Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6S-66-2015.pdf
PDF · 99.91 KB
No categories available
6S/66/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu: Tepláreň Košice, a.s., so sídlom Teplárenská 3, Košice, práv. zast.: IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária, Štefánikova 16, Košice proti žalovanému: Mesto Košice - Stavebný úrad, pracovisko Košice - Juh, Smetanova 4, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17.12.2014 č.k. A/2014/22857-02/IV-KRV takto
rozhodol:
Z a s t a v u j e konanie.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto uznesenia postupom podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) a ust. § 88a v spojení s ust. § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) vydal dodatočné povolenie stavby: Stavebné úpravy v priestoroch strojovne vykurovania v budove na parcele č. XXXX/X (evidovaná v registri „E.“), v kat. území Q. V. (V.P. Y. P.), Q. C. XX, K. pre stavebníka V. B..T..Y.., Q. C. XX, K., pričom predmetom uvedeného dodatočného povolenia stavby boli stavebné úpravy za účelom umiestnenia dvoch plynových kondenzačných kotlov v priestoroch strojovne vykurovania v objekte V.P. Y. P. a boli pre užívanie stavby v zmysle ust. § 82 ods. 2 a 3 stavebného zákona určené tieto podmienky: Pri užívaní stavby dodržať všetky do úvahy prichádzajúce hygienické, protipožiarne bezpečnostné predpisy a chrániť životné prostredie, stavbu užívať na účel určený v tomto rozhodnutí s tým, že toto rozhodnutie zároveň nahrádza stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. V dôvodoch žalovaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že cit.: „Dňa 21.11.2014 podal stavebník V. B..T..Y.., Q. C. XX, K. na tunajšom úrade žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia (spojeného s kolaudačným konaním) na stavbu: Stavebné úpravy v priestoroch strojovne vykurovania v budove na parcele č. XXXX/X (evidovaná v registri „E.“), kat. územie Q. V. (V. Y. P.), Q. C. XX, K.. Dňom podania žiadosti bolo začaté konanie o dodatočnom povolení stavby. Stavebný úrad na základe predložených dokladov posúdil, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi. Na základe uvedeného tunajší stavebný úrad oznámil svojím oznámením zo dňa 25.11.2014 začatie konania o dodatočnom povolení stavby účastníkom konania a dňa 16.12.2014 vykonal miestne šetrenie spojené s ústnym pojednávaním. Účastníci konania nevzniesli žiadne námietky. Na konaní bolo zistené, že stavba je užívania schopná. Užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb, ani životné prostredie. Na základe uvedených skutočností bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2014.
Žalobou zo dňa 15.05.2015, doručenou na podateľni Krajského súdu v Košiciach dňa 08.06.2015 osobne, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto uznesenia a tvrdiac, že mu rozhodnutie žalovaného nebolo doručené, hoci sa s ním ako s
účastníkom konania malo konať, navrhol, aby súd uznesením nariadil žalovanému doručiť žalobcovi predmetné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby zo dňa 17.12.2014 č.k. A/2014/22857-02/IV-KRV a súčasne si uplatnil náhradu trov konania vo výške 425,80 eur k rukám advokáta žalobcu. Súčasne navrhol odložiť vykonateľnosť označeného žalovaného rozhodnutia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca v žalobe dôvodil nasledovne cit.: „V konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby predchádzalo stavebný úrad našej spoločnosti nepriznal postavenie účastníka konania napriek skutočnosti, že sme sa priznania postavenia účastníka v konaní domáhali odvolaním voči rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby zo dňa 30. decembra 2014. Voči rozhodnutiu Stavebného úradu Mesta Košice zo dňa 17. decembra 2014 č. A/2014/22857-02/IV-KRV týmto podávame v zákonom stanovenej lehote žalobu.