Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9C-18-2020.pdf
PDF · 75.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/18/2020
Uznesenie
Okresný súd Humenné v spore žalobcu Š. A., nar. X. X. XXXX, bytom A. R. P. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Martinou Řeřichovou PhD. advokátka s.r.o., Námestie slobody 13/25, IČO: 53 065 042 proti žalovanej V. A. R. P., zastúpenej doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom Južná trieda č. 1, Košice o odstránenie neoprávnenej stavby takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 1. 6. 2020 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby žalovanej bola uložená povinnosť na vlastné náklady odstrániť miestnu komunikáciu postavenú na pozemku zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. A. R. P., súpisné číslo XXXX/X o výmere XXXX m2, ktorý je vo vlastníctve žalobcu.
Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom horeuvedenej nehnuteľnosti, na ktorej žalovaná bez jeho súhlasu vybudovala miestnu komunikáciu. Preto žiadal, aby jej bola uložená povinnosť túto komunikáciu na vlastné náklady odstrániť.
2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť.
3. V priebehu sporu žalobca žiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že sporná parcela bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá bude zaviazaná uhradiť mu sumu 6.293,28 eur ako finančnú náhradu a tiež žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 900,-- eur.
Súd pripustil zmenu žalobného petitu na pojednávaní dňa 13. 9. 2022.
4. Po vyslovení predbežného právneho posúdenia súdom na tomto pojednávaní, ako aj zhodnotení všetkých právnych skutočností, žalobca zobral podanú žalobu späť a žiadal, aby súd konanie vo veci zastavil.
Žalovaná so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasila.
5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. Žalobca zobral podanú žalobu späť v celom rozsahu po prvom pojednávaní, avšak žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, preto súd konanie vo veci zastavil.
7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Žalobca žiadal, aby súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal a to jednak z osobných dôvodov, ako aj z vecných dôvodov. Poukázal na svoje majetkové pomery, ako aj na skutočnosť, že predmetom sporu bolo vysporiadanie užívacieho práva k parcele, ktorej je výlučným vlastníkom s tým, že mal snahu o mimosúdne riešenie.
Žalovaná si uplatnila právo na náhradu trov konania v celom rozsahu a poukázala na to, že žaloba trpela určitými vadami od začiatku a pri mimosúdnych rokovaniach bol žalobca upozornený na nesprávnu kvalifikáciu predmetu sporu vzhľadom na ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z..
8. Súd vyzval listami z 23. 9. 2022 strany sporu, aby deklarovali svoje majetkové pomery tak, aby bolo možné rozhodnúť o aplikácii ustanovenia § 257 CSP. Žalobca predložil doklady o svojich majetkových pomeroch, avšak žalovaná na výzvu súdu nereagovala.
9. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že je starobným dôchodcom a poberá dôchodok vo výške 460,70 eur, nie je majiteľom bankového účtu, ani vkladných knižiek a nevlastní motorové vozidlo, je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú v spoluvlastníctve viacerých osôb a ide o ornú pôdu, trvalé trávnaté porasty a ostatnú plochu. K svojim výdavkom uviedol, že platí poplatky za elektrinu vo výške 30,60 eur, zálohu za dodávku vody 26,-- eur, za plyn 19,40 eur, zakupuje palivové drevo s náklady v priemere vo výške 80,-- eur mesačne, 200,-- eur potrebuje na zakúpenie stravy, 20,-- eur na zakúpenie hygienických potrieb a 20,-- eur na lieky. Je ženatý.
Z predložených výpisov z listu vlastníctva vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX kat. úz. A. R. P.. V týchto prípadoch ide o spoluvlastnícky podiel ornej pôdy alebo trvalého trávnatého porastu, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané v registri „E“ katastra nehnuteľností a žalobca je menšinovým spoluvlastníkom. Tiež je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX kat. úz. A. R. P., pričom ide o lesné pozemky alebo trvalý trávnatý porast, kde žalobca vlastní parcely evidované v registri „E“ katastra nehnuteľností.
Žalobca je tiež spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX s tým, že ide o podiely ornej pôdy registrovanej v registri „E“ katastra nehnuteľností.
10. Žalobca zobral v priebehu konania žalobu späť a v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP by tak náhrada trov konania mala byť priznaná žalovanej, lebo žalobca zavinil zastavenie konania.
Súd však na daný prípad aplikoval ust. § 257 CSP, lebo má zato, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určite procesnej situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 150 OSP (teraz § 257 CSP) vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadnuť i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2008 z 25. 2. 2009).
11. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolútneho práva. Jeho aplikácia je možná za splnenia zákonných podmienok. Do úvahy prichádza z dôvodu sociálnych aspektov, kedy sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy vtedy, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov, ale súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (pozri rozhodnutie ÚS SR II.ÚS/563/2011 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).
12. Pri skúmaní dôvodov hodných osobitného zreteľa z dôvodu sociálnych aspektov súd prihliada k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba vziať do úvahy zreteľ nielen na pomery toho, kto by mal trovy konania nahradiť, ale je nutné zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo aj majetkovej sféry oprávneného. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj strán sporu v priebehu konania a ďalšie skutočnosti (I.ÚS/188/08).
13. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikujúc ustanovenie § 257 CSP zobral do úvahy skutočnosť, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely, na ktorej je vybudovaná cesta a žalobu podal v snahe túto situáciu vyriešiť, lebo predmetnú nehnuteľnosť nemôže užívať. Žiadal buď odstrániť túto cestu, alebo prikázať ju do výlučného vlastníctva žalovanej. Teda podanie žaloby bolo snahou žalobcu vysporiadať majetkové vzťahy k nehnuteľnosti, ktorá je jeho výlučným vlastníctvom, ale pre verejný záujem ju nemôže užívať.
Súd prihliadol aj na majetkovú sféru strán sporu, keď zistil, že žalobca je starobným dôchodcom a žalovaná je obcou. Na výzvu súdu žalovaná nedeklarovala svoje majetkové pomery, najmä nepredložila zostatok finančných prostriedkov na účte obce, prípadne jej záväzky, výšku hmotného a nehmotného majetku a podobne. Súd mal zato, že nepriznanie náhrady trov konania žalovanej sa nedotkne jej majetkovej sféry natoľko, aby bola ohrozená činnosť obce alebo aby neboli zabezpečené základné povinnosti obce vo vzťahu k svojim občanom.
Naopak, ak by mal žalobca hradiť žalovanej trovy konania, zasiahlo by to do jeho majetkových práv, pretože je starobným dôchodcom a mimo starobného dôchodku nemá žiaden iný príjem, nevlastní bankový účet, nemá úspory finančných prostriedkov a nevlastní ani motorové vozidlo. Má bežné výdavky spojené so zabezpečením základných životných potrieb. Je síce spoluvlastníkom podielov v nehnuteľnostiach, avšak ide o podiely parciel registra „E“ katastra nehnuteľností, predovšetkým o ornú pôdu, ostatnú plochu a lesné pozemky. Hodnota podielov nebola preukázaná a nebolo preukázané, aby žalobca mal priamy finančný príjem z nájmu alebo užívania týchto nehnuteľností. Ide o menšinové podiely, ktoré síce predstavujú určitú majetkovú hodnotu, ale výťažok by mohol byť dosiahnutý len ich predajom.
Súd vzhľadom na majetkové pomery žalobcu a žalovanej rozhodol tak, že žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolať domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.