Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoEk-11-2024.pdf
PDF · 77.2 KB
Case nature
Subarea
26CoEk/11/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: A. B. C., narodený: XX.XX.XXXX, zomrelý: XX.XX.XXXX, naposledy bytom: D. E. XX, XXX XX E., o vymoženie 153,72 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/469/2003 – 23 zo dňa 16. decembra 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/469/2003 – 23 zo dňa 16. decembra 2014 odmieta.
odôvodnenie:
1. Uznesením č. k. 7Er/469/2003 – 23 zo dňa 16. decembra 2014 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) Okresný Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd vo výroku I. priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi trovy exekúcie v sume 45,19 eura; vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,19 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia. 2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 196, § 200 ods. 1 druhá veta, § 203 ods. 2 prvá veta, § 234b ods. 1 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“). 3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 18.12.2003 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, ktorý bol z funkcie odvolaný a na jeho miesto nastúpil JUDr. Jozef Ivančík. Dňa 04.09.2013 bol súdu prvej inštancie súdnym exekútorom doručený návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu zistenia, že povinný je nemajetný a ukončil svoju činnosť ku dňu 11.01.2006 ako podnikateľský subjekt a dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom nezanechal žiadny majetok. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 59,43 eura bez DPH pre JUDr. Szénásiho a 19,80 eura pre seba. V predmetnej exekučnej veci rozhodol vyšší súdny úradník dňa 20.03.2014 tak, že exekúciu zastavil a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,19 eura. Proti výroku o priznaní trov exekúcie napadnutého uznesenia podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie. Podaním odvolania sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušilo v napadnutej časti a o odvolaní je potrebné opätovne rozhodnúť. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je potrebné pri výpočte odmeny zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Administratívne práce nie je možné považovať za úkony exekučnej činnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že súdnemu exekútorovi priznal náhradu za také výdavky, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať prostredníctvom dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise.
V predmetnom spise sa nenachádzal doklad o cestovnom a ani fotokópia technického preukazu, súdny exekútor si správne vyúčtoval len poštové náklady a kolok. 4. Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík [Exekútorský úrad v Nových Zámkoch, so sídlom: Výpalisko č. 2, 940 01 Nové Zámky (ďalej len „súdny exekútor“)] ako odvolateľ. Odvolaním žiadal Okresný súd Komárno zrušiť napadnuté uznesenie v časti trov exekúcie a vydať nové uznesenie, ktorým prizná trovy exekúcie podľa žiadosti súdneho exekútora zo dňa 02.09.2013, prizná mu náhradu trov exekúcie vo výške 1,04 eura titulom poštovného z dôvodu povinnosti zaslania vyúčtovania príslušnému súdu, oprávnenému a povinnému v zmysle ust. § 60 Exekučného poriadku platného od 01.11.2013. 5. Súdny exekútor odvolanie v stručnosti odôvodnil tým, že napadnutým uznesením boli porušené ústavné práva JUDr. Gabriela Szénasiho, pretože mu bolo odňaté právo podať odvolanie proti predmetnému uzneseniu. Súdny exekútor uviedol, že nemôže vysporiadať plnenia, vrátane trov exekúcie, vymožené exekútorom, ktorého výkon funkcie zanikol, keďže JUDr. Szénasi v uvedenej veci nevymohol žiadne nerozdelené finančné prostriedky. Z dôvodu zastavenia exekúcie nemôže nástupca vymáhať od oprávneného žiadne finančné prostriedky. V prípade právoplatnosti napadnutého uznesenia je súdny exekútor povinný uhradiť DPH bez ohľadu na to, či si oprávnený splní alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z predmetného uznesenia, t. j. súdny exekútor musí odviesť DPH zo svojich vlastných finančných prostriedkov z odmeny prislúchajúcej JUDr. Szénasimu, pričom oprávnený mu nemusí vôbec alebo až za niekoľko rokov uhradiť jeho odmenu. Záverom poukázal na to, že ak si oprávnený svoju pohľadávku dobrovoľne nesplní, núti táto skutočnosť súdneho exekútora vynaložiť jeho osobné finančné prostriedky na vymoženie finančných prostriedkov prislúchajúcich inej osobe. 