Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/145/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: SPOLVLASTBYT-Spoločenstvo vlastníkov bytov obytného domu A. XX,XX,XX, so sídlom A. XXXX/XX, XXX XX B., C.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 261141/2020 zo dňa 08.06.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako správca poplatku (ďalej „správca poplatku“, „prvostupňový orgán“, v súvislosti s úlohami správneho orgánu na úseku nakladania s odpadom aj „hlavné mesto“, „magistrát hlavného mesta“), rozhodnutím č. -3632963342 zo dňa 22.01.2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) určil žalobcovi ako poplatníkovi poplatku (ďalej „žalobca“, „poplatník“, „správca nehnuteľnosti“) miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020 v sume X.XXX,XX eura podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“), 79 ods. 1 a o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej „ “) v spojení s Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 14/2016, ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 13/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov v znení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 5/2013, všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 11/2014, všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 3/2015 a všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 4/2016 (ďalej „VZN č. 14/2016“). Pri určení výšky poplatku vychádzal správca poplatku zo sadzby 16,5900 eura/ nádoba, počet nádob: 3, objem nádob: 1.100 l a počet odvozov: 104. Súčasne podľa od. 4 v spojení s , VZN č. 14/2016 zaplatenie určeného poplatku rozvrhol na štvrťročné splátky v 4 splátkach po X.XXX,XX eura.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca poplatku uviedol, že podľa § 1 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č. 13/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov (ďalej „VZN č. 13/2012“), v znení VZN č. 14/2016 sa na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy uplatňuje množstvový zber zmesového komunálneho odpadu a množstvový zber drobného stavebného odpadu. Poplatok bol žalobcovi určený podľa ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pričom sadzba poplatku bola stanovená podľa Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 11/2014, ktorým sa mení VZN č. 13/2012 v znení VZN č. 14/2016 a v súlade s predmetného zákona. Pri určovaní frekvencie odvozov a objemu zbernej nádoby (ďalej „zberná nádoba“, „kontajner“) správca poplatku vychádzal z údajov uvedených v oznámení o vzniku, zmene a zániku poplatkovej povinnosti poplatníka/platiteľa poplatku evid. č.: XXXXXXX v zmysle až c) Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 4/2016 v znení neskorších predpisov (ďalej „VZN č. 4/2016“).

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že od roku 2015 bytové domy v jeho správe reálne využívajú a produkujú komunálny odpad len do dvoch 1.100 l kontajnerov, tretí kontajner vlastníci bytov nevedia naplniť a hlavné mesto pri odvoze a likvidácii odpadu od roku 2015 do konca roka 2019 likviduje komunálny odpad len z dvoch kontajnerov. Poukázal na zapojenie v systéme zberu komunálneho odpadu už od roku 1992, kedy nebol povinný preukázať počet osôb produkujúcich odpad a ďalej uviedol, že do aktuálne nastaveného systému zberu komunálneho odpadu je zapojený od 01.01.2003 pod evidenčným číslom XXXXXXX. Správca podľa názoru žalobcu určil miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v nesprávnej výške vychádzajúcej z nesprávneho počtu využívaných kontajnerov, keďže poplatníci (resp. producenti odpadu) využívajú len dva kontajnery a prvostupňovým rozhodnutím určený poplatok nezodpovedá dikcii o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“), ktorý v stanovuje, že pri množstevnom zbere pôvodca komunálneho odpadu platí poplatok vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom za daný čas. Podľa v minulosti platného Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej „VZN č. 12/2001“) správca nehnuteľnosti mohol upraviť počet kontajnerov a frekvenciu odvozov odpadu odlišne ako podľa počtu osôb a to na základe skutočnej alebo predpokladanej produkcie odpadu a pritom nepotreboval k tejto úprave súhlas ani správcu poplatku ani iného útvaru Magistrátu hlavného mesta Bratislavy. Správca poplatku sa podľa žalobcu nielen v rámci prvostupňového rozhodnutia, ale už dlhodobo v rámci administratívnych konaní týkajúcich sa prejednávanej problematiky nevysporiadal s tým, že žalobca opakovane žiadal o zníženie počtu kontajnerov, kedy o zmene počtu kontajnerov nebolo vydané žiadne rozhodnutie správcu poplatku. Žalobca namietal aj určenie plnenia poplatkovej povinnosti v štvrťročných splátkach, keďže „po celé roky od zapojenia do systému“ bol poplatok určovaný mesačne a neexistuje žiaden dôvod tento interval meniť.

4. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“, „druhostupňový orgán“, „odvolací orgán“) rozhodnutím č. zo dňa 08.06.2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“, „druhostupňové rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20.06.2020.

5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že podľa § 4 ods. 3 VZN č. 12/2001 síce mohol správca nehnuteľnosti, po dohode s oprávnenou osobou, upraviť počet kontajnerov a zberných nádob a interval odvozu odlišne, a to v závislosti od skutočne produkovaného alebo od predpokladaného množstva komunálneho odpadu, ale to len pri zachovaní princípu systému zberu komunálneho odpadu v závislosti od počtu osôb produkujúcich odpad na odbernom mieste v súlade s § 4 ods. 1 písm. c) VZN č. 12/2001. Zároveň zdôraznil, že uvedené ustanovenie VZN č. 12/2001 pre rok 2020 neplatí, keďže bolo v minulosti zrušené. Podľa § 5 ods. 2 písm. b) VZN č. 12/2001 bol pôvodca komunálneho odpadu povinný zapojiť sa do systému zberu na území hlavného mesta,

