Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20S-116-2015.pdf
PDF · 103.87 KB
No categories available
20S/116/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Miloš Beňadik BENIFRUIT, s miestom podnikania Limbová 3055/7, Žilina, IČO: 10 940 316, v zastúpení Advokátska kancelária STEHURA & partners, s. r. o., so sídlom kancelárie Dolný val 574/7, Žilina, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2700 O-99-2015 zo dňa 02.04.2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
Žalobný návrh z a m i e t a.
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 25.05.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2700 O-99-2015 zo dňa 02.04.2015 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“, „napadnuté rozhodnutie“, „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 5/2015-IZA-1.2/pok/R zo dňa 30.01.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“, „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým správny orgán uložil žalobcovi, v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., ktorá bola vykonaná v dňoch 16.08.2014 a 21.08.2014 u zamestnávateľa Miloša Beňadika BENIFRUIT, Limbová 3055/7, Žilina, IČO: 10 940 316 s tým, že na základe predložených dokladov: dohoda o pracovnej činnosti uzatvorená dňa 26.05.2014 s G. U., rozpisu pracovnej doby podľa kalendára za obdobie 5,6,7/2014, rozpisu pracovnej doby zamestnancov za obdobie 5,6,7/2014 vedenej ne meno G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, Q., ktorá nastúpila do práce dňa 26.05.2014 o 08:00 hod. bolo zistené, že fyzická osoba - zamestnávateľ Miloš Beňadik BENIFRUIT, využíval závislú prácu fyzickej osoby, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, avšak nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo podľa § 2 ods. 2 písm. b) je nelegálne zamestnávanie, za čo žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 2.000,- Eur. V dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a konštatoval, že neakceptoval obranu žalobcu, ktorý tvrdil, že k uvedenému pochybeniu došlo chybou zo strany jeho ekonómky, keď zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do Registra poistencov najneskôr pred začatím výkonu práce. Poukázal na Používateľskú príručku - informačný systém EZU, ktorá podrobne popisuje spôsob prihlasovania zamestnancov zo strany zamestnávateľa,
pričom na jej stranách 25, 71 a 75 je podrobne popísané, čo sa zamestnávateľovi zobrazí pri chybnej registrácii, proces akceptovania dokumentov, zobrazenie, že dokument nebol spracovaný a je potrebné kontaktovať pobočku. Preto nie je možné priznať relevanciu obrane žalobcu ako zamestnávateľa, ako dôvod nesplnenia si oznamovacej povinnosti. Poukázal na podmienky prístupu k elektronickým službám Sociálnej poisťovne pre odvádzateľov poistného, kde v čl. 3 sú stanovené práva a povinnosti Sociálnej poisťovne týkajúce sa zabezpečenia nepretržitej prevádzky elektronických služieb Sociálnej poisťovne, s výnimkou údržby, resp. nepredvídateľných technických porúch, ktoré v danom prípade však nenastali. Z dôkazu, ktorý si obstaral prvostupňový správny orgán. bolo známe, že o splnení nahlasovanej povinnosti informuje tzv. stav akceptovania dokumentu, preto je vylúčené, aby v prípade chybnej registrácie nebol ten, kto prihlasuje, vyrozumený o neakceptovaní prihlášky dotknutej osoby. Preto vyhodnotil obranu žalobcu ako účelovú, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za porušenie zákona. Poukázal na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. a konštatoval, že úmyselnosť, či neúmyselnosť konania žalobcu vo vzťahu k zistenému porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania je irelevantná, lebo porušenie povinností, za ktoré správny orgán ukladá a uložil pokutu patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie, teda sa jedná o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje iba porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie však zavinenie. V konaní bolo nepochybne preukázané, že k porušeniu ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. zo strany žalobcu ako účastníka správneho konania došlo. K výške uloženej pokuty konštatoval, že zohľadňuje závažnosť zistených nedostatkov a ich rozsah, je primeraná skutočnostiam zisteným pri inšpekcii práce, pričom znenie zákona nepripúšťa uloženie pokuty v nižšej sume, ako 2.000,- Eur. Pri ukladaní pokuty bolo brané na vedomie, že zo strany účastníka konania - žalobcu, došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. a žalobca uvedený nedostatok nepoprel. Poukázal na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. a konštatoval, že uvedené porušenie bolo zistené vo vzťahu k jednej fyzickej osobe - zamestnankyni, nelegálne zamestnávanie u žalobcu bolo zistené v jednom prípade a uloženie pokuty plní funkciu výchovnú, ako aj represívnu funkciu a postihuje protiprávne konanie.
Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR v konaniach 3St/85/2007, 8Sto/28/2007, 8Sto/147/2008, 6Sžo/51/2011, 3Stn/68/2004. Tvrdil, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom konaní. v prípade trestania za správne delikty. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z priestupku. Nesplnenie prihlasovacej povinnosti zo strany žalobcu ako zamestnávateľa napĺňa z formálneho hľadiska skutkovú podstatu správneho deliktu, avšak v správnom konaní musí správny orgán rovnako preukázať spoločenskú nebezpečnosť konania alebo opomenutia, teda materiálnu stránku deliktu, aby bolo možné porušenie zákonnej povinnosti sankcionovať. K tomu je nutné uviesť, že každý prípad musí byť posudzovaný individuálne a mieru spoločenskej nebezpečnosti nesplnenia prihlasovanej povinnosti nie je možné paušalizovať. Poukázal na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 10/99 a II. ÚS 234/03 a konštatoval, že bolo povinnosťou žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu vykonať výklad a aplikáciu právnej normy v ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. s účelom tohto zákona, s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Nesprávne právne posúdenie žalovaného viedlo k subsumpcii konania žalobcu spočívajúceho v prihlásení jeho zamestnankyne G. U. do registra dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti po dni začatia výkonu práce, pod skutkovú podstatu deliktu nelegálneho zamestnávania, pričom išlo o meškanie, ktoré nevyvolalo žiadne negatívne účinky v sfére zamestnanca, ani v uvedených verejných poistných systémoch. G. U.alobca prihlásil 18.06.2014, išlo o chybu neskorého prihlásenia, ktorú hneď, ako si ju uvedomil, napravil. Oneskorené prihlásenie úplne akceptoval, ako aj pokutu od Sociálnej poisťovne, ale nie od žalovaného. Výkon inšpekcie práce, pri ktorom bolo zistené žalobcovo pochybenie sa uskutočnilo až 16.08.2014, teda dva mesiace po tom, čo aj chybu opravil. Vzhľadom k uvedenému postupu správnych orgánov sa žalobcovi javí ich postup za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej normy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2, takmer po dvoch mesiacoch, od kedy svoju chybu žalobca opravil, bol sankcionovaný za porušenie, ktoré už v čase výkonu kontroly bolo odstránené.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 06.07.2015. Zotrval na skutkovom a právnom posúdení veci a dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 03.11.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že bolo potrebné výrok rozhodnutia žalovaného o uložení sankcie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. Vo zvyšku návrh ako nedôvodný, pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p., zamietol, a to z nasledovných dôvodov:
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Úlohou krajského súdu v prejednávanej veci bolo posúdiť, či napadnuté rozhodnutie žalovaného je súladné so zákonom a či v konaní a pri rozhodovaní žalovaného nenastala vada, ktorá mohla vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 3. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 štvrtej vety, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 4. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 tretej vety, ak mu bol vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu nadobudol postavenie zamestnanca, 5. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b), 6. fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b), 7. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) a povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. a), na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti,
najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom mesačný príjem presiahol sumu podľa § 4 ods. 1 písm. d) druhého bodu, a ak povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. b) pred vznikom tohto poistenia, 8. zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) na dôchodkové poistenie v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 druhej vety.
Podľa § 231 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) a n) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
Podľa § 231 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f, h) až j), m) a n) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6) alebo
Nelegálne zamestnávanie právnickou osobou, ktorá je podnikateľom, je vymedzené v § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., kde pod písm. b) zákonodarca upravil, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátno-zamestnanecký pomer podľa osobitných predpisov a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu s odkazom na § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.
Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje v § 19 správne delikty. V § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 upravuje, že inšpektorát uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od výšky 2.000,- Eur do 200.000,- Eur, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých fyzických osôb súčasne najmenej 5.000,- Eur. Skutková podstata tohto správneho deliktu bola takto vymedzená zákonodarcom v čase vykonania kontroly a vydania rozhodnutia žalovaného, ako je aj vymedzená v súčasnej právnej úprave, ako i povinnosť upravená v § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho konanie nenapĺňa definíciu nelegálneho zamestnávania, tak s týmto názorom sa krajský súd nestotožnil.
