125/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Štefanovou v spore žalobcu: ABC Commerz Ges.m.b.H, Müllner Hauptstr 1, 502 0 Salzburg, Rakúska republika, IČO: FN 40037 d, právne zastúpeného.: Majerník & Miháliková, s.r.o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 232 200, proti žalovanému: NOVONET, s. r. o., Sedličná 79, 913 11 Trenčianske Stankovce, IČO: 44 404 085, o zaplatenie 40.466,61 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 40.466,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29.685,69 Eur od 25.05.2019 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 9.749,79 Eur od 25.05.2019 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 409,50 Eur od 29.06.2019 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 4.687,56 Eur od 03.08.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Predmet sporu:
2. Predmetom tohto sporu je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 40.466,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29.685,69 Eur od 25.05.2019 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 9.749,79 Eur od 25.05.2019 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 409,50 Eur od 29.06.2019 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 4.687,56 Eur od 03.08.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Skutková a právna argumentácia žalobcu:
4. Po skutkovej stránke odôvodnil žalobca žalobu tým, že žalobca na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dodal žalovanému tovar, ktorý si žalovaný prevzal. Žalobca následne vystavil žalovanému nasledovné faktúry: faktúra číslo: 1911386 zo dňa 25.3.2019 s dátumom splatnosti 24.5.2019 v celkovej výške 29.685,69 Eur; faktúra číslo: 1911387 zo dňa 25.3.2019 s dátumom splatnosti 24.5.2019 v celkovej výške 18.201,60 Eur, ktorú žalobca čiastočne uhradil vo výške 8.451,81 Eur; faktúra číslo: 1912009 zo dňa 29.4.2019 s dátumom splatnosti 28.6.2019 v celkovej výške 409,50 Eur; faktúra číslo: 1912407 zo dňa 3.6.2019 s dátumom splatnosti 2.8.2019 v celkovej výške 4.687,56 Eur; faktúra číslo: 1912618 zo dňa 24.6.2019 s dátum splatnosti 24.6.2019, v celkovej výške - 4.065,93 Eur.
5. Uviedol, že žalovaný prevzal od žalobcu tovar a do dnešného dňa nezaplatil vyššie uvedené faktúry a dodaný tovar žalobcovi nevrátil. Vrátil len časť tovaru, na ktorý žalobca vystavil dobropis. Žalovaný čiastočne uhradil faktúru číslo 1911387, čím podľa žalobcu žalovaný uznal záväzok voči žalobcovi.
6. Žalobca tak eviduje voči žalovanému nárok v celkovej sume 40.466,61 Eur v účtovníctve. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenej dlžnej sumy a to Predsporovou výzvou na úhradu peňažného dlhu voči spoločnosti ABC Commerz Ges.m.b.H zp dňa 24.7.2020. Žalovaný na výzvu reagoval podľa žalobcu negatívne a dlžnú sumu doposiaľ nezaplatil.
7. Po právnej stránke odôvodnil žalobca ním uplatnený nárok s poukazom na medzinárodný prvok v spore ustanovením § 756 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník"), v zmysle ktorého sa ustanovenia tohto zákona použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
8. Žalobca zdôrazňujúc skutočnosť, že prejednávaný zmluvný vzťah existuje medzi dvoma subjektmi, ktoré sa nachádzajú v dvoch rôznych štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len "Dohovor") a keďže Dohovor upravuje uzavieranie zmlúv a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho, v súlade s článkom 1, ods. 1, písm. a) v spojení s článkom 4 Dohovoru, má za to, že na predmetný vzťah sa bude uplatňovať úprava Dohovoru a nie Obchodného zákonníka.
9. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia článku 8 ods. 1, ods. 3 Dohovoru, článku 9 ods. 1 Dohovoru, článku 11 Dohovoru, článku 18 ods. 1 Dohovoru , 19 ods. 1, ods. 3 Dohovoru, článku 24 Dohovoru a článku 53 Dohovoru.