“ Ďalej namietal, že žalovaný „nám odňal práva, ktoré nám ako účastníkovi stavebného konania patria, tým, že svojím postupom v konaní o dodatočnom povolení stavebných úprav spočívajúcich v osadení plynových kondenzačných kotlov v strojovni vykurovania, výsledkom ktorého bolo vydanie napádaného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, nám nepriznal postavenie účastníka konania a z uvedeného dôvodu nám ani nedoručil napádané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. Stavebný úrad sa tak v konaní dopustil takej vady, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia (ust. § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku). Tvrdíme, že v konaní o dodatočnom povolení stavby vedenom stavebným úradom mala mať naša spoločnosť postavenie účastníka konania, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností: Naša spoločnosť si v predmetnom stavebnom konaní uplatňuje postavenie účastníka konania na základe ust. § 59 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je účastníkom stavebného konania ten, komu takéto postavenie priznáva osobitný právny predpis. V predmetnom konaní je takýmto osobitným právnym predpisom zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“). V zmysle ust. § 12 ods. 10 vetá druhá zákona o tepelnej energetike dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu (pozn.: stavebného zákona), ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že postavenie účastníka konania v stavebnom konaní, v prípade ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti sa odvíja do dvoch skutočností, a to či ide o dodávateľa tepla zo zdroja v centralizovanom zásobovaní teplom a či sa stavba tepelného zariadenia má realizovať na vymedzenom území dodávateľa. Naša spoločnosť - spoločnosť Tepláreň Košice, a.s. v skratke TEKO, a.s. - je na základe povolenia na výrobu tepla a rozvod tepla (rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 4. apríla 2014 č. XXXX/XXXX/T-W., povolenie č. XXXXT XXXX - 26. zmena - na výrobu tepla a rozvod tepla, rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 10. júna 2014 č. XXXX/XXXX/T- W., povolenie č. XXXXT XXXX - 27. zmena - na výrobu tepla a rozvod tepla) výrobcom, distribútorom a dodávateľom tepla vyrábaného spolu s elektrinou vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (potvrdenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 31. marca 2013 č. XXXX/XXXX/PoP-K., spis č. XXXX-XXXX-A., o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou), pričom vymedzeným územím, na ktorom sa spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla [§ 2 písm. q) zákona o tepelnej energetike], je územie Mesta Košice, ako to vyplýva z prílohy povolenia na výrobu tepla a rozvod tepla. Všetko vyrobené teplo je vyrobené vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla (K.), na základe čoho možno konštatovať, že spoločnosť Tepláreň Košice, a.s. prevádzkuje účinné centralizované zásobovanie teplom v zmysle § 2 písm. z) zákona o tepelnej energetike. Dodávateľom, podľa zákona o tepelnej energetike, nie je iba tá osoba, ktorá priamo dodáva teplo stavebníkovi. Je právne nevýznamné, kto je alebo bol dodávateľom tepla pre stavebníka ako odberateľa, nakoľko pre naplnenie pojmu dodávateľa podľa § 2 písm. d) zákona o tepelnej energetike je rozhodujúce, či dodávateľ dodáva teplo akémukoľvek odberateľovi, t.j. akejkoľvek tretej osobe. Tým sa zabezpečuje, že dodávatelia sú dotknutými orgánmi a účastníkmi konaní podľa stavebného zákona aj v prípadoch, ak ide o nový zdroj tepla a objekt spotreby tepla sa neodpája od SCZT Košice. Obchodné centrum V. Y. P. je zásobované teplom z SCZT Košice, a to zo zdroja prevádzkovaného našou spoločnosťou, ktorá vyrába teplo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, cez primárne rozvody našej spoločnosti a ďalej cez tepelné rozvody spoločnosti C. S. B. B. T. Y. K. až po Y. XXX, odkiaľ je sekundárnymi rozvodmi napájaný samotný objekt spotreby tepla. Z vyššie uvedených rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vyplýva, že naša spoločnosť je výrobcom a dodávateľom tepla prostredníctvom verejného rozvodu tepla z jedného alebo viacerých zariadení na výrobu tepla [§ 2 písm. y) zákona o tepelnej energetike] a ako prevádzkovateľ centralizovaného
