Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/230/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej, v právnej veci žalobcu: V. S., nar.: XX.XX.XXXX, bytom v N., W. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Boris, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ružinovská 40, proti žalovanej: O. S., nar.: XX.XX.XXXX, bytom v N., W. XXXX/XX, zastúpená Doc. JUDr. Vlasta Kovalančíková, CSc., advokátka so sídlom v Senci, Mierové námestie 3, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 07.02.2018, č. k. -162, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 07.02.2018, č. k. -162, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyslovil (určil), že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) strán sporu tvorili BSM aktíva vo výške 90.000 Eur a pasíva vo výške 14.956,73 Eur (výrok I.). Ďalej súd zaviazal žalovanú z titulu vysporiadania BSM zaplatiť žalobcovi sumu 8.488,79 Eur do troch dní od právoplatnosti predmetného rozsudku (výrok II.). Posledným výrokom (výrok III.) súd prvej inštancie uviedol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie dospel k vyššie uvedeným skutočnostiam, na základe vykonania dôkazov predložených stranami, z ktorých bol zrejmý nasledovný skutkový stav: 3. Strany sporu počas trvania manželstva nadobudli do BSM rodinný dom s pozemkami, zapísaný na LV č. XXX, vedený Okresným úradom Z., katastrálny odbor, okres Z., obec G., k. ú. G. (ďalej len nehnuteľnosť). Cena nehnuteľnosti bola stanovená predávajúcimi na 1.200.000,00 Sk/39.832,70 Eur. Časť kúpnej ceny, t. j. 770.000,00 Sk/25.559,31 Eur strany sporu uhradili s finančných prostriedkov nadobudnutých spoločne na základe hypotekárneho úveru, poskytnutého Zmluvou o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX, nesplatená časť ku dňu zániku BSM predstavovala sumu 13.541,94 Eur. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 430.000 Sk/14.273,38 Eur bola uhradená z výlučných prostriedkov žalobcu, ktoré získal od svojho otca ako dar. Následne strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu (stavebné sporenie) vo výške 300.000 Sk/9.958,17 Eur. Nesplatená časť ku dňu zániku BSM predstavovala sumu 643,70 Eur.

4. V čase po zániku BSM spláca splátky zmluvy o hypotekárnom úvere výlučne žalobca, čo aj preukázal výpismi z účtu v banke (čl. 86, 86a). Táto splatená suma predstavuje súhrnne sumu vo výške 10.952,95 Eur. Taktiež žalobca uhradil sumu 643,70 Eur zo stavebného úveru, a tým prišlo k zrušeniu zmluvy o stavebnom úvere.

5. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení k žalobe procesné bránila popretím skutkového tvrdenia žalobcu o poskytnutí daru od otca žalobcu vo výške 430.000 Sk/14.273,38 Eur. Tvrdila, že kúpu aj rekonštrukciu predmetných nehnuteľností strany sporu financovali výlučne zo spoločných zdrojov. Ďalej uviedla, že aj ona zaplatila niektoré splátky stavebného sporenia, konkrétne: dňa 18.11.2013 sumu 59,74 Eur, dňa 27.01.2014 sumu 119,48 Eur a dňa 27.7.2015 sumu 58,84 Eur, svoje tvrdenie podložila dôkazmi (čl. 40, 41, 103). Žalovaná ďalej tvrdila, že za trvania manželstva strany sporu nadobudli do BSM aj osobný automobil Suzuki Swift, EVČ: BA XXXTT, ktorý naďalej užíva žalobca.

6. V priebehu konania na súde prvej inštancie previedli strany sporu vlastníctvo k predmetných nehnuteľnostiam na tretie osoby za kúpnu cenu vo výške 90.000,- Eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 2.500,- eur použili na zaplatenie odmeny sprostredkovateľa, časť kúpnej ceny vo výške 5.465,61 Eur použili na predčasné splatenie hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX a zvyšnú časť kúpnej ceny si rozdelili každý v jednej polovici.

7. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení (ďalej len ), , , .

8. Aktíva, ktoré ku dňu zániku BSM predstavovali sumu 90.000,- Eur si strany sporu po predaji nehnuteľnosti rozdelili každý rovným dielom. Pasíva v čase zániku predstavovali súhrnne sumu 14.956,73 Eur (14.313,03 Eur nesplatená časť hypotekárneho úveru + 643,70 Eur nesplatená časť stavebného sporenia). Súd mal za preukázané, že žalobca na splatenie pasív po zániku BSM vynaložil súhrnne sumu 11.596,65 Eur a žalovaná po zániku BSM vynaložila na splatenie pasív sumu 222,31 Eur. Súd nezohľadnil žalovanou predložené dôkazy na splatenie sumy stavebného úveru vo výške 119,48 Eur zo dňa 27.01.2014 a 58,84 Eur zo dňa 27.7.2015, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že stavebný úver bol ku dňu 19.11.2013 v celom rozsahu splatený, a preto žalovaná tieto sumy plnila bez právneho dôvodu. Na základe vyššie uvedeného súd započítaním preukázaných súm, ktoré strany sporu vynaložili na spoločné pasíva (11.596,65 - 222,31), dospel k sume rozdielu vo výške 11.374,34 Eur a po delení dvoma dospel súd k záveru, že žalobca môže z titulu vyrovnania pasív od žalovanej požadovať sumu 5.687,17 Eur. Ďalej sa súd prvej inštancie musel vysporiadať s otázkou, koľko je každý z manželov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a koľko je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Žalobca žiadal nahradiť dar, ktorý vo výške 14.273,38 Eur dostal od svojho otca a jeho existenciu dokázal svedeckou výpoveďou svedka (otca žalobcu). Tieto tvrdenia žalovaná popierala, argumentovala tým, že celú kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti financovali strany sporu z vlastných zdrojov, neskôr procesnú obranu zmenila a tvrdila, že finančné prostriedky vo výške 300.000,- Sk pochádzajú z pôžičky, ktorú stranám poskytol otec žalobcu a tieto mu boli následne vrátené zo stavebného úveru. Zvyšnú výšku 130.000,- Sk daru namietala žalovaná tým, že táto suma nebola zo strany žalobcu preukázaná žiadnym listinným dôkazom, výlučne svedeckou výpoveďou svedka. Avšak na svoju obranu nepredložila žiadne dôkazy na vyvrátenie argumentov žalobcu. Preto súd vyhodnotil, že žalobca je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (14.273,38 Eur). Medzi stranami nebolo ďalej sporné, že počas trvania BSM boli zo spoločných prostriedkov strán sporu, na základe leasingovej zmluvy zo dňa 17.04.2008 na motorové vozidlo Suzuki Swift, EČV: N vynaložené: zvýšená leasingová splátka vopred: 33.990,- Sk a 57 pravidelných mesačných splátok vo výške 6.095,- Sk. V tejto súvislosti zostalo medzi stranami sporné, v akej výške má žalobca tieto plnenia do BSM nahradiť, nakoľko po zániku BSM sa stal výlučným užívateľom a neskôr aj vlastníkom vozidla žalobca. V cene splátok bolo zahrnuté aj mesačné nájomné za užívanie predmetného vozidla v čase trvania BSM, preto bolo potrebné vyčísliť sumu bez nájomného, ktorú je žalobca povinný nahradiť. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že pokiaľ bola obstarávacia cena s DPH vo výške 339.900,- Sk a zvýšená splátka vopred vo výške 33.990,- Sk zostávalo pri dobe finančného prenájmu 72 mesiacov na cenu vozidla (305.910,- Sk) v každej mesačnej splátke uhradiť sumu vo výške 4.248,75 Sk a zvyšná časť mesačnej splátky (1.846,25 Sk) predstavovala odplatu za nájom vozidla. Výpočtom (57 x 4.248,75 + 33.900 = 276.168,75 / 30,126 = 9.167,43 Eur) dospel súd k tomu, že na úhradu kúpnej ceny vozidla vo vlastníctve žalobcu bola z BSM vynaložená suma vo výške 9.167,43 Eur, ktorú je žalobca povinný do BSM nahradiť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z BSM bola na ostatný majetok žalobcu v súvislosti s predmetným motorovým vozidlom titulom povinného zmluvného poistenia vynaložená suma 523,87 Eur, ktorý je žalobca taktiež povinný nahradiť. Žalobca je po prepočte (14.273,38 - 9.167,43 - 523,87 = 4.582,08 Eur) oprávnený požadovať od žalovanej sumu vo výške 4.582,08 Eur. Žalovaná na druhej strane preukázala,