10. Vo vzťahu k obrane žalovaného žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že nie je subjektom, od ktorého by žalovaný objednal tovar. Uviedol, že žalovaný si objednal dodanie tovaru od žalobcu, pričom žalovaný objednávku tovaru - návrh na uzavretie zmluvy o kúpe tovaru od žalobcu poslal na e-mailovú adresu: a@b.c, kde objednávku spracovala pani J. O., ktorá pre žalobcu zabezpečovala spracovanie objednávok tovaru. Žalovaný podľa žalobcu v objednávke neuviedol dátum požadovaného dodania tovaru, teda podľa článku 33 písm. c) Dohovoru platí, že predávajúci je povinný dodať tovar v primeranej lehote po uzavretí zmluvy. Žalobca tento návrh neakceptoval a poslal žalovanému e-mail zo dňa 6.7.2018, ktorý bol podľa článku 19 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru protiponukou na uzavretie zmluvy, v ktorom žalobca uviedol nový termín dodania tovaru.
11. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný protiponuku neakceptoval písomným prejavom vôle. Žalobca dodal žalovanému objednaný tovar v dodávkach a žalovaný doručený tovar prevzal. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru tak podľa žalobcu došlo momentom prevzatia tovaru žalobcom k uzavretiu kúpnej zmluvy na tovar medzi žalobcom a žalovaným.
12. Vychádzajúc zo záveru, že zmluva bola uzavretá až momentom dodania tovaru, považuje žalobca tvrdenia žalovaného o neskorom dodaní tovaru za irelevantné. Žalovaný prevzatím tovaru akceptoval moment dodania tovaru. Podľa žalobcu, ak mal žalovaný za to, že tovar je dodaný neskoro, nemal tovar od žalobcu prevziať. Žalovaný však tovar prevzal, čím podľa žalobcu uzavrel so žalobcom zmluvu a následne účelovo začal tvrdiť, že tovar mu bol dodaný neskoro a odmieta za neho bezdôvodne zaplatiť, pričom žalovaný sa nezaplatením predmetných faktúr dopúšťa porušenia článku 53 Dohovoru.
13. Žalobca poukázal na to, že objednávanie a dodávanie tovaru medzi žalobcom a žalovaným touto formou prebiehalo, už od jesene 2017, kedy si žalovaný objednal dodanie tovaru na sezónu (SS2018 Spring/Summer season 2018). Keďže žalovaný uhrádzal faktúry za tovar počas celých dvoch sezón (SS2018 Spring/Summer season 2018 a FW2018 Fall/Winter 2018) žalobcovi, považuje žalobca tvrdenia ýalovaného, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiaden právny vzťah, ako i tvrdenie, že zmena dodávateľa mu nebola žiadnym spôsobom ozrejmená a ani písomne zadokumentovaná, za irelevantné, pričom tieto skutkové tvrdenia vyvracia samotná aplikačná prax.
14. S odkazom na článok 8 ods. 1 a ods. 3 a článok 9 ods. 1 Dohovoru je žalobca toho názoru, že medzi žalobcom a žalovaným existuje zvyklosť, ktorá je zavedená praxou a z ktorej je obom stranám zrejmé, že predávajúcim je žalobca, od ktorého si žalovaný tovar objednával a ktorému za tovar vždy zaplatil.
15. Tvrdenia žalovaného, že si tovar objednal od inej osoby považuje za irelevantné, keďže tovar prevzal a aj podpísal dodacie listy a dokumenty k preprave, z ktorých podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že odosielateľom je žalobca.
16. Podľa žalobcu žalovaný potvrdil existenciu zmluvného vzťahu a svojich záväzkov voči žalobcovi aj tým, že doručil žalobcovi dokument, v ktorom inventarizuje svoje záväzky voči žalobcovi. Záväzky, ktoré žalovaný eviduje voči žalobcovi sú tie záväzky, ktoré si žalobca uplatňuje v predmetnom spore.
