Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-3-2022.pdf
PDF · 108.63 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/3/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu BB Kart, s. r. o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Cementárenská cesta 16, IČO: 36057894, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Takáčom, PhD., Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Horná 51, IČO: 42301688 proti žalovanému 1/ OBALOTAVA a. s., 976 13 Slovenská Ľupča, Slovenská Ľupča 995, IČO: 00591823, 2/ OTAVIUS spol. s r. o., so sídlom 976 13 Slovenská Ľupča, Cambelová 13, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 50376837, žalovaní 1/ a 2/ zast. advokátkou JUDr. Máriou Bellákovou, Advokátska kancelária 974 01 Nemce, Nemčianska cesta 95, IČO: 45029504, o zákaz neoprávneného zásahu do autorských práv, náhradu škody a poskytnutie primeraného zadosťučinenia a ochranu proti nekalej súťaži, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Ca/3/2018-202 zo dňa 28. 07. 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných 1/ a 2/: A. Uloženia povinnosti žalovanému v 1/ rade zdržať sa vyhotovenia a rozmnožovania, ako aj verejného rozširovania nástennej mapy sveta v mierke 1:55 400 000 a 1:62 500 000, ako aj vyhotovovania iných máp, ktoré by predstavovali plagiát - napodobneninu diela žalobcu Svet - politická mapa, ISBN 978-80-89134-46-5. B. Uloženia povinnosti žalovanému v 2/ rade zdržať sa konania, ktorým by obsahovo pozmeňoval dielo žalobcu Svet - politická mapa, ISBN 978-80-89134-46-5, ako aj konania, ktorým by sa označoval za autora/vydavateľa diela žalobcu Svet - politická mapa, ISBN 978-80-89134-46-5, resp. jeho napodobneniny a zdržal sa verejného rozširovania nástennej mapy sveta v miere 1:55 400 000 a 1:62 500 000 ako aj iných máp, ktoré by predstavovali plagát - napodobneninu diela žalobu Svet - politická mapa, ISBN 978-80-89134-46-5. C. Uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ na svoje náklady stiahnuť z obchodovania a zničiť všetky vyhotovenia a rozmnoženiny nástennej mapy sveta v mierke 1:55 400 000 a 1:62 500 000, ako aj iných máp, ktoré by predstavovali plagiát - napodobneninu diela žalobcu Svet - politická mapa, ISBN 978-80-89134-46-5. D. Uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi reálnu škodu zodpovedajúcu zvyčajnej výške odmeny za poskytnutie licencie oprávňujúcej žalovaných 1/ a 2/ nakladať s dielo v rozsahu a v čase neoprávneného zásahu do ich autorského práva. Výšku tejto
zvyčajnej odmeny upresnil podaním doručeným súdu dňa 10. 12. 2018 na sumu 2 340 eur (1 950 eur + DPH). E. Uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 10 000 eur.
2. Uvedených nárokov sa žalobca domáhal na základe tej skutočnosti, že je nositeľom autorských práv k dielu: Svet - politická mapa, ISBN978-80-89134-46-5, ktoré bolo prvýkrát publikované pre denník Pravda v roku 2012 a rovnako aj v roku 2013, a to v mierke 1:48 500 000. Pre voľný predaj bolo vydané v roku 2016 spolu s čiarovým kódom EAN a ISBN kódom. Žalobca poskytol žalovanému v 1/ rade tlačové dáta tejto mapy vo formáte PDF z dôvodu skúšobnej tlače na jeho tlačiarenskom stroji dňa 25. 05. 2015, čím mu bola poskytnutá licencia za licenčný poplatok na jednorazovú skúšobnú tlač vo formáte B1. Žalovaný v 1/ rade začal tlačiť nástenné mapy sveta vo veľkosti 1:55 400 000 a 1:62 500 000 na komerčné účely. K ďalšiemu neoprávnenému zásahu z jeho strany došlo tým, že ako autor, resp. vydavateľ diela, bol uvedený žalovaný v 2/ rade, ktorý napodobneninu diela predával na internetovom obchode www.otavius.sk v mierke 1:62 500 000 za 4,50 eur kus Vzhľadom na kartografickú kvalitu mapy, ako aj obvyklé ceny obdobných máp, sa jednalo o výrazne podhodnotenú cenu. Týmto spôsobom sa žalovaní dopustili aj nekalosúťažného konania v zmysle § 44 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, keď konali v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa uvedených nárokov domáhal z titulu neoprávneného zásahu do autorského práva podľa § 58 Autorského zákona a nekalosúťažného konania podľa § 53 Obchodného zákonníka. Náhrady škody sa domáhal v zmysle § 442 ods. 2 OZ vo výške obvyklej odmeny za poskytnutie licencie.