že aj ona zo svojho výlučného majetku vynaložila financie na spoločný majetok, a to: 260,21 Eur na dane a poplatky, 886,80 Eur na opravu strechy, 424,45 Eur na opravu múrov a 227,00 Eur na odmenu geodeta (spolu 1,780,46 Eur). Sumu 436,- Eur za opravu fajermúru súd žalovanej nepriznal, nakoľko túto nepodložila adekvátnym dôkazom o zaplatení danej sumy. Započítaním súm (4.582,08 - 1.780,46) dospel súd k záveru, že iba žalobca je oprávnený požadovať z masy BSM sumu 2.801,62 Eur na uhradenie toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy od žalovanej titulom vysporiadania BSM vo výške 8.488,79 Eur. O trovách konania súd rozhodol tak, že v priebehu konania strany kúpnou zmluvou scudzili aktíva BSM a zároveň v priebehu vedenia sporu strany vyrovnali všetky pasíva BSM, a preto žiadna zo strán nemala v spore úspech a nepatrí jej náhrada trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná a žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o tom, že suma 14.273,38 Eur bola darom od otca žalobcu do jeho výlučného vlastníctva. Podľa jej názoru, súd nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka o preukázaní darovania predmetnej sumy žalobcovi. Tvrdí, že výpoveď svedka je spochybniteľná a účelovo zaujatá proti jej osobe. Taktiež namietala, že súd sa nezaoberal pohybmi na účte vedenom v peňažnom ústave Tatra banka, a. s., podľa jej slov súd nezisťoval a ani nepreukázal, kam zmizli peniaze zo stavebného sporenia, ktorý bol dňa 19.11.2013 v celom rozsahu splatený. Ďalej žalovaná v odvolaní uvádza, že nesúhlasí s vyhodnotením dôkazov, ktoré preukazujú investície do spoločného majetku, konkrétne so sumou vo výške 436,- Eur za opravu fajermúru, na ktorú súd neprihliadol z dôvodu, že žalovaná túto investíciu nepodložila dokladom o zaplatení predmetnej sumy. Následne žalovaná namieta aj použitie zjavne chybného vzorca na výpočet vyrovnávacích podielov strán sporu, tvrdí, že tieto prepočty súdu prvej inštancie nie sú dostatočne odôvodnené a ide v nich o zjavne chybnú aplikáciu východiskových údajov. Tieto argumenty podložila poukazom na judikatúru slovenských súdov (NS SR , ). Taktiež uvádza, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď síce správne aplikoval zákonné ustanovenie , avšak nesprávne si ho vyložil. Udáva, že súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy hodnotu majetku, ktorý tvoril masu BSM a vyporiadal len pasíva aj to tak, že celú údajne žalobcom vnesenú sumu do spoločného majetku má v plnej výške nahradiť žalobcovi žalovaná zo svojho podielu.

10. K odvolaniu žalovanej sa v zákonnej lehote vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s výrokmi súdu prvej inštancie. Má za to, že dôvody uvedené žalovanou v odvolaní nie sú relevantné a žiadna z okolností, ktoré žalovaná namieta, nezakladá dôvod na zmenu rozsudku. K spochybneniu hodnovernosti výpovede svedka udáva, že samotná skutočnosť, že ide o príbuzného žalobcu nemôže viesť k záveru, že ide o účelovú výpoveď. Svoje argumenty oprel aj o judikatúru NS ČR a nález ÚS SR -29. Na tvrdenie žalovanej o tom, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, kde zmizli peniaze zo stavebného úveru na účte vedenom v peňažnom ústave Tatra banka, a. s. žalobca udáva, že žalovaná nenavrhla vykonanie dôkazov v tomto smere a súd nemá v tom prípade povinnosť nespochybnené skutočnosti skúmať zo svojej iniciatívy, tým pádom žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.

11. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo zaslané žalovanej na opätovné vyjadrenie, tá sa k nemu v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a , a bez nariadenia pojednávania podľa . Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

13. Žalobca sa žalobou domáhal vysporiadania BSM v zákonom stanovenej lehote. Žiadal, aby súd priznal nehnuteľnosť, ktorá bola BSM do vlastníctva žalovanej. Predmetná nehnuteľnosť bola, v čase konania sa sporu na súde prvej inštancie, prevedená na tretie osoby. Cena nehnuteľnosti, za ktorú strany sporu nehnuteľnosť predali, tvorila aktíva, patriace do masy BSM. Tieto aktíva si medzi sebou strany sporu rozdelili v pomere jedna polovica. Medzi stranami sporu ostali sporné len pasíva patriace do BSM, ktoré požadovali vyporiadať. Súd prvej inštancie preto v rozsudku na základe svojho postupu vyčíslil, ktorý z manželov koľko zo svojho vynaložil na spoločné veci a koľko sa má ktorému manželovi vrátiť. Pri týchto výpočtoch dospel súd k tomu, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 8.488,79 Eur z titulu vyporiadania BSM.