17. Vo vzťahu k inventarizácií považuje žalobca za potrebné uviesť, že žalovaný síce má túto povinnosť zo zákona, ale ak je žalovaný toho názoru, že medzi ním a žalobcom neexistoval žiaden právny vzťah, mal dospieť k záveru, že pohľadávku eviduje voči subjektu, ktorý považoval za skutočného dodávateľa tovaru. Keďže žalovaný na základe vlastnej inventarizácie dospel k záveru, že eviduje pohľadávku voči žalobcovi, podľa žalobcu tak vlastným úkonom potvrdil existenciu tohto záväzku.
18. Pokiaľ ide o započítanie, ktoré nasledovalo po inventarizácií, žalobca má za to, že započítanie je možné medzi dlžníkom a veriteľom, ak majú vzájomné pohľadávky. Keďže Žalovaný adresoval žalobcovi započítací prejav, ktorý však žalobca neuznáva, potvrdil žalovaný existenciu záväzku žalovaného voči žalobcovi. Tieto započítania, aj keď sú iba domnelé, preukazujú, že žalovaný akceptoval existenciu jeho záväzku voči žalobcovi, a že žalovaný považoval žalobcu za veriteľa vo vzťahu k záväzku, ktorý je predmetom tohto sporu.
19. Žalobca poukázal na to, že e-mailom zo dňa 6.7.2018 upozornil žalovaného, že pre doručenie objednaného tovaru v ním požadovanom čase je potrebné, aby uhradil faktúry za predchádzajúce dodávky tovarov, v opačnom prípade žalobca nebude pokračovať v spolupráci so žalovaným. Keďže žalovaný svoje podlžnosti postupne uhrádzal, žalobca sa rozhodol pokračovať v obchodnej spolupráci so žalovaným.
20. Vo vzťahu k požiadavke žalovaného na poskytnutie zľavy z ceny dodaného tovaru žalobca uviedol, že žalovaný nárok na poskytnutie zľavy nemá, rovnako ani na vrátenie tovaru. Má za to, že Zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá a žalobca na jej základe plnil, preto je povinný plniť aj žalovaný.
21. Uviedol, že v predsporovej výzve síce ponúkol žalovanému zľavu a možnosť vrátenia tovaru, nad rámec doterajšej praxe, avšak iba za podmienky, že žalovaný zaplatí dlžnú sumy do 5 dní odo dňa doručenia predsporovej výzvy. Predsporová výzva bol posledný pokus vyriešiť spor mimosúdne. Žalovaný však svoj záväzok nesplnil. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k uzavretiu dohody o výške poskytnutej zľavy, ani o množstve tovaru, ktorý je žalovaný oprávnený vrátiť. Komunikácia medzi žalobcom a žalovaným sa týkala iba rokovania o výške zľavy a množstve tovaru na vrátenie. Toto rokovanie však skončilo neúspešne a jeho výsledkom nebola žiadna konečná dohoda, ktorá by žalobcu a žalovaného zaväzovala.
22. Skutková a právna argumentácia žalovaného:
23. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny 40 466,61 Eur s príslušenstvom neuznáva v celom rozsahu.
24. Uviedol, že celá pohľadávka vo výške 40 466,61 Eur vznikla z dôvodu, že tovar vyfakturovaný žalobcom faktúrami č. 1911386, č. 1911387, č. 1912009, č. 1912407 č. 1912618 nebol objednaný u žalobcu. Z uvedeného dôvodu chcel tento tovar hneď na začiatku vrátiť. Tovar bol však podľa žalovaného dodaný neskoro, t. j. v termínoch, kedy nebol možný jeho optimálny predaj. Objektívnym problémom pri predaji tovaru je jeho sezónnosť a aktuálnosť v rámci ročných období, ktorá ovplyvňuje dopyt zákazníkov.