pričom podľa § 5 ods. 1 písm. a) predmetného nariadenia mal právo na poskytnutie kontajnerov a zberných nádob v množstve a v druhu zodpovedajúcom zavedenému systému zberu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že prvostupňový orgán nikdy neakceptoval zníženie počtu kontajnerov u žalobcu z troch kusov na dva kusy. Podľa § 3 ods. 4 VZN č. 4/2016 sa na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava uplatňuje množstvový zber zmesového komunálneho odpadu podľa § 9 a § 10 predmetného nariadenia a množstvový zber drobného stavebného odpadu podľa § 19 ods. 5 až 7 predmetného nariadenia, pričom podľa § 4 písm. a) má pôvodca odpadu právo na poskytnutie kontajnerov v množstve a druhu zodpovedajúcom systému zberu a podľa § 5 ods. 2 písm. a) predmetného nariadenia je pôvodca odpadu povinný používať kontajnery zodpovedajúce systému zberu. Žalobca bol do platného systému zberu riadne zapojený podanou žiadosťou a na základe vydaného súhlasného stanoviska oddelenia životného prostredia magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 06.05.2011, v rámci ktorého bola vykonaná zmena v zapojení do systému zberu komunálneho odpadu na 3 kontajnery a interval odvozu dvakrát týždenne. Odborný útvar životného prostredia od 06.05.2011 nevydal súhlasné stanovisko so zmenou počtu nádob a ani správca poplatku nikdy neakceptoval zníženie počtu nádob z 3 kusov na 2 kusy. Žalobca zároveň neoznámil a nepreukázal zmenu v zapojení do systému zberu komunálneho odpadu v zmysle zníženia počtu pôvodcov odpadu v bytovom dome na tlačive, ktorého vzor tvorí prílohu VZN č. 4/2016, napriek povinnosti žalobcu v prípade preukázateľného zníženia počtu pôvodcov odpadu splniť si oznamovaciu povinnosť podľa . V prípade žalobcu ako subjektu zaťaženého poplatkovou povinnosťou sa jedná o bytový dom s celkovým počtom 59 bytových jednotiek a 1 nebytový priestor s celkovým počtom 176 osôb, ktoré produkujú odpad (pôvodcov odpadu). Počet kontajnerov (3) a interval odvozov (2 krát týždenne) zodpovedá zavedenému systému zberu komunálnych odpadov na území hlavného mesta v súlade s VZN č. 4/2016, pričom sa jedná o najnižšiu možnosť zapojenia do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta SR Bratislavy. Pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia, t.j. pri určovaní poplatku za komunálne odpady na rok 2020 správca poplatku vychádzal z údajov zapojenia žalobcu do zavedeného systému zberu (počet nádob: 3, sadzba: 16,5900 eur/nádoba, počet odvozov: 104), teda poplatok na rok 2020 určil správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. K námietke splatnosti určeného poplatku v mesačných splátkach žalovaný uviedol, že správca poplatku pristúpil k unifikácii a všetkým platiteľom za bytové domy určil povinnosť úhrad v štvrťročných splátkach, pričom konal v súlade s , v spojení so splnomocňujúcim ustanovením, konkrétne predmetného zákona, pričom daný postup je upravený aj v VZN č. 14/2016. Zároveň žalovaný uviedol, že nemožno v žiadnom prípade konštatovať, že ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) sú v prípade poplatkovej povinnosti nadradenou právnou normou a ďalej, že VZN č. 14/2016 je vo vzťahu k tomuto zákonu podzákonným právnym aktom. Správca poplatku správne vychádzal z VZN č. 14/2016, ktorý upravuje spôsob a lehotu zaplatenia poplatkov, na úpravu ktorých je správca poplatku podľa splnomocnený priamo zákonom.

II.

Správna žaloba (žalobné body)

6. Žalobou zo dňa 15.07.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.07.2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu poplatku. 7. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne nesprávne a nezákonné z dôvodov, že žalovaný sa nevysporiadal riadne a zrozumiteľne so všetkými jeho odvolacími námietkami, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol , prečo považuje za správne stanovenie počtu kontajnerov a následné určenie miestneho poplatku za obdobie roka 2020 v počte 3 kontajnerov, keď pôvodcovia odpadu reálne produkujú odpad len do 2 kontajnerov. Ďalej uviedol, že do systému zberu odpadu nie je zapojený podľa od 01.01.2019 (podľa VZN č. 4/2016), ale od 02.01.2003. Pri určení poplatku za rok 2020 správca poplatku ako aj žalovaný aplikovali ustanovenia VZN č. 4/2016 bez ohľadu na to, aký bol skutočný počet kontajnerov využívaných žalobcom k 31.12.2019 - 2 kontajnery s objemom 1.100 litrov, s intervalom odvozu dvakrát týždenne. Správca poplatku a žalovaný pri svojom rozhodovaní nevzali do úvahy, že zákonná úprava týkajúca sa odpadov pri množstvovom zbere pri určení výšky poplatku stanovuje, že jeho výška má byť priamo úmerná

množstvu skutočne vyprodukovaného odpadu a nie počtu osôb žijúcich v obytnom dome. V zmysle § 7 ods. 2 VZN č. 4/2016 je naviac možné upraviť množstvo kontajnerov, resp. frekvenciu odvozov podľa skutočne produkovaného odpadu, bez ohľadu na počet pôvodcov odpadu a ak by počet kontajnerov nepostačoval podľa ods. 3 predmetného ustanovenia, je možné počet kontajnerov, resp. frekvenciu odvozov aj zvýšiť, k čomu však za obdobie roka 2020 nedošlo.