zásobovania teplom dodáva viac ako 75 % tepla vyrobeného vysoko účinnou kombinovanou výrobou [§ 2 písm. z) zákona o tepelnej energetike], pretože všetko teplo vyrobené na zariadeniach na výrobu tepla žalobkyne je vyrobené vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Naša spoločnosť je z uvedeného dôvodu dodávateľom zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom [ § 2 písm. x) zákona o tepelnej energetike] prevádzkujúcim účinné centralizované zásobovanie teplom. Len pre úplnosť uvádzame, že spoločnosť C. S. B. B. T. Y. K. je taktiež dodávateľom v zmysle § 2 písm. d) zákona o tepelnej energetike. Postavenie dodávateľa tepla v zmysle ust. § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike sa teda neodvíja od skutočnosti, či dodávateľ dodával teplo stavebníkovi pre jeho objekt spotreby tepla, nakoľko splnenie takejto podmienky zákon nepožaduje. Vymedzeným územím, na ktorom sa našej spoločnosti ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla [ § 2 písm. q) zákona o tepelnej energetike], je územie Mesta Košice, ako to vyplýva z prílohy povolenia na výrobu tepla a rozvod tepla. Všetko vyrobené teplo je vyrobené vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla (K.), na základe čoho možno konštatovať, že naša spoločnosť prevádzkuje účinné centralizované zásobovanie teplom v zmysle § 2 písm. z) zákona o tepelnej energetike. Do vymedzeného územia našej spoločnosti ako dodávateľa tepla patrí aj pozemok parcely č. XXXX/X v kat. území Q. V., čo vyplýva aj z tej skutočnosti, že doposiaľ bol objekt spotreby tepla zásobovaný zo sústavy centralizovaného zásobovania teplom (SCZT) Košice. V zmysle vyššie uvedeného možno teda dospieť k jednoznačnému záveru, že naša spoločnosť mala mať v zmysle ust. § 12 ods. 10 druhej vety zákona o tepelnej energetike v spojení s ust. § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona v predmetnom konaní o dodatočnom povolení stavby postavenie účastníka konania, keďže je dodávateľom tepla zo zdroja v centralizovanom zásobovaní teplom na vymedzenom území, do ktorého patrí aj povoľovaná stavba. Takýto záveru potvrdzuje jazykový výklad, systematický výklad (poukazom na § 12 ods. 4 zákona o tepelnej energetike a na č.l. 46 a nasl. v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších prepisov), logicky výklad citovaného ustanovenia, ako aj účel jeho prijatia, čo odôvodňujeme dôvodovou správou k zákonu č. 100/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2007 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, a osobitne odôvodnením navrhovanej zmeny právnej úpravy v ust. § 12 ods. 9 zákona o tepelnej energetike tak, ako toto bolo predložené zo strany Republikovej únie zamestnávateľov a v plnom rozsahu zapracované do novely zákona o tepelnej energetike (z webového sídla www.rokovania.sk). Ďalej pripomíname, že podľa § 14 ods. 1 i. f. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov je účastníkom konania aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Na základe tejto zákonnej definície sa osoba stáva účastníkom konania už na základe svojej aktívnej prejavenej vôle - tvrdením, že môže byť na svojich právach dotknutá. Následne, ako uvádza správno - právna teória i prax o prípadnom zániku postavenia účastníka konania musí rozhodnúť rozhodnutím (§ 46 Správneho poriadku), voči ktorému sa jeho adresát môže dovolať, resp. podať rozklad, a až nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 52 ods. 1 Správneho poriadku) prestane byť osoba účastníkom konania vo veci samej, t.j. postavenie účastníka konania zaniká až právoplatnosťou rozhodnutia správneho orgánu o tom, že osoba, ktorá si uplatňuje postavenie účastníka, ním nie je. Do toho času má všetky práva, ktoré jej zákon ako účastníkovi priznáva (viď napr. K., B.: B. W.. K. B. N. Ú. Y. X. Q. XXXX, J. XX-XXXXX-XX-X, S., Š. XXXX, B.. XX; W., W.., S., Q..: B. W.. K., X. M., J. XXX-XX-XXXX-XXX-X, E.. S.. A., W. XXXX, B.. XX). S ohľadom na uvedené, ak mal stavebný úrad pochybnosti o tom, či nám prislúcha postavenie účastníka konania v zmysle osobitného právneho predpisu - zákona o tepelnej energetike, mal s našou spoločnosťou konať ako s účastníkom konania, a to len na základe nášho tvrdenia, že nám takéto postavenie prislúcha na základe osobitného právneho predpisu, v dôsledku čoho môžu byť naše práva rozhodnutím stavebného úradu dotknuté. Až následne v konaní mal stavebný úrad skúmať, či nám postavenie účastníka konania skutočne prináleží. V prípade, ak by bol dospel v priebehu konania k záveru, že nám postavenie účastníka konania v konaní nepatrí, mal o tejto skutočnosti rozhodnúť. Stavebný úrad však v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, ako aj stavebného zákona odoprel v konaní našej spoločnosti postavenie účastníka konania, tým že voči nám nepostupoval ako voči účastníkovi konania, čím nás ukrátil na našich právach, nakoľko v rámci konania o dodatočnom povolení stavby sme si nemohli uplatniť svoje procesné práva, a to najmä vzniesť voči predmetnej stavbe pripomienky, a v dôsledku nám ani nedoručil napádané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, čím nám odoprel právo brániť sa voči tomuto rozhodnutiu podaním riadneho opravného prostriedku v zmysle ust. 53 a nasl. Správneho poriadku.“ Nakoniec poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 6Sžp 20/2011, Sžp 37/2008), ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález III. ÚS 279/2010-21 zo dňa 28.08.2010) a tvrdiac, že zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného sú v rozpore s obsahom spisu a taktiež tvrdiac, že rozhodnutie žalovaného vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci sa domáhal, aby Krajský súd v Košiciach nariadil žalovanému doručiť žalobcovi predmetné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby.
K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 02.09.2015, v ktorom poukázal na oznámenie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 24.03.2015 k podnetu na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorý dospel k názoru, že žalovaný postupoval pri vydávaní rozhodnutia v súlade s ustanovenia stavebného zákona a zákona o správnom konaní a súčasne súdu doručil na vec žalobcu sa vzťahujúci svoj administratívny spis.
Krajský súd v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu dňa 05.11.2015, po oboznámení sa s obsahom žalovaného rozhodnutia, žalobou žalobcu a obsahom administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech, pretože žalobu podala neoprávnená osoba v zmysle ust. § 250d ods. 3 O.s.p., a preto súd konanie zastavil z ďalej uvedených dôvodov.
Podľa ust. § 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Podľa ust. § 140a ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
Podľa ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Podľa ust. § 140b ods. 2 stavebného zákona dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území je dodávateľ v konaní podľa osobitného predpisu dotknutým orgánom, ktorého stanovisko je záväzné. Dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.
Podľa ust. § 12 ods. 11 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike ustanovenia odsekov 1 až 10 sa primerane vzťahujú aj na zmeny a úpravy v existujúcich sústavách tepelných zariadení, pre ktoré sa vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 36 ods. 7 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v ochranných pásmach je bez predchádzajúceho písomného súhlasu držiteľa povolenie na rozvod tepla zakázané vykonávať a) činnosti, ktoré by mohli ohroziť sústavu tepelných zariadení, plynulosť a bezpečnosť jej prevádzky a údržby alebo pri ktorých by mohla byť ohrozená bezpečnosť osôb, život alebo zdravie osôb a majetok (najmä práce s horľavinami a výbušninami alebo ich uskladňovanie, prejazdy ťažkých mechanizmov), b) stavebné práce a výsadbu trvalých porastov.