25. Namietal, že neskoré dodanie tovaru. rovnako zmena spoločnosti fakturujúcej dodanie tovaru nebola žalovanému zo strany žalobcu riadne vysvetlená a písomne zdokumentovaná. Uviedol, že za neskoré dodanie tovaru požadovali zľavu z ceny vo výške 30%, v opačnom prípade boli pripravení vrátiť' ho späť . V tejto veci komunikoval so zástupcom spoločnosti X. N. V., ktorá sídli v O. na rovnakej adrese ako žalobca, konkrétne s pánom U. N..
26. Žalovaný ďalej uviedol, že aj v odpovedi na predsporovú výzvu zo dňa 6.8.2020 žiadal v zmysle podmienok dojednaných s p. N. o vystavenie dobropisu na 20% zľavu a o zaslanie vratky tovaru v hodnote 30%, na základe čoho by bezodkladne uhradil zostávajúcu sumu.
27. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu nesúhlasil s názorom žalobcu, podľa ktorého mal žalovaný objednať tovar u žalobcu; tiež nesúhlasil s tým, že vždy platil za tovar žalobcovi. Výpisy platieb za roky 2018 a 2019 podľa žalovaného nepreukazujú, že by medzi stranami existovala zmienená zvyklosť, ktorá by bola zavedená praxou.
28. Tvrdil, že tovar si v minulosti objednávali u spoločnosti VF internacional a že medzi žalovaným a touto spoločnosťou existovala zvyklosť zavedená praxou, podľa ktorej bolo obom stranám zrejmé, že predávajúcim bola spoločnosť' VF international a kupujúcim bol žalovaný. Tento proces bol podľa žalovaného v súlade ustanoveniami článku 9 Dohovoru.
29. Poprel tvrdenie žalobcu o tom, že existenciu zmluvného vzťahu a svojich záväzkov voči žalobcovi by mal potvrdiť tým, že doručil žalobcovi dokument, v ktorom inventarizuje svoje záväzky voči žalobcovi. Namietal, že inventarizáciu je povinný vykonávať v zmysle platnej legislatívy a z toho dôvodu ju aj vykonal. Oznámenia o jednostranných zápočtoch pohľadávok bolo vykonané z toho istého dôvodu, avšak z týchto úkonov podľa žalovaného nevyplýva automaticky uznanie dlhu voči žalobcovi.
30. Žalovaný namietal, že dodaný tovar nemal kam vrátiť, nakoľko dopravu vždy objednával žalobca. Uviedol, že aj napriek tomu, že žalobcu v niekoľkých mailoch vyzýval, že tovar chce vrátiť, žalobca túto dopravu neobjednal.
31. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že dodaný tovar je možné z jeho strany okamžite vrátiť žalobcovi.
32. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to: predsporová výzva, faktúra č. 1911386 zo dňa 25.3.2019 so splatnosťou 24.5.2019 na sumu 29.685,69 Eur, faktúra č. 1911387 zo dňa 25.3.2019 so splatnosťou 24.5.2019 na sumu 18.201,60 Eur , faktúra č. 1912009 zo dňa 29.4.2019 so splatnosťou 28.6.2019 na sumu 409,50 Eur, faktúra č. 1912407 zo dňa 3.6.2019 so splatnosťou 2.8.2019 na sumu 4.687,56 Eur, faktúra č. 1912618 zo dňa 24.6.2019 so splatnosťou 24.6.2019 na sumu - 4.065,93 Eur, výpis z OR žalobcu spolu s prekladom, odpoveď na predsporovú výzvu, e-mailová korešpondencia, inventarizácia záväzkov, oznámenia o jednostrannom zápočte pohľadávok predsporová výzva, e-mailová komunikácia, CMR list, CMR list, výpis platieb, tabuľka na objasnenie čísiel dodacích listov, CMR list, dodacie listy, e-mailová korešpondencia s prekladom.
33. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
34. Z CMR dokladu č. 24719704258 vystaveného žalobcom dňa 2.10.2018 podpísaného žalovaným vyplýva, že žalovanému bol dodaný tovar podľa dodacieho listu.
35. Z CMR dokladu č. 24719704375 vystaveného žalobcom dňa 21.11.2018 podpísaného žalovaným vyplýva, že žalovanému bol dodaný tovar podľa dodacieho listu.
36. Z dodacích listov vyplýva, že dodaný tovar bol odoslaný žalobcom, ako subjekt dodania tovaru je uvedený žalovaný.
37. Žalobca vystavil žalovanému nasledovné faktúry: faktúra číslo: 1911386 zo dňa 25.3.2019 s dátumom splatnosti 24.5.2019 na sumu 29.685,69 Eur; faktúra číslo: 1911387 zo dňa 25.3.2019 s dátumom splatnosti 24.5.2019 na sumu 18.201,60 Eur, faktúra číslo: 1912009 zo dňa 29.4.2019 s dátumom splatnosti 28.6.2019 na sumu 409,50 Eur; faktúra číslo: 1912407 zo dňa:3.6.2019 s dátumom splatnosti 2.8.2019 na sumu 4.687,56 Eur.
38. Žalobca vystavil žalovanému dobropis - faktúru číslo: 1912618 zo dňa 24.6.2019 s dátumom splatnosti 24.6.2019 na sumu - 4.065,93 Eur.
39. Predsporovou výzvou zo dňa 24.7.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie neuhradených splatných faktúr vystavených žalobcom v celkovej sume 40.466,61 Eur.
40. Z e-mailovej korešpondencie medzi žalovaným a p. U. N., ktorý je podľa predloženého, úradne preloženého výpisu z Obchodného registra Rakúskej republiky konateľom žalobcu, vyplýva, že medzi adresátmi e-mailovej korešpondencie prebehla diskusia zameraná na požiadavku žalovaného o poskytnutie zľavy tovaru.
41. Z inventarizácie záväzkov žalovaného adresovanej žalobcovi dňa 6.6.2019 vyplýva, že žalovaný žiadal žalobcu o odsúhlasenie svojich záväzkov voči žalobcovi v celkovej sume 44.816,76 Eur. Faktúry špecifikované v inventarizácii sú faktúrami, ktorých úhrady sa žalobca voči žalovanému v tomto spore domáha.
42. Žalovaný listom zo dňa 28.6.2019 označeným ako "Oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok" žalobcovi oznámil, že si voči pohľadávke žalobcu z faktúry č. 1911387 splatnej dňa 24.5.2019 na sumu 9.749,79 uplatňuje započítanie v sume 4.065,93 Eur.
43. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie uvedené právne predpisy:
44. Podľa § 756 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník") ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
45. Podľa článku 1 ods. 1 písm. a) Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len "Dohovor") tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi.
46. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru na účely tohto Dohovoru vyhlásenie alebo iné správanie strany sa vykladajú podľa jej úmyslu, ak druhej strane bol tento úmysel známy alebo jej nemohol byť neznámy.
47. Podľa článku 8 ods. 3 Dohovoru pri určovaní úmyslu strany alebo významu, ktorý by vyhláseniu alebo správaniu prikladala rozumná osoba, vezme sa náležitý zreteľ na všetky rozhodné okolnosti prípadu, včítane rokovania o zmluve, praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, zvyklostí a následného správania sa strán.
48. Podľa článku 9 ods. 1 Dohovoru sú strany viazané akoukoľvek zvyklosťou, na ktorej sa dohodli, a praxou, ktorú medzi sebou zaviedli.
49. Podľa článku 11 Dohovoru sa zmluva o kúpe nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.
50. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru vyhlásenie urobené osobou, ktorej bola ponuka určená, alebo jej iné konanie naznačujúce jej súhlas s ponukou, je prijatím. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe nie sú prijatím.