8. Žalobca dal do pozornosti, že ešte pred účinnosťou VZN č. 4/2016 dotknutí poplatníci (obyvatelia nehnuteľnosti v správe žalobcu) nevedeli vyprodukovať množstvo komunálneho odpadu na 3 kontajnery, ktorý stav bol neustále riešený nielen s magistrátom hlavného mesta, ale aj so „zmluvným partnerom“ OLO a.s., Bratislava, ktorý však podané reklamácie a odvolania žalobcu ignoroval. Poukázal aj na v minulosti vzniknutý stav, keď došlo k vydaniu rozhodnutí o vyrubení poplatku za odvoz komunálneho odpadu v nesprávnej výške, pričom hlavné mesto doteraz prijaté platby nevrátilo (súdne konania o vydanie bezdôvodného obohatenia vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. a sp. zn. ). V súvislosti s automatickým zapojením správcu nehnuteľnosti do systému zberu podľa § 25 ods. 1 VZN č. 4/2016 poukázal žalobca na čl. II. prechodných a záverečných ustanovení predmetného nariadenia, z ktorých vyplýva, že oznamovacia povinnosť vykonaná podľa doterajších predpisov sa považuje za splnenie oznamovacej povinnosti podľa tohto nariadenia. Taktiež uviedol, že podľa § 4 ods. 3 VZN č. 12/2001, správca nehnuteľnosti mohol upraviť počet kontajnerov a frekvenciu odvozov odpadu odlišne ako podľa počtu osôb a to na základe skutočnej alebo predpokladanej produkcie odpadu, pričom k danej úprave nepotreboval súhlas správcu poplatku ako ani iného útvaru magistrátu hlavného mesta. Žalobca podľa vlastnej úvahy v čase účinnosti VZN č. 12/2001 splnil svoju povinnosť riadne a včas preukázať dôvody pre zmenu počtu kontajnerov ako aj skutočne vyprodukované resp. predpokladané množstvo vyprodukovaného odpadu. Hoci o opakovaných žiadostiach žalobcu o zmenu počtu kontajnerov nebolo vydané žiadne rozhodnutie či stanovisko, spoločnosť OLO a.s. so zmenou počtu kontajnerov konkludentne súhlasila a reálne aj od roku 2015 vyváža odpad len z 2 kontajnerov. Od uvádzaného času nenastala žiadna nová skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu počtu kontajnerov z 2 kusov na 3 kusy s tým, že správca poplatku v rozhodnutí neodôvodnil, prečo navýšil poplatok za komunálny odpad za rok 2020 o 1 kontajner.

9. Okrem nesprávne určenej výšky poplatku namietal žalobca aj jeho splatnosť určenú v štvrťročných splátkach vopred. Správca poplatku na rok 2020 určil jednotne všetkým platiteľom za bytové domy platenie poplatku v štvrťročných splátkach, pričom odkazoval len na zákonnú úpravu, ktorá umožňuje okrem mesačných splátok aj rozhodnúť v inom časovom intervale, pričom nerozlišoval pri obytných domoch, či ide o vlastníka bytového domu alebo správcu bytového domu. V tejto súvislosti žalobca zastával názor, že vlastník bytového domu, rovnako ako vlastník rodinného domu s viacerými bytovými jednotkami, nie je viazaný na kumulovanie finančných prostriedkov z preddavkov od svojich nájomcov, čo je podstatný rozdiel medzi vlastníkom a správcom bytového domu. Žiadny iný dodávateľ služieb nezmenil mesačný interval fakturácie a hoci žalobca ako správca hospodári s vybranými preddavkovými platbami a je oprávnený disponovať s finančnými prostriedkami na účte bytového domu, len táto skutočnosť nie je dôvodom na zmenu intervalu úhrad. Navyše, VZN č. 14/2016 nemá upravenú možnosť vrátenia poplatku, ktorý určuje na celý rok vopred v prípadoch, keď v priebehu roka po zaplatení poplatku dôjde k zníženiu produkcie odpadu, napr. zvýšením separácie odpadu, zavedením kompostovania odpadu a podobne.

10. Súhrnom uvedeného žiadal žalobca napadnuté a prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť prvostupňovému orgánu z dôvodov podľa a v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „“).

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

12. Uviedol, že žalobca podal žiadosť o zapojenie do systému zberu pre pôvodcu odpadu, ev. č. 1372002 dňa 02.01.2003 a je zapojený do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta od roku

