Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/20/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobkyne: J. S., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 5, XXX XX G., proti žalovanému: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 5, XXX XX G., zastúpenému: JUDr. Anna Ščepková, advokátka, so sídlom Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava, o zaplatenie 40.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31. mája 2018, č.k. -213, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31. mája 2018, č.k. -213 p o t v r d z u j e.

Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 31. mája 2018, č.k. -213 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa žalobou zo dňa 23.11.2015 domáhala, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť jej sumu 40.000 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila manželstvo dňa 02.10.2010, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.09.2014 sp. zn. . Žalobkyňa uviedla, že pred uzatvorením manželstva požičala žalovanému sumu 40.000 Eur, ktoré potreboval na vyplatenie svojich dlhov. Žalovaný podpísal dňa 24.06.2009 čestné prehlásenie, v ktorom potvrdil prevzatie peňazí a zároveň sa zaviazal, že v prípade rozpadu vzťahu zabezpečí žalobkyni náhradné bývanie bytom v Dúbravke v minimálnej hodnote 40.000 Eur a to z dôvodu, že žalobkyňa predala svoj byt na Repašského 1 v Bratislave, aby mohol žalovaný splatiť svoje dlhy. Podpis na predmetnom čestnom prehlásení bol overený na notárskom úrade dňa 30.06.2009. Žalobkyňa uviedla, že po rozvode manželstva opakovane žiadala žalovaného o zakúpenie garsónky alebo vrátenie požičanej sumy, ale bezvýsledne.

3. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ako dôvod uviedol skutočnosť, že so žalobkyňou začal udržiavať kontakt od roku 2008 a uplatňovaná suma pochádza ešte z obdobia pred uzatvorením manželstva. Žalobkyňa ako osamelá matka, žijúca v sociálnej ubytovni v Mestskej časti Bratislava O. so X deťmi, z ktorých dve deti pochádzali z prvého manželstva a dve deti zo vzťahu mimo manželstva, mala Mestskou časťou Bratislava Dúbravka pridelený byt na V. X v G. na dobu určitú od 01.03.2008 na jeden rok a od 01.10.2008 na dobu neurčitú. Tento byt - garsónku následne nadobudla do vlastníctva kúpou 30.12.2008. Žalovaný ďalej uviedol, že nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa bola