14. Podľa (ďalej len ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. Z ustanovenia pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto zásady:

a) základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.).

Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne.

b) každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. To však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok.

Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej spoločného užívania) pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva.

Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov. c) pri vyporiadní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí. Právna úprava však na rozdiel od vecí, ktoré slúžia osobným potrebám len jedného z manželov, neustanovuje, že predmety, ktoré slúžia osobným potrebám maloletých detí, sú ich vlastníctvom. Tak to je len v prípade, keď deti alebo niektoré z nich nadobudli niektoré veci darovaním, na základe dedenia a pod. Prihliadnutie na potreby maloletých detí sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli zverené do ďalšej výchovy.

d) pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.

16. V danej veci pri ukladaní povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 8.488,79 Eur titulom vyporiadania BSM (výrok II. napadnutého rozsudku) sa potom nosnou, stala suma 14.273,38 Eur/430.000,- Sk, ktorú súd prvej inštancie, považoval za sumu, ktorú bol žalobca oprávnený požadovať (aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok). Táto suma mala predstavovať dar od otca do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorú mal žalobca použiť na kúpu spoločnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie mal tvrdenie žalobcu v tomto smere preukázané najmä svedeckou výpoveďou F. S. (otca žalobcu) a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom konštatoval, že vykonané dokazovanie v tomto smere vytvorilo ucelenú reťaz dôkazov, ktorá nevzbudzovala pochybnosti o tom, že svedok S. mal koncom roka 2003 a začiatkom roka 2004 dostatok finančných prostriedkov (odchodné, úver) na to, aby z nich sumu vo výške 430.000,- Eur daroval žalobcovi. Ďalej uviedol, že okolnosť, že medzi žalobcom a svedkom neexistovala písomná darovacia zmluva je pritom ľahko vysvetliteľná práve ich blízkym rodinným vzťahom. Za tohto stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca je titulom daru oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (14.273,38 Eur). Žalovaná počas celého konania (i v podanom odvolaní) namietala darovanie uvedenej sumy žalobcovi jeho otcom, resp. jej použitie na kúpu spoločného rodinného domu. Mala za to, že výpoveď svedka je spochybniteľná a účelovo zaujatá proti jej osobe a namietala, že súd sa nezaoberal pohybmi na účte vedenom v peňažnom ústave Tatra banka, a. s., a teda nezisťoval, kam zmizli peniaze zo stavebného sporenia, ktorý bol dňa 19.11.2013 v celom rozsahu splatený.

17. Odvolaciemu súdu je z jeho praxe známe, že najmä v sporoch o vyporiadanie BSM sa často stáva, že jeden z manželov požaduje pri vyporiadaní BSM zohľadňovať dar od rodičov (prípadne od iných príbuzných), spočívajúci spravidla v poskytnutí finančných prostriedkov, spravidla bez písomne uzavretej zmluvy. Tieto skutočnosti následne preukazuje svedeckými výpoveďami zo strany takýchto darcov. V záujme neukrátenia druhého manžela pri vysporiadaní BSM (najmä za situácie, keď druhý z manželov tieto skutočnosti popiera), je potrebné, aby obdarovaný manžel získanie daru a jeho použitie na získanie veci patriacej do BSM v konaní riadne preukázal. V tomto smere nemožno dôkazným bremenom zaťažovať druhého manžela (t. j. aby tento preukázal, že k darovaniu nedošlo), nakoľko tu platí tzv. negatívna dôkazná teória (od nikoho nemožno požadovať, aby preukazoval neexistujúcu skutočnosť). Žalobca bol teda v danej veci povinný svoje tvrdenie o získaní peňazí 430.000,- Sk darom a ich použití na kúpu spoločného rodinného domu riadne preukázať. Odvolací súd bol potom zhodne so súdom prvej inštancie, že žalobca toto dôkazné bremeno uniesol. Odvolací súd nespochybňuje záver súdu prvej inštancie, že darovanie peňazí nevyžaduje uzavretie písomnej zmluvy. V danej veci však nešlo o otázku, či došlo k platnému darovaniu (t. j. či pre platnosť darovania peňazí sa vyžaduje písomne uzavretá zmluva), ale či vôbec došlo k darovaniu ako takému. Rovnako odvolací súd nespochybňuje súdom prvej inštancie zistený skutkový záver, že otec žalobcu v čase údajného darovania mohol disponovať sumou peňazí vo výške 430.000,- Sk, keďže mu bolo vyplatené odstupné, resp. odchodné vo výške 659.000,- Sk, ktoré by takúto sumu pokrylo. Avšak samotné skutočnosti, že darca mohol disponovať darovanou sumou peňazí a že pre platné darovanie sa nevyžadovala písomne uzavretá zmluva (ku ktorej nedošlo aj vzhľadom na príbuzenský vzťah darcu a obdarovaného), sami o sebe nie sú ešte dôkazom o tom, že k darovaniu uvedenej sumy aj skutočne došlo.

Svedok S. vo výpovedi uviedol, že koncom októbra 2003 dostal od zamestnávateľa odchodné vo výške 659.000,- Sk. Žalobcovi sľúbil, že mu daruje 300.000,- Sk a preto peniaze v tejto výške si ponechal uložené na účte, pričom zvyšok peňazí z odchodného (t. j. v sume 359.000,- Sk) investoval do podielových fondov. Po zmene situácie s vybavovaním hypotekárneho úveru (t. j. za situácie, že Tatra banka, a. s. rozhodla o tom, že manželom poskytne úver len vo výške 770.000,- Sk a nie sľúbených 900.000,- Sk), svedok tvrdil, že žalobcovi daruje 430.000,- Sk. K uvedenému malo dôjsť tak, že svedok zo svojho účtu (kde mu bolo zaslané odchodné) vybral 130.000,- Sk (o výbere tejto sumy potvrdenku nemal) a dal ich žalobcovi (po výbere tejto sumy tak svedkovi na účte zostalo 170.000,- Sk). V januári si mal svedok zobrať úver 150.000,- Sk (nakoľko to považoval za výhodnejšie než predávať podielové listy do ktorých investoval zvyšnú časť odchodného). Z tejto sumy použil sumu 20.000,- Sk na kúpu televízora alebo práčky a sumu 300.000,- Sk vybral z účtu dňa 28.01.2004. Následne dal žalobcovi sumu 430.000,- Sk na kúpu spoločnej nehnuteľnosti so žalovanou.

