Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/99/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou v právnej veci žalobcov: X/ T.. P. A., nar.:XX.XX.XXXX, bytom v K., A. Č.. XX, a X/ M.. M. A., nar.:XX.XX.XXXX, bytom v K., A. Č.. XX, obaja zastúpení: JUDr. Ing. Vojtech Čipák, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Vazovova 9/B, proti žalovaným: 1/ Správa a servis bytov, s.r.o., so sídlom Košická 6, Bratislava, IČO: 35 701 676, 2/ LICITOR group, a. s., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36421561, o zaplatenie 38 504,95 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu vo výške 38 504,95 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38 504,95 € od 02.06.2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobcovia v 1/ a 2/ rade (ďalej len „žalobcovia“) sa žalobou zo dňa 12.08.2010, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.08.2010, domáhali proti žalovaným v 1/ a 2/ rade náhrady škody v rozsahu 38 504,95 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Ako dôvody podania žaloby uviedli, že žalobcovia sú manželia, ktorí dňa 23. 02. 2006 na základe dobrovoľnej dražby, uskutočnenej podľa Zmluvy o vykonaní dražby, uzatvorenej medzi žalovaným v 1/ rade (ako správcom a zákonným komisionárom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré boli predmetom dražby) a žalovaným v 2/ rade ako dražiteľom, vydražili nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci Bratislava - m.č. Dúbravka, kat. územie : Dúbravka, vedenú na katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, pracovisko BA IV, LV: č. XXXX, parc. č. XXXX, súp. č. XXXX, druh stavby: byt v panelovom dome, byt č. XX, nachádzajúci sa na III. poschodí, vchod K.Q. XX, K., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu : XXXX/XXXXXX za sumu 38 504,95 €. Vydražená nehnuteľnosť bola na základe notárskej zápisnice č. N 99/2006 zo dňa 23.02.2006 zapísaná na LV č. XXXX na meno žalobcov. Suma za byt bola zaplatená v dvoch platbách dňa 23.02.2006 a 28.02.2006 žalovanému v 2/ rade. Pôvodný vlastníci vydraženého bytu, M. B. s manželkou, bytom K. XX, návrhom zo dňa 17.05.2006 napadli platnosť vykonanej dražby na Okresnom súde Bratislava IV. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 14. marca 2007 č. k. -51 návrh manželov B. zamietol. Krajský súd v Bratislave na odvolanie manželov B. rozsudkom z 10. júla 2008 sp. zn. - 194 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo 14. marca 2007 č. k. -51 tak, že žalobe vyhovel a určil, že dražba bytu je neplatná. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Bratislave podali dovolanie podľa žalovaní v 1/ a 2/ rade. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. zo dňa 25.02.2010 dovolanie zamietol a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny. Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. Na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. júla 2008 sp. zn. -194 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 25.02.2010 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou zo dňa 30.04.2010 vyzvali žalovaných v 1/ a 2/ rade z dôvodu rozhodnutia, že dražba nehnuteľnosti je neplatná, na vrátenie sumy 38 504,95 € v lehote 10 dní od doručenia výzvy, vyplatenej žalobcami v 1/ a 2/ rade za vydraženú nehnuteľnosť. Žalovaný v 1/ rade si výzvy, zaslané mu na adresu jeho sídla ako aj na jeho korešpondenčnú adresu dňa 28.05.2010, dňa 04.06.2010 a dňa 24.06.2010 neprevzal. Žalovaný v 2/ rade si výzvu zo dňa 28.05.2010 prevzal dňa 31.05.2010, avšak na ňu nereagoval. Nakoľko žalovaní v 1/ a 2/ rade nevrátili žalobcom z dôvodu neplatnosti dražby sumu 38 504,95 €, dostali sa s plnením do omeškania a žalobcovia si voči nim uplatňujú aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38 504,95 € od 23.02.2006 ako aj náhradu trov konania.

Na výzvu tunajšieho súdu č.k -65 zo dňa 09.09.2010 právny zástupca žalobcov písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2010 opravil svoj žalobný návrh tak, že žalobcovia si voči žalovaným v 1/ a 2/ rade uplatňujú úroky z omeškania od 30.04.2010 do zaplatenia.

Na pojednávaní dňa 08.10.2015 právny zástupca žalobcov ústne do zápisnice opravil svoj žalobný návrh tak, že žalobcovia si voči žalovaným v 1/ a 2/ rade uplatňujú úroky z omeškania od 02.06.2010 do zaplatenia.

Dňa 03.12.2010 vydal tunajší súd platobný rozkaz, č. k. -81, ktorým žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal na zaplatenie sumy 38 504,95 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Tento platobný rozkaz bol v súlade s uznesením zo dňa 02.02.2011 tunajšieho súdu zrušený, pretože ho nebolo možné doručiť žalovanému v 1/ rade do vlastných rúk.

Žalovaný v 1/ rade sa k žalobe nevyjadril.

Žalovaný v 2/ rade v písomnom vyjadrení - odpore zo dňa 03.11.2010, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.02.2011 (č.l.87-90 spisu) navrhol žalobe žalobcov voči žalovanému v 2/ rade zamietnuť a zaviazať ich voči žalovanému v 2/ rade na náhradu trov konania. Uviedol, že nárok žalobcov na vrátenie žalovanej sumy je potrebné odvíjať od zák. o dobrovoľných dražbách (ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách) v znení neskorších predpisov, ktorý zakotvuje povinnosť vydať výťažok z neplatnej dražby iba osobe, ktorá prevzala od dražobníka výťažok dražby. Dražobník nemá vlastnú povinnosť vydať výťažok z neplatnej dražby, má len povinnosť poskytnúť vydražiteľovi potrebné informácie, aby mu boli peniaze vrátené bez zbytočných prieťahov. Povinnosť vrátiť výťažok dražby neukladá dražobníkovi ani žiadne iné ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. V predmetnej veci bola suma v súlade s rozpočítaním výťažku dražby zložená žalobcami vo výške 38 054,93 € bola de facto a de iure vo výške 36 495,79 € (1 099 472,32 Sk) poukázaná v prospech navrhovateľa dražby - žalovaného v 1/ rade a suma vo výške 2 009,18 € (60 527,68 Sk) bola zložená do notárskej úschovy B.. B.. Žalovaný v 1/ rade ako navrhovateľ dražby uhradil dražobníkovi (žalovanému v 2/ rade) na základe príslušnej faktúry náklady dražby vo výške 7 745,79 € ( zákona o dobrovoľných dražbách). Neplatnosť dražby bola rozhodnutím súdu vyslovená z dôvodu, ktoré spočívali na strane navrhovateľa dražby, t.j. žalovaného v 1/ rade, nakoľko tento nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Odvolávajúc sa na zákona o dobrovoľných dražbách poukázal na otázku nákladov neplatnej dražby, podľa ktorej dražobník znáša náklady dražby iba v tom prípade, ak zavinil neplatnosť dražby; v prejednávanej veci však dôvodom neplatnosti dražby bola skutočnosť, že navrhovateľ dražby nebol oprávnený vykonanie dražby, čím zavinil jej neplatnosť a preto je povinný znášať jej náklady. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 2/ rade nemá v prejednávanej veci vecnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Poukazujúc na má za to, že v danej veci nie je daný predpoklad pasívnej solidarity na strane žalovaných v 1/ a 2/ rade a preto nie je možné zaviazať žalovaných na plnenie nároku žalobcov spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na uvedené žiada návrh v voči žalovanému v 2/ rade zamietnuť a zaviazať žalobcov na náhradu trov konania žalovanému v 2/ rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1/ rade, výsluchom štatutárneho zástupu žalovaného v 2/ rade, ústnymi a písomnými vyjadreniami právneho zástupcu žalobcov, oboznámením s obsahom predložených listinných dôkazov, najmä obsahom spisu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave sp. zn. , obsahom spisu o dobrovoľnej dražbe zn. D 60401-05, výpisom z listu vlastníctva, listovými obálkami, doručenkami a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca v 1/ rade vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že v byte na K. XX Z. K., ktorý bol predmetom dražby, nikdy so žalobkyňou v 2/ rade nebývali a nikdy im neboli odovzdané kľúče od predmetného bytu, napriek tomu, že ich žiadali od žalovaného v 2/ rade. Chvíľu boli s žalobkyňou v 2/ rade zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci predmetného bytu.