2003 za účinnosti systémovo rozdielnej právnej úpravy zapojenia do systému zberu ako aj poplatkovej povinnosti s tým spojenej. Napadnuté rozhodnutie sa týka zdaňovacieho obdobia roku 2020, pre ktorý je aktuálny stav zapojenia žalobcu do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta za určenia podmienok - 3 kontajnery s objemom 1.100 litrov a s intervalom odvozu dvakrát týždenne v súlade s podmienečným súhlasným stanoviskom oddelenia životného prostredia Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 06.05.2011 ako odborného útvaru, v ktorého kompetencii je nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, vrátane zavedenia systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta v súlade so , pričom uvedené zapojenie do systému zberu komunálneho odpadu u žalobcu trvá v tejto nezmenenej forme. K zapojeniu žalobcu do systému zberu došlo za účinnosti systémovo rozdielnej právnej úpravy, pričom do aktuálneho systému bol zapojený na základe žiadosti o zapojenie do systému zberu v súlade s VZN č. 12/2001. Hlavné mesto v období po 06.05.2011 nevydalo žiadne rozhodnutie ani stanovisko, ktorým by došlo k úprave počtu zberov a prepráv (interval odvozov) na stanovišti kontajnerov žalobcu odlišne od súhlasného stanoviska oddelenia životného prostredia magistrátu hlavného mesta zo dňa 06.05.2011 a ani nedošlo k akceptácii zníženia počtu kontajnerov u žalobcu z troch kusov na dva kusy. Žalobca pre zdaňovacie obdobie roka 2020 neoznámil a nepreukázal zmenu v zapojení do systému zberu komunálneho odpadu v zmysle zníženia počtu pôvodcov odpadu v bytovom dome na tlačive, ktorého vzor tvorí prílohu VZN č. 4/2016, hoci v prípade preukázateľného zníženia počtu pôvodcov odpadu bol poplatník povinný splniť si oznamovaciu povinnosť podľa .

13. Aj keď podľa § 4 ods. 3 VZN č. 12/2001 mohol správca nehnuteľnosti po dohode s oprávnenou osobou upraviť počet kontajnerov a zberných nádob a interval odvozu odlišne v závislosti od skutočne produkovaného alebo od predpokladaného množstva komunálneho odpadu, k takejto úprave mohlo dôjsť len pri zachovaní princípu systému zberu komunálneho odpadu v závislosti od počtu osôb produkujúcich odpad na odbernom mieste v súlade s ods. 1 písm. c) predmetného nariadenia. S účinnosťou od 01.01.2013 však bol § 4 ods. 3 VZN č. 12/2001 zrušený, pretože upravený postup sa v praxi nevyužíval a ku každému požadovanému zníženiu intervalu odvozu či počtu kontajnerov sa v súlade so zavedeným systémom zberu vyjadroval útvar špecializovaný na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom na území hlavného mesta.

14. V prípade bytového domu spravovaného žalobcom sa v čase určovania poplatku za rok 2020 jednalo o 59 bytových jednotiek a 1 nebytový priestor s celkovým počtom 176 osôb produkujúcich odpad, pričom počet kontajnerov (3) a interval týždenných odvozov (2) zodpovedal zavedenému systému zberu komunálnych odpadov na území hlavného mesta v súlade s § 9 ods. 1 písm. c) VZN č. 4/2016.

15. K splatnosti určeného poplatku žalovaný uviedol, že správca poplatku určil splátky v súlade s s odkazom na splnomocňovacie ustanovenie predmetného zákona, ako aj v súlade s VZN č. 14/2016, ktorým správca poplatku ustanovil spôsob a lehotu zaplatenie poplatku. Správca poplatku určil pre zdaňovacie obdobie roka 2020 jednotne všetkým platiteľom za bytové domy platenie poplatku v štvrťročných splátkach.

IV.

Ďalšie písomné podania účastníkov konania

16. Žalobca v replike zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Nad rámec žalobných dôvodov uviedol, že je irelevantný stav, kedy odborný útvar životného prostredia nevydal žiadne súhlasné stanovisko so zmenou v zapojení do systému zberu komunálneho odpadu, keď žalobca už pred rokom 2013 žiadal o zmenu počtu kontajnerov, avšak tento ju odignoroval a nevydal žiadne rozhodnutie či stanovisko. Údaj uvádzaný žalovaným o 59 bytových jednotkách a jednom nebytovom priestore je pravdivý, žalobcovi však nie je jasné, akým spôsobom dospel žalovaný k počtu osôb (producentov odpadu 176, keď magistrátu hlavného mesta doručil dňa 20.08.2012 odvolanie, v ktorom uviedol aj počet osôb v dome v danom čase, ktorých bolo 122. Žalobca nemohol oznámiť a preukázať zmenu v zapojení do systému zberu komunálneho odpadu z dôvodu zníženia počtu osôb (producentov odpadu), keďže relevantné tlačivo (príloha VZN č. 4/2016) oddiel pre uvedenie údaju o zmene poštu osôb neobsahuje. Rovnako tak uvedenú zmenu nemohol nahlásiť žalobca, keďže ako platiteľ poplatku a nie poplatník nemá oznamovaciu povinnosť podľa , na ktorú sa žalovaný odvoláva.

17. Žalovaný duplike uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. K novo vnesenej argumentácii uviedol, že žalobca je v súlade s v spojení s VZN č. 13/2012 a ods. 2 písm. c) daňového poriadku platiteľom poplatku a daňovým subjektom vo vedenom administratívnom konaní, dôvod prípadnej zmeny bol žalobca povinný oznámiť do 30 dní od vzniku takýchto skutočností podľa VZN č. 4/2014 (pre rok 2020 aj v znení VZN č. 3/2018) a hlavné mesto by takúto žiadosť o zmenu následne podľa VZN č. 4/2016 posúdilo a vydalo o zmene zapojenia v systéme zberu stanovisko a namietaný počet osôb (producentov odpadu) 176 uviedol samotný žalobca do zápisnice z kontroly naplnenia kontajnerov vykonanej dňa 06.05.2011, pričom žalobcom uvádzaný počet 122 osôb bol uvedený v súvislosti s požiadavkou o dočasnú úpravu počtu kontajnerov na letné obdobie roka 2012. 18. Krajskému súdu bolo dňa 01.03.2021 doručené podanie žalobcu zo dňa 25.02.2021, ktorým reagoval na žalobnú dupliku žalovaného. Obsahovo predmetné vyjadrenie žalobcu nevybočilo z jeho doposiaľ v konaní vznesenej argumentácie a túto ani nedoplnilo o nové žalobné body.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

19. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle : „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. .

20. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na ju zamietol.

21. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa , keď ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.06.2024 ( ).

22. Podľa , v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

23. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

26. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

27. Podľa , poplatok sa platí za činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom.

28. Podľa , ak tak obec ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení, poplatok od poplatníka v ustanovenej výške pre obec vyberá a za vybraný poplatok ručí a) vlastník nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov alebo ak ide o bytový dom, poplatok vyberá a za vybraný poplatok ručí zástupca alebo správca určený spoluvlastníkmi, ak s výberom poplatku zástupca alebo správca súhlasí, b) správca ak je vlastníkom nehnuteľnosti štát, vyšší územný celok alebo obec (ďalej len „platiteľ“).

29. Podľa , ak je v obci zavedený množstvový zber, obec určí poplatok ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.

30. Podľa , obec môže určiť platenie poplatku v splátkach. Splátky poplatku sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje poplatok. Poplatník môže vyrubený poplatok, ktorý bol rozhodnutím obce určený v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky.

31. Podľa , obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením k 01. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku v súlade s , hodnotu koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob a lehotu zaplatenia poplatku, podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti podľa , podmienky, ktorých splnenie má poplatník preukázať a podklady, ktoré má poplatník predložiť pri znížení alebo odpustení poplatku podľa .

32. Podľa , obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením k 01. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku aj podľa objemu zbernej nádoby a frekvencie odvozu v súlade s , zníženie poplatku alebo oslobodenie od poplatku poplatníkovi, ktorým je fyzická osoba v hmotnej núdzi, fyzická osoba staršia ako 62 rokov, držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom alebo prevažne alebo úplne bezvládna fyzická osoba.

33. Podľa , komunálne odpady sú odpady z domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, okrem odpadov vznikajúcich pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania alebo činností právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa; za odpady z domácností sa považujú aj odpady z nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám na ich individuálnu rekreáciu, napríklad zo záhrad, chát, chalúp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk. Komunálnymi odpadmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, a taktiež pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce a ďalšej zelene na pozemkoch fyzických osôb.

34. Podľa , množstvový zber je zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pri ktorom ich pôvodca platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ustanovený podľa osobitného predpisu vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom odpadu za daný čas; tým nie je dotknuté ustanovenie .

35. Podľa , a , obec vo všeobecne záväznom nariadení upraví v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva podrobnosti o a) nakladaní so zmesovým komunálnym odpadom a drobnými stavebnými odpadmi, b) spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov, e) spôsobe a podmienkach triedeného zberu komunálnych odpadov

36. Podľa , obec pri ustanovení výšky miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vychádza zo skutočných nákladov obce na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným staveným odpadom vrátane nákladov uvedených v odseku 10. Do miestneho poplatku obec nemôže zahrnúť náklady uvedené v odseku 11. Výnos miestneho poplatku za

komunálne odpady a drobné stavebné odpady použije obec výlučne na zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.

37. Podľa daňového poriadku, je daňou aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa . S poukazom na uvedené za odvoz odpadov sa neplatí cena za službu, ale poplatok podľa v znení neskorších predpisov a a nasl. .

38. Podľa § 5 ods. 2 písm. b) VZN č. 12/2001, pôvodca komunálneho odpadu je povinný zapojiť sa do systému zberu na území hlavného mesta.

39. Podľa § 4 ods. 3 VZN č. 12/2001 v znení účinnom do 31.12.2012, v závislosti od skutočne produkovaného množstva komunálneho odpadu alebo od predpokladaného množstva komunálneho odpadu môže správca nehnuteľnosti počet kontajnerov a zberných nádob a interval odvozu upraviť po dohode s oprávnenou osobou odlišne.

40. Podľa § 4 písm. a) VZN č. 13/2012, sadzba poplatku na území hlavného mesta je 0,01509 eura za 1 liter pre 1 100 l kontajner.

41. Podľa § 6a ods. 1 a 2 VZN č. 13/2012 o miestnom poplatku, pri množstvovom zbere určenie poplatku spôsobom podľa súčinu počtu, objemu zbernej nádoby, sadzby a frekvencie odvozu správca poplatku určí poplatok poplatníkovi rozhodnutím o určení poplatku. Výšku poplatku určí správca poplatku v rozhodnutí na celé zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok.

42. Podľa § 11 ods. 4 VZN č. 13/2012, na účely preukázania, že poplatník využíva množstvový zber je pre správcu poplatku rozhodujúci stav v evidencii zapojenia do systému zberu komunálneho odpadu k 01.01.2013.

43. Podľa § 2 ods. 6 VZN č. 4/2016, zmesový komunálny odpad je nevytriedený komunálny odpad alebo komunálny odpad po vytriedení zložiek komunálneho odpadu.

44. Podľa § 3 ods. 4 VZN č. 4/2016, na území hlavného mesta Bratislavy sa uplatňuje množstvový zber zmesového komunálneho odpadu podľa § 9 a § 10 tohto nariadenia a množstvový zber drobného stavebného odpadu podľa § 19 ods. 5 až 7 tohto nariadenia.