6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)] najskôr zisťoval mimo odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), či sú naplnené procesné podmienky prípustnosti odvolania, výlučne za naplnenia ktorých možno odvolanie vecne prejednať. Odvolanie totiž možno meritórne prejednať, respektíve na jeho základe vykonať odvolací prieskum ním napadnutého rozhodnutia, výlučne za kumulatívneho naplnenia procesných podmienok prípustnosti odvolania, ktorými sú (vychádzajúc z ust. § 386 CSP): (i) prípustný predmet odvolania, t. j. odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa; (ii) zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, t. j. podanie odvolania v zákonom stanovenej lehote; (iii) procesná legitimácia odvolateľa, t. j. podanie odvolania subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a (iv) dodržanie zákonných náležitostí odvolania, t. j. odvolanie má zákonom predpísané náležitosti, alebo ich síce nemá, avšak vady odvolania nebránia pokračovaniu v odvolacom konaní. Ak ktorákoľvek z uvedených procesných podmienok prípustnosti odvolania splnená nie je, odvolací súd bez toho, aby vykonal vecný (meritórny) odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia, odvolanie podľa § 386 CSP (z procesných dôvodov) odmietne. 7. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. 8. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. novembra 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. 9. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 10. Podľa § 243b ods. 3 po bodkočiarku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. 11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o i/ zastavení konania; ii/ odmietnutí podania vo veci samej; iii/ odmietnutí žaloby na obnovu konania; iv/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia; v/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1; vi/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní alebo iných zrejmých nesprávností okrem odôvodnenia; vii/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku; viii/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie; ix/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku; x/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia; xi/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva; xii/ zabezpečení dôkazného prostriedku; xiii/ nároku na náhradu trov konania; xiv/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164; xv/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia; xvi/ postúpení právomoci do cudziny.
13. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 14. Režim rozhodovania o odvolaní proti trovám exekučného konania novým spôsobom upravila novela Exekučného poriadku [zákon č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony] v znení účinnom od 1. novembra 2013, konkrétne v ustanovení § 243b ods. 3 Exekučného poriadku. Keďže podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. novembra 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ust. § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie, z logického výkladu a v spojení s ustanovením § 357 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo o trovách exekúcie, odvolanie nie je prípustné. Ustanovenie § 357 CSP taxatívne vymedzuje okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, t. j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v predmetnom ustanovení, odvolanie prípustné nie je (a contrario). S účinnosťou od 01.11.2013 pristúpil zákonodarca k radikálnej zmene úpravy prípustnosti opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o trovách exekúcie. Platné a účinné znenie vylučuje prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku proti tomuto druhu rozhodnutí exekučného súdu. 15. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon vylučuje možnosť napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie riadnym opravným prostriedkom. Uvedené platí i v prípade, pokiaľ rozhodnutie obsahuje nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie. Poučenie o prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému v skutočnosti zákon odvolanie nepripúšťa, nezakladá procesné účinky podaného odvolania a také odvolanie musí odvolací súd odmietnuť podľa ust. § 386 písm. c) CSP ako neprípustné. 16. V predmetnej veci je nesporné, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 16. decembra 2014 bolo vydané v súvislosti s uznesením č. k. 7Er/469/2003 – 14 zo dňa 20. marca 2014, ktorým bola exekúcia zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo podané po 01.11.2013, t. j. za účinnosti Exekučného poriadku, ktorý proti výroku o náhrade trov konania odvolanie nepripúšťa s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013. Predmetné rozhodnutie bolo vydané v čase, keď už nebolo možné podať proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí mimoriadne dovolanie, respektíve ani odvolanie podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie súdneho exekútora v časti výroku o trovách exekúcie podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol ako neprípustné, keďže predmetné odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 17. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 18. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12. apríla 2018).