trestne stíhaná, odsúdená. Z výsluchu žalobkyne ako obvinenej z 20.4.2009 vyplýva, že sa dopustila zločinu podvodu v štádiu pokusu, a to v súvislosti s nakladaním bytu p. W. Žalobkyňa v tom čase nemala trvalé zamestnanie, ale potrebovala finančné prostriedky na úhradu exekúcií, ktoré boli vedené na jej meno. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa zrejme z dôvodu obavy pred exekúciami na jej byt, ako aj z obvinenia, predala dňa 22.04.2009 byt na V. X v Bratislave pani H. za kúpnu cenu 39.800 Eur. Preddavok v hotovosti žalobkyňa prevzala vo výške 2.000 Eur a dala pokyn v zmluve na prevod zostávajúcej čiastky na účet patriaci žalovanému (zvyšná časť kúpnej ceny 37.800 Eur, ktorá bola uhradená z hypotekárneho úveru kupujúcej) práve z dôvodu exekúcií žalobkyne a z dôvodu, že ako nezamestnaná nemala založený vlastný účet, avšak po dohode so žalovaným využívala jeho osobný účet. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa z dôvodu neotvorenia si vlastného účtu dala pokyn Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave na zasielanie rodinných prídavkov na jej štyri deti ako aj na zasielanie výživného na dve deti od bývalého manžela p. Q. na účet žalovaného. Výživné na dve deti pochádzajúce z manželstva nebolo platené pravidelne a na ďalšie dve deti nebolo platené žiadne výživné. Žalovaný ďalej uviedol, že mu na predmetný bankový účet, vedený vo VÚB, a. s. Bratislava, zamestnávateľ zasielal mzdu, prípadne v čase práceneschopnosti dávky a žalovaný si vzal dňa 21.12.2009 spotrebiteľský úver vo výške 2.590 Eur, čo doložil výpisom z banky. Žalovaný uskutočňoval zo svojho účtu minimálne výbery, pretože tento účet využívala žalobkyňa ako jeho partnerka, ešte nie manželka, pre svoje potreby, nakoľko mala štyri deti a nikde nepracovala. Žalovaný má zato, že žalobkyňa si zápočtom jednotlivých položiek pohybu na účte kúpnu cenu za svoj byt „spotrebovala“. Po predaji bytu patriaceho žalobkyni sa táto so svojimi deťmi nasťahovala k žalovanému na E. X do trojizbového bytu. Žalovaný uviedol, že žalobkyni dôveroval, a preto je dal k dispozícii platobnú kartu, s ktorou realizovala výbery a platby, pričom ju nikdy nekontroloval a keď prišli výpisy z banky, tak mu ich žalobkyňa nepredložila. Žalovaný potvrdil, že si požičal od žalobkyne sumu 11.038,70 Eur na zaplatenie dlhu na K. v Bratislave, ale následne jej postupne uvedenú čiastku aj vrátil. K čestnému prehláseniu zo dňa 24.06.2009, ktoré žalobkyňa predložila súdu uviedol, že žalobkyňa na neho vyvinula nátlak, aby to podpísal, ale s jeho obsahom nesúhlasí, nakoľko od žalobkyne nikdy neprevzal sumu 40.000 Eur a žalobu považuje za špekulatívnu. Žalovaný ďalej uviedol, že vlastnil dve motorové vozidla, ktoré využívala žalobkyňa, nakoľko on sám nie je držiteľom vodičského oprávnenia, a to Škodu Fabiu, ktorú má žalobkyňa využívať doposiaľ a Kia Sorento, ktoré však bolo za záhadných okolností podvodne prevedené. Žalobkyňa si podľa vyjadrenia žalovaného po rozvode vzala všetky hnuteľné veci zo spoločnej domácnosti na E. 5. Q. podania žalovaného je aj podrobná sumarizácia výberov, platieb kartou J. S. (Q.) od 15.10.2012 do 30.09.2010 z finančných prostriedkov patriacich žalovaného z ktorej vyplýva, že žalobkyňa v danom čase nikde nepracovala a celú kúpnu cenu vo výške 37.800 Eur spotrebovala a bezdôvodne sa obohatila o čiastku 6.171,34 Eur ako aj o auto Škodu Fabiu, ktoré bolo zakúpené z prostriedkov žalovaného pred uzatvorením manželstva.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 07.09.2017 uviedla, že žalovaný mal vedomosť o jej trestnom stíhaní, v ktorom mala figurovať ako nasadená figúrka. Uviedla, že byt na V. predala na záchranu jeho bytu tak, ako je to uvedené v čestnom prehlásení zo dňa 24.06.2009, a že si nevzala žiadne veci po odchode z bytu na E. 5, okrem chladničky, ktorú je kúpil syn na splátky. K autám uviedla, že tieto si financovala sama. Rozporovala aj tvrdenie žalovaného, že bola nezamestnaná a žalovaný financoval ju aj jej deti, nakoľko počas celého vzťahu pracovala hoci na čierno a bez papierov. K výpisom z účtov uviedla, že využívala bankomatovú kartu rovnako ako žalovaný. Žalobkyňa v podaní ďalej uviedla, že žalovaný vždy rád hral automaty a nie raz prehral celú výplatu a spravil si dlhy, ktoré splácal viac rokov. Poprela, že by žalovanému schovávala poštu a má zato, že výpisy sú stále u neho neotvorené na poličke. K samotnému čestnému prehláseniu, ktoré žalovaný rozporoval, uviedla, že si nevie predstaviť, ako ho ona mala donútiť toto podpísať, a že to bolo napísané práve na podnet žalovaného, aby mu verila, že keď sa rozídu, že nezostane s deťmi na ulici.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a následne vec posúdil podľa , a . V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podľa ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí

nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 30. júna 2010). Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný podpísal dňa 24.06.2009 Čestné prehlásenie, v ktorom potvrdil, že žalobkyňa predala svoj byt v Dúbravke na V. ul. X v Bratislave a za finančné prostriedky získané predajom sa vyplatila dlžoba jeho bývalej manželky M. V., pretože dlh vznikol ešte za trvania manželstva žalovaného. V (čestnom) prehlásení žalovaný zároveň uviedol, že za ostatné peniaze sa financovala rekonštrukcia bytu na E. X v Bratislave. Žalovaný sa zaviazal, že v prípade rozpadu vzťahu zabezpečí žalobkyni náhradné bývanie bytom v Dúbravke v minimálnej hodnote 40 000 Eur, a že si nebude nárokovať na auto Škoda Fabia červenej farby a všetok nábytok a elektrospotrebiče na E. v Bratislave. Podpis na predmetnom čestnom prehlásení bol overený na notárskom úrade dňa 30.06.2009. Žalobkyňa po rozvode manželstva opakovane žiadala žalovaného o zakúpenie garsónky alebo vrátenie požičanej sumy. Z obsahu čestného prehlásenia zo dňa 24.06.2009 vyplýva, že išlo o pôžičku medzi žalobkyňou a žalovaným. Súd prvej inštancie ďalej za považoval za preukázané výpismi z účtu žalovaného, že žalobkyňa z bankových účtov (č.l. 142-180) vybrala v čase pred uzatvorením manželstva celkom sumu vo výške 43.971,34 Eur, pričom kúpna cena za byt, ktorá bola prevedená na bankový účet žalovaného bola vo výške 37.800 Eur, z čoho je zrejmé, že žalobkyňa sumu ktorú žiadala vrátiť od žalovaného celú spotrebovala. Žalobkyňa a žalovaný spoločne vlastnili dve bankomatové karty, pričom variabilný symbol karty žalobkyne je VS 6865. Na základe tohto variabilného symbolu je z výpisov z účtu žalovaného jasne čitateľné, aké výbery a v akej výške žalobkyňa realizovala. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd prvej inštancie považoval nárok žalobkyne uplatňovaný v tomto konaní za sporný a nepreukázaný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 40 000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 40.000 Eur od 14.10.2015 do zaplatenia, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a sú dostupné ďalšie dôkazy, ktoré žalovaný pred súdom zamlčal. V odvolaní uviedla, že pred uzatvorením manželstva požičala žalovanému 40.000 Eur, ktoré potreboval na vyplatenie jeho dlhov. Žalovaný dňa 24.06.2009 podpísal pred Notárskym úradom čestné prehlásenie, v ktorom potvrdil prevzatie peňazí a zároveň sa zaviazal, že v prípade rozpadu vzťahu zabezpečí náhradné bývanie bytom v Dúbravke v minimálnej hodnote 40.000 Eur, a to z dôvodu, že žalobkyňa predala byt na V. X v Bratislave, aby mohol žalovaný splatiť dlhy. Žalobkyňa opakovane žiadala žalovaného o zakúpenie bytu alebo vrátenie požičanej sumy. Nepovažuje za pravdivé tvrdenie žalovaného, že došlo z jej strany k predaju bytu, nakoľko mala strach z exekúcii, ale bolo to tak, ako je popísané aj čestnom prehlásení, byt žalobkyňa predala z dôvodu vyplatenia dlhov žalovaného na byt na K. ulici v Bratislave, ktorý sa vďaka pomoci žalobkyne stal vlastníctvom žalobcu. Výpisy predložené žalovaným, ktoré predložil ako dôkaz, že si žalobkyňa čerpala pre vlastnú potrebu peniaze z účtu žalovaného, nepovažuje žalobkyňa za pravdivé, nakoľko bankomatové karty používali obaja, pričom financie z účtu boli použité do spoločnej domácnosti, nakoľko v tom čase žili spolu so žalovaným. Pôžičky, ktoré mal žalovaný už pre uzatvorením manželstva, sa splácali aj počas manželstva strán sporu a to zo spoločných financií. Žalovaný zabudol uviesť, že 11.000 Eur investoval do rekonštrukcie bytu na K. ulici v Bratislave, čoho dôkazom je čestné prehlásenie podpísané žalovaným na notárskom úrade dňa 23.08.2010. Byt na K. v Bratislave, ktorý žalovaný nadobudol do osobného vlastníctva počas manželstva, daroval počas manželstva bez vedomia žalobkyne, svojmu bratovi. Všetky tieto úkony spravil zámerne, vďaka tomu žalobkyňa ostala aj so svojimi deťmi bez domova. Žalobkyňa si myslí, že má nárok na vrátenie dlžnej sumy alebo má nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela.