3. Žalovaní v konaní tvrdili, že nikdy netvrdili, že sú autormi diela. Licencia žalovanému v 1/ rade bola poskytnutá na odskúšanie nového ofsetového stroja a novej ÚV technológie, pričom licenčná zmluva nebola písomná, žalobca si nevyhradil žiadne obmedzenia pre používanie poskytnutých dát, nešpecifikoval žiadne podmienky, na ktorých by trval. Tlačiarenský stroj mal vysokú rýchlosť tlače (16 000 výtlačkov za hodinu), pričom výtlačky mali slúžiť na prezentáciu novej technológie a prieskum trhu umiestnením niekoľkých výtlačkov na trhu. Žalovaný 1/ poprel , že by tlačil mapy na komerčné účely a ich cena svedčí o tom, že sa len snažil získať späť značné vynaložené náklady na tlač. Žalovaného v 2/ rade neuviedol ako autora, len ako predajcu.
4. Okresný súd predovšetkým riešil otázku právnej kvalifikácie nároku žalobcu. Mal za to, že z dispozičného princípu sporového procesu vyplýva žalobcov záujem na deklarovaní povinnosti voči žalovanému z konkrétneho žalobného dôvodu (právnej kvalifikácie skutkového deja opísaného v žalobe), a preto nebude možné proti vôli žalobcu priznať právo na súdnu ochranu z iného žalobného dôvodu, než ktorý si žalobca v žalobe uplatnil. V tomto smere okresný súd poukázal na komentár k Civilnému sporovému poriadku, jeho ustanoveniu § 131, strana 480, autor Števček a spol. Ďalej súd dospel k záveru, že hoci zo žaloby vyplynulo, že sa žalobca domáha svojich nárokov podľa Autorského zákona z titulu ochrany autorských práv k dielu, vo vyjadrení zo dňa 29. 03. 2019 a na prvom pojednávaní vo veci právne kvalifikoval svoj nárok ako nárok z nekalosúťažného konania v zmysle § 44 Obchodného zákonníka a § 53 Obchodného zákonníka v súvislosti s porušením jeho autorských práv. Predmetom sporu boli teda nároky žalobcu vychádzajúce z porušenia jeho majetkových práv upravených v ust.§ 18 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona a § 17 ods. 1 písm. a), c), d) a § 18 ods. 2, 3, 4 zákona 618/2003 Z. z., ktoré konanie žalobca subsumoval pod skutkovú podstatu nekalosúťažného konania upravenú v ust. § 44 Obchodného zákonníka. Súd preto vzhľadom na prejav vôle žalobcu, zastúpeného advokátom, posudzoval nárok žalobcu z hľadiska ustanovenia § 44 a nasl. Obchodného zákonníka. Uviedol, že jednotlivé skutkové podstaty hospodárskej súťaže, ktoré sa považujú za nekalú súťaž podľa § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka, sú vymenované v tomto zákonnom ustanovení len demonštratívne. Preto sa zaoberal otázkou, či možno skutkovú podstatu porušenia autorského práva v ustanoveniach Autorského zákona citovaných žalobcom v žalobe považovať za skutkovú podstatu nekalej súťaže v zmysle ustanovenia § 44 Obchodného zákonníka. Okresný súd poukázal na to, že všeobecne je možné inštitút nekalej súťaže použiť aj v prípade, ak ide o ochranu takých práv, ktoré súvisia s právami upravenými v osobitných predpisoch upravujúcich ochranu duševného vlastníctva, vrátane Autorského zákona. Jednoznačná odpoveď však z textu zákona ani komentára, prípadne dôvodovej správy k zákonu nevyplýva (bod 40. dôvodov napadnutého rozsudku). Vzápätí však súd skonštatoval, že podľa právnej teórie právna úprava nekalej súťaže sa použije, ak ochranu nemožno dosiahnuť osobitnými predpismi, ktoré upravujú ochranu jednotlivých predmetov duševného vlastníctva