V ustanovení § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je definovaný zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (§ 3 ods. 2 prvá veta cit. normy), keď právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.
Ustanovenie § 2 ods. 2 pod písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. definuje nelegálne zamestnávanie ako zamestnávanie fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, s ktorou má založený pracovno-právny vzťah a nesplní si povinnosť podľa osobitného predpisu s odkazom na § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z.z.
Vymedzenie správnych deliktov v § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. účinného v čase inšpekcie práce, ako aj v čase rozhodovania správnych orgánov, považuje posudzované konanie žalobcu za delikt, a to aj v súčasnosti.
Správny delikt upravený v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. zákonodarca definoval ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, keď inšpektorát práce má kompetenciu podnikateľovi (fyzickej osobe) - zamestnávateľovi, ktorý využíva závislú prácu fyzickej osoby, s ktorou má založený pracovnoprávny vzťah a nesplní si oznamovaciu povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. uložiť pokutu od 2.000,- do 200.000,- Eur, v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viac osôb najmenej vo výške 5.000,- Eur.
Súčasná právna úprava neobsahuje procesný predpis, ktorý by upravoval konanie o správnych deliktoch a teda vyžadoval naplnenie formálnej aj materiálnej stránky skutku tak, ako to upravuje Trestný poriadok. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ využíval závislú prácu fyzickej osoby - zamestnanca bez toho, aby so začiatkom výkonu práce zamestnanca súčasne si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. a zamestnanca prihlásil do systému Sociálnej poisťovne. Krajský súd sa nestotožnil s názorom, že žalobca nenaplnil definíciu správneho deliktu - porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, zákonodarca viaže ukladanie pokút a naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. výlučne vo väzbe na porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Tento zákaz je definovaný v § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., kde je uvedené, že fyzická osoba - podnikateľ nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď naviac zákon č. 125/2006 Z.z. v § 19 ani v iných ustanoveniach nevymedzil ďalšie atribúty pre naplnenie skutkovej podstaty deliktu - zákazu nelegálneho zamestnávania.
Krajský súd sa ďalej, vzhľadom na individuálny charakter každého prípadu, zaoberal tým, či výška uloženej pokuty je žalovaným v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu riadne zdôvodnená, keď kritériá odôvodnenia výšky uloženej pokuty jednoznačne zákonodarca v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. definoval. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného aj v časti uloženej pokuty je riadne zdôvodnené, vo väzbe na jednotlivé podmienky, ktoré je správny orgán povinný rešpektovať pri ukladaná pokuty v určitej výške za uvedený správny delikt.
Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, čo v konaní nebolo sporné, že na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej dňa 26.05.2014 pracovala u žalobcu ako zamestnávateľa G. U., so začiatkom výkonu práce 26.05.2014. V konaní bolo preukázané, že žalobca prihlásil zamestnankyňu U. do Sociálnej poisťovne elektronicky dňa 18.06.2014, čo v konaní nespochybňoval a tvrdil, že k oneskorenému prihláseniu zamestnankyne do systému Sociálnej poisťovne došlo pre pochybenie ekonómky žalobcu. Uvedené skutočnosti boli predmetom šetrenia kontroly žalovaného, ktorú žalovaný ukončil protokolom o výsledku inšpekcie č. IZA-319-38-1.2/P-A28-14 113 z 21.08.2014, ktorá bola vykonaná u žalobcu za obdobie 5,6,7/2014 a k jej vykonaniu došlo v dňoch 16.08.2014 a 21.08.2014. V konaní bolo nesporným, že v čase vykonania kontroly, vydania prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia, žalobca svoju povinnosť prihlásiť zamestnankyňu U., splnil, i keď oneskorene, keď zamestnankyňa bola žalobcom elektronicky prihlásená do systému Sociálnej poisťovne až 18.06.2014. Treba konštatovať, že uvedený nedostatok bol zistený iba u jedinej zamestnankyne žalobcu. V konaní bolo preukázané, že išlo o prvé zistenie nelegálneho zamestnávania u žalobcu.