45. Podľa § 4 písm. a) VZN č. 4/2016, má pôvodca odpadu právo na poskytnutie kontajnerov/ zberných nádob v množstve a druhu zodpovedajúcom systému zberu.

46. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) VZN č. 4/2016, je pôvodca odpadu povinný používať zberné nádoby/ kontajnery zodpovedajúce systému zberu.

47. Podľa § 7 ods. 1 a 2 VZN č. 4/2016, správca dane požiada hlavné mesto o zmenu zapojenia v systéme zberu, ak sa skutočná produkcia odpadu pôvodcov odpadu v spravovanej nehnuteľnosti zvýšila alebo znížila oproti produkcii odpadu určenej pri ohlásení vzniku povinnosti na zapojenie sa do systému zberu alebo pri predchádzajúcej zmene zapojenia v systéme zberu. Hlavné mesto posúdi žiadosť správcu nehnuteľnosti podľa odseku 1 z dôvodu zníženia skutočnej produkcie odpadu a vydá o zmene zapojenia v systéme zberu stanovisko, ktoré doručí správcovi nehnuteľnosti.

48. Podľa § 9 ods. 1 písm. c) VZN č. 4/2016, typ, počet zberných nádob a kontajnerov na zmesový komunálny odpad a interval odvozu pre množstvový zber je pre bytový dom a ostatné budovy na bývanie do 30 osôb najmenej 1 kontajner s objemom 1 100 litrov s intervalom odvozu jedenkrát za týždeň; pre každých ďalších 30 osôb sa upraví ekvivalentne počet kontajnerov, prípadne počet intervalov.

49. Podľa § 9 ods. 2 VZN č. 4/2016, výber veľkosti zbernej nádoby/kontajnera je možný z týchto typov: s objemom 110 litrov, 120 litrov, 240 litrov a 1100 litrov; ak ide o pôvodcov komunálnych odpadov, ktorí sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, alebo ak ide o bytový dom, výber typu zbernej nádoby/kontajnera je možný len po dohode všetkých pôvodcov; ak sa títo nedohodnú, rozhodne hlavné mesto v súlade s odsekom 1 písm. a) až c).

50. Podľa § 25 VZN č. 4/2016 správca nehnuteľnosti, ktorý bol zapojený do systému zberu podľa doteraz platného nariadenia sa považuje za zapojeného podľa tohto nariadenia

51. Podľa § 6a ods. 1 VZN č. 14/2016, pri množstvovom zbere určenie poplatku spôsobom podľa súčinu počtu, objemu zbernej nádoby, sadzby a frekvencie odvozu správca poplatku určí poplatok poplatníkovi rozhodnutím o určení poplatku.

52. Podľa § 6a ods. 3 a 4 VZN č. 14/2016, správca poplatku určí v rozhodnutí platenie poplatku v splátkach. Splátky poplatku sú splatné v lehotách určených v rozhodnutí, ktorým sa určuje poplatok. Poplatník môže poplatok určený v rozhodnutí na celé zdaňovacie obdobie v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky. Ak sa poplatok platí mesačne, poplatok sa platí v splátkach rovnomerne v 1/12 ročnej výšky poplatku na nasledujúci kalendárny mesiac. Ak sa poplatok platí štvrťročne, poplatok platí v splátkach rovnomerne v 1/4 štvrťročne ročnej výšky poplatku na nasledujúci kalendárny štvrťrok.

53. Predmetom súdneho prieskumu je v danom prípade zákonnosť postupu a následne aj zákonnosť meritórneho rozhodnutia žalovaného č. 261141/2020 zo dňa 08.06.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu poplatku č. -3632963342 zo dňa 22.01.2020, ktorým bol žalobcovi určený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume X.XXX,XX eura na zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2020.

54. Právnym základom určeného poplatku je , ktorý stanovuje obci, v ktorej je zavedený množstvový zber, obligatórnu povinnosť určiť poplatok ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. Zákonodarca splnomocnil orgány územnej samosprávy na určenie podrobností o nakladaní so zmesovým komunálnym odpadom a drobnými stavebnými odpadmi, o spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov /, a /, ako aj na určenie sadzby poplatku, spôsobu a lehoty zaplatenia poplatku, podmienok na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti, podmienok, ktorých splnenie má poplatník preukázať a podkladov, ktoré má poplatník predložiť pri znížení alebo odpustení poplatku ( ). Systém zberu komunálnych odpadov v meste Bratislava určovalo v rozhodnom čase VZN č. 4/2016 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a podrobnosti o určovaní poplatku upravovalo v rozhodnom čase VZN č. 13/2012 v znení VZN č. 14/2016.

55. Z obsahu predloženého spisu ako aj z vyjadrení účastníkov konania mal správny súd preukázanú existenciu zapojenia žalobcu do systému zberu na území hlavného mesta, a to vzhľadom na povinnosť vyplývajúcu z § 5 ods. 2 písm. b) VZN č. 12/2001 v spojení so žiadosťou žalobcu č. XXXXXX zo dňa 02.01.2003. V predmetnej žiadosti boli uvedené ako podmienky systému zberu 3 zberné nádoby (kontajnery) s intervalom vyprázdňovania trikrát v týždni (pondelok, streda, piatok). Dňa 20.06.2007 Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, oddelenie životného prostredia vydal súhlasné stanovisko s navrhovanou zmenou intervalu odvozu 2 zberných nádob dvakrát týždenne (pondelok, piatok) a pri 1 zbernej nádobe zostal interval odvozu nezmenený (pondelok, streda, piatok). Súhlasné stanovisko so zmenou v systéme zberu odpadu vo vzťahu k žalobcovi bolo naposledy vydané dňa 06.05.2011, kedy Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, oddelenie životného prostredia upravil interval odvozu všetkých 3 zberných nádob na dvakrát týždenne (ďalej „súhlasné stanovisko vydané dňa 06.05.2011“). Uvedenému súhlasnému stanovisku predchádzala kontrola stavu naplnenia kontajnerov vykonaná dňa 06.05.2011, z ktorej bola spísaná zápisnica (táto tvorí súčasť predloženého administratívneho spisu) a v rámci ktorej zástupca žalobcu uviedol, že počet obyvateľov dotknutých bytových domov produkujúcich odpad je 176.