a zároveň sú splnené podmienky pre poskytnutie ochrany predpismi o nekalej súťaži. V tomto smere okresný súd poukázal na publikáciu Základy práva duševného vlastníctva, autor Peter Vojčík a spol., strana 301. Na základe uvedeného potom okresný súd dospel k záveru, že aj keby sa vzťah medzi stranami mal posúdiť ako vzťah súťažiteľov na trhu, ochrany porušených práv, ktorých sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ vo formulácii svojich žalobných petitov domáhal v zmysle ustanovenia § 53 Obch. zákonníka, sa mohol domáhať priamo v zmysle ustanovenia § 58 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z, prípadne ust. § 56 odst.1 zák. č. 618/2003 Z. z. V danom prípade sa nejedná o nároky, ktorých by sa žalobca nemohol domáhať priamo podľa citovaných ustanovení Autorského zákona z titulu porušenia autorských práv, a preto domáhanie sa ochrany z dôvodu nekalej súťaže súd nepovažoval za dôvodné .
5. Napriek vyššie uvedenému právnemu názoru okresný súd posudzoval žalobu aj z hľadiska posúdenia jej dôvodnosti podľa Autorského zákona, najmä či dielo: Svet - politická mapa, ISBN 978-80-89134-34-5, nie je tzv. zamestnaneckým dielom, a kto je nositeľom majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu. Poukázal na ust. § 6 ods. 1 Autorského zákona č. 618/2003 Z. z., podľa ktorého autorom môže byť len fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila, keďže dielo v zmysle autorského zákonníka je výsledkom duševnej tvorivej činnosti. Iná osoba než autor môže vykonávať majetkové práva autora vrátane práva na použitie, rozmnoženie, rozširovanie, na odmenu pri ďalšom predaji, na primeranú odmenu a na náhradu odmeny, len ak preukáže dôvod nadobudnutia týchto majetkových práv či už na základe zákona, alebo dohody. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu bolo kartografické dielo, musel by žalobca tvrdiť a preukázať, že sa jednalo o dielo v zmysle § 50 AZ č. 618/2003 Z. z., na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele. V tom prípade by bola preukázaná jeho vecná aktívna legitimácia v spore, ak nebolo dohodnuté medzi ním a autorom inak. Žalobca toto ani netvrdil. Svoje autorské práva k dielu odvodzoval z pridelenia ISBN a EAN kódu zo dňa 19. 11. 2015 a z uverejnenia mapy ako prílohy denníka Pravda v roku 2012, a tiež zo značky © na uverejnenej mape, ako aj vlastníctva podkladov. Takéto spôsoby nadobudnutia autorských práv právnickou osobou však podľa názoru okresného súdu Autorský zákon nepozná. Súd z listinných dôkazov dospel k záveru, že ISBN a EAN boli Národnou bibliografiou udelená na titul Svet politický, autorka Viera Kolkusová (štatutárka a konateľka žalobcu), dňa 19. 11. 2015, t. j. za účinnosti Autorského zákona č. 618/2003 Z. z v zmysle § 50 Autorského zákona č. 618/2003 Z. z. sa za zamestnanecké dielo považuje dielo vytvorené zamestnancami, prípadne nadobudnuté na základe zmluvy o dielo. Autorský zákon č. 185/2015 Z. z. v ust. § 90, účinný od 01. 06. 2016, považuje síce za zamestnanecké dielo aj dielo vytvorené členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ale v súvislosti s prechodnými a záverečnými ustanoveniami sa na zamestnanecké diela vytvorené do konca roka 2015 uplatňujú skoršie právne predpisy. Okresný súd, teda, na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia vecnej aktívnej legitimácie vo vzťahu k porušeniu jeho autorských majetkových práv. Nepreukázal, že je autorom predmetného kartografického diela, ani že je osobou, ktorá by bola nositeľom práv autora tohto diela v zmysle Autorského zákona. Nemohol sa potom domáhať nárokov z titulu porušenia autorských práv. Žalobu teda zamietol z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu.
