Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-45-2015.pdf
PDF · 99.33 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/45/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany 921 22, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín 911 01, IČO: 47 234 679, proti odporkyni: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX H., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 1 105,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.04.2015, sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by odporkyni uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1 105,00 € s príslušenstvom. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporkyňa s ním uzavrela zmluvu o úvere, z ktorej si neplnila svoje povinnosti riadne a včas, a preto jej vznikol dlh vo výške žalovanej sumy. Na pojednávanie, konané dňa 04.11.2015, sa žiaden z účastníkov konania nedostavil ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Žalobca svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.11.2015 a súhlasil s jeho vykonaním v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnila. Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Vzhľadom na to, že účastníci konania boli na konané pojednávanie riadne predvolaní a že sa na toto pojednávanie nedostavili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, súd vec prejednal v ich neprítomnosti, pričom prihliadal na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V tejto súvislosti súd dodáva, že žalovanej bolo predvolanie na nariadené pojednávanie doručené tzv. fikciou doručenia podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., nakoľko sa jej zásielku, obsahujúcu toto predvolanie, nepodarilo doručiť na adresu jej trvalého pobytu, a to ani opakovaným pokusom o doručenie, a v odbernej lehote si zásielku neprevzala, a preto bola dňa 28.10.2015 vrátená súdu.
Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania zo dňa 25.03.2015, zmluvou o úvere zo dňa 04.04.2008, všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, vyhlásením predčasnej splatnosti poskytnutého úveru zo dňa 27.02.2012, výpisom z úverového účtu odporkyne a ďalšími listinami, založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav: Odporkyňa ako dlžník dňa 04.04.2008 uzavrela s navrhovateľom ako veriteľom úverovú zmluvu č. 3804017514, na základe ktorej jej navrhovateľ poskytol spotrebiteľský úver výške 20 000,00 Sk, ktorý sa zaviazala vrátiť 48 mesačnými splátkami vo výške po 860,00 Sk. Podľa uzavretej zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa odporkyňa s navrhovateľom zároveň uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej navrhovateľ poskytol spotrebiteľský úver vo forme revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 15 000,00 Sk (497,91 €), ktorý sa zaviazala vracať mesačnými splátkami vo výške 4 % úverového rámca. Navrhovateľ poskytol odporkyni na základe zmluvy o revolvingovom úvere spolu sumu vo výške 1 360,00 €. Odporkyňa na základe zmluvy o revolvingovom úvere zaplatila navrhovateľovi spolu sumu vo výške 255,00 €. Odporkyňa si svoje povinnosti, vyplývajúce z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, neplnila riadne a včas, preto dňa 27.02.2012 navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého revolvingového úveru a odporkyňu vyzval, aby mu ho vrátila do 15 dní od odoslania tejto výzvy, teda do dňa 16.03.2012. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Súd teda mal za preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli zmluvu o splátkovom spotrebiteľskom úvere. V rámci prejavu vôle odporkyne uzavrieť túto zmluvu o úvere však odporkyňa zároveň súhlasila so zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Súhlas odporkyne s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere bol obsiahnutý v ustanovení uzavretej zmluvy, podľa ktorého „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., čiže zmluvu o RÚ I., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške, dohodnutej v Hlave 8 a 9 úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.“ Odporkyňa teda svojím podpisom predmetnej zmluvy prejavila vôľu uzavrieť jednak zmluvu o splátkovom úvere, ktorý bol predmetom jej záujmu, jednak zmluvu o revolvingovom úvere, ktorý predmetom jej záujmu v čase uzavretia zmluvy nebol. Ustanovenia o revolvingovom úvere sú totiž obsiahnuté na konci úverovej zmluvy, sú napísané malým, takmer nečitateľným písmom, text týchto ustanovení nie je možné meniť a odporkyňa svojím podpisom automaticky podpísala aj zmluvu o revolvingovom úvere bez možnosti ovplyvniť túto skutočnosť. Súd považuje uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere za neplatný právny úkon vzhľadom na to, že tento záväzkový právny vzťah nebol dostatočným spôsobom individualizovaný, pretože obsah zmluvy o revolvingovom úvere nebol súčasťou osobitnej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a neboli zachované ani ostatné zákonné náležitosti vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spôsob uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere podľa vopred pripraveného formulára, kde v dolnej časti je malým, ťažko čitateľným písmom uvedený text, že zmluvné strany uzatvárajú súčasne aj zmluvu o revolvingovom úvere, súd považuje za nekalú obchodnú praktiku a ustanovenie o revolvingovom úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okresný súd Martin navyše rozsudkom zo dňa 25.1011.2012, sp.zn. 9C/2/2012-141, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.06.2013, sp.zn. 8Co/68/2013-302, určil, že obdobná zmluvná podmienka, predmetom ktorej je uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, je neplatná pre jej neprijateľnosť v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Vzhľadom na to, že tunajší súd vo vyššie uvedenom rozsudku vyhlásil uvedenú zmluvnú podmienku za neplatnú pre jej neprijateľnosť, dodávateľ aj jeho právni nástupcovia sú povinní zdržať sa jej ďalšieho používania, teda aj uplatňovania nárokov z nej plynúcich na súde. Vzhľadom na uvedené súd považuje uplatňovanie nároku, vyplývajúceho z uvedenej zmluvnej podmienky, za odporujúce zákonu a tento nárok navrhovateľovi nemohol priznať. V danom prípade je teda možné hovoriť len o bezdôvodnom obohatení odporkyne na úkor navrhovateľa. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Vzhľadom na to, že uzavretá zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere je neplatná, odporkyňa sa čerpaním poskytnutého úveru bezdôvodne obohatila na úkor právneho predchodcu navrhovateľa a je povinná mu toto bezdôvodné obohatenie vydať. Napokon, navrhovateľ sa svojím návrhom na začatie konania sám domáha len zaplatenia sumy, predstavujúcej nevrátenú časť skutočne čerpaných finančných prostriedkov. Ako už bolo uvedené, odporkyňa čerpala poskytnutý úver v celkovej výške 1 360,00 €, pričom navrhovateľovi vrátila sumu v celkovej výške 255,00 €. Bezdôvodné obohatenie odporkyne, ktoré do dnešného dňa navrhovateľovi nevrátila, predstavuje sumu vo výške žalovanej sumy (1 360,00 € - 255,00 €). Tieto skutočnosti nie sú v konaní sporné, vyplývajú z výpisu z úverového účtu odporkyne a tvrdí ich aj sám navrhovateľ.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na vydanie bezdôvodného obohatenia oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, odporkyňa teda bola povinná bezdôvodné obohatenie vydať najneskôr dňa 16.03.2012. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Zákon o ochrane spotrebiteľa bol doplnený o predmetné ustanovenie s účinnosťou od 01.05.2014, a to ust. čl. VIII bod 12 zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa prechodných ustanovení k úpravám, účinným od 01.05.2014, zákona o ochrane spotrebiteľa, teda podľa § 29b zákona o ochrane spotrebiteľa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014. Prechodné ustanovenia k úpravám, účinným od 01.05.2014, zákona o ochrane spotrebiteľa neupravuje postup súdu pri použití ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Táto skutočnosť je dôvodom, prečo súd musí použiť toto ustanovenie odo dňa jeho účinnosti, teda odo dňa 01.05.2014, na všetky právne vzťahy bez ohľadu na to, kedy tieto vzťahy a nároky z nich vznikli, a vo všetkých konaniach bez ohľadu na to, kedy konanie začalo. Predmetné ustanovenie je ustanovením procesným, ktoré upravuje postup súdu. Pre procesné ustanovenia neplatí zásada zákazu spätného pôsobenia právnych noriem, naopak súd sa pri svojej činnosti riadi práve účinnými procesnými ustanoveniami. Prechodné ustanovenia ustanovujú výnimku z tohto pravidla. Ak teda prechodné ustanovenia k procesnému ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nie sú, znamená to, že súd je povinný použiť toto ustanovenie hneď, ako sa stane účinným. Nie je preto rozhodujúce, kedy sa konanie začalo alebo kedy vznikol záväzkový vzťah medzi jeho účastníkmi, súd musí ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa použiť. Vzhľadom na to, že predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v zmysle ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa skúmal, či nárok navrhovateľa, uplatnený v návrhu na začatie konania nie je premlčaný, a dospel k záveru, že tento premlčaný je, a to v celom rozsahu. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Podľa § 52 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že použitie ustanovení o premlčaní, obsiahnutých v Občianskom zákonníku, je na prospech odporkyne ako zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, súd ich použil napriek tomu, že ide o zmluvu, ktorá sa spravuje Obchodným zákonníkom. Rovnaký právny názor vyslovil napríklad Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku zo dňa 23.02.2015, č.k. 11Co/583/2014-94. Aplikáciu Občianskeho zákonníka v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila aj ďalšia rozhodovacia prax súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011, sp.zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp.zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013, sp.zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/26/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2013, sp.zn. I. ÚS 402/2013). Uvedené potvrdzuje aj novela ust. § 52 ods. 2 Občianskeho, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá definitívne normatívne vyriešila otázku, či na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude aplikovaný vždy, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby spotrebiteľská zmluva bola upravená Obchodným zákonníkom. Hoci táto novela je účinná až od 1. apríla 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.02.2015, č.k. 11Co/583/2014-94). Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalovaná suma, sa stala splatnou vyhlásením predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, teda dňa 16.03.2012. Dňa 17.03.2012 teda začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 17.03.2015. Vzhľadom na to, že návrh navrhovateľa na začatie konania došiel súdu dňa 20.04.2015, teda po uplynutí premlčacej doby, nárok na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaný, súd ho preto navrhovateľovi nemohol priznať a jeho návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol. Súd navrhovateľovi nepriznal ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy, nakoľko pre povinnosť dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, existujúce v čase, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového vzťahu. Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň omeškania, ale naraz v deň vzniku tohto omeškania. Týmto dňom tiež začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie úroku z omeškania a jej uplynutím sa premlčí právo na zaplatenie týchto úrokov ako celok. Úroky z omeškania, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky, teda stíha osud istiny, čiže v prípade premlčania nároku na zaplatenie istiny sa premlčí aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z nej. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 29.06.2010, sp.zn. 1 Cdo 157/2009. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na to, že vo veci mala úspech odporkyňa, súd by jej mal priznať náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Keďže však súd rozhoduje o trovách konania len na návrh a odporkyňa si ich náhradu neuplatnila, súd jej ju nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.