Táto výpoveď svedka potom korešponduje aj s predloženými listinnými dôkazmi (tak ako uvádzal i súd prvej inštancie), keď z kúpnej zmluvy z 15.12.2003 vyplynulo, že kúpnu cenu za spoločnú nehnuteľnosť manželia mali uhradiť najskôr tak, že časť kúpnej ceny 300.000,- Sk mali uhradiť v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a časť vo výške 900.000,- Sk z prostriedkov hypotekárneho úveru od Tatra banky, a. s..

Dodatkom č. 1. ku kúpnej zmluve z 22.12.2003 sa zmluvné strany dohodli na zaplatení kúpnej ceny tak, že časť kúpnej ceny 430.000 Sk bude uhradená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a časť vo výške 770.000,- Sk prostredníctvom hypotekárneho úveru od Tatra banky, a. s.. Hypotekárny úver bol manželom poskytnutý vo výške 770.000,- Sk na základe úverovej zmluvy z 30.12.2003. Vyplatenie časti kúpnej ceny vo výške 770.000,- Sk práve z prostriedkov hypotekárneho úveru nebolo potom medzi stranami sporným. Pokiaľ ide o vyplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny vo výške 430.000,- Sk, v konaní nebolo preukázané, že by manželia v čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti disponovali vlastnými finančnými prostriedkami v takejto výške (t. j. že by časť kúpnej ceny vo výške 430.000,- Sk bola hradená z vlastných spoločných prostriedkov manželov). Ani zo Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru nevyplýva, že by manželia mali našetrené, resp. už disponovali určitou časťou finančných prostriedkov. Na druhej strane z potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti z 22.12.2003 vyplynulo, že dňa 22.12.2003 žalobca odovzdal predávajúcemu (L. N.) v súlade s dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve časť kúpnej ceny vo výške 130.000,- Sk a z potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti z 29.01.2004 vyplynulo, že žalobca odovzdal predávajúcemu (L. N.) v súlade s dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve ďalšiu časť kúpnej ceny vo výške 300.000,- Sk. Vyvstala potom otázka, z akých prostriedkov žalobca uhradil predávajúcemu časť kúpnej ceny v celkovej výške 430.000,- Sk, ak manželia v tom čase vlastnými spoločnými prostriedkami v uvedenej výške nedisponovali. Žalovaná v tomto smere nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by preukázala zaplatenie tejto časti kúpnej ceny iným spôsobom, než preukazoval žalobca. Inak povedané, žalovaná nepredložila iný relevantný dôkaz, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že časť kúpnej ceny vo výške 430.000,- Sk, bola uhradená z iných prostriedkov, než z prostriedkov darovaných otcom žalobcu (napr. že by mali manželia našetrenú určitú časť peňazí). Naopak žalobca v tomto smere poskytol súdu relevantné listiny, z ktorých bolo možné vyvodiť, že mu otec skutočne daroval sumu 430.000,- Sk a tento ju použil práve na zaplatenie tejto časti kúpnej ceny. Uvedené vyplývalo nielen z výpovede svedka S. (otca žalobcu), ale i z toho, že bolo preukázané, že otec žalobcu skutočne dostal v tom čase odchodné vo výške 659.000,- Sk (a teda disponoval finančnými prostriedkami, ktoré pokrývali dohodnutú výšku kúpnej ceny), že otec žalobcu skutočne dňa 28.01.2004 vybral zo SLSP, a. s. sumu 300.000,- Sk, ktorá bola nasledujúceho dňa (29.01.2004) použitá na zaplatenie časti kúpnej ceny (t. j. tieto úkony na seba teda aj časovo nadväzovali), a hoci svedok už nedisponoval potvrdením aj o výbere sumy 130.000 Sk (ktorá mala byť tiež použitá na zaplatenie časti kúpnej ceny dňa 22.12.2003), tvrdenie žalobcu, že tomu tak bolo, preukazovala nielen výpoveď svedka S., ale i skutočnosť, že v konaní nebol predložený iný dôkaz preukazujúci, že by manželia v čase kúpy nehnuteľnosti disponovali aspoň sumou 130.000,- Sk (t. j. nebol predložený iný dôkaz vyvracajúci tieto tvrdenia svedka).

K samotnej svedeckej výpovedi svedka S. odvolací súd dodáva, že „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania (k tomu pozri nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. -29)“. Preto iba samotné tvrdenie žalovanej, že svedecká výpoveď otca žalobcu je spochybniteľná a zaujatá voči jej osobe, neobstojí, nakoľko svedok vypovedal na súde prvej inštancie po tom, ako bol upozornený na následky krivej výpovede, pričom výpoveď tohto svedka plne korešpondovala aj s predloženými listinnými dôkazmi.

Ani skutočnosť, že Wüstenrot stavebná sporiteľňa neskôr poskytla manželom stavebný úver (medziúver) vo výške 9.958,18 Eur nepreukazovala, že by tieto finančné prostriedky manželia následne použili napr. na „vrátenie“ peňazí“, ktoré svedok daroval žalobcovi na kúpu spoločnej nehnuteľnosti. Jednak k poskytnutiu tohto stavebného (medzi)úveru došlo až 03.08.2004 (s odstupom 7 mesiacov od kúpy spoločnej nehnuteľnosti) a jednak išlo o účelovo viazané prostriedky (nebolo nimi možné splácať prípadné dlhy manželov voči tretím osobám). Preto sa v tomto smere javilo dôveryhodnejším tvrdenie žalobcu, že tieto prostriedky boli použité na rekonštrukciu spoločnej nehnuteľnosti, keďže nebolo sporným, že manželia svoju spoločnú nehnuteľnosť skutočne aj (po jej kúpe) rekonštruovali. Ak potom žalovaná v konaní tvrdila, že tieto prostriedky zo stavebného medziúveru boli použité na vrátenie darovanej sumy otcovi žalobcu, tak nielenže o tomto svojom tvrdení nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by to preukazoval (navyše za stavu, kedy svedok poprel, že by mu boli tieto prostriedky niekedy vrátené), ale tým nepriamo aj potvrdila, že otec žalobcu skutočne tieto finančné prostriedky žalobcovi na kúpu spoločnej nehnuteľnosti poskytol.

S poukazom na vyššie uvedené bol potom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že nakoľko žalovaná nepredložila ďalšie dôkazy na spochybnenie tvrdení, prečo by nemala byť suma 14.273,38 Eur považovaná za dar žalobcovi od jeho otca, bolo potrebné túto sumu považovať za dar žalobcovi od otca (navyše darca vo svojej výpovedi potvrdil aj svoj úmysel darovať predmetnú sumu výlučne svojmu synovi - žalobcovi), ktorý ju následne použil na kúpu spoločnej nehnuteľnosti .