7. Žalovaný v vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.09.2018 navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné, odvolacie dôvody nekorešpondujú s ust. . Žalobkyňa nevyužila dostatočne v konaní prostriedky procesného útoku, aby preukázala opodstatnenosť podanej žaloby, naopak žalovaný v konaní uviedol významné skutočnosti a založil listinné dôkazy ako prostriedky procesnej obrany a následného skutkového a právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí posúdil dôkazy, ktoré predložili strany sporu, pri hodnotení dôkazov prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Na listiny pripojené žalobkyňou k odvolaniu už s poukazom na ust. a nie je možné prihliadať. Žalobkyňa vo svojom odvolaní apeluje na riešenie jej bytovej situácie načas po rozvode, avšak žalobkyňa si mohla po rozvode manželstva svoje hmotnoprávne nároky uplatňovať v osobitnom konaní v súlade s ust. a nasl. a to vzájomnou dohodu alebo podaním návrhu na súd.

8. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania , , spor prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania.

9. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu odvolania žalobkyne, dospel k záveru, že toto nie je spôsobilé spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska žalobkyňou uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by bolo možné zohľadniť v odvolacom konaní a ktoré by procesne prípustne spochybňovali správnosť skutkových zistení a záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo vadou týkajúcou sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť ex offo ( ).

10. Vo vzťahu k skutkovej stránke sporu súd prvej inštancie vykonal všetky navrhované dôkazy potrebné na ustálenie skutkového stavu, ktorý bol významný pre rozhodnutie vzhľadom právne posúdenie veci, pričom skutkový stav ustálil správne a v dostatočnom rozsahu. Skutočnosti zistené súdom prvej inštancie na jednej strane majú oporu v obsahu vykonaných dôkazov a na strane druhej bez akýchkoľvek pochybností poskytujú dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie v spore.

11. Odvolací súd uvádza, že právny záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke však nemožno považovať za správny. Vychádzajúc z obsahu čestného vyhlásenia totiž podľa odvolacieho súdu nie je možné dospieť k záveru o tom, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a to už aj z toho dôvodu, že v súlade s ust. zmluvou o pôžičke sa dlžník zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Súd prvej inštancie síce správne poukázal na uvedené ustanovenie, avšak pri právnom posúdení vzťahu medzi stranami sporu sa neriadil jeho obsahom, keď z obsahu čestného prehlásenia nijakým spôsobom nevyplýva existencia záväzku žalovaného vrátiť žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 40.000 Eur. Naopak žalovaný podľa čestného prehlásenia prehlasuje, že cit.“ „po rozpade nášho vzťahu zabezpečím J. Q. náhradné bývanie bytom v Dúbravke v minimálnej hodnote 40.000 Euro.“ Je teda nesporné, že žalovaný sa nikdy nezaviazal na vrátenie sumy 40.000 Eur - teda na vrátenie druhovo rovnakých vecí. Žalovaný v konaní nepoprel, že mu na jeho účet boli poukázané peňažné prostriedky za predaj bytu vo vlastníctve žalobkyne, pričom ako vyplýva z obsahu kúpnej zmluvy a aj z výpisu z účtu žalovaného, išlo o sumu vo výške 37.800 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že prijatím peňažných prostriedkov žalobkyne na účet žalobcu bez právneho dôvodu, mohlo dôjsť na strane žalobcu jedine k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. (resp. v prípade zaplatenia dlhu žalovaného jeho bývalej manželke by išlo o bezdôvodné obohatenie v zmysle , keď žalovaná plnila za žalovaného jeho záväzok bývalej manželke, ktorý mal plniť žalobca sám), ale uvedené by platilo jedine v prípade, ak by zo strany žalovanej nedošlo k postupnému výberu peňažných prostriedkov z účtov patriacich žalobcovi vo výške zodpovedajúcej vkladu žalobkyne na účet žalovaného (resp. dokonca vo výške presahujúcej sumu 37.800 Eur ).

12. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd tieto námietky považuje za neopodstatnené. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobkyňa podrobnejšie neuvádza, v akom smere sa mal súd prvej inštancie pri ustálení skutkového stavu dopustiť procesných pochybení, treba zdôrazniť, že podstatné skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, napokon ani neboli medzi stranami sporné (vloženie peňažných prostriedkov na účet žalovaného, úhrada dlhu za žalovaného, výbery žalobkyne z účtov žalovaného). Je preto nepochybné, že pre účely rozhodnutia v merite veci, súd prvej inštancie skutkový stav veci ustálil dostatočne a správne, a preto táto odvolacia námietka žalobkyne nemôže obstáť.

13. V preskúmavanej veci si žalobkyňa podanou žalobou uplatnila proti žalovanému nárok na vrátenie pôžičky, ktorú mala poskytnúť žalovanému na splatenie dlhov, a to vo výške 40.000 Eur, ktorú suma bola vložená na účet žalovaného. Na preukázanie svojich tvrdení predložila čestné prehlásenie, ktoré má preukazovať existenciu poskytnutej pôžičky.

14. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že z obsahu čestného prehlásenia zo dňa 24.06.2009 vyplýva, že išlo o pôžičku medzi žalobkyňou a žalovaným. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že si žalobkyňa z bankových účtov žalovaného vybrala v čase pred uzavretím manželstva spolu sumu 43.971,34 Eur, pričom kúpna cena za byt, ktorá bola prevedená na účte žalovaného bola vo výške 37.800 Eur, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru že žalobkyňa sumu, ktorú žiadala vrátiť od žalovaného spotrebovala, čo preukazujú výpisy z účtu žalovaného, z ktorých je možné podľa VS identifikovať aké výbery a v akej výške žalobkyňa realizovala.

15. Žalobkyňa vo vzťahu k uvedenému záveru súdu prvej inštancie v podanom odvolaní namietala, že výpisy predložené žalovaným, ktoré predložil súdu ako dôkaz, že si žalobkyňa čerpala pre vlastnú potrebu peniaze z účtu žalovaného, nepovažuje za pravdivé, nakoľko bankomatové karty používali obaja, pričom financie z účtu boli použité do spoločnej domácnosti, nakoľko v tom čase žili spolu so žalovaným. Žalobkyňa pritom tieto skutkové tvrdenia uvádzala aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, pričom však na ich preukázanie nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a táto situácia sa nezmenila ani v odvolacom konaní. Možno preto uzavrieť, že žalobkyňa v tomto smere v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesla dôkazné bremeno, resp. neuniesla ani len bremeno tvrdenia ohľadne skutočnosti, že bankomatové karty používali obaja a financie z účtu boli použité do spoločnej domácnosti, keď okrem tohto všeobecného konštatovania bližšie nekonkretizovala ani to, aké spoločné náklady mali byť takto uhrádzané, teda neuviedla ani nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatnenosť obrany žalovaného v tomto smere mohli spochybniť.

16. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020).

17. Vychádzajúc z uvedeného potom, pokiaľ žalobkyňa vo vzťahu k tvrdeniam týkajúcim sa použitia peňažných prostriedkov ňou vybraných z účtov žalovaného, okrem dôsledného nesplnenia povinnosti tvrdenia, neuniesla v tomto konaní dôkazné bremeno, nemôže z predmetných všeobecných tvrdení vyvodzovať pre ňu priaznivejší výsledok sporu.

