Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/402/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky B. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. I. XXXX/XX, XXX XX N., proti odporcovi U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX N., v konaní o rozvod manželstva, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -24 zo dňa 10. 02. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd") návrh navrhovateľky na rozvod manželstva zamietol (prvý výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (druhý výrok). Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX vo N.. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru vo N., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Navrhovateľka i odporca sú slovenskými štátnymi občanmi. U obidvoch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú t. č. plnoleté deti P. P., nar. XX. XX. XXXX a U. P., nar. XX. XX. XXXX, a teda manželstvo, ktorá trvá cca XX rokov, si splnilo svoju výchovnú funkciu. Navrhovateľka v konaní poukázala na to, že došlo k postupnému citovému odcudzovaniu sa účastníkov po tom, ako odporca začal pracovať v zahraničí. Pred tromi rokmi nadviazala mimomanželskú známosť, ktorá trvala vyše roka. Toho času účastníci nemajú žiadnu mimomanželskú známosť. Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva, pretože má navrhovateľku stále rád a podľa jeho názoru je manželstvo funkčné. Okresný súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov si plní svoje spoločenské funkcie, pretože manželia žijú v jednej domácnosti, spoločne zabezpečujú potreby rodiny, spoločne hospodária, odporca prispieva na chod domácnosti, navrhovateľka odporcovi perie, striedavo varia, teda obstarávajú potreby rodiny. Odporca prácou v zahraničí zabezpečuje potreby rodiny po finančnej stránke. Podľa názoru okresného súdu navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o tom, že manželstvo účastníkov je vážne, trvalo rozvrátené, neplní si biologickú funkciu a nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia. Keďže sa odporca dlhodobo zdržiava v zahraničí (z dôvodu ekonomického zabezpečenia rodiny), je prirodzené, že ťarcha vedenia domácnosti, výchovy synov spočívala na navrhovateľke. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh navrhovateľky na rozvod manželstva zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia prvá veta (ďalej aj „").

Proti rozsudku okresného súdu navrhovateľka podala v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a jej návrhu vyhovel v celom rozsahu, resp. aby zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že sa citovo odcudzila od odporcu. Táto skutočnosť sa však nedá exaktne preukázať. Po vyhlásení rozsudku odporca ju fyzicky napadol a škrtil ju. Túto skutočnosť neoznámila polícii a nešla ani k lekárovi. Síce odporca jej poskytuje finančné prostriedky, avšak neexistuje komplexná spoločná starostlivosť o domácnosť. Okresný súd sa dôsledne nevysporiadal s tým, že účastníci dlhodobo intímne nežijú. Pod intímnym stykom si predstavuje sexuálny styk so všetkým, čo k nemu patrí a nielen nejaké dotyky, o ktorých odporca tvrdil, že ich spolu mali. Zároveň sa okresný súd nevysporiadal ani s tým, že odporca chcel podať návrh na rozvod po tom, ako zistil, že má mimomanželskú známosť. Podľa jej názoru sú