18. Ako už bolo uvedené, podľa druhá veta pri vyporiadaní BSM je každý z manželov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Z formulácie tohto ustanovenia zreteľne vyplýva, že nárok na úhradu toho, čo bolo vynaložené na spoločný majetok, je založený v okamihu, keď bol oddelený majetok jedného z manželov takto vynaložený, aj keď ho možno, samozrejme, uplatniť až po zániku BSM v súvislosti s jeho vyporiadaním. Ak má tento vklad z oddeleného majetku podobu finančného plnenia, dochádza k nemu už v okamihu kúpy veci a pri určení náhrady v zmysle druhá veta sa vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej sumy. Naproti tomu, ku vkladu, ktorý nemá finančný charakter, ale charakter vecného plnenia nedochádza v čase, keď sa tento manžel stal vlastníkom veci, ktorá bola následne vynaložená na spoločný majetok, ale až v okamihu, keď sa tak skutočne stane, teda vždy neskôr, neraz až zo značným časovým odstupom. Až vynaložením takejto veci na spoločný majetok stráca tento manžel svoje vlastnícke právo k nej, a tak pre určenie výšky náhrady je podstatná hodnota vynaloženej veci práve v tomto okamihu (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 23.09.2003, sp. zn. ).

Nakoľko v posudzovanej veci mal vklad z oddeleného majetku žalobcu podobu finančného plnenia (peňazí), došlo k nemu už v okamihu kúpy veci (spoločnej nehnuteľnosti) a pri určení náhrady v zmysle druhá veta sa teda vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej sumy. Správne preto súd prvej inštancie pri určení náhrady vychádzal zo sumy 14.273,38 Eur/430.000,- Sk.

19. Odvolací súd ďalej považuje za správne výpočty súdu prvej inštancie pri vyporiadavaní pasív masy BSM. Súd prvej inštancie svoje výpočty dostatočne odôvodnil a spresnil v odôvodnení rozsudku, kde uvádza presné postupy, ku ktorým prišiel na základe vykonaného dokazovania.

20. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý správne neprihliadol a nezapočítal faktúru vo výške 436 eur predloženú žalovanou na opravu fajermúru. Z ostatných faktúr, bločkov, výpisov a pod. je zrejmé, že prišlo aj ich úhrade, avšak pri predmetnej faktúre za opravu fajermúru, nie je doložený doklad o úhrade, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď rozhodol, že na predmetnú sumu nebude pri svojich výpočtoch prihliadať.

21. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie v konaní neskúmal, kam zmizli peniaze z účtu v peňažnom ústave Tatra banka, a. s., ktorým bolo stavebné sporenie v plnom rozsahu splatené, odvolací súd uvádza, že súdy rozhodujú, ktoré z navrhnutých dôkazov vykonajú ( ). Avšak v tomto prípade žalovaná ani len nepredložila návrh na vykonanie daného dôkazu a na danú okolnosť poukazuje až vo svojom odvolaní. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V sporovom konaní je dokazovanie ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli (okrem výnimiek - , ). Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. a . Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, pričom ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, má sa za to, že uniesol bremeno tvrdenia. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, má sa za to, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že žalovaná v danom prípade neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala rozhodujúce skutočnosti, na potvrdenie jej argumentov v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie nemal povinnosť skúmať skutočnosti, ktoré žalovaná nenavrhla.

22. Napokon žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne uplatnil názor, podľa ktorého by sa nemal údajný prínos žalobcu na spoločný majetok uhrádzať z celkovej hodnoty spoločného majetku, ale iba z podielu pripadajúceho na žalovanú. Súdom aplikovaný spôsob výpočtu podielov bol potom v rozpore s ustanovením . Zo zákonnej formulácie „každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok“ nemožno v žiadnom prípade bez ďalšieho vyvodzovať, že ide o univerzálny nárok jedného z manželov smerujúci proti druhému manželovi. Z tejto formulácie totiž vyplýva len toľko, že ide o nárok, ktorý sa uspokojuje zo spoločného majetku, na ktorý bol vynaložený oddelený majetok jedného z manželov. Súd prvej inštancie však postupoval tak, že vôbec nevzal do úvahy hodnotu majetku, ktorý tvoril masu BSM a vyporiadal len pasíva aj to tak, že celú údajne žalobcom vznesenú sumu do spoločného majetku (14.273,38 Eur) má v plnej výške nahradiť žalobcovi žalovaná zo svojho podielu. Hodnota majetku tvoriaceho BSM bola 90.000 Eur, za ktorú strany predali spoločnú nehnuteľnosť. Z tejto sumy uhradili zostatok hypotekárneho úveru vo výške 11.373,34 Eur a na účet bolo každému z nich poukázaných 41.017,- Eur. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal hodnotou spoločného majetku, z ktorého sa mal uspokojiť údajný nárok žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že ak sa má pri vyporiadaní BSM zohľadňovať nárok na náhradu toho, čo ten - ktorý z manželov zo svojho vynaložil na spoločný majetok, musí sa toto zohľadnenie vykonať vždy najskôr vo vzťahu k celej hodnote majetku patriaceho do BSM a až potom možno určiť hodnotu podielov účastníkov. Prípadne možno postupovať aj tak, že hodnota zohľadňovaného nároku sa vydelí a len v takom prípade je možné zohľadnenie v rozsahu zisteného podielu vztiahnuť k podielu druhého manžela. Preto bol podľa žalovanej chybný záver súdu prvej inštancie podľa ktorého je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie podielov sumu 8.488,798 Eur.

23. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, čo všetko podľa zistenia súdu je predmetom BSM, najmä u sporných položiek musí byť uvedené z akých dôkazov súd vychádzal a k akým záverom dospel. Rozsudok súdu musí byť náležite odôvodnený aj vo vzťahu k rozdeleniu vecí, z hľadiska určenia podielov a ich prípadného vyrovnania. Musí z neho jednoznačne vyplývať, ako súd dospel k sume, ktorú je povinný jeden z účastníkov zaplatiť na vyrovnanie podielu druhému. Výpočet musí byť urobený natoľko prehľadne, aby umožňoval posúdenie jeho správnosti.

24. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v otázke, ako dospel k sume 8.488,79 Eur, na ktorej zaplatenie zaviazal žalovanú titulom vyrovnania podielov uviedol nasledovné: „strany počas sporu predali spoločnú nehnuteľnosť za kúpnu cenu vo výške 90.000,- €, pričom časť kúpnej ceny vo výške 2.500,- € použili na splatenie odmeny sprostredkovateľa, časť kúpnej ceny vo výške 5.465,61 € použili na predčasné splatenie úveru v Tatrabanke, zvyšnú časť kúpnej ceny si rozdelili na polovicu. Súd následne vychádzal zo zákonnej fikcie uvedenej v , t. j. z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Medzi stranami nebol spor o tom, že do masy BSM patrili ku dňu jeho zániku aktíva vo výške 90.000 € a pasíva vo výške 14.956,73 € (14.313,03 € úver z Tatrabanky + 643,70 € úver z Wüstenrot). Aktíva si strany počas vedenia sporu vysporiadali, pričom každý zo sumy aktív obdržal polovicu. Pokiaľ išlo o pasíva, súd zistil, že žalobca na splatenie pasív po zániku BSM vynaložil sumu 11.703,38 € , pričom suma 106,73 € mu z Wüstenrot dňa 11.12.2013 bola poukázaná naspäť, a preto súd ustálil, že žalobca na úhradu pasív po zániku BSM vynaložil len sumu 11.596,65 €. Na druhej strane žalovaná na splatenie pasív po zániku BSM vynaložila sumu 222,31 €, a pokiaľ aj na účet stavebného úveru dňa 27.1.2014 poukázala sumu 119,48 € a dňa 27.7.2015 poukázala sumu 58,84 €, súd tieto plnenia žalovanej nezohľadnil, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že stavebný úver bol ku dňu 19.11.2003 v celom rozsahu splatený, z čoho vyplýva, že žalovaná uvedené sumy plnila bez právneho dôvodu. Započítaním týchto súm (11.596,65 - 222,31) súd dospel k sume rozdielu vo výške 11.374,34 € a po delení dvomi dospel súd k záveru, že žalobca môže z titulu vyrovnania pasív od žalovanej požadovať sumu 5.687,17 €.

V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že: „ medzi stranami zostal tiež spor o to, koľko je každý z manželov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a koľko je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Žalobca žiadal nahradiť dar, ktorý vo výške 430.000,-Sk/14.273,38 € dostal od svojho otca. Súd uzavrel, že v tomto smere vykonané dokazovanie vytvorilo ucelenú reťaz dôkazov, ktorá nevzbudzovala pochybnosti o tom, že svedok S. túto sumu žalobcovi skutočne daroval a tento ju použil na kúpu spoločnej nehnuteľnosti. Preto dospel súd k záveru, že žalobca je titulom daru oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (14.273,38 €). Medzi stranami ďalej nebolo sporným, že počas trvania BSM boli zo spoločných prostriedkov strán na majetok žalobcu v podobe motorového vozidla

Suzuki Swift na základe leasingovej zmluvy zo dňa 17.4.2008 vynaložené: zvýšená leasingová splátka vopred vo výške 33.990,- Sk; 57 pravidelných mesačných leasingových splátok (v období od mája 2008 do zániku BSM) vo výške po 6.095,- Sk. Medzi stranami zostal spor o tom, v akej výške má žalobca tieto plnenia do BSM nahradiť, nakoľko žalobca namietal, že vo výške pravidelnej mesačnej splátky bolo zahrnuté i nájomné za uvedené vozidlo, ktoré do zániku BSM užíval strany spoločne. Pri úvahe o tom, v akej výške má žalobca do BSM nahradiť prostriedky vynaložené na jeho majetok v súvislosti s motorovým vozidlom Suzuki Swift, súd vychádzal z toho, že pokiaľ bola obstarávacia cena s DPH vo výške 339.900,- Sk a zvýšená splátka vopred vo výške 33.990,- Sk, zostávalo pri dobe finančného prenájmu 72 mesiacov na cenu vozidla (305.910-Sk) v každej mesačnej splátke uhradiť sumu vo výške 4.248,75 Sk a zvyšná časť mesačnej splátky predstavovala odplatu za nájom vozidla. Matematickým prepočtom (57 x 4.248,75 + 33.990 = 276.168,75/30,126 = 9.167,43) dospel súd k záveru, že na úhradu kúpnej ceny vozidla vo vlastníctve žalobcu bola z BSM vynaložená suma vo výške 9.167,43 €, ktorú je žalobca povinný do BSM nahradiť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z BSM bola na ostatný majetok žalobcu v súvislosti s motorovým vozidlom Suzuki Swift titulom povinného zmluvného poistenia vynaložená suma 523,87 €, ktorú je žalobca taktiež povinný do BSM nahradiť. Matematickým prepočtom (14.273,38 - 9.167,43 - 523,87 = 4.582,08) dospel súd k záveru, že žalobca je oprávnený požadovať sumu 4.582,08 € na uhradenie toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Medzi stranami bol ďalej spor o tom, koľko je žalovaná oprávnená požadovať na uhradenie toho, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok. Žalovaná tvrdila i preukazovala platenie daní, poplatkov a opráv predmetných nehnuteľností, pričom žalobca sa bránil tým, že mohlo ísť len o jeho bezdôvodné obohatenie, ktoré je premlčané. Nakoľko súd dospel k záveru, že nakoľko v spore vyporiadava BSM strán v zmysle , je námietka žalobcu o bezdôvodnom obohatení v zmysle celkom zjavne nenáležitá, a BSM strán sa má vysporiadať ako celok, podľa špeciálnych zásad uvedených v ustanovení . Súd teda prihliadol na to, že žalovaná zo svojho na spoločný majetok vynaložila: 260,21 € na dane a poplatky, 886,80 € na opravu strechy, 424,45 € na opravu múrov, 227,- € na odmenu geodeta; pričom na sumu 436,- € za opravu fajermúru súd neprihliadol z toho dôvodu, že k vystavanej faktúre č. 2013016 žalovaná nepredložila i ďalší dôkaz o jej uhradení. Následným matematickým prepočtom (260,21 + 886,80 + 424,45 + 227 = 1.780,46) dospel súd k záveru, že žalovaná je oprávnená požadovať sumu 1.780,46 € na uhradenie toho, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok. Započítaním súm 4.582,08 € a 1.780,46 € dospel súd k záveru, že zo strán iba žalobca je oprávnený z masy BSM požadovať sumu 2.801,62 € na uhradenie toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. V závere súd matematickým prepočtom (5.687,17+2.801,62=8.488,79) dospel k záveru, že titulom úplného vysporiadania BSM je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.488,79 €, na ktorej zaplatenie ju zaviazal v II. výroku napadnutého rozsudku.

