Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-264-2015.pdf
PDF · 116.33 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/264/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: KESIDY s.r.o., so sídlom Trebišov, Sládkovičova 1/1562, IČO: 46 045 082, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zaleta, advokát, s.r.o., Košice, Ťahanovské riadky 25, IČO: 36 578 291, proti žalovanému: P. P., X. XX, F. XXX XX, o zaplatenie 146,85 eur s prísl. takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 100 eur od 18.5.2013 do zaplatenia,
u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v bode 6.2 zmluvných podmienok: „ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú pôžičku a k nej prislúchajúcu odplatu riadne a včas podľa článku 5týchto podmienok, veriteľ je oprávnený požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy + 10 eur vo forme režijného poplatku za administratívne a poštovné výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s vybavovaním upomienok“, je ako neprijateľná, n e p l a t n á ,
v prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a ,
žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,10 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 18,48 eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.6.2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 136,85 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 19.3.2013 uzavrel zmluvu o pôžičke. Žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému pôžičku vo výške 100 eur. Žalovaný sa zaviazal túto sumu žalobcovi vrátiť do 10.4.2013 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti, a za poskytnutie pôžičky vo výške 19 eur, táto odplata mala charakter dohodnutých úrokov z pôžičky a bola taktiež dohodnutá písomne, ako samotná zmluva. Celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal v dohodnutej lehote splatiť, bolo 119 eur.
K uzavretiu zmluvy došlo takým spôsobom, že žalovaný poslal elektronickú žiadosť o poskytnutie pôžičky prostredníctvom formulára zverejneného na webovej stránke žalobcu. Žalovaný pred odoslaním žiadosti označením príslušného okienka vyjadril svoj bezvýhradný súhlas so spracovaním svojich osobných údajov, potvrdil, že sa riadne oboznámil so všetkými zmluvnými podmienkami žalobcu uverejnenými na internetovej stránke a potvrdil, že zo zmluvnými podmienkami bez výhrad a dobrovoľne súhlasí. Bez potvrdenia oboznámenia sa s vyššie uvedenými skutočnosťami by automatizovaný systém internetovej stránky neumožnil zaslať žiadosť.
Žalobca na základe doručenej žiadosti žalovaným, schválil žiadosť o poskytnutie pôžičky žalovanému a vytvoril na internetovej stránke jeho osobný účet výlučne žalovanému a vygeneroval žalovanému na náhodnej báze prihlasovacie meno a heslo na prístup k jeho osobnému účtu.
Ďalej žalobca uviedol, že poskytuje špeciálny druh pôžičiek, tzv. mikropôžičky, pri ktorých požičaná suma spravidla nepresiahne 200 eur. Pôžičky sú splatné vždy vo vopred stanovenej a stranami dohodnutej lehote 10, 20 alebo 30 dní. Žalobca je podnikateľským subjektom, účtuje si za poskytnutie pôžičky pevnú čiastku, ktorá nenarastá.
Pôžičky poskytnuté žalobcom nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Žalobca poskytuje výlučne úvery s dobou splatnosti 20 dní.
V nadväznosti na to platí, že žalobca má postavenie tzv. „iného veriteľa“ podľa § 2 pís. c/ /zákona o spotrebiteľských úveroch a ním poskytované pôžičky majú charakter takzvanej pôžičky, ktorá nie je spotrebiteľským úverom, podľa § 24 ods. 1 zákona.
Žalobca ponúka svoje služby na diaľku prostredníctvom internetovej stránky a potencionálny klient tam získa potrebné informácie, najmä suma poskytovanej pôžičky, RPMN, doba splatnosti, spôsob obdržania peňazí, výška odplaty, respektíve poplatkov za poskytnutú pôžičku, celková výška sumy, ktorú musí klient uhradiť v stanovenej lehote splatnosti, spôsob splatenia poskytnutej pôžičky vrátane odplaty, zmluvné podmienky, informácie pre klienta ako spotrebiteľa v zmysle § 4 ods. 1 zákona 266/2005, zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku informácie poskytovateľa pôžičky
Žalobca má za to, že nepochybne preukázal platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke elektronickou formou, ako aj splnenie svojej povinnosti poskytnúť pôžičku. Žalobca žalovaného 3 dni pred dňom splatnosti pôžičky SMS správou informoval o blížiacom sa termíne splatnosti dlhu, napriek tomuto upozorneniu žalovaný dlžnú sumu žalobcovi v stanovenej lehote nevrátil, ani žalobcu nekontaktoval ohľadne možnosti odloženia splatnosti, respektíve dohody o náhradnom termíne zaplatenia.