Z prednesu a písomných vyjadrení právneho zástupcu žalobcov vyplýva, že náhradu škody voči žalovaným v 1/ a 2/ rade si uplatňuje spoločne a nerozdielne z dôvodu, že žalobcovia si svoje záväzky voči žalovanému v 2/ rade vyrovnali, uhradili mu sumu, zaplatenia ktorej sa v tomto konaní domáhajú a už ďalej nesledovali, ako žalovaný v 2/ rade nakladá s touto peňažnou čiastkou. Žalobcovia sa domáhali vrátenia tejto sumy od žalovaných v 1/ a 2/ rade, zaslali žalovaným v 1/ a 2/ rade výzvu na jej vrátenie, títo ju doposiaľ nevrátili, čím žalobcom spôsobili škodu. Krajský súd v Bratislave aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že dražba nebola v súlade so zákonom a to aj zapríčinením žalovaného v 2/ rade, ktorý ju nezabezpečil v súlade so zákonom. K námietke premlčania uplatnenou žalovaným v 2/ rade uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zamietnutí dovolania bolo žalobcom doručené v apríly 2010, od kedy si žalobcovia mohli uplatniť nárok na náhradu škody a až od tejto doby začala žalobcom plynúť premlčacia lehota. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14. marca 2007 č. k. -51 nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2008, návrh na súd bol podaný v zákonnej 2 ročnej premlčacej lehote. Zaplatenia žalovanej istiny sa žalobcovia domáhajú z dôvodu, že dražbu robil žalobca v 2/ rade ako odborná organizácia a mal ju robiť podľa zákona, čo sa nestalo. Žalovaní v 1/ a 2/ rade svojím konaním spôsobili žalobcom škodu aj z dôvodu, že predmet dražby vydražiteľovi neodovzdali, napriek tomu, že žalobcovia za vydražený byt zaplatili a to výlučne žalovenému v 2/ rade. Bolo povinnosťou žalovaného v 2/ rade predmet dražby vydať vydražiteľovi podľa K námietke nedostatku príčinnej súvislosti uviedol, že podľa vyjadrenia Krajského súdu v Bratislave žalovaný v 2/ rade urobil také závažné chyby, ktoré boli dôvodom, že dražba bola určená za neplatnú.

Z prednesu a písomných vyjadrení povereného zástupcu žalovaného v 2/ rade vyplýva, že žalovaný v 2/ rade zotrváva na svojich písomných a ústnych vyjadreniach, neuznáva právny titul pre žalobcami uplatnenú náhradu škody a namieta i nepreukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi žalobcom uplatnenou náhradou škody a konaním žalovaného v 2/ rade. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania práva žalobcov na náhradu škody z dôvodu uplynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá podľa názoru žalovaného v 2/ rade plynie od zaplatenia žalovanej istiny z strany žalobcov. Súčasne trvá na svojej námietke, že v prejednávanej veci nejde o náhradu škody, ale o osobitný prípad bezdôvodného obohatenia a potom premlčacia lehota by mala byť aplikovaná podľa . Žalobca bol prítomný na vyhlásení rozsudku dňa 14.07.2008, ktorým Krajský súd v Bratislave vyhlásil dražbu za neplatnú a v tento deň sa žalobcovia dozvedeli, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nakoľko žalobcovia podali žalobu na súd až 12.08.2010, podali ju po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

Žalovaný v 2/ rade v písomnom vyjadrení zo dňa 14.10.2012 uviedol, že peňažný nárok žalobcov nie je možné posudzovať ako nárok na náhradu škody, ale ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde edičná povinnosť je upravená v zákone o dobrovoľných dražbách. Zásady edičnej povinnosti v prípadoch vyslovenia neplatnosti právneho úkonu vychádzajú zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v . V prípade uplatneného nároku upravuje túto osobitnú edičnú povinnosť, ktorá nastala v dôsledku vyslovenia neplatnosti dražby, ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách v znení od 01.08.2008. Suma, ktorej sa žalobcovia domáhajú je totožná s cenou, ktorú zaplatili za predmet dražby, t.j. sa jedná o vydanie peňažných prostriedkov ku ktorým sa obnovilo jeho vlastnícke právo v dôsledku vyslovenia neplatnosti právneho úkonu (dražby), čím boli zrušené jej účinky a posúdenie predmetného nároku ako náhrady škody by bolo možné len v prípade, ak by išlo o ujmu, ktorá nevznikla z titulu nároku na jej vrátenie. Uvedený nárok preto nie je možné posúdiť ako nárok na náhradu škody, ale je potrebné ho posudzovať v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách v znení od 01.08.2008, čím nie je daná pasívna legitimácia žalovaného v 2/ rade. Posudzovanie predmetného nároku ako nároku na náhradu škody nie je možné ani z dôvodu, že dôvody, ktoré viedli k určeniu neplatnosti dražby, neboli v príčinnej súvislosti s ujmou, ktorú žalobcovia pociťujú. Táto ujma nastala v dôsledku nesplnenia edičnej povinnosti navrhovateľa dražby (žalovaného v 1/ rade) - nesplnenia povinnosti vrátiť cenu dosiahnutú vydražením, ktorú prevzal od dražobníka (žalovaného v 2/ rade). K prevzatiu prostriedkov došlo ich odovzdaním priamo prevodom na účet, resp. prostredníctvom odovzdania započítaním a časť peňažných prostriedkov bola poukázaná do notárskej úschovy. Priamy vzťah kauzy a následku je daný len vo vzťahu k porušeniu edičnej povinnosti a nie k dôvodom, ktoré viedli k neplatnosti dražby ako takej. V prípade že by žalovaný v 1/ rade splnil svoju edičnú povinnosť, žalobcom by nevznikla ujma. Samotná dražba a vyplatenie prostriedkov za predmet dražby nespôsobili ujmu. Vzťah príčiny a následku je daný iba vo vzťahu k nesplneniu povinnosti žalovaného v 1/ rade vrátiť cenu dosiahnutú vydražením, ktorú prevzal. Z uvedeného dôvodu teda nie je daná príčinná súvislosť medzi dôvodmi, ktoré viedli k neplatnosti dražby. Ďalším predpokladom pre náhradu škody je porušenie právnej povinnosti. Z rozhodnutia o určení neplatnosti dražby vyplýva, že dôvodom jej neplatnosti bola skutočnosť, že navrhovateľ nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Citujúc § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách uviedol, že toto ustanovenie ukladá výlučnú osobitnú zodpovednosť navrhovateľa dražby (žalovaného v 1/ rade) za skutočnosť, že je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Má za to, že táto zodpovednosť nie je iba zodpovednosť za skutočnosť, že je možné s predmetom dražby nakladať, ale aj zodpovednosť za to, navrhovateľ je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Od žalovaného v 2/ rade je možné požadovať z hľadiska zásad prevencie posudzovania oprávnenia navrhovateľa dražby navrhnúť jej vykonanie len z formálno - právnych náležitostí. V danom prípade žalovaný v 2/ rade zachoval primeranú mieru opatrnosti a posúdenie oprávnenia navrhovateľa vyžadovalo značné skutkové a právne posúdenie, ktoré bolo možné vykonať len a len v občianskom súdnom konaní. Nakoľko teda posúdenie oprávnenia navrhovateľa vykonať dražbu presahovalo podľa názoru žalovaného v 2/ rade možnosti dražobníka (t.j. žalovaného v 2/ rade), má za to, že žalovanému v 2/ rade nie je možné pripočítať porušenie prevenčnej povinnosti. Porušenie prevenčnej povinnosti nie možné žalovanému v 2/ rade pripočítať ani z dôvodu poukázania výťažku navrhovateľovi dražby (žalovanému v 1/ rade). Žalovaný v 2/ rade tak postupoval v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Nakoľko išlo o výkon záložného práva v zmysle , po uhradení nákladov dražby žalovaný v 2/ rade poukázal žalovanému v 1/ rade výťažok z dražby a zvyšok bol uložený do notárskej úschovy v zmysle ustanovení . Vtedy platný zákon neumožňoval podmieňovať vydanie výťažku dražby odovzdaním predmetu dražby vydražiteľovi, ako je to v súčasnosti. Podmieňovanie vydania výťažku inými ako zákonnými okolnosťami by predstavovalo porušenie povinností dražobníka v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách a dražobník bol povinný s ním naložiť podľa zákona. Dražobník však nemôže niesť zodpovednosť za protiprávne konanie inej osoby spočívajúce v tom, že odmieta vydať výťažok dražby vydražiteľovi po tom, čo bola dražby vyhlásená za neplatnú.

Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.06.2013 uviedli, že nakoľko predmetná dražba bola vyhlásená za neplatnú až po vydražení jej predmetu, žalobcovia uhradili cenu draženej veci v mysle § 26 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách v sume 1 160 000,-Sk (38 504,95 €) na účet dražobníka (žalovaného v 2/ rade). Nakoľko doposiaľ nedostali žalobcovia nimi uhradenú sumu1 160 000,- Sk (38 504,95 €) za predmet dražby, ktorý museli vrátiť, vznikla im konaním žalovaných v 1/ a 2/ rade škoda. Citujúc § 33 ods. 2, 3,4 zákona o dobrovoľných dražbách poukazujú na konanie žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktorí opakovane zákon o dobrovoľných dražbách porušovali, čím spôsobili žalobcom škodu. Poukazujú na porušenie § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách žalovanými v 1/ a 2/ rade, keď žalovaný v 2/ rade vykonal dražbu na základe návrhu osoby, ktorá nebola na takýto návrh aktívne legitimovaná a žalovaný v 1/ rade podal návrh na vykonanie dražby bez splnomocnenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov; uvedené konštatuje vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.07.2008 č.k. -194 aj Krajský súd v Bratislave. Ďalej poukazujú na porušenie § 17 ods. 7 zákona o dobrovoľných dražbách žalovanými v 1/ a 2/ rade, podľa ktorého „rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby; podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe (§ 20 ods. 14) je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice“, keď Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.07.2008 č.k. -194 konštatuje, že „podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený, pričom v danom prípade k úradnému osvedčeniu podpisu navrhovateľa došlo až dodatočne dňa 16.01.2006. žalobcovia majú za to, že pre uvedené porušenie mal žalovaný v 2/ rade upustiť od dražby v zmysle § 19 ods. 1 písm. d) zákona o dobrovoľných dražbách, čo však neurobil. Navyše v zmysle § 6 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách sa považuje takéto porušenie zodpovednosti dražobníka, teda žalovaného v 2/ rade, za osobitne závažné porušenie jeho povinnosti, ktoré by v tom čase spôsobilo, že Živnostenský úrad by mal zrušiť živnostenské oprávnenie žalovanému v 2/ rade v zmysle zák. o živnostenskom oprávnení. Ďalej poukázali na zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého „výťažok dražby odovzdá dražobník po uhradení nákladov dražby bez zbytočných prieťahov po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby, ak osobitný zákon neustanovuje inak“, pričom majú za to, že žalovaný v 1/ rade - navrhovateľ dražby nebol oprávnený na podanie návrhu na vykonanie dražby a taktiež nebol ani v postavení záložného veriteľa a preto nebol ani oprávnený výťažok dražby prevziať a ani ním disponovať. Takéto postavenie mali iba vlastníci bytov, ako uvádza aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.07.2008 č.k. -194. Preto žalovaný v 2/ rade vydal zvyšnú časť výťažku dražby v celkovej sume 866 122,35 Sk neoprávnenej osobe.

Žalovaný v 2/ rade v rámci záverečného zhrnutia predneseného na pojednávaní dňa 08.10.2015 uviedol, že žalovaný nárok mal byť uplatňovaný ako plnenie edičnej povinnosti podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Uvedené ustanovenie predstavuje lex specialis k ustanoveniu , ktorý upravuje práva a povinnosti účastníkov v prípade neplatnosti zmluvy alebo jej zrušenia, a teda toto ustanovenie o dobrovoľných dražbách upravuje prípady vydania bezdôvodného obohatenia pre prípady neplatnosti dražby. Namietol pasívnu legitimáciu žalovaného v 2/ rade, s tým, že v predmetnej veci je pasívna legitimácia daná výlučne k žalovanému v 1/ rade. Postavenie dražobníka je obdobné k postaveniu advokáta s poukazom na rozhodnutie NS SR č. . Ak si uplatňujú žalobcovia nárok ako náhradu škody, má za to, že v predmetnej veci absentuje priama príčinná súvislosť. Samotnú škodu nespôsobila neplatnosť dražby, ale bola spôsobená neplnením edičnej povinnosti žalovaného v 2/ rade. Nakoľko si žalobcovia uplatňujú náhradu škody titulom porušenia povinnosti dražobníkom, tak tieto činnosti boli dokonané udelením príklepu, ktorý bol udelený 23.02.2006 a k uplatneniu nároku došlo až 19.08.2010. Vzhľadom na to došlo k uplynutiu objektívnej premlčacej lehoty, ktorá je ustanovená na obdobie 3 rokov. Žiada návrh zamietnuť, náhradu trov konania si neuplatňuje.