25. Z uvedeného možno dospieť k tomu, že súd prvej inštancie ustálil aktíva BSM na sumu 90.000,- Eur (tvoriace hodnotu spoločnej nehnuteľnosti) a pasíva na sumu 14.956,73 Eur (tvoriace zostatok úveru 14.313,03 Eur úver z Tatrabanky a 643,70 Eur úver z Wüstenrot). Ďalej súd prvej inštancie ustálil, že žalobca po zániku BSM na úhradu týchto pasív (zostatkov úverov) zo svojho výlučného majetku uhradil sumu 11.596,65 Eur a žalovaná sumu 222,31 Eur. Započítaním týchto súm (11.596,65

- 222,31) súd dospel k sume rozdielu vo výške 11.374,34 Eur, ktorú sumu po delení dvoma (teda sumu 5.687,17 Eur) podľa názoru súdu mohol žalobca z titulu vyrovnania pasív požadovať od žalovanej. Ďalej súd ustálil, že žalobca môže požadovať titulom daru od otca, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok v sume 14.273,38 Eur. Na druhej strane je však povinný nahradiť prostriedky vynaložené na jeho oddelený majetok v súvislosti s motorovým vozidlom Suzuki Swift vo výške 9.167,43 Eur a vo výške 523,87 Eur (titulom povinného zmluvného poistenia vozidla). Matematickým prepočtom (14.273,38 - 9.167,43 - 523,87 = 4.582,08) dospel potom súd k záveru, že žalobca je oprávnený požadovať sumu 4.582,08 Eur na uhradenie toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Aj žalovanej vznikol nárok požadovať sumu 1.780,46 Eur na uhradenie toho, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok. Po započítaní súm 4.582,08 Eur (t. j. sumy, ktorú bol žalobca oprávnený požadovať na uhradenie toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok) a 1.780,46 Eur (t. j. sumy, ktorú bola žalovaná oprávnená požadovať na uhradenie toho, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok), súd dospel k záveru, že zo strán iba žalobca je oprávnený z masy BSM požadovať sumu 2.801,62 Eur (4.582,08 - 1.780,46 = 2.801,62) na uhradenie toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. K tejto sume súd pripočítal sumu 5.687,17 Eur (z titulu vyrovnania pasív BSM, ktoré žalobca uhradil po zániku BSM) a dospel ku konečnej sume úplného vysporiadania BSM vo výške 8.488,79 Eur (5.687,17+2.801,62 = 8.488,79), ktorú je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi.

26. Odvolací súd potom poukazuje na to, že hoci súd prvej inštancie v tomto smere postupoval neštandardne, jeho výpočet možno považovať za správny. Ako už bolo uvedené, ak mal vklad z oddeleného majetku podobu finančného plnenia, dochádza k nemu už v okamihu kúpy veci a pri určení náhrady v zmysle druhá veta sa vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej sumy. Nakoľko v čase rozhodovania súdu už de facto neexistoval žiaden majetok (t. j. nebolo možné niektorému z manželov prikázať do vlastníctva spoločnú nehnuteľnosť, ani medzi nich rozdeliť dlhy), súd medzi stranami vykonal len finančné vyrovnanie. Súd potom ustálil výšku aktív BSM na sumu 90.000,- Eur (tvoriacu hodnotu spoločnej nehnuteľnosti - cenu, za ktorú manželia nehnuteľnosť počas sporu predali) a pasív na sumu 14.956,73 Eur (tvoriacu zostatok úveru 14.313,03 Eur úver z Tatrabanky a 643,70 Eur úver z Wüstenrot, ktoré boli tiež medzičasom uhradené). Ak potom z týchto aktív odpočítame pasíva, dostaneme sumu 72.543,27 Eur (90.000 - 2500 - 14.956,73 = 72.543,27 Eur), t. j. celkový majetok BSM. Ak by potom neexistovali už žiadne ďalšie nároky manželov, strany by si túto sumu jednoducho rozdelili medzi sebou pomerne, t. j. na polovicu. Súd však v danej veci musel zohľadniť skutočnosť, že na splatenie pasív (dlhov) žalobca po zániku BSM vynaložil zo svojho výlučného majetku sumu 11.596,65 Eur a žalovaná sumu 222,31 Eur. Po odpočítaní týchto súm (11.596,65 - 222,31), súd správne konštatoval, že žalobca zaplatil zo svojho na spoločný dlh manželov o 11.374,34 Eur viac ako žalovaná a preto mohol od žalovanej titulom vyrovnania pasív požadovať polovicu z tejto sumy (keďže išlo o spoločný dlh) vo výške 5.687,17 Eur. Súd potom tento nárok neodpočítal od aktív BSM, nakoľko aktíva z predaja spoločnej nehnuteľnosti si už strany medzi sebou medzičasom rozdelili a vyplatili (a teda žalovanej boli vyplatené aktíva vo väčšom rozsahu, než by jej s celkového vyporiadania BSM patrili). V ďalšom súd správne zohľadnil, že žalobca bol oprávnený požadovať titulom daru od otca, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok v sume 14.273,38 Eur a zároveň bol povinný nahradiť prostriedky vynaložené na jeho oddelený majetok v súvislosti s motorovým vozidlom Suzuki Swift vo výške 9.167,43 Eur a vo výške 523,87 Eur. Po započítaní týchto súm (14.273,38 - 9.167,43 - 523,87) vzniklo v podstate žalobcovi právo, aby mu bolo z aktív BSM uhradených 4.582,08 Eur. Aj žalovanej vznikol nárok, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok, a to v sume 1.780,46 eur. Po odpočítaní týchto nárokov manželov (4.582,08 - 1.780,46) vzniklo žalobcovi v podstate právo, aby mu bolo z aktív BSM uhradených konečných 2.801,62 Eur. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi z titulu vyrovnania pasív BSM (spoločných dlhov) vznikol priamy nárok voči žalobkyni na vyplatenie sumy 5.687,17 Eur a z titulu úhrady toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, mu vznikol nárok, aby mu bolo z aktív BSM uhradených ďalších 2.801,62 Eur. Hoci ide o nároky so samostatným právnym základom (suma 5.687,17 Eur predstavovala priamy nárok voči žalovanej titulom vyporiadania spoločných pasív po zániku BSM a suma 2.801,62 Eur ako nárok na úhradu toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a teda nárok vo vzťahu k aktívam BSM), vzhľadom k tomu, že strany si medzičasom aktíva už rozdelili a vyplatili, žalobca mohol požadovať od žalovanej vyplatenie tak sumy 5.687,17 Eur (z titulu jej dlhu, ktorý za ňu v tomto rozsahu uhradil zo svojich výlučných prostriedkov), ako aj sumy 2.801,62 Eur (ktorá mu mala byť zohľadnená pri delení a vyplácaní aktív BSM a teda o túto sumu bolo žalovanej pri rozdelení aktív vyplatených viac). Súd prvej inštancie potom tieto sumy spočítal (5.687,17 Eur + 2.801,62 Eur ) a žalovanú zaviazal na jej zaplatenie žalobcovi vo výške 8.488,79 Eur, čo považoval za vyporiadanie BSM medzi manželmi v jeho širšom rozsahu.