V správnom konaní žalobca tvrdil, že síce oneskorene, ale svoju povinnosť si splnil ešte pred výkonom inšpekcie práce, ako aj pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Postupom, ktorý realizoval, nevznikla škoda Sociálnej poisťovni, nakoľko za posudzované obdobie 5,6,7/2014 bola riadne vyplatená mzda zamestnankyni, aj odvedené odvody tak Sociálnej poisťovni, ako aj zdravotnej poisťovni a daňovému úradu. K omylu pri prihlasovaní zamestnankyne do systému Sociálnej poisťovne došlo nesprávnym administratívnym postupom - vinou ekonómky žalobcu.
Žalobca v priebehu správneho konania tvrdil, že v priebehu roka zamestnáva niekoľkých zamestnancov a ani raz nedošlo k chybe, ako v prípade G. U. a všetkých zamestnancov prihlasuje a odhlasuje načas. Tieto skutočnosti správny orgán v konaní nerozporoval.
Krajský súd konštatuje, že k splneniu oznamovacej povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa došlo oneskorene, teda nie najneskôr pred nástupom zamestnankyne na výkon práce. Žalobca týmto svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. a žalovaný za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 vo väzbe na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. konštatoval naplnenie skutkovej podstaty deliktu, podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.
Je pravdou, že výška uloženej pokuty závisí od úvahy správneho orgánu. Správny orgán, vzhľadom na argumenty žalobcu, nemohol uložiť sankciu v nižšej výške, než na spodnej hranici, ktorú zákonodarca stanovil vo výške 2.000,- Eur, nemožno vylúčiť, že pokuta uložená vo výške 2.000,- Eur, vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci, a zistené protiprávne konanie žalobcu môže vykazovať znaky neprimeranosti a môže byť za určitých okolností pre žalobcu aj likvidačná.
Žalobcom je fyzická osoba - podnikateľ, bolo u neho zistené prvé porušenie nelegálneho zamestnávania, výlučne u jednej osoby - zamestnanca, v čase vykonávania inšpekcie práce a uloženia sankcie za správny delikt, povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. bola zo strany žalobcu už splnená, žalobca vykonáva činnosť sezónne, zameriava sa na sezónny predaj produktov. Krajský súd skúmal, či bolo možné aplikovať postup podľa § 250j ods. 5 O.s.p. a využiť moderačné právo súdu.
Moderačné právo súdu - právo napr. na zníženie uloženej sankcie, nie je možné aplikovať v prípade, pokiaľ správny delikt, ktorý je predmetom preskúmania súdu, bol upravený rovnako (aj rozhranie pre uloženie pokuty) v čase vykonania kontroly, v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a aj v čase rozhodovania súdu konajúceho podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a pokuta bola uložená v najnižšej možnej výške. Skutková podstata správneho deliktu, v uvedených obdobiach, bola rovnaká, ako aj rozhranie výšky pokuty, ktorej dolná hranica za uvedený správny delikt bola určená vo výške 2.000,- Eur. Zákonodarca v zákone č. 125/2006 Z.z. neumožnil správnemu orgánu svojím postupom upustiť od potrestania.
Pokiaľ zákonodarca ohraničil výšku pokuty rozhraním a táto bola uložená za uvedený správny delikt správnym orgánom v najnižšej možnej výške a zákonodarca neumožňuje správnemu orgánu upustiť od potrestania, ako je to možné v prípade konania o priestupkoch podľa zákona č. 372/1990 Zb. (v § 11 ods. 3 cit. normy je daná možnosť, aby správny orgán v rozhodnutí o priestupku upustil od uloženia sankcie, ak došlo k náprave páchateľa), nakoľko nie je možné procesný postup zákona č. 372/1990 Zb. aplikovať v prípade správnych deliktov, krajský súd je toho názoru, že nemá možnosť, moderačné právo aplikovať z dôvodu, že takýto postup nemôže realizovať ani správny orgán v správnom konaní (správny orgán nemohol upustiť od uloženia sankcie, resp. nemohol uložiť sankciu nižšiu než 2.000,- Eur). Z tohto dôvodu krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebolo možné aplikovať moderačné právo podľa § 250j ods. 5 O.s.p.
Žalobca v konaní nemal úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario mu nevzniká právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.