Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-853-2014.pdf
PDF · 79.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/853/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený splnomocnencom: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy 493,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20. mája 2014, č.k. 7C/239/2013-64, takto
rozhodol:
Odvolanie navrhovateľa sa o d m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 29,57 eur k rukám jeho splnomocnenca, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 879l, § 52 ods.1, § 52 ods. 3, 4, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g) Zák. č. 258/2001, § 3 ods. 1, 2, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej odporca v pozícii spotrebiteľa dňa 24.06.2008 uzatvoril s navrhovateľom ako veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver, ktorý sa odporca zaviazal navrhovateľovi splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 80,20 eur, splatných vždy v 24. deň v mesiaci. Celkovo sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť sumu 2.887,20 eur, pri RPMN vo výške 79,42 %. Odporca sa však dostal do omeškania s úhradou viac ako troch splátok, preto navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania s tým, že neuhradený zvyšok úveru bol vyčíslený na sumu 493,- eur. Táto suma neobsahuje žiadne poplatky a ani úroky z omeškania. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012: „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.327,76,- eur, pričom odporca už uhradil jednotlivými splátkami spolu sumu vo výške 2.214,20 eur, teda viac finančných prostriedkov, ako mu bolo poskytnutých. Úrok, dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere, súd považoval za v rozpore s dobrými mravmi s tým, že v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť. Preto súd žalobu čo do zaplatenia istiny 493,- eur, vrátane všetkých žiadaných úrokov z omeškania z neuhradených splátok, zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie, resp. aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ v odvolaní namietal závery súdu o rozpore výšky úrokov s dobrými mravmi a porovnávaním úrokových sadzieb bánk a nebankových subjektov, keď súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuvádza žiadne porovnanie nijakých konkrétnych údajov, uvádza len všeobecné a neurčité tvrdenia a z tohto pohľadu je rozhodnutie nepreskúmateľné čo do dôvodov ako aj správnosti postupu konajúceho súdu. Porovnávanie odplaty za úver dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve o revolvingovom úvere s odplatou bánk ani len nepostačuje na posudzovanie výšky odplaty a takýto postup nemá ani oporu v zákone a odporuje záverom aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 26/2011, na ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení poukazuje. Ďalej navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak súd prvého stupňa posúdil že výška úrokov je v určitej časti v rozpore s dobrými mravmi, tak v danom prípade súčasťou tohto rozhodnutia je nevyhnutne aj stanovenie toho, čo podstatné prevýšenie nie je a práve v danom rozsahu nie je možné tvrdiť, že výška odplaty je neprimeranou. Postup súdu, ktorý uzatvoril, že výška odplaty je v rozpore s dobrými mravmi na základe čoho tento úrok navrhovateľovi nepriznal, je v rozpore s ust. § 497 a § 502 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je odplatnou zmluvou v zmysle ust. § 502 Obchodného zákonníka a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach. Ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom a to na základe zákona. Z právnej úpravy preto nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver.