Súd prvej inštancie mohol potom postupovať aj tak, že mal žalovanej samostatným výrokom najskôr uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.687,17 Eur, predstavujúcu jeho priamy nárok voči žalovanej z titulu, že po zániku BSM o túto sumu zaplatil za spoločné dlhy (ktoré už boli v čase rozhodovania súdu vyrovnané) viac (teda išlo o podiel, ktorý mala uhradiť na splatenie spoločných dlhov sama žalovaná), a samostatným výrokom uložiť žalovanej povinnosť, aby žalobcovi zaplatila (vrátila) sumu 2.801,62 Eur, o ktorú jej bolo naviac vyplatené z aktív BSM, a teda o ktorú sa v podstate prijatím sumy až vo výške 41.017,- Eur pri vyplatení aktív BSM, bezdôvodne obohatila. V konečnom dôsledku by bol aj tak výsledok rovnaký (t. j. žalovaná by musela žalobcovi vyplatiť celkom sumu 8.488,79 Eur), iba právny titul týchto súm by bol iný. Nemožno preto prisvedčiť odvolacej argumentácii žalovanej, že „súd pri svojich výpočtoch nevzal do úvahy hodnotu majetku, ktorý tvoril masu BSM (hodnotu aktív) a vyporiadal len pasíva aj to tak, že celú žalobcom vznesenú sumu do spoločného majetku (14.273,38 Eur) má v plnej výške nahradiť žalobcovi žalovaná zo svojho podielu“. Súd totiž vykonával vyporiadanie BSM za situácie, kedy strany sporu si aktíva BSM medzi sebou už rozdelili a vyplatili (a kedy žalovaná z týchto aktív dostala viac, než v skutočnosti po zohľadnení nárokov žalobcu dostať mala) a za stavu, kedy boli aj dlhy manželov voči tretím subjektom už vyrovnané. Preto prípadná zmena napadnutého rozsudku v tom

smere, že mal súd žalovanej samostatným výrokom uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.687,17 Eur, predstavujúcu jeho priamy nárok voči žalovanej z titulu, že po zániku BSM o túto sumu zaplatil za spoločné dlhy viac (teda išlo o podiel, ktorý mala uhradiť na splatenie spoločných dlhov sama žalovaná), a samostatným výrokom uložiť žalovanej povinnosť, aby žalobcovi zaplatila (vrátila) sumu 2.801,62 Eur, o ktorú jej bolo naviac vyplatené z aktív BSM, by bola iba zmenou akademickou. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie síce nepostupoval štandardne [keď mal z aktív BSM najskôr odpočítať pasíva BSM, následne mal takto zistenú sumu aktív (ako celkový majetok BSM) rozdeliť na polovicu a zistiť tak východiskový podiel každého z manželov na tomto majetku BSM a potom mal tieto podiely upravovať tak, že mal zohľadniť to, čo manželia zo svojho vynaložili na spoločný majetok a naopak zohľadniť to, čo bolo zo spoločného vynaložené na oddelený majetok žalobcu (a teda v konečnom dôsledku sa mal znížiť podiel žalovanej na majetku BSM), a tieto rozdielne podiely následne peňažne vyčísliť a samostatne naviac žalovanú zaviazať na úhradu sumy, ktorú za ňu žalobca zaplatil po zániku BSM titulom vyrovnania ich spoločných dlhov], a teda v konečnom dôsledku by potom žalovaná z aktív BSM dostala o 2.801,62 Eur menej a zároveň by bola povinná žalobcovi uhradiť sumu 5.687,17 Eur, avšak takto súd nepostupoval len preto, že strany sporu si už počas konania aktíva BSM medzičasom vyplatili (a teda žalovanej bolo v podstate z majetku BSM ešte počas konania vyplatených viac, než jej vyplatené byť malo). Preto súd prvej inštancie zvolil postup, pri ktorom všetky tieto skutočnosti zohľadnil a žalovanej uložil už len povinnosť (a to v správnej výške) zaplatiť žalobcovi sumu 8.488,79 Eur, ktorá v sebe zahŕňa jednak sumu, o ktorú bola žalovaná vyplatená z vyporiadania majetku BSM naviac, a jednak sumu, ktorú by mu bola povinná uhradiť titulom toho, že žalobca zo svojich vlastných prostriedkov uhradil za žalovanú aj na ňu pripadajúci podiel na spoločných dlhoch. Každopádne súd prvej inštancie správne ustálil a zohľadnil výšku aktív BSM a žalovanej neuložil povinnosť (ani ju neuložil v nesprávnej výške), ktorú by vo vzťahu k žalobcovi nemala.

27. Ako už bolo uvedené, základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy.

O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v danom prípade, najmä pri vykonaní vyúčtovania, v zmysle vyššie uvedených zásad aj postupoval. Možno uzavrieť, že z celkového majetku BSM vo výške 72.543,27 Eur (t. j. aktíva 90.000,- Eur - pasíva 14.956,73 Eur a 2.500,- Eur) by po pomernom rozdelení vychádzal podiel na každého manžela v sume 36.271,64 Eur. Pri výpočte podielu pripadajúceho na žalobcu však bolo potrebné zohľadniť sumu 8.488,79 Eur [(5.687,17 + 2.801,62), t. j. sumu, ktorá zohľadňovala to, čo žalobca navyše zaplatil za žalovanú na spoločných dlhoch, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a zohľadňujúca to, čo žalovaná zaplatila zo svojho na spoločné dlhy a čo žalovaná vynaložila zo svojho na spoločný majetok],

a teda žalobcovi mal byť zo sumy 72.543,27 Eur (t. j. z celkového majetku BSM) vyplatený podiel vo výške 40.516 Eur a žalovanej podiel iba vo výške 32.027,27 Eur. Keďže žalobcovi aj žalovanej boli počas konania pri vzájomnom si delení aktív BSM vyplatené sumy až 41.017,- Eur, žalobcovi bolo (pri podiele pripadajúcom na žalobcu) takto vyplatených naviac o 501,- Eur a žalovanej bolo vyplatených naviac o 8.989,73 Eur. Ak tieto naviac vyplatené sumy potom započítame (8.989,73 - 501,- = 8.488,73 Eur) dostaneme sumu 8.488,73 Eur, teda sumu, ktorú mala byť žalovaná titulom celkového vyporiadania BSM povinná vrátiť žalobcovi (z jej už vyplatených 41.017,- Eur). Ide potom o rovnakú sumu, na ktorej zaplatenie titulom vyrovnania podielov, súd prvej inštancie zaviazal žalovanú (výrokom II.).

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ( ).

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s ustanovením a ustanovenie . Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd priznal žalobcovi ako úspešnej strane v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa .

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ods.l ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( ods.l prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ods.l ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).