56. Správny súd posudzoval úvahy žalobcu o relevantnosti počtu producentov odpadu (obyvateľov bytových domov) vo vzťahu k problematike stanovenia podmienok množstvového zberu zmesového komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu na území hlavného mesta Bratislavy v súvislosti a . Je nesporné, že počet producentov odpadu predstavuje v nastavenej odpadovej politike hlavného mesta podstatný aspekt určenia a prípadnej zmeny počtu kontajnerov, resp. počtu intervalov odvozu podľa normatívu určeného v VZN č. 4/2016. Zároveň je však potrebné poukázať na povinnosť poplatníka (resp. v danom prípade správcu nehnuteľnosti)

zmenu v počte producentov odpadu vo vzťahu k správnemu orgánu uplatniť včas a riadnym spôsobom, čo v prípade podmienok množstvového zberu odpadu na území hlavného mesta v rozhodnom čase znamenalo oznámenie a preukázanie zmeny počtu reálnych producentov odpadu (obyvateľov bytových domov) podľa § 7 VZN č. 4/2016. V zmysle ods. 2 predmetného ustanovenia VZN bolo povinnosťou hlavného mesta žiadosť správcu nehnuteľnosti o zmenu v systéme zapojenia posúdiť a v prípade riadneho (t. j. relevantne preukázanej zmeny) a včasného (t. j. zmena preukázaná v štádiu rozhodovania o podmienkach poplatníka v systéme zberu odpadu) preukázania zmeny počtu producentov odpadu bolo úlohou správneho orgánu na danú zmenu prihliadať, a v rámci vydaného stanoviska zmenený stav prispôsobiť podmienkam určovania počtu kontajnerov, resp. počtu intervalov odvozu v zmysle § 9 ods. 1 písm. c) VZN č. 4/2016.

57. Aj napriek skutočnosti vyplývajúcej z tvrdení žalobcu ako aj z obsahu predloženého administratívneho spisu o tom, že žalobca od času poslednej akceptovanej zmeny zapojenia v systéme zberu komunálneho odpadu (súhlasné stanovisko vydané dňa 06.05.2011) podal niekoľko žiadostí o zmenu či uplatnil ďalšie prostriedky, ktorými sa snažil dosiahnuť zmenu počtu kontajnerov (napr. námietky proti výzvam na zaplatenie nedoplatku na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady), k formalizovanej zmene podmienok zapojenia žalobcu v systéme zberu nedošlo. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že ak bol správny orgán podľa žalobcu nečinný, resp. ak mal žalobca námietky proti spôsobu vybavenia jeho žiadostí a iných podaných podnetov, bolo jeho v možnostiach brániť sa proti prípadnému zásahu do svojich práv príslušnými opravnými prostriedkami či inými inštitútmi vyplývajúcimi zo zákonnej úpravy administratívneho konania či správneho súdneho konania. Prípadnú žalobcom načrtnutú nečinnosť správneho orgánu (ktorá v tomto štádiu nebola správnemu súdu nijakým spôsobom preukázaná), však nemožno automaticky považovať za akceptáciu (prezumovaný súhlas) správneho orgánu so zmenou podmienok zapojenia žalobcu v systéme zberu odpadu prejavujúcu sa znížením počtu kontajnerov.

58. Za akceptáciu zmeny počtu kontajnerov nemožno považovať ani úvahy žalobcu viazané na prípadnú úpravu vyplývajúcu z § 4 ods. 3 VZN č. 12/2001. Z obsahu administratívneho spisu správny súd nezistil, že by boli v čase účinnosti predmetného ustanovenia (t. j. do 31.12.2012) splnené podmienky na jeho aplikáciu. Pokiaľ žalobca v skutkových okolnostiach poukazoval na dohodu medzi ním a spoločnosťou OLO a.s., Bratislava ako na dohodu s „oprávnenou osobou“, takúto dohodu nielenže nepreukázal, ale uvedená dohoda by pre potreby § 4 ods. 3 VZN č. 12/2001 v rozhodnom čase bola irelevantná, keďže predmetnú spoločnosť nie je možné považovať za „oprávnenú osobu“, na ktorú sa podmienky predmetného ustanovenia VZN č. 12/2001 viazali.