6. Stručne sa, teda, dá zhrnúť, že okresný súd žalobu zamietol z toho dôvodu, že domáhanie sa ochrany z dôvodu nekalej súťaže nie je dôvodné, keďže žalobca sa mohol domáhať ochrany podľa Autorského zákona a zároveň pri posudzovaní veci podľa autorského zákona žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keďže nepreukázal, že je autorom predmetného kartografického diela.
7. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 44 a nasl. , § 53 Obchodného zákonníka, podľa § 18 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona, podľa § 17 ods. 1 písm. a), c), d), § 18 ods. 2, 3, 4 zákona č. 618/2003 Z.z. podľa § 58, zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. j), § 50 ods. 1 až 6, § 56 ods. 1 písm. a) až g) zákona č. 618/2003 Z. z., § 90 ods. 1 zákon č. 181/2015 Z. z. Autorský zákona, o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP podľa zásady úspechu v konaní.
8. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t. j. z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Poukázal na to, že žaloba sa netýkala určenia autorstva diela, ale jej cieľom bola ochrana proti neoprávneným zásahom do autorského práva a nekalosúťažného konania zo strany žalovaných. Žalovaní 1/ a 2/ síce namietali autorstvo žalobcu, avšak jednalo sa len o vágne a ničím nepodložené názory a domnienku, ktorými nepreukazovali opak. Predmetné kartografické dielo - mapu žalobca prvýkrát publikoval v roku 2012 a 2013 v denníku Pravda, bez toho, aby niekto namietal do dnešného dňa jeho autorstvo, na uvedenej mape v denníku Pravda všade vo vysvetlivkách figurujú označenia nositeľa autorských práv © BB Kart, s. r. o., spolu s logom žalobcu, a zároveň túto mapu žalobca predložil aj vo formáte s uvedením ISBN a EAN kódom, aby bolo zrejmé, že predmetnú mapu si žalobca neoprávnene neprivlastnil od iného autora, resp. zhotoviteľa kartografických diel. Ako dôkaz tejto skutočnosti predložil v konaní potvrdenie o pridelení ISBN a EAN kódu k predmetnej mape, ktorá bola udelená spoločnosti BB Kart, s. r. o. Kódy boli pridelené žalobcovi, čo vyplýva z predložených dôkazov, ako aj online katalógu Slovenskej národnej knižnice. Žalobca tvrdil, že v konaní uvádzal, že v zmysle Autorského zákona sa za autora považuje fyzická osoba, ktorá je ako autor označená a v prípade, ak sa jedná o právnickú osobu, nositeľom predmetných autorských majetkových práv bude subjekt, ktorý je jej nositeľom z titulu osobitného právneho režimu (napr. zamestnanecké dielo). To, že nato poukazoval, uvádza aj súd vo svojom rozsudku v bode 49 posledná veta, ako aj v bode 22 posledná veta. Následne si však súd v bode 49 odporuje tým, že uvádza, že žalobca vôbec netvrdil, že sa jedná o zamestnanecké dielo, a preto podľa názoru okresného súdu žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Na základe vykonaných dôkazov teda okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že okresný súd nesplnil svoju procesnú povinnosť v konaní predniesť svoje predbežné právne posúdenie prejednávanej veci, a preto žalobcu prekvapilo, že súd žalobu zamietol výlučne na tak elementárnom dôvode, ako je aktívna vecná legitimácia. Súd otázku vecnej legitimácie má riešiť ako základnú prejudiciálnu otázku. Keďže súd v konaní predbežné právne posúdenie veci neuviedol, žalobca považoval jeho postup za procesne nesprávny, a teda súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a znemožnil nesprávnym procesným postupom žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň teda rozhodnutie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Ďalej žalobca namietal, že okresný súd v bode 43 rozsudku bez bližšieho zdôvodnenia uviedol, že v rozpore s dispozičným princípom sporového procesu posudzoval žalobu výlučne z pohľadu autorského práva, aj keď žalobca viackrát v konaní uviedol, že sa jedná o spor z nekalosúťažného konania. Nesúhlasil s právnymi závermi, ktoré si súd osvojil z publikácie Základy práva duševného vlastníctva, autor Peter Vojčík a spol., TYPOPRES, 2004, str. 301, nakoľko ako uvádza aj sám profesor Vojčík vo svojej publikácii „Právo duševného vlastníctva, druhé vydanie, Plzeň: Aleš Čeněk, 2014“, nikde nie je uvedené, že ochrana v zmysle nekalosúťažného konania sa použije iba substitučne v prípade, ak ju nemožno dosiahnuť osobitnými predpismi. Nekalosúťažné konanie sa týka ochrany práv duševného vlastníctva v hospodárskej súťaži, čo v tomto prípade bolo preukázané, a tým sa mal súd aj zaoberať. Súd citoval publikáciu z roku 2004, ktorá je z pohľadu problematiky duševného vlastníctva a nekalej súťaže nanajvýš neaktuálna.
11. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že v zmysle ust. § 50 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. Autorský zákon sa jasne uvádza, že „Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak“. (§ 50 ods. 1 AZ); „Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil súhlas na zverejnenie tohto diela, ako aj na to, aby zamestnávateľ toto dielo uvádzal na verejnosti pod svojím menom, ak nie je dohodnuté inak.“ (§ 50 ods. 3 AZ). Z uvedeného je zrejmé, že právnická osoba ako zamestnávateľ sa priamo zo zákona „ex lege“ stáva nositeľom týchto práv, a teda nadobúda aj aktívnu vecnú legitimáciu v súvislosti s neoprávnenými zásahmi do nich. Právnická osoba má v takomto prípade priamo zo zákona vykonávať predmetné majetkové práva vo svojom mene a na svoj účet, a zároveň priamo zo zákona má právo dielo zverejňovať a uvádzať pod svojím menom. Dôvodom na zverenie výkonu majetkových práv autora priamo zákonom zamestnávateľovi je ochrana jeho investícií a zamestnávateľ, teda, môže bez ďalšieho dielo použiť sám, alebo môže inému udeliť súhlas na použitie a má právo aj na odmenu za takéto použitie (dôvodová správa k § 50 a § 51 zákona č. 618/2003 Z. z.). Podľa uvedenej dôvodovej správy zamestnávateľ je aktívne legitimovaný na domáhanie sa ochrany svojich práv v zákonom ustanovenom rozsahu (§ 57).
12. Žalobca ďalej namietal, že zo strany žalovaných, ale hlavne zo strany súdu, ani raz neodznelo namietanie, resp. otázka aktívnej právnej legitimácie z titulu majetkových práv vyplývajúcich zo zamestnaneckého diela, súd sa touto otázkou počas celého konania vôbec nezaoberal a v prípade, že by žalobca vedel, že súd mal určité pochybnosti ohľadom aktívnej legitimácie, žalobca by bol na to reagoval a predložil relevantné dôkazy. V prípade pochybností zo strany súdu v tomto smere mal súd použiť ust. § 150 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) bez prejednania odvolania na pojednávaní (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov.