18. Žalovaný naopak svoje skutkové tvrdenia týkajúce sa výberov peňažných prostriedkov žalobkyňou z účtov vedených na jeho meno preukazoval bankovými výpismi, z obsahu ktorých vyplýva, že s bankomatovou kartou pod VS 6865 z účtu vedenom vo VÚB, a.s. a rovnako z účtu vedenom v Tatrabanka, a.s. dochádzalo v období od 04.05.2009 do 30.09.2010 (t.j. ešte pred uzavretím manželstva strán sporu dňa 20.03.2015) k opakovaným výberom zo strany žalobkyne - pričom z účtu vedenom vo VÚB, a.s. bola týmto spôsobom vybraná spolu suma 32.529 Eur a z účtu vedenom v Tatra banka, a.s. suma 11.442,34 Eur; čo spolu predstavuje sumu 43.971,34 Eur.

19. Tieto skutkové tvrdenia žalovaného žalobkyňa nepoprela, naopak potvrdila, že mala k dispozícií bankomatovú kartu k účtu žalovaného a rovnako potvrdila, že si z jeho účtu v tomto období peňažné prostriedky vyberala. Nepoprela ani výšku výberov vykonaných z účtov žalovačného. Jediná procesná obrana žalovanej spočívala len v tom, že tieto peňažné prostriedky použila na uhrádzanie spoločných potrieb, spoločných nákupov („potraviny aj on jedával“), na tankovanie benzínu do auta, ktorým vozila aj žalovaného a z účtu vyberala peňažné prostriedky aj pre potreby žalovaného (pretože „nevedel poriadne používať bankomat“). Odvolací súd preto, bez možnosti zopakovania, či doplnenia dokazovania, nakoľko súd prvej inštancie skutkový stav ustálil dostatočne a správne, pričom v odvolaní neboli uplatnené žiadne prípustné novoty, musel dospieť k záveru, že za daného skutkového stavu, nebolo možné žalobe vyhovieť. Žalobkyňa vyberala z účtu žalovaného peňažné prostriedky patriace žalovanému (čo v konaní

nepoprela) a tieto použila podľa vlastného uváženia (napríklad na nákup, zaplatenie pohonných hmôt a podobne), pričom nebolo v konaní preukázané, že by tieto peňažné prostriedky po ich výbere odovzdala žalovanému alebo, že by ich použila na účel určený žalovaným, prípadne, že by z takto vybraných peňažných prostriedkov zaplatila dlh za žalovaného.

20. Za stavu, kedy boli peňažné prostriedky žalobkyne vo výške 37.800 Eur vložené na účet vo vlastníctve žalobcu a následne z účtov žalovaného boli žalobkyňou peňažné prostriedky spolu vo výške 43.971,34 Eur vybrané a použité podľa jej vlastného uváženia, pričom žalobkyňa v konaní netvrdila, že by jej na tieto účty boli zasielané akékoľvek iné „jej patriace“ peňažné prostriedky, nemôže na strane žalobcu existovať potom povinnosť tieto peňažné prostriedky, vložené žalobkyňou na účet žalovaného a následne žalobkyňou z účtov žalovaného vybraté, vydať žalobkyni a to ani z titulu pôžičky a ani prípadne z titulu bezdôvodného obohatenia.

21. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný sa v čestnom prehlásení zaviazal zabezpečiť žalobkyni náhradné bývanie v hodnote minimálne 40.000 Eur, tento nárok žalobkyne nebol predmetom tohto konania, a preto sa s ním súd prvej inštancie (a ani odvolací súd) nezaoberal.

22. Záverom ešte odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (, ); porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

23. Na základe vyššie uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie z dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci vyvodil správny záver, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre vyhovenie podanej žalobe, a preto správne rozhodol, keď podanú žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ).

24. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie .

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).