Po márnom uplynutí termínu splatnosti pôžičky žalobca žalovaného vyzýval k zaplateniu splatného dlhu SMS správou a súčasne aj písomnou upomienkou zo dňa 23.4.2013. Žalobca upomienkou stanovil posledný termín uhradenia pohľadávky 17.5.2013 a zároveň druhou upomienkou v zmysle čl. 6.2 zmluvných podmienok uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy a nárok na úhradu paušálneho režijného poplatku za administratívne a poštovné výdavky súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške 10 eur. Dohoda o zmluvnej pokute bola uzatvorená platne, keďže podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka „písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo a elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Právny úkon má teda umožniť určenie osoby, ktorá právny úkon urobila - ma urobiť určiteľnosť/identifikovateľnosť konajúceho“. Zákon nežiada, aby tieto prostriedky totožnosti konajúceho aj reálne dokázali spôsobom, ktorý nepochybne preukáže jeho totožnosť. To by bolo možné len notárskym overením totožnosti, čo by bola požiadavka presahujúca potrebnú mieru opatrnosti pri bežnom úkone, akým je zmluva o pôžičke. Uzatvorenie zmluvy elektronickou formou umožňuje určenie osoby - prostredníctvom identifikačných údajov, ktorými je vylúčené ju zameniť s niekým iným.
Žalovaný doposiaľ neuhradil ani len časť dlžnej sumy, žalobca má za to, že nepochybne preukázal vznik pohľadávky voči žalovanému tvorenej nárokmi na istine 100 eur, odplata vo výške 19 eur, zmluvná pokuta 15 % z dlžnej sumy po zaokrúhlení nadol v prospech žalovaného vo výške 17,85 eur, režijný poplatok za administratívne a poštové výdavky (článok 6.2 zmluvných podmienok spoločnosti) vo výške 10 eur, úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 119 eur od 18.5.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.7.2015 a uviedol, že zmluvu, o ktorú oprel žalobca svoj nárok, videl prvýkrát. Na tejto zmluve sa nenachádza jeho podpis, táto zmluva mu nebola doručená a tiež zo strany žalobcu mohlo kedykoľvek dôjsť k zmene predmetnej zmluvy tak, aby spĺňala náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Zároveň predložená zmluva neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z.z. čo v spojení s §
11 ods. 1 písm. b/ toho istého zákona robí poskytnutý úver bezúročný a bez poplatku. Zároveň požiadal súd o preskúmanie predmetnej zmluvy aj s ohľadom na ostatné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä na formu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za neprimeranú výšku poskytnutej odplaty za tento úver v prípade, ak súd by vyhovel návrhu žiadal o poskytnutie splátkového kalendára vzhľadom na to, že je nezamestnaný a na dávke hmotnej núdzi.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,-eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže vo veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 O.s. p..
Súd sa vo veci oboznámil listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to návrhom, výpisom z internetovej stránky - administrácia, výpisom z internetovej stránky preukazujúcim potvrdenie súhlasu so zmluvnými podmienkami a zároveň súhlasu so zmluvou o pôžičke a súhlasu s rozhodcovskou zmluvou a formulárom pre štandardné informácie o pôžičke, výpisom z osobného účtu pôžičke VS XXXXXX, zmluvou o pôžičke zo dňa 19.3.2013, zmluvnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery, výpisom z účtu Slovenskej sporiteľne a.s., upomienkou zo dňa 23.4.2013 a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca súhlasil prostredníctvom svojho právneho zástupcu s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a opätovne zdôvodnil opodstatnenosť nároku s tým, že žalobca má za preukázané, že poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Úver poskytnutý žalovanému nie je spotrebiteľským úverom. Na vzťah medzi žalobcom a žalovaným teda nemožno aplikovať ustanovenia obmedzenia a povinnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Vo vzťahu primeranosti odmeny za poskytnutie úveru uviedol, že nemožno posudzovať len výlučne podľa ukazovateľa RPMN, pretože tento ukazovateľ je možno použiť pri bežne poskytovaných úveroch, kde doba splácania a výška úveru je niekoľkonásobne vyššia a kde je niekoľkonásobne nižšie riziko
Primeranosť odmeny nemožno skúmať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri odmene za poskytnutie úveru sa zjavne jedná o „cenu hlavného predmetu plnenia“. Táto zmluvná podmienka bola vyjadrená určito, jasne a zreteľne - odmena je fixná a nemení sa, bola niekoľkokrát viditeľne uvedená materiáloch poskytnutých žalovanému. Má preto za to, že na daný prípad sa nemôžu uplatňovať ani ustanovenia o neplatnosti neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, zákon § 53 ods. 1 Občianskeho zákona jednoznačne uvádza, že podmienky hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny nemožno skúmať z pohľadu ich primeranosti. Ďalej poukázal na to, že zmluva o pôžičke bola uzavretá elektronickými prostriedkami, spôsobom, ktorý je v súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je písomná forma právneho úkonu zachovaná, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Takisto zmluvná pokuta bola rovnako ako samostatná zmluva uzatvorená platne písomnou formou požadovanou podľa § 544 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je primeraná predstavuje len 15 % z dlžnej sumy. Podľa § 53b Občianskeho zákonníka: "ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis ". Vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v § 3 ods. 1 upravuje: ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu: - prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenú, podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Podľa § 3 ods. 1 tohto nariadenia je trojnásobok cca 27 % z dlžnej sumy. Sankcie, ktoré si žalobca uplatňuje predstavujú zmluvnú pokutu 15 % a úroky z omeškania 9 %. Argumentácia žalobcu bola v plnej miere potvrdená aj Krajským súdom v Košiciach v uznesení k sp.zn. 11Co 248/13, ktorým súd rozhodol o odvolaní v obdobnom prípade.