Z obsahu zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 19.10.2005 súd zistil, že žalovaný v 1/ rade ako navrhovateľ dražby a žalovaný v 2/ rade ako dražobník uzatvorili dňa 19.10.2005 zmluvu o vykonaní dražby, podľa ktorej žalovaný v 1/ rade ako správca bytového domu na ul. Bagarova 26, Bratislava, na základe eviduje a vymáha výkonom záložného práva v prospech vlastníkov bytov k bytu dlžníka na základe , pohľadávku vlastníkov bytov bytového domu vo svojej správe voči dlžníkom, manželom B., vo výške 749 227,80 Sk, titulom neuhradenia platieb za výkon správy a služieb spojených s užívaním bytu na základe Zmluvy o výkone správy domu zo dňa 16.06.1997. Pohľadávka je zabezpečená záložným právom na predmet dražby , ktorý je majetkom záložného dlžníka/záložcu a vzniklo v zmysle V bode 4. Zmluvy o vykonaní dražby označenej ako Predmet zmluvy, je v bode 4.1 uvedené, že navrhovateľ (žalovaný v 1/ rade) podáva návrh na vykonanie dražby predmetu dražby a dražobník sa zaväzuje vykonať dražbu predmetu dražby. V bode 5 predmetnej zmluvy je uvedené, že dôvodom vykonania dražby je neuspokojenie pohľadávky vlastníkov bytov uvedených v bode 2.2 voči dlžníkovi, zabezpečenej záložným právom vlastníkov bytov uvedených v bode 2.2 k predmetu dražby , v zmysle zák. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v platnom znení pre nesplatenie pohľadávky v lehote splatnosti. V bode 6 predmetnej zmluvy označenom ako Práva a povinnosti navrhovateľa je uvedené, že navrhovateľ je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť a v bode 7 predmetnej zmluvy označenom ako Práva a povinnosti dražobníka je uvedené, že dražobník je povinný vykonať dražbu predmetu dražby s odbornou starostlivosťou, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a touto zmluvou.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14. marca 2007 č. k. -51 súd zistil, že súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa manželia B. ako žalobcovia domáhali podľa o dobrovoľných dražbách určenia neplatnosti dražby nehnuteľnosti v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava - mestská časť Dúbravka, okres Bratislava, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná na LV č. XXXX. ako byt č. XX na III. poschodí bytového domu, vo vchode č. XX, súpisné č. XXXX, na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX k celku, ktorá sa nachádza na ul. K. Č.. XX (ďalej len „byt“). Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil a a , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „) a , , a Súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ (Správa a servis bytov, s.r.o.) ako nepriamy zástupca, ktorý pri správe majetku bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“) koná ako správca vo svojom mene ale na účet bol aktívne legitimovaný zastupovať pri výkone záložného práva vzniknutého v zmysle V mene bol osobou oprávnenou navrhnúť dražbu bytu podľa zákona č. Keďže dražba bytu bola podľa názoru súdu vykonaná v súlade s právnymi predpismi, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. júla 2008 sp. zn. súd zistil, že odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo 14. marca 2007 č. k. -51 tak, že žalobe vyhovel a určil, že dražba bytu je neplatná. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov (manželov B.) bolo dôvodné, keď súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu a vec neposúdil správne ani po právnej stránke. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil , a , a a , a Na rozdiel od prvostupňového súdu odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia (manželia B.) mali v prejednávacej veci naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby, pretože bez tohto určenia by bolo ohrozené ich právo k bytu, ktorý bol predmetom dražby. Tento právny záujem nemuseli zvlášť tvrdiť, zdôvodňovať ani dokazovať, pretože jeho existencia bola samozrejmým dôsledkom porušenia práva. Podľa názoru odvolacieho súdu, jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. V súlade s právnou úpravou dobrovoľných dražieb v konaní o určenie neplatnosti dražby majú vecnú legitimáciu vlastník draženej veci, navrhovateľ dražby, dražobník a vydražiteľ. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že záložné právo k bytu sa zriaďovalo zo zákona na zabezpečenie pohľadávky tak, že v prípade riadneho a včasného neplnenia záväzku bol záložný veriteľ (ostatní vlastníci) oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo založenej veci (bytu). Samotné zabezpečenie pohľadávky záložným právom núti dlžníka - vlastníka bytu splniť si svoj dlh riadne a včas. V prípade, že si ho neplní, má záložný veriteľ právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu. Z a správcovi vyplývali práva a povinnosti a z titulu svojho postavenia mal aktívnu legitimáciu na zastupovanie aj pri výkone záložného práva zriadeného zákonom v prospech ostatných , k čomu však musel mať ich súhlas. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že takýto súhlas však žalovanému v 1/rade (Správa a servis bytov, s.r.o.) nebol daný, čo vyplývalo z predloženej zmluvy o výkone správy a zo skutočnosti, že žalovaným v 1/ rade (Správa a servis bytov, s.r.o.) iný dôkaz predložený nebol, a teda žalovaný 1/ (Správa a servis bytov, s.r.o.) nemohol vykonať záložné právo . Podľa názoru odvolacieho súdu boli dôvodné aj námietky žalobcov týkajúce sa nedostatkov oznámenia o dražbe, keď nebol dodržaný , keďže podpis navrhovateľa dražby musel byť úradne osvedčený, pričom v preskúmavanom prípade došlo k úradnému osvedčeniu podpisu navrhovateľa dražby až dodatočne po dražbe. Navyše oznámenie o dražbe bolo podpísané prokuristom žalovaného v 2/ rade (L. W. Q..A..) a nie navrhovateľom dražby, a tak k dražbe ani nemalo dôjsť.

Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. februára 2010 sp. zn. súd zistil, že proti rozsudku krajského súdu z 10. júla 2008 sp. zn. podali dovolania žalovaní v 1/ a 2/ rade a Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dospel k záveru, že dovolaniam nemožno vyhovieť a dovolanie žalovaných v 1/ a 2/ rade ako nedôvodné zamietol. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky postavenie správcu (t.j. žalovaného v 1/ rade - Správa a servis bytov, s.r.o.) upravoval a , podľa ktorého bol správca povinný vykonávať správu majetku samostatne, vo svojom mene a na účet . Okrem iného bol povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Pri správe majetku bol povinný najmä zvolať schôdzu podľa potreby, inak v zákonom ustanovených prípadoch. Na zabezpečenie pohľadávok uvedených v vznikalo záložné právo v prípadoch, keď sa spoločenstvo nezriaďovalo, zo zákona v prospech ostatných . Vznik a zánik záložného práva sa zapisoval do katastra nehnuteľností. V prípade, že si vlastník riadne a včas neplnil svoje povinnosti, boli ostatní vlastníci oprávnení navrhnúť dražbu. Navrhovateľom dražby podľa mohol byť vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona (záložný veriteľ), ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhoval vykonanie dražby. Navrhovateľ dražby bol povinný podľa označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby. Podľa navrhovateľ, ktorý nebol záložným veriteľom, nemohol bez súhlasu záložného veriteľa navrhnúť dražbu predmetu dražby, ku ktorému bolo zriadené záložné právo. Dražbu bolo možné vykonať podľa len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzatváral navrhovateľ dražby (vlastník predmetu dražby alebo záložný veriteľ) s dražobníkom a ktorá musela obsahovať zákonom predpísané náležitosti. V prípade, že navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ, zmluva musela obsahovať aj označenia vlastníka predmetu dražby a dôvod, pre ktorý bolo navrhované konanie dražby. Prílohou takejto zmluvy bolo zo zákona aj vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhoval výkon záložného práva a v prípade, že sa navrhoval výkon záložného práva aj predajom spoluvlastníckeho podielu k veci (ako v preskúmavanom prípade), museli byť v zmluve uvedení aj ostatní spoluvlastníci. Ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahovala náležitosti ustanovené týmto zákonom, bola neplatná. Konanie dražby vyhlasoval dražobník oznámením o dražbe ( ), ktoré bol povinný uverejniť v registri dražieb v lehotách podľa a Dražobník bol povinný zaslať oznámenie o dražbe v zákonných lehotách podľa aj ostatným spoluvlastníkom oznámeným navrhovateľom dražby, ak bol predmetom dražby aj spoluvlastnícky podiel k veci. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle vyššie uvedených ustanovení v prípade, ak vlastníci bytu (manželia B.) riadne a včas neplnili svoj dlh, mohol sa záložný veriteľ (ostatní vlastníci) domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči takémuto vlastníkovi zo zálohu (bytu) jeho predajom (a predajom jeho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu) na dobrovoľnej dražbe (, ). Správca (v prejednávanej veci žalovaný v 1/ rade - Správa a servis bytov, s.r.o.) mohol zastupovať aj pri výkone záložného práva zriadeného zákonom v prospech ostatných vtedy, keby mal ich súhlas ( ). V prejednávanej veci je preukázané, že takýto súhlas nebol žalovanému v 1/ rade (Správa a servis bytov, s.r.o.) daný, čo vyplýva z dokazovania vykonaného zmluvou o výkone správy a zo skutočnosti, že Správa a servis bytov, s.r.o. iný dôkaz nepredložil. Najvyšší súd Slovenskej republiky v závere poznamenáva, že aj keď dával správcovi možnosť vymáhať vzniknuté nedoplatky, neumožňoval mu (správcovi) bez príslušného splnomocnenia od uzavierať s dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby bytu. Podľa správca vykonával správu majetku vo svojom mene a na účet , zatiaľ čo záložným veriteľom bola osoba oprávnená v mene vlastníka draženej veci navrhnúť vykonanie dražby. Žalovaný v 1/ rade (Správa a servis bytov, s.r.o.) nebol v danom prípade vlastníkom predmetu dražby, ani záložným veriteľom, ani nebol nimi splnomocnený na uzavretie zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby a keď tak urobil, konal v rozpore so zákonom. Dražba bola vykonaná na základe neplatne uzavretej zmluvy žalovaným 1/ (Správa a servis bytov, s.r.o.). Žalovaný v 1/ rade (Správa a servis bytov, s.r.o.) nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie dražby a realizáciu záložného práva, a teda nemohol ani podpisovať oznámenie o dražbe, ani splnomocniť inú osobu k realizácii dražby a výkonu záložného práva. Podľa zmluvy o výkone správy (čl. VI bod 2) vlastník splnomocnil správcu v jeho mene zabezpečovať povinnosti podľa čl. II ods. 2 zmluvy, nie však aj k výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca nebol oprávnený vykonať záložné právo, ktoré zo zákona vzniklo v prospech ostatných ako záložných veriteľov. Keďže ani zákon, ani zmluva o výkone správy, ani iné splnomocnenie neoprávňovalo správcu konať pri výkone záložného práva v mene vlastníka alebo záložných veriteľov, žalovaný v 1/ rade (Správa a servis bytov, s.r.o.) nebol oprávnený splnomocniť žalovaného v 2/ rade (LICITOR group a.s.), teda dražobníka na všetky úkony spojené s výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Na to, aby mohol žalovaný v 1/ rade (Správa a servis bytov, s.r.o.) splnomocniť inú osobu, musel mať v prvom rade sám oprávnenie na výkon záložného práva a v druhom rade, musel mať zároveň také splnomocnenie, ktoré by mu umožňovalo splnomocniť ďalšiu osobu. V preskúmavanom prípade je zrejmé, že rovnopis oznámenia o dražbe nebol podľa podpísaný osobou, ktorá mohla byť navrhovateľom dražby, ale žalovaným v 2/ rade (LICITOR group a.s. - t.j. prokuristom dražobníka), ktorý nebol platne splnomocnený žalovaným v 1/ rade (Správa a servis bytov, s.r.o.). Za daného skutkového a právneho stavu je potom právne irelevantné, kedy došlo k overeniu podpisu „navrhovateľa dražby“ na oznámení o dražbe.