59. Správca poplatku pri určovaní výšky poplatku v rozhodnom čase vychádzal podľa v spojení s a VZN č. 13/2012 v znení VZN č. 14/2016 z preukázaných údajov o sadzbe, počte nádob a počte odvozov vyplývajúcich zo zapojenia poplatníka (správcu nehnuteľnosti) v systéme zberu. Podľa názoru správneho súdu v danom štádiu konania, t.j. v rámci fázy rozhodovania o určení výšky poplatku, nie je v možnostiach správcu poplatku v rozpore s preukázaným stavom zapojenia žalobcu do systému zberu odpadu (súhlasné stanovisko vydané dňa 06.05.2011), vyhodnocovať skutočnosti, ktoré by prichádzali do úvahy ako relevantné pre určenie počtu kontajnerov a intervalu odvozu podľa VZN č. 4/2016. Inými slovami, prípadná zmena počtu producentov odpadu (obyvateľov bytových domov) sa v danom administratívnom konaní mala prejaviť ako relevantná skutková okolnosť spôsobom upraveným v VZN č. 4/2016, t. j. vydaním súhlasného stanoviska na podklade žiadosti správcu nehnuteľnosti a po posúdení správnym orgánom, čím by došlo k zmene zapojenia žalobcu v systéme zberu odpadu pri aplikácii VZN č. 4/2016 buď zmenou počtu kontajnerov, prípadne zmenou intervalu odvozu odpadu. Až takto formalizovaná zmena by sa následne prejavila v rozhodnutí správcu o určení výšky poplatku podľa podmienok uvedených v v spojení s a VZN č. 13/2012 v znení VZN č. 14/2016.

60. Súhrnom uvedeného správny súd uvádza, že podstatným pre posúdenie správnosti určenia poplatku správcom boli v danom prípade relevantné údaje vyplývajúce z formalizovaného podkladu - súhlasného stanoviska vydaného dňa 06.05.2011, z ktorého vyplývajú podmienky zapojenia žalobcu do systému zberu v počte 3 kontajnerov s intervalom odvozu dvakrát týždenne.

61. Správny súd posúdil prvostupňové rozhodnutie správcu poplatku o určení výšky poplatku v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného, pričom dospel k záveru, že poplatok bol v danom prípade určený správne, v intenciách v spojení s a VZN č. 13/2012 v znení VZN č. 14/2016. Správca poplatku pri jeho určovaní vychádzal zo súčinu hodnoty stanovenej sadzby (16.590 eur/nádoba s objemom 1.100 l), z počtu zberných jázd (2 týždenne, t.j. 104 ročne) a z počtu kontajnerov (3) tak, ako to vyplývalo z podmienok zapojenia žalobcu do systému zberu odpadu v rozhodnom období.

62. Žalobná argumentácia žalobcu v súvislosti s nesprávne určenou výškou poplatku v majoritnej časti smerovala voči deklarovanému počtu 3 kontajnerov, ktorú argumentáciu považoval správny súd, s prihliadnutím na vyššie uvedené závery týkajúce sa okolností určovania počtu kontajnerov, za nedôvodnú.

63. Za nedôvodnú považoval správny súd aj žalobnú argumentáciu žalobcu týkajúcu sa určenia poplatku v štvrťročných splátkach. Žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia doplnil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v tom zmysle, že správca poplatku pristúpil k unifikácii spôsobu úhrady poplatku a všetkým platiteľom za bytové domy určil povinnosť úhrad v štvrťročných splátkach, pričom konal v súlade s v spojení s predmetného zákona, ako aj v súlade s VZN č. 14/2016. So snahou správcu poplatku o jednotné nastavenie úhrad nijako nekoliduje ani skutočnosť, že žalobca je spoločenstvom vlastníkov a vykonáva správu bytového domu. Podľa sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní uhrádzať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru mesačne vopred na účet domu v banke. Odvoz odpadov patrí medzi takéto plnenia ( posledná veta ) a výber úhrad za tieto plnenia na mesačnej báze od vlastníkov a následná úhrada miestneho poplatku spoločenstvom vlastníkov bytového domu na štvrťročnej báze nijako nekoliduje s povinnosťami spoločenstva vlastníkov, ani s povinnosťami samotných vlastníkov (rovnako ako nekolidovala ani pri mesačnej splátke miestneho poplatku).

64. Napokon ako dôvodná neobstojí ani námietka nepreskúmateľnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v rámci podanej žaloby poukázal na ním vnímaný dôvod pre zrušenie prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia podľa , v tejto súvislosti však neprodukoval žiadne konkrétne skutkové či procesné okolnosti, ktoré by mali preukazovať uvádzanú vadu rozhodnutí správnych orgánov. Posúdením správnej žaloby podľa jej obsahu ( ) správny súd ustálil, že ako prípadná okolnosť nepreskúmateľnosti by sa v danom prípade mohla žalobcovi javiť, s prihliadnutím na jeho žalobnú argumentáciu, časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného súvisiaca s určením počtu producentov odpadu v počte 176 osôb (str. 11 napadnutého rozhodnutia). Ako však uviedol správny súd vyššie, otázka počtu osôb ako prípadných producentov odpadu v tomto štádiu konania (pri určovaní výšky poplatku), nemá bez predchádzajúceho formalizovaného prenesenia tejto okolnosti do zmeny v systéme zberu odpadu priamu relevanciu; počet osôb 176 bol určený priamo žalobcom (zápisnica z kontroly naplnenia kontajnerov vykonanej dňa 06.05.2011) a od času vydania súhlasného stanoviska Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, oddelenie životného prostredia zo dňa 06.05.2011, nedošlo k relevantnej zmene v zapojení žalobcu do systému zberu odpadu (bližšie odseky 55. až 59. odôvodnenia tohto rozhodnutia).

65. Správny súd, pri absencii pochybností o správnosti postupu správcu poplatku a žalovaného a zároveň po posúdení nedôvodnosti podanej správnej žaloby, túto v celom rozsahu zamietol.

66. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 67. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§

439 ods. 1 v spojení s , a /. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).