Elektronickú žiadosť o pôžičku vyplnil žalovaný dňa 19.3.2013 o 14.39 hod., kde požiadal o pôžičku 100 eur s dobou splatnosti 20 dní dňa 10.4.2013. Formulár vypĺňal ako fyzická osoba. Potvrdil, že
sa oboznámil a súhlasí so zmluvnými podmienkami a zmluvou o pôžičke ako aj s Formulárom pre štandardné informácie o pôžičke.
Pôžičku žiadal zaslať na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z detailu obratu súd zistil, že z bankového účtu Slovenskej sporiteľne a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX bola na účet uvedený žalovaným poukázaná suma 100 eur dňa 19.3.2013.
Zmluva o pôžičke VS XXXXXX zo dňa 19.3.2013 je vyhotovená na štandardnom, formulárovom tlačive žalobcu a je v nej uvedené, že je uzavretá podľa § 24 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné podmienky pre pôžičky poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou žalobcu.
V zmysle zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku v celkovej výške 100 eur a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi odplatu za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 19 eur. Pôžička mala byť vrátená jedinou splátkou do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola pôžička bankovým prevodom poskytnutá na účet. RPMN je uvedená vo výške 2291,84 %.
Zmluvné podmienky pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky so splatnosťou 20 dní spoločnosťou navrhovateľa sú formulované samostatne a obsahujú údaje týkajúce sa zmluvy o pôžičke, splatenia pôžičky, dôsledkov nesplatenia pôžičky, odstúpenie od zmluvy, poskytnutie pôžičky, odplaty, RPMN, zodpovednosti a postupu pri riešení sporov.
Z obsahu bodu 6.2 zmluvných podmienok súd zistil, že ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú pôžičku a k nej prislúchajúcu odplatu riadne a včas, je veriteľ oprávnený požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15% z dlžnej sumy plus jednorazovú paušálnu náhradu 10 eur za administratívne, poštové a telekomunikačné výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s kontaktovaním dlžníka a zasielaním upomienok. Veriteľ môže vyžadovať zaplatenie zmluvnej pokuty po uplynutí 7 dní odo dňa splatnosti pôžičky.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke (ďalej len " zákona o spotrebiteľskom úvere "), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľskom úvere, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
Podľa § 2 písmena c) zákona o spotrebiteľskom úvere, iným veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľskom úvere, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písmeno a) b) zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke (ďalej len " OZ "), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1,2,3 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods.1,2 ,3 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi.
Vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke vo výške 100 eur splatnej 10.4.2013. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená ako spotrebiteľský úver podľa § 24 zákona o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobca mal charakter tzv. iného veriteľa, nakoľko pôžička sa musela splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania posúdil súd ako spotrebiteľské, nakoľko žalobca poskytol pôžičku žalovanému v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný bol v postavení fyzickej osoby, občana, ktorému bola pôžička poskytnutá na jeho osobné účely. Vzhľadom na uvedené aplikoval súd na posudzovanie právnych vzťahov nielen zákon č. 129/2010 Z.z. ale aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že na uvedenú pôžičku nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko priamo tento zákon vo svojom § 24 ods. 1 uvádza, že ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 tohto zákona sa vzťahujú aj na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom. Preto súd s poukazom na uvedené posúdil obsah predmetnej zmluvy o pôžičke podľa týchto ustanovení.