Z výzvy právneho zástupcu žalobcov zo dňa 27.05.2010 súd zistil, že žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslali žalovaným v 1/ a 2/ rade list, ktorým ich vyzvali, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy spoločne a nerozdielne uhradili žalobcom sumu 38 504,95 €, ktorú žalobcovia uhradili za vydraženú nehnuteľnosť dvoma platbami dňa 23.02.2006 a 28.02.2006. Z kópií poštových doručeniek a poštových zásielok založených v súdnom spise je zrejmé, že žalovaný v 1/ rade si predmetnú výzvu neprevzal, napriek tomu že mu bola riadne zaslaná na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri a žalovaný v 2/ rade si výzvu síce riadne prevzal dňa 28.05.2010, avšak na ňu žiadnym spôsobom reagoval.

Z predložených dokladov o úhrade mal súd za preukázané, že žalobcovia uhradili žalovanému v 2/ rade dňa 23.02.2006 sumu 100 000,-Sk (3 319,40 €) označenú ako dražobnú zábezpeku a dňa 28.02.2006 bankovým prevodom sumu 1 060 000,-Sk (35 185,55 €).

Z oznámenia o započítaní pohľadávky zo dňa 08.03.2006 súd zistil, že žalovaný v 2/ rade oznámil žalovanému v 1/ rade, že si v súlade s a nasl. voči žalovanému v 1/ rade započítava pohľadávku za vykonanie dražby (úhrada nákladov a odmena za vykonanie dražby) vo výške 233 349,97 € (7 745,8€) voči pohľadávke žalovaného v 1/ rade na vydanie výťažku dražby v sume 233 349,97 € (7 745,8€) a zvyšok výťažku „ bude poukázaný na účet navrhovateľa a/alebo uložený do notárske úschovy v súlade s príslušnými ustanoveniami “.

Z výpisu bankového účtu žalovaného v 2/ rade súd zistil, že dňa 08.03.2006 bola z účtu žalovaného v 2/ rade poukázaná suma 236 125,54 Sk (7 837,93 €) na účet vedený v T. Q..A.., č. účtu XXXXX- XXXXXXXX/XXXX, pod var. symbolom XXXXXXX a dňa 08.03.2006 bola z účtu žalovaného v 2/ rade poukázaná suma 629 996,81 Sk (20 912,06 €) na účet vedený v T. Q..A.., Č.. Ú. XXXXX-XXXXXXXX/ XXXX, pod var. symbolom XXXXXXX.

Z Oznámenia Č.N. U. K. Q..A. zo dňa 27.07.2012 súd zistil, že majiteľom účtov č. XXXXX-XXXXXXXX/ XXXX a XXXXX-XXXXXXXX/XXXX je klient banky Správa a servis bytov, s.r.o. (žalovaný v 1/ rade) , pričom účet č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX bol dňa 12.09.2007 zrušený, suma 236 125,54 Sk (7 837,93€) jej bol pripísaný na bežný účet dňa 09.03.2006, VS: XXXXXXX a suma 629 996,81 Sk (20 912,06 €) nie je evidovaná na bežnom účte.

Z Oznámenia Č.N. U. K. Q..A. zo dňa 01.10.2012 súd zistil, že na účet č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX bola suma 629 996,81 Sk (20 912,06 €) pripísaná dňa 09.03.2006. Predmetný účet bol vedený s názvom Správa a servis bytov, s.r.o., so sídlom Osuského 7, Bratislava, IČO: 35 701 676 a samostatnými disponentmi na účte boli v požadovanom období T.. T. Z. - majiteľ, rod. č. XXXXXX/XXX a P. Z. - disponent, rod. č. XXXXXX/XXXX.

Z Oznámenia notárskeho úradu B.. L. B., zo dňa 13.08.2012 súd zistil, že dňa 20.03.2006 bola do notárskej úschovy prijatá od zložiteľa (žalovaného v 2/ rade) ako dražobníka peňažná čiastka 59 408,68 Sk (1 972,- €) za účelom ich vydania oprávneným (manželom B.). Notárska úschova je vedená na notárskom úrade pod sp. zn. N 137/2006 (U28/2006). Súčasne notársky úrad oznámil, že ku dňu oznámenia (13.08.2012) nebola notárska úschova oprávneným (manželom B.) vyplatená a ani vrátená späť zložiteľovi, t.j. žalovanému v 2/ rade.

Z potvrdenia E. K. Q..A.. o platbe vydaného zo dňa 21.09.2012 súd zistil, že z bankového účtu odporcu v 2/ rade vedeného v E. K. Q..A.. bola dňa 08.03.2006 odúčtovaná suma vo výške 236 125,54 Sk v prospech účtu č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX, var. symbol XXXXXXX, konštantný symbol XXXX a dňa 08.03.2006 bola z bankového účtu odporcu v 2/ rade vedeného v E. K. Q..A.. odúčtovaná suma vo výške 629 996,81 Sk v prospech účtu č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX, var. symbol XXXXXXX, konštantný symbol XXXX.

V prejednávanej veci zo skutkových zistení vyplýva, že dňa 19.10.2005 bola medzi žalovaným v 1/ rade (ako navrhovateľom dražby) a žalovaným v 2/ rade (ako dražobníkom) uzatvorená zmluva o vykonaní dražby, na základe ktorej žalovaný v 1/ rade splnomocnil žalovaného v 2/ rade na všetky právne úkony spojené s vymáhaním pohľadávok voči manželom B. a to najmä na výkon záložného práva zorganizovaním dobrovoľnej dražby ich nehnuteľnosti - bytu na X posch. K. F.. XX v K., podľa ustanovení o dobrovoľných dražbách, ako aj na všetky úkony spojené s prípravou dražby, na výlučnú komunikáciu s dlžníkmi a na inkaso dlžnej sumy podľa zmlúv o výkone dražby.