14. V súdenej veci nie je sporné, že žalobca sa domáha ochrany - resp. nárokov z nekalo- súťažného konania v zmysle § 44 a § 53 Obchodného zákonníka v súvislosti s porušením jeho autorských práv. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu, v zmysle ktorého sa v danom prípade nejedná o nároky, ktorých by sa žalobca nemohol domáhať priamo podľa ustanovení Autorského zákona z titulu porušenia autorských práv, a preto domáhanie sa ochrany z dôvodu nekalej súťaže podľa Obchodného zákonníka nie je dôvodné. Zo žiadnych ustanovení, či už Autorského zákona alebo Obchodného zákonníka nevyplýva subsidiarita medzi týmito právnymi predpismi. Právny názor okresného súdu je podložený jedine publikáciou Základy práva duševného vlastníctva, autor Peter Vojčík a spol., str. 301 (bod 41 dôvodov napadnutého rozsudku), pričom však okresný súd zároveň (v bode 40 napadnutého rozsudku) skonštatoval, že všeobecne je možné inštitút nekalej súťaže použiť aj v prípade, ak ide o ochranu takých práv, ktoré súvisia s právami upravenými v osobitných predpisoch upravujúcich ochranu duševného vlastníctva, vrátane Autorského zákona, jednoznačná odpoveď však z textu zákona ani komentára, prípadne dôvodovej správy k zákonu nevyplýva. Okresný súd sa tak priklonil k ojedinelému právnemu názoru vyslovenému v odbornej literatúre, s ktorým záverom odvolací súd nesúhlasí práve z tohto dôvodu, že jednoznačná odpoveď, či už z autorského alebo obchodného zákona, prípadne z dôvodových správ k uvedeným právnym predpisom nevyplýva, a teda autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo, alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať, či už podľa ustanovení § 56 zákona č. 618/2003 Z. z. (prípadne § 58 zákona č. 185/2015 účinného od 01. 01. 2016), ale aj podľa ustanovení § 44 a § 53 Obchodného zákonníka. Podmienkou úspešnosti žaloby podľa § 53 Obchodného zákonníka je tá skutočnosť, že práva oprávnenej osoby boli porušené alebo ohrozené nekalou súťažou. Poškodený sa, teda, nápravy môže domáhať buď podľa ustanovení Autorského zákona, alebo v prípade, ak jeho práva boli porušené nekalou súťažou, aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
15. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že sa domáha svojich nárokov podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o nekalej súťaži (§ 44), bude preto úlohou okresného súdu posúdiť, či v súdenej veci ide o občianskoprávnu, alebo obchodnoprávnu vec. Od vyriešenia tejto otázky závisí potom aj otázka zákonného sudcu v konaní.
16. Pokiaľ okresný súd mal za to, že aj keby sa vzťah medzi stranami mal posúdiť ako vzťah súťažiteľov na trhu, ochrany porušených práv, ktorých sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal v zmysle ust. § 53 Obchodného zákonníka, sa mohol domáhať priamo v zmysle ust. § 58 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. prípadne aj podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 618/2003 (bod 42 dôvodov napadnutého rozsudku). V rozpore s tým však potom znie ďalšie tvrdenie okresného súdu, že v danom prípade sa nejedná o nároky, ktorých by sa žalobca nemohol domáhať priamo podľa citovaných ustanovení autorského zákona z titulu porušenia autorských práv, a preto domáhanie sa ochrany z dôvodu nekalej súťaže okresný súd nepovažoval za dôvodné. Rozsudok je v tomto smere zmätočný a nepreskúmateľný pre rozpornosť dôvodov.
17. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že napriek právnemu názoru okresného súdu (bod 33 dôvodov napadnutého rozsudku), teda, že z dispozičného princípu sporového procesu vyplýva aj žalobcov záujem na deklarovaní povinností voči žalovanému z konkrétneho žalobného dôvodu (právnej kvalifikácie skutkového deja opísaného v žalobe), a preto nebude možné proti vôli žalobcu priznať právo na súdnu ochranu z iného žalobného dôvodu, než ktorý si žalobca v žalobe uplatnil, okresný súd sa
zaoberal žalobou aj z hľadiska posúdenia jej dôvodnosti podľa autorského zákona, pričom takýto postup okresný súd náležite neodôvodnil.
18. Odvolací súd, teda, záverom zhrnuje, že žalobca sa môže domáhať ochrany svojich práv, resp. domáhať sa svojich nárokov tak podľa ustanovení § 53 Obchodného zákonníka, pokiaľ boli jeho práva porušené nekalou súťažou, tak podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. (podmienkou úspešnosti takejto žaloby je ale preukázanie tej skutočnosti, že žalobca je autorom predmetného kartografického diela), prípadne nositeľom majetkového práva k zamestnaneckému dielu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zároveň v zmysle ust. § 389 písm. b) CSP nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (viď § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd po vykonaní úkonov podľa § 181 ods. 1 CSP neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP), a to ani na pojednávaní konanom 20. 09. 2019 a ani na pojednávaní konanom 16. 07. 2021. Úlohou okresného súdu bude zároveň vysporiadať sa v rozhodnutí vo veci aj s otázkou premlčania vznesenou žalovanými v konaní, keďže v odvolaní napadnutom rozsudku okresný súd na námietku premlčania nedal žiadnu odpoveď.
19. Napokon súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.