Podľa ust. § 36 ods. 8 zákona č. 657/2004 o tepelnej energetike predchádzajúci súhlas podľa odseku 7 musí obsahovať podmienky, za akých bol udelený, a prikladá sa k návrhu na územné rozhodnutie alebo k žiadosti o stavebné povolenie; stavebný úrad podmienky tohto súhlasu nepreskúmava.
Ako z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, najmä z ust. § 12 ods. 10 zákona o tepelnej energetike, dodávateľ tepla má súčasne postavenie účastníka konania podľa osobitného predpisu, ak sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom.
Dotknuté orgány v konaniach podľa zákona o tepelnej energetike sú povinné chrániť záujmy uvedené vo vyššie cit. ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona, a to v rámci svojej pôsobnosti.
Len dodávateľ tepla podľa názoru súdu je oprávnený na vydanie záväzného stanoviska, a to len v takom rozsahu, ako mu to umožňuje zákon o tepelnej energetike, a to v tom smere, či povolením zmeny stavby v prípade, že sa nachádza v ochrannom pásme nebude ohrozená sústava tepelných zariadení, najmä plynulosť a bezpečnosť jej prevádzky a údržby alebo pri ktorých nebude ohrozená bezpečnosť alebo zdravie osôb a majetku, a teda výlučne z hľadiska ochrany sústavy tepelných zariadení vo väzbe na ochranné pásmo nevyplýva, že by sa v uvedenej lokalite nachádzali zariadenia na výrobu alebo rozvod tepla žalobcu a tam sa nenachádza ani ochranné pásmo, ktoré by bolo potrebné chrániť podľa osobitných predpisov.
V. B..T..Y.., Q. C. XX, K. nezasahuje do zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, a preto ani vlastnícke alebo iné práva žalobou napadnutým dodatočným stavebným povolením na strane žalobcu neboli dotknuté.
Súd ešte pre úplnosť dodáva, že žalobca sa v konaní o dodatočnom povolení predmetnej stavby nedomáhal ani netvrdil, že mal byť účastníkom konania, teda nedomáhal sa účastníctva v konaní od 21.11.2014 (podanie žiadosti stavebníka V. B..T..Y.., Q. C. XX, K.) do právoplatnosti žalovaného rozhodnutia, t.j. do 18.12.2014, a preto žalovaný nemal ani povinnosť rozhodnúť formou rozhodnutia o tom, či žalobca je účastníkom alebo nie je účastníkom správneho konania o dodatočnom povolení predmetnej stavby. Ako z obsahu žaloby žalobcu vyplýva, súhlasne s obsahom administratívneho spisu žalovaného, až podaním zo dňa 30.12.2014 - odvolaním - záväzným stanoviskom doručeným žalovanému ako prvým právnym úkonom smerujúcim proti predmetnému rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby žalovaným sa žalobca domáhal postavenia dotknutého orgánu a súčasne postavenia účastníka konania v právoplatne skončenom správnom konaní.
Preto z vyššie uvedených dôvodov súd v súlade s ust. § 250d ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd uznesením konanie zastaví, ak žalobu podala neoprávnená osoba (okrem iného), pretože po overení správnosti tvrdenia žalobcu spočívajúceho v tom, že žalované rozhodnutie mu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, nie je opodstatnené.
Nakoniec súd ešte dodáva, že pokiaľ žalovaný nerozhodol o odvolaní žalobcu, datovanom dňa 30.12.2014 a doručenom žalovanému dňa 31.12.2014, potom žalobca mal právo v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 250t O.s.p. sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci jeho odvolania konať a rozhodnúť za splnenia v tomto ustanovení uvedených podmienok. Zo žaloby žalobcu, ani z obsahu administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by žalobca túto zákonom danú možnosť bol využil.
Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. za použitia ust. § 250c ods. 1 prvá veta O.s.p..
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, pričom odvolanie musí byť písomné v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.