Na základe tejto zmluvy o vykonaní dražby zorganizoval žalovaný v 2/ rade dňa 23.02.2006 dražbu, ktorá sa konala na základe Oznámenia o dražbe zn.č. D 60401-55 a v rámci ktorej žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť - byt č. XX na III. poschodí bytového domu, vo vchode č. XX, súpisné č. XXXX, na ul. K. Č.. XX Z. K., vydražili. Žalobcovia za vydraženú nehnuteľnosť v zmysle Z.z zaplatili žalovanému v 2/ rade ako dražobníkovi dňa 23.02.2006 sumu 100 000,-Sk (3 319,40 € - označenú ako dražobnú zábezpeku) a dňa 28.02.2006 bankovým prevodom sumu 1.060 000,-Sk (35 185,55 €).

Pôvodný vlastníci vydraženého bytu č. XX na T.. poschodí bytového domu na ul. K. Č.. XX Z. K., manželia B., napadli platnosť dražby zo dňa 23.02.2006 na súde a Krajský súd v Bratislave ju rozsudkom z 10. júla 2008 sp. zn. určil za neplatnú; toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2008. Podľa názoru odvolacieho súdu, v súlade s právnou úpravou dobrovoľných dražieb v konaní o určenie neplatnosti dražby majú vecnú legitimáciu vlastník draženej veci, navrhovateľ dražby, dražobník a vydražiteľ, pričom záložné právo k bytu sa zriaďovalo zo zákona na zabezpečenie pohľadávky tak, že v prípade riadneho a včasného neplnenia záväzku bol záložný veriteľ (ostatní vlastníci) oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo založenej veci (bytu). Samotné zabezpečenie pohľadávky záložným právom núti dlžníka - vlastníka bytu splniť si svoj dlh riadne a včas. V prípade, že si ho neplní, má záložný veriteľ právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu. Z a správcovi vyplývali práva a povinnosti a z titulu svojho postavenia mal aktívnu legitimáciu na zastupovanie aj pri výkone záložného práva zriadeného zákonom v prospech ostatných , k čomu však musel mať ich súhlas, pričom žalovanému v 1/ rade takýto súhlas nebol daný a teda žalovaný v 1/ rade nemohol vykonať záložné právo . Podľa názoru odvolacieho súdu boli dôvodné aj námietky týkajúce sa nedostatkov oznámenia o dražbe, keď nebol dodržaný , keďže podpis navrhovateľa dražby musel byť úradne osvedčený, pričom v preskúmavanom prípade došlo k úradnému osvedčeniu podpisu navrhovateľa dražby až dodatočne po dražbe. Navyše oznámenie o dražbe bolo podpísané prokuristom žalovaného v 2/ rade a nie navrhovateľom dražby, a tak k dražbe ani nemalo dôjsť.

Uvedený právny názor potvrdil vo svojom rozhodnutí zo dňa 15. februára 2010 sp. zn. aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý skonštatoval, že žalovaný v 1/ rade ako správca nebol v čase podpísania uvedenej zmluvy o vykonaní dražby vlastníkom predmetu dražby, ani záložným veriteľom a ani nebol vlastníkmi predmetu dražby splnomocnený na uzavretie zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, preto dražba bola vykonaná na základe neplatne uzavretej zmluvy žalovaným v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade preto v prejednávanej veci nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie dražby a realizáciu záložného práva, a teda nemohol ani podpisovať oznámenie o dražbe, ani splnomocniť inú osobu k realizácii dražby a výkonu záložného práva. Keďže ani zákon, ani zmluva o výkone správy, ani iné splnomocnenie neoprávňovalo správcu konať pri výkone záložného práva v mene vlastníka alebo záložných veriteľov, žalovaný v 1/ rade nebol oprávnený splnomocniť žalovaného v 2/ rade ako dražobníka na všetky úkony spojené s výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Na to, aby mohol žalovaný v 1/ rade splnomocniť inú osobu, musel mať v prvom rade sám oprávnenie na výkon záložného práva a v druhom rade, musel mať zároveň také splnomocnenie, ktoré by mu umožňovalo splnomocniť ďalšiu osobu. V preskúmavanom prípade je zrejmé, že rovnopis oznámenia o dražbe nebol podľa podpísaný osobou, ktorá mohla byť navrhovateľom dražby, ale žalovaným v 2/ rade ktorý nebol platne splnomocnený žalovaným v 1/ rade. Za daného skutkového a právneho stavu je potom právne irelevantné, kedy došlo k overeniu podpisu „navrhovateľa dražby“ na oznámení o dražbe. Dňa 30.04.2010 žalobcovia vyzvali žalovaných v 1/ a 2/ rade na vrátenie sumy 38 504,95 €, ktorú vyplatili žalobcovia žalovanému v 2/ rade za vydraženú nehnuteľnosť. Žalovaný v 1/ rade si výzvy, zasielané mu na adresu sídla ako aj na jeho korešpondenčnú adresu dňa 28.05.2010, dňa 4.6.2010 a dňa 24.06.2010 neprevzal, žalovaný v 2/ rade si výzvu zo dňa 28.05.2010 riadne prevzal, ale na ňu nereagoval. Žalobcom doposiaľ nebola vrátená suma, ktorú zaplatili za vydraženú nehnuteľnosť a nakoľko dražba bola vyhlásená za neplatnú, nestali sa ani jej vlastníkmi.

Podľa Obč. zákonníka upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 80 písm. b/ Obč. zákonníka návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1,2 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však poškodený o to požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 438 ods. 1 Obč. zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne

Ustanovenie ukladá povinnosť každému postupovať vzhľadom na konkrétne okolnosti tak, aby nezapríčinil vznik škody a jeho použitie prichádza do úvahy vtedy, ak neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Konanie v rozpore s týmto ustanovením je tiež porušením právnej povinnosti v zmysle ustanovenia a teda jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len ""), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

Podľa o dobrovoľných dražbách (platného ku dňu podpisu Oznámenia o dražbe dňa 13.01.2006) rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby; podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe () je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice.

Podľa o dobrovoľných dražbách dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak neboli splnené podmienky ustanovené v a 17.

Podľa o dobrovoľných dražbách porušenie povinnosti dražobníka upustiť od dražby, ak tak bol povinný urobiť, alebo povinnosti dohodnúť a udržiavať poistenie sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti.

Podľa o dobrovoľných dražbách výťažok dražby odovzdá dražobník po uhradení nákladov dražby bez zbytočných prieťahov po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby zodpovedá za vady predmetu dražby, ktoré mu boli alebo mali byť pri podaní návrhu na uskutočnenie dražby známe a neupozornil na ne včas dražobníka v zmluve o vykonaní dražby. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť. Podľa o dobrovoľných dražbách dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p) a po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcov je dôvodný.

Žalovaný v 2/ rade vzniesol v konaní námietku, že peňažný nárok žalobcov v prejednávanej veci nie je možné posudzovať ako nárok na náhradu škody, ale ako nárok na vydanie bezdôvodného obohateniam. Súd námietku posúdil a dospel k názoru, že je nedôvodná.

Z ustanovenia vyplýva, že ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu, pričom pri neplatnosti právneho úkonu sú jeho subjekty povinné sa medzi sebou vysporiadať v prvom rade podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (, ). Vznik nároku z bezdôvodného obohatenia nie je podmienený existenciou zavinenia. Popri tom však tomu, komu možno pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu, vzniká podľa povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, t.j. majetkovú ujmu, vyjadriteľnú v peniazoch, vzniknutou v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym spôsobením neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ by teda príčinou vzniku škody bola iná okolnosť, než zavinené protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, zodpovednosť za škodu by podľa založená nebola. O spôsobe a rozsahu náhrady škody platí . Nárok na náhradu škody, spôsobenej zavineným protiprávnym konaním (t.j. spôsobením neplatnosti právneho úkonu), je potrebné uplatniť v premlčacej lehote podľa .