K odvolaniu navrhovateľa zaslal písomné vyjadrenie vedľajší účastník odporcu, v ktorom poukázal, že posudzovaný právny vzťah účastníkov je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko navrhovateľ uzatvoril dňa 24.06.2008 s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. 810000976 na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.327,76 eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 30-tich mesačných splátkach vo výške 80,20 eur čo v konečnom dôsledku predstavuje sumu 2.887,20 eur a v percentuálnom vyjadrení predstavuje prevýšenie reálne poskytnutej sumy o viac ako 82 %. Z uvedeného tak vyplýva, že odporca navrhovateľovi uhradil istinu a naviac uhradil sumu 1.091,31 eur, ktorá suma predstavuje odplatu za poskytnutie úveru a tá by mala byť viac ako 119 %. Nemôže tak byť všeobecne uznávaným pravidlom v oblasti poskytovania úverov, či už bankovými alebo nebankovými subjektami aby odmena za poskytovanie úveru predstavovala tak vysoké percento, ako v prejednávanej veci. Ďalej vedľajší účastník na strane odporcu poukázal, že v danom prípade v zmluve o revolvingovom úvere absentuje výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov a taktiež stanovenie, že prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, na účely jeho splatenia zakotvené v ust. § 4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 a táto náležitosť nie je nikde uvedená a v tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 4 ods. 3 písm. b) Zákona podľa ktorého sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na skutočnosť, že RPMN uvedená v žiadosti o poskytnutie úveru resp. v oznámení o schválení úveru je uvedená nesprávna výška RPMN, ktorá vychádza z výšky úveru, ktorý nebol reálne poskytnutý. Ak by sa RPMN vypočítala zo skutočne poskytnutých finančných prostriedkov, RPMN by bola neporovnateľne vyššia, čo možno rovnako vyvodiť z percentuálneho vyjadrenia odporcu za poskytnutie úveru uvedeného vyššie. Navrhovateľ uvádza RPMN neprehľadne, nejasne, nezrozumiteľným spôsobom a navyše v nižšej výške, ako v skutočnosti je, čím porušuje vyššie uvedené ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j). Na základe uvedeného považuje návrh navrhovateľa za neopodstatnený v celom rozsahu, je preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi celú výšku istiny a rovnako aj plnenie, na ktoré vzhľadom na nezákonný proces vzniku zmluvy a bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemal navrhovateľ nárok, aj napriek tomu vymáha ďalšie plnenia, ktoré nemajú zmluvný ani zákonný podklad. Ročná úroková sadzba úveru vo výške 79,49 % je nepochybne neprimerane vysoká, čo potvrdzuje aj bohatá judikatúra vnútroštátnych súdov a predstavuje tzv. civilnoprávnu úžeru. Zmluvné dojednanie o úrokovej sadzbe je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a rovnako je absolútne neplatnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vedľajší účastník si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a to za dva úkony poskytnutej právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia zo dňa 12.08.2014) v zmysle § 13a ods. 1 písm. a) Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb á 33,20 eur + 2 x režijný paušál á 8,04 eur, keď za podanie vyjadrenia zo dňa 12.08.2014 si uplatnil právny zástupca vedľajšieho účastníka jednu polovicu úkonu.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), neprejednával odvolanie jeho obsahom a dôvodmi podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., pretože postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. zistil, že je podané oneskorene. Podľa § 201 veta prvá O. s. p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.). Plynutie odvolacej lehoty začína odo dňa doručenia rozhodnutia. Do tejto lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, teda deň, kedy bolo rozhodnutie doručené účastníkovi. Lehota na podanie odvolania uplynie 15. dňom odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 1 a 2 O. s. p.). Právny zástupca navrhovateľa prevzal rozsudok súdu prvého stupňa dňa 13.06.2014. Lehota na podanie odvolania začala plynúť podľa ust. § 57 ods. 1 O.s.p. nasledujúcim dňom po doručení rozhodnutia teda 14.06.2014 a posledným dňom na podanie odvolania bol 15. deň t.j. 28.06.2014, čo bola sobota a preto sa lehota v zmysle ust. 57 ods. 1 O.s.p. predĺžila do 30.06.2014 (pondelok). Predmetné odvolanie bolo podané na pošte Bratislava 3 dňa 01.07.2014. Keďže odvolanie bolo podané až 01.07.2014 po uplynutí 15 - dňovej odvolacej lehoty, odvolací súd musel konštatovať, že odvolanie bolo podané oneskorene a podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolanie odmietnuť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. per analogiam, keď výsledok odvolacieho konania je obdobný jeho zastaveniu, ktoré zavinil navrhovateľ podaním oneskoreného odvolania za situácie, že vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a to podanie vyjadrenia zo dňa 12.08.2014 á 16,60 eur + 1 x režijný paušál á 8,04 eur + 20 % DPH vo výške 4,93 eur, čo spolu predstavuje 29,57 eur, tak ako si uplatnil navrhovateľ návrhom v zmysle ust. § 151 ods.1 O.s.p.. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia, nakoľko nejde o úkon právnej pomoci poskytnutý v rámci odvolacieho konania, keďže k prevzatiu zastupovania došlo ešte pred súdom prvého stupňa.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.