V prvom rade súd poukazuje na to, že v zmysle bodu 1 zmluvy, žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku, pričom v bode 2 zmluvy je už vyčíslená odplata za poskytnutie pôžičky vo výške 19 eur.
V zmysle § 658 ods. 1 OZ možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Je teda zrejmé, že predmetná pôžička nebola dohodnutá bezúročne, ale za odplatu, ktorou môžu byť len úroky, ktoré ale musia byť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i ) zákona o spotrebiteľskom úvere presne určené úrokovou sadzbou.
Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahovala údaj o tejto úrokovej sadzbe, pričom ide o podstatnú náležitosť, ktorú zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, považuje sa tento úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Súd vyslovil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 6.2. zmluvných podmienok je neplatná, a to s poukazom na to, že 15 % z dlžnej sumy je neprijateľná podmienka, keď si žalobca uplatnil už aj odplatu 19 eur, taktiež je neprijateľné požadovať 10 eur ako režijný poplatok za administratívne a poštovné výdavky. Toto dojednanie účastníkov vnáša do práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu bezpochybne značnú nerovnováhu a to pre spotrebiteľa neprehľadnú výšku zmluvnej pokuty, táto je nezrozumiteľná a ťažko vypočítateľná a tým si nemôže spotrebiteľ dôsledky nesplnenia si svojich zmluvných povinností pre seba vyčísliť. Súd preto tieto zmluvné podmienky považoval za absolútne neplatné aj pre rozpor s dobrými mravmi. Z tých istých dôvodov súd považoval za neplatné aj dojednanie účastníkov o rôznych pokutách a poplatkoch, ktorých výška pre spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy vôbec nemohli byť prehľadné a dokonca dodávateľ zaťažil spotrebiteľa aj rôznymi poplatkami, čo potom znamená, že zmluvné podmienky boli tak koncipované, aby všetky riziká podnikania v podstate znášal spotrebiteľ aj keď je v tomto právnom vzťahu slabšou zmluvnou stranou.
Dodávateľ pri uzatváraní zmluvy nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Súd má za to, že zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi individuálne dohodnutá, nakoľko nie je obsahom zmluvy, ale len zmluvných podmienok, ktoré sú formulované všeobecne pre všetky spotrebiteľské úvery a dané vopred, a teda spotrebiteľ nemá možnosť nijako ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje súd zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur, nakoľko mal preukázané, že suma v uvedenej výške bola zaslaná na účet žalovaného na základe jeho žiadosti o poskytnutie pôžičky a žalovaný ani nenamietal, že by dlžnú sumu vrátil.
V prevyšujúcej časti, t.j. v časti odplaty a zmluvnej pokuty, súd návrh zamietol, keďže úver vyhodnotil pre vyššie citované nedostatky za úver bez úrokov a poplatkov a zmluvnú pokutu za neplatnú.
Podľa § 517 ods. 1,2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vzhľadom na to, že žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, dostal sa tak do omeškania a súd priznal žalobcovi úroky z omeškania, ktoré vyčíslil v súlade s nariadením č. 87/1995 Z.z., a to z priznanej sumy 100 eur. Úroky z omeškania zo sumy presahujúcej 100 eur ( návrh bol zo sumy 119 eur ) súd zamietol.
Žalobca si uplatnil náhradu trov konania, o ktorých súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. S poukazom na čiastočný úspech navrhovateľa súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ust., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd priznal v konaní pomerne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, spočívajúcu v pomernej časti zaplateného súdneho poplatku.
Žalobca požadoval zaplatenie sumy 146,85 eur, priznané mu bolo 100 eur. Úspech žalobcu tak predstavuje - 68,49 % a neúspech - 31,51 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje výšku 36,98 % a v takomto rozsahu mu patrí náhrada zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur, teda 6,10 eur.
Uplatnené trovy konania žalobcu okrem náhrady za zaplatený súdny poplatok za návrh, spočívali v trovách z titulu právneho zastúpenia žalobcu advokátom v sume 49,98 eur právnej služby, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby á - 16,60 euro + 2 x režijný paušál 8,39 eur, pričom zo sumy 49,98 eur 36,98 % predstavuje sumu - 18,48 eur. Z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pretože žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal o poskytnutie možnosti zaplatiť dlh v splátkach, avšak svoje tvrdenie ohľadom svojej nezamestnanosti, prípadne poberania len dávky hmotnej núdzi, nijakým dôkazom nepodložil, súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 100 eur a trov konania v jednej sume.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.