Inak povedané, dôsledky neplatnosti právnych úkonov (absolútnej aj relatívnej) spočívajú najmä v povinnosti upravenej v a v , t.j. povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Nakoľko však vznik povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia nepostihuje úplne všetky následky neplatnosti právneho úkonu, tak ak v dôsledku neplatnosti právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa a nasl. Nárok na náhradu škody môže uplatniť každý, nielen účastník neplatného právneho úkonu, pričom neplatnosť právneho úkonu musí byť splnená zavineným konaním a zavinenie sa predpokladá (prezumuje). Tento psychický predpoklad zodpovednosti za škodu sa vykladá v spojitosti s požiadavkou, aby ten, kto sa náhrady škody domáha, dôveroval platnosti právneho úkonu bez zanedbania obvyklej starostlivosti, ktorú možno od neho v právnom styku očakávať.

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SSR v zhodnotení z 21.12.1978, sp. zn. konštatuje, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (neoprávneného majetkového prospechu) možno uplatniť iba v tom prípade, ak v danej veci nie sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia titulom nároku na náhradu škody; zo zákonného ustanovenia vyplýva, že sa vydáva to, čo bolo získané a ten, kto získal neoprávnený majetkový prospech, je povinný ho vydať bez ohľadu na to, či získaním tohto prospechu vznikla niekomu škoda, komu táto škoda vznikla a aká bola jej výška. Poškodený môže požadovať od škodcu náhradu škody bez ohľadu na to, či sa škodca obohatil a či nie a tiež sa môže domáhať vydania neoprávneného majetkového prospechu, aj keď prípadne získaním majetkového prospechu nebola nikomu spôsobená škoda.

Uvedené potvrdzuje aj stanovisko v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, č. 1/1979 : „pokiaľ tomu, na čí úkor bol neoprávnený majetkový prospech získaný, vznikla škoda, môže sa domáhať jej náhrady, ak sú splnené zákonné predpoklady pre zodpovednosť za škodu. Nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu (bezdôvodného obohatenia) môže uplatniť iba v tom prípade, ak nie sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z dôvodu nároku na náhradu škody“.

Následne súd pristúpil k posudzovaniu, či v prejednávanej veci sú splnené podmienky pre dosiahnutie uspokojenia žalovaného nároku titulom náhrady škody, t.j. či príčinou vzniku škody bolo zavinené protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu.

Zavinenie (t.j. subjektívny predpoklad zodpovednosti) je chápané ako psychický vzťah škodcu jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu a tiež k škode, ktorá je výsledkom tohto protiprávneho konania. Na rozdiel od protiprávneho konania, všeobecná zodpovednosť za škodu vychádza z princípu predpokladaného zavinenia, čo sa premieta v procesnej rovine tým, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodca škodu nezavinil, zaťažuje žalovaného.

Žalovaný v 1/ rade bol počas celého konania nečinný, dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu nezavinil, neuniesol a nepreukázal ani neoznačil dôkazy, ktoré by tento predpoklad vyvracali, preto súd jeho zavinenie v predmetnej veci predpokladá (prezumuje).

Žalovaný v 2/ rade vo svojich vyjadreniach namietal svoje zavinenie v prejednávanej veci. Uviedol, že v predmetnej veci zachoval primeranú mieru opatrnosti s tým, že posúdenie oprávnenia navrhovateľa dražby vykonať dražbu vyžadovalo podľa názoru žalovaného v 2/ rade „značné skutkové a právne posúdenie, ktoré bolo možné vykonať len a len v občianskom súdnom konaní“ s tým že „posúdenie oprávnenia navrhovateľa dražby vykonať dražbu presahovalo možnosti dražobníka (t.j. žalovaného v 2/ rade), má za to, že žalovanému v 2/ rade nie je možné pripočítať porušenie prevenčnej povinnosti“.

S uvedeným vyvinením (exkulpáciou) žalovaného v 2/ rade súd nemohol súhlasiť. Pri skúmaní zavinenia sa používa tzv. objektívne meradlo s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu (tzv. konkrétnosť objektívneho meradla) a na postavení a pomerov eventuálneho škodcu (tzv. diferencovanosť objektívneho meradla). Čo sa týka postavenia a pomerov eventuálneho škodcu, žalovaný v 2/ rade je obchodná spoločnosť, ktorej hlavný predmet podnikania je vykonávanie dražieb podľa o dobrovoľných dražbách a teda sa predpokladá, že ovláda zákony, viažúce sa na výkon predmetu jeho podnikania. Z hľadiska konkrétnych okolnosti daného prípadu bolo v konaní nesporné, že žalovaný v 1/ rade ako navrhovateľ dražby a žalovaný v 2/ rade ako dražobník uzatvorili neplatnú zmluvu o vykonaní dražby dňa 19.10.2005, ktorej neplatnosť spôsobila skutočnosť, že navrhovateľ dražby (žalovaný v 1/ rade) ako správca nebol v čase podpísania uvedenej zmluvy o vykonaní dražby vlastníkom predmetu dražby, ani a ani nebol vlastníkmi predmetu dražby splnomocnený na uzavretie zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, pričom táto skutočnosť, že navrhovateľom dražby mohol byť len vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona , ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhoval vykonanie dražby, bola uvedená v Fakt, že navrhovateľ dražby, ktorý nebol , nemohol bez súhlasu navrhnúť dražbu predmetu dražby, ku ktorému bolo zriadené záložné právo, bolo zrejmé z Podľa dražbu bolo možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzatváral navrhovateľ dražby (vlastník predmetu dražby alebo záložný veriteľ) s dražobníkom a ktorá musela obsahovať zákonom predpísané náležitosti. Ostatné nedostatky zmluvu o vykonaní dražby zo dňa 19.10.2005 uzatvorenej medzi žalovanými v 1/ a 2, ktoré mali za následok jej absolútnu neplatnosť, súd už podrobne citoval z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyššie. Súd poznamenáva, že „posúdenie oprávnenia navrhovateľa dražby vykonať dražbu“ nepresahovalo možnosti dražobníka a už vôbec sa nemohol stotožniť s názorom žalovaného v 2/ rade, že „posúdenie oprávnenia navrhovateľa dražby vykonať dražbu vyžadovalo značné skutkové a právne posúdenie, ktoré bolo možné vykonať len a len v občianskom súdnom konaní“, nakoľko okruh aktívne legitimovaných navrhovateľov dražby explicitne uvádzal v tom čase platný o dobrovoľných dražbách. Naviac, zodpovednosť dražobníka je v zmysle o dobrovoľných dražbách veľmi široká; dražobník nesmie porušiť žiadne ustanovenie zákona o verejných dražbách, pretože inak je jeho zodpovednosť prakticky neodvrátiteľná. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri „vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať“. Pojem „vynaloženie úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať“ znamená, že zodpovednosť dražobníka je zodpovednosťou prakticky objektívnou (t.j. bez zreteľa na zavinenie, pričom ku vzniku zodpovednostného vzťahu postačuje iba porušenie zákona, vznik škody a kauzálny nexus medzi nimi a zavinenie dražobníka nie je podmienkou), a ide o objektívnu možnú starostlivosť, ktorú mohol dražobník v danom prípade vynaložiť.