51. Podľa článku 19 ods. 1 Dohovoru odpoveď na ponuku, ktorá sa zdá byť prijatím, ale obsahuje dodatky, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím ponuky a je protiponukou.
52. Podľa článku 19 ods. 3 Dohovoru dodatky alebo odchýlky, ktoré sa týkajú najmä kúpnej ceny, platenia, akosti a množstva tovaru, miesta a doby dodania, rozsahu zodpovednosti jednej strany voči druhej strane alebo riešenia sporov, sa považujú za podstatnú zmenu podmienky ponuky.
53. Podľa článku 24 Dohovoru na účely tejto časti Dohovoru ponuka, vyhlásenie o prijatí alebo akýkoľvek iný prejav vôle dôjde osobe, ktorej sú určené, keď sa jej oznámia ústne alebo sa jej doručia akýmkoľvek iným spôsobom do vlastných rúk, do jej miesta podnikania alebo na jej poštovú adresu, alebo, ak nemá miesto podnikania alebo poštovú adresu, do jej bydliska (sídla).
54. Podľa článku 53 Dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.
55. Podľa článku 78 Dohovoru ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.
56. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
57. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považuje za nesporné.
58. Podľa § 153 CSP ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
59. Podľa § 153 CSP ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
60. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil nasledovne:
61. Predmetnom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 40.466,61 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za dodanie tovaru.
62. Primárne, po ustálení právomoci tunajšieho súdu predmetný spor prejednať, keď v rámci skúmania podmienok konania súd vyhodnotil, že na prejednanie veci má právomoc danú v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.), je možné konštatovať, že súd predmetný spor vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov posudzoval ako spor obchodnoprávny, pričom pri rozhodovaní o žalobou uplatnenom nároku aplikoval Viedenský Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb.
63. S poukazom na kontradiktórnosť civilného sporového konania bolo na sporových stranách, aby v spore uvádzali relevantné skutkové tvrdenia a na ich preukázanie navrhli alebo označili dôkazy, ktoré má súd vykonať.
64. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému bol dodaný tovar a žalovaný tovar prevzal. Spornou medzi sporovými stranami bola otázka, či si žalovaný tovar, ktorý bol žalovanému dodaný a ktorý žalovaný prevzal, objednal u žalobcu. Nadväzne na to bola medzi sporovými stranami spornou otázka existencie zmluvného vzťahu.
65. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným preukázanú. Žalovaný nepoprel, že mu bol dodaný tovar, ktorý objednal. Poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že tovar objednal u žalobcu. Z listinných dôkazov - CMR dokladov podpísaných žalovaným však vyplýva, že žalovaný prevzal tovar odoslaný žalobcom, ktorý je na predmetných listinách jednoznačne identifikovaný.
66. Žalovaný nesúhlasil so skutkovým tvrdením žalobcu, že medzi žalovaným a žalobcom existovala zvyklosť zavedená praxou v súlade ustanoveniami článku 9 Dohovoru. Uvedené tvrdenie neobstojí i vzhľadom na vyjadrenie samotného žalovaného zastúpeného konateľom na pojednávaní, ktorý uviedol, že nevie, na základe čoho začala dodávať tovar počas dvoch sezón iná spoločnosť. Obchodný vzťah medzi nimi tak aspoň po dobu dvoch sezón trval.
67. Spornou medzi stranami bola tiež otázka, či bol objednaný tovar dodaný žalovanému oneskorene a či táto skutočnosť má vplyv na dôvodnosť a správnosť žalobcom vystavených faktúr žalovanému za dodanie tovaru a nadväzne na to na dôvodnosť žalobou uplatneného nároku.
68. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný tovar prevzal, keď z dodacieho listu muselo byť zrejmé, kto tovar odosiela a o aký tovar ide. Žalovaný dodaný tovar nevrátil. Žiadal u žalobcu uplatnenie zľavy, nárok na zľavu však nebol dôvodný. Žalovaný nepreukázal svoje skutkové tvrdenie, že dodaný tovar bol dodaný oneskorene, nepreukázal a ani netvrdil iné dôvody, ktoré by zakladali nárok na poskynutie zľavy z ceny dodaného tovaru.
69. Skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že tovar nemal kam vrátiť, nakoľko dopravu vždy objednával žalobca, aj napriek tomu, že ho v niekoľkých mailoch vyzýval, že tovar chce vrátiť, žalobca túto dopravu neobjednal, preukázané nebolo. Uvedené skutkové tvrdenie bolo prednesené až na pojednávaní, a teda po uplynutí lehoty určenej súdom v zmysle § 167 CSP v rámci výzvy na vyjadrenie a prednesenie skutkových tvrdení, ktorá výzva obsahovala i poučenie podľa § 153 CSP.
70. Na preukázanie skutkového tvrdenia o tom, že dodaný tovar nemal žalovaný kam vrátiť, navrhol žalovaný predložiť e-mailovú korešpondenciu, z ktorej by táto skutočnosť mala vyplývať. Súd však navrhovaný dôkaz doplnením komunikácie, ktorá by preukazovala novo uvádzané skutkové tvrdenie o nemožnosti vrátenia dodaného tovaru nevykonal a to s poukazom na § 153 CSP na článok 17 základné princípy CSP, nakoľko zo strany žalovaného nebol navrhovaný dôkaz predložením konkrétnej listiny, ale len možnosť predloženia listiny - e-mailovej komunikácie, o ktorej žalovaný tvrdí, že táto 100% existuje, ktorá však s poukazom na viackrát uvedený § 153 CSP mohla byť predložená skôr, nakoľko ide o reakciu na skutkové tvrdenie žalobcu opakovane uvádzané v jeho vyjadreniach doručených žalovanému. Vykonanie tohto navrhovaného dôkazu, ktorý by len hypoteticky mohol preukázať nové skutkové tvrdenie žalovaného, by bolo v rozpore s citovaným článkom 17 CSP.
71. Za dôkazy preukazujúce existenciu žalovanej pohľadávky je možné označiť i listinu - inventarizácia záväzkov žalovaného adresovanej žalobcovi dňa 6.6.2019, z ktorej vyplýva, že žalovaný žiadal žalobcu o odsúhlasenie svojich záväzkov voči žalobcovi v celkovej sume 44.816,76 Eur. Faktúry špecifikované v inventarizácii sú faktúrami, ktorých úhrady sa žalobca voči žalovanému v tomto spore domáha.
72. Taktiež listinu - Oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok, ktorou žalovaný žalobcovi oznámil, že si voči pohľadávke žalobcu z faktúry č. 1911387 splatnej dňa 24.5.2019 na sumu 9.749,79 uplatňuje započítanie v sume 4.065,93 Eur je možné považovať za listinný dôkaz preukazujúci žalobcom v predmetnom spore uplatnený nárok, nakoľko započítací prejav môže smerovať len voči existujúcej, uznanej pohľadávke.
73. Vychádzajúc z uvedených záverov je možné konštatovať, že žalovaný účinne nevyvrátil skutkové tvrdenie žalobcu o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku a to v časti istiny, tak i v časti úrokov z omeškania. Nárok žalobcu uplatnený žalobou preto súd považoval celom rozsahu za preukázaný , preto výrokom I. rozhodol tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 40.466,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29.685,69 Eur od 25.05.2019 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 9.749,79 Eur od 25.05.2019 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 409,50 Eur od 29.06.2019 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 4.687,56 Eur od 03.08.2019 do zaplatenia.
74. Lehota na splnenie rozsudku bola určená podľa § 232 ods. 3 CSP na tri dni od právoplatnosti rozsudku.
75. Trovy konania:
76. Žalobca mal vzhľadom na zásadu úspechu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd výrokom II. rozsudku v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
77. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie. Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.