Žalovaný v 2/ rade v konaní ďalej vzniesol námietku nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Túto súd tiež posúdil ako nedôvodnú, z nasledovných dôvodov:

Zmluva o vykonaní dražby zo dňa 19.10.2005 (ktorá bola konajúcimi súdmi vyhlásenou za absolútne neplatnú), je dvojstranným právnym úkonom a jej vznik bol podmienený dvoma jednostrannými právnymi úkonmi - tak žalovaného v 1/ rade, ako navrhovateľa dražby, ako aj žalovaného v 2/ rade, ako dražobníka. Vzhľadom na to, že iba za súčinnosti obidvoch zmluvných strán môže dôjsť k uzavretiu (hoci aj) neplatnej zmluvy, nemožno zobrať do úvahy iba konanie jednej zo zmluvných strán, ale je potrebné posúdiť mieru účasti obidvoch zmluvných strán na spôsobení neplatnosti zmluvy. Nie je preto možné a priori vylúčiť pri uzavieraní neplatnej zmluvy zavinené protiprávne konanie jednej zo zmluvných strán. Vzhľadom na zvýšené riziko vážneho zásahu do subjektívnych práv a povinností pri neoprávnenom výkone dražby je na mieste prísna povinnosť k náhrade škody spôsobenej neoprávneným návrhom na výkon dražby. Ak dôjde k realizácií dražby na základe neoprávneného návrhu, je spravidla daná solidárna zodpovednosť dražobníka a navrhovateľa dražby za spôsobenú škodu; obe zodpovednosti sú postavené na princípe objektívnej zodpovednosti (bez zavinenia škody).

Zo skutkových okolností prejednávanej veci je preto vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie nároku žalobcov zrejmé, že sa v danom prípade sa jedná o všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa .

Z citovaných ustanovení vyplýva, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti a pri tejto všeobecnej zodpovednosti za škodu je potrebné, aby boli splnené určité predpoklady. Týmito základnými predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon) - t.j. konanie, ktoré je v rozpore objektívnym právom, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody (kauzálny nexus) a prezumpcia zavinenia. Porušením právnej povinnosti sa rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby si splnila svoje povinnosti. Ak sa tieto predpoklady zodpovednosti za škodu preukázali, predpokladá sa zavinenie. Škodca musí v tomto prípade preukázať, že vzniknutú škodu nezavinil, a to ani z tzv. nevedomej nedbanlivosti. Nestačí, ak preukáže, že urobil všetko podľa svojich subjektívnych schopností a znalostí. Kritérium tohto hodnotenia musí byť objektívne, teda rozhodujúca musí byť miera úsilia, ktorú možno považovať od každého občana. Toto meradlo sa musí aplikovať konkrétne, teda s prihliadnutím na určitú situáciu, a diferencovane (rozsudok NSČR, sp. zn. )

Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobcom vznikla škoda v žalovanej výške neplatnou dražbou, ktorá sa konala na základe absolútne neplatnej zmluvy o vykonaní dražby uzavretej medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade. Žalobcovia za vydraženú nehnuteľnosť - byt na K. F.. XX v K. riadne zaplatili (v zmysle Z.z) žalovanému v 2/ rade ako dražobníkovi sumu 38 504,95 € (dňa 23.02.2006 sumu 100 000,-Sk (3 319,40 €) a dňa 28.02.2006 sumu 1 060 000,-Sk (35 185,55 €)). Žalobcom táto vydražená nehnuteľnosť nebola odovzdaná (v dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z 10. júla 2008 sp. zn. , ktorým určil, že dražba zo dňa 23.02.2006 je neplatná), a nebola im ani vrátená ani suma 38 504,95 €, ktorú za vydraženú nehnuteľnosť zaplatili na účet dražobníka.

Výška škody bola žalobcami preukázaná predloženými dokladmi o úhrade, podľa ktorých žalobcovia uhradili žalovanému v 2/ rade dňa 23.02.2006 sumu 100 000,-Sk (3 319,40 €) označenú ako dražobnú zábezpeku a dňa 28.02.2006 bankovým prevodom sumu 1 060 000,-Sk (35 185,55 €). Žalovaný v 1/ rade, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu nezavinil, toto dôkazné bremeno neuniesol a jeho zavinenie sa v predmetnej veci predpokladá. Žalovaný v 2/ rade ako dražobník má v prejednávanej veci objektívnu zodpovednosť a naviac, pri posúdení jeho zavinenia tzv. objektívnym meradlom s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu a na postavenie a pomery eventuálneho škodcu, je aj jeho zavinenie preukázané. Z vykonaného dokazovania je súčasne preukázané, že žalovaný v 2/ rade mohol škode zabrániť pri „vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať“ ( )

Žalovaný v 2/ rade v konaní namietol i nepreukázanie priamej príčinnej súvislosti vo veci, keď mal za to, že samotnú škodu nespôsobila neplatnosť dražby, ale bola spôsobená neplnením edičnej povinnosti žalovaného v 1/ rade. Ani s uvedenou námietkou súd nemohol súhlasiť.

O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania, t.j. ak zavinené spôsobenie neplatnosti právneho úkonu a škoda sú vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku. Je pravdou, že žalovaný v 1/ rade si nesplnil ani svoju edičnú povinnosť, keď žalobcom neuhradil sumu, o ktorú sa na ich úkor bezdôvodne obohatil; ale ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovia si v predmetnom konaní uplatnili svoj nárok na náhradu škody a ako súd už citoval vyššie zo zhodnotenia Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v z 21.12.1978, sp. zn. , nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia možno uplatniť iba v tom prípade, ak v danej veci nie sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia titulom nároku na náhradu škody. V prejednávanej veci podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia titulom nároku na náhradu škody sú, škoda žalobcom preukázateľne vznikla zavineným protiprávnym konaním žalovaných, t.j. podpísaním absolútne neplatnej zmluvy o výkone dražby dňa 19.10.2005 žalovaným v 1/ rade (ako aktívne nelegitimovaným navrhovateľom držby) a žalovaným v 2/ rade (ako dražobníkom), na základe ktorej bola žalovaným v 2/ rade zrealizovaná dražba, v rámci ktorej žalobcovia vydražili nehnuteľnosť, za ňu riadne zaplatili žalovanú sumu a doposiaľ nemajú ani vydražený byt a ani sumu, ktorú za neho zaplatili, pričom táto škoda v preukázanej výške im preukázateľne vznikla v priamej príčinnej súvislosti zavineného protiprávneho konania žalovaných.

Žalovaný v 2/ rade vzniesol i námietku premlčania, ktorej opodstatnenosť sa v konaní nepreukázala. V prípade náhrady škody platí dvojročná subjektívna a trojročná objektívna premlčacia doba podľa , . Princíp premlčania v tomto prípade je konštruovaný na subjektívnej vedomosti poškodeného. Rozhodujúce teda je to, aby sa preukázala vedomosť o škode, teda kedy sa poškodený dozvedel o vzniku škody určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) z návrhu na súde. Nakoľko teda počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je nutné odvíjať od vedomosti žalobcov o tom, že im škoda v určitej výške vznikla a kto za ňu zodpovedá (v tomto prípade žalovaní v 1/ a 2/ rade) a nie od vedomosti žalobcov o neplatnosti dražby samotnej, t. j. od vedomostí, že nastala škodná udalosť (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ), premlčacia lehota nemohla žalobcom plynúť ani od udelenia príklepu, ktorý bol udelený 23.02.2006 a ani od vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. (10.07.2008) ako uvádza žalovaný v 2/ rade vo svojich vyjadreniach, ale až dňom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. dňa 23.10.2008, kedy sa žalobcovia dozvedeli o vzniku škody a jej rozsahu do tej miery, aby mohli svoj nárok uplatniť v návrhu na súde. Nakoľko návrh žalobcov na začatie konania bol doručený súdu dňa 19.08.2010, teda pred uplynutím 2 - ročnej premlčacej lehoty, námietku premlčania žalovaného v 2/ rade súd posúdil ako neopodstatnenú.

Podľa v platnom znení, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení účinnom do 31. 01. 2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný skutkový stav veci tak, ako ho vyššie zistil, pričom iné skutočnosti nevyšli v konaní najavo. Keďže sa žalovaní v 1/ a 2/ rade s plnením svojho peňažného dlhu dostali do omeškania, priznal súd žalobcom popri istine 38 504,95 € i uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38 504,95 € od 02.06.2010 do zaplatenia, t.j. počnúc dňom, kedy sa žalovaní po výzve na úhradu dlžnej sumy dostali s plnením do omeškania. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením s a Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom v čase splatnosti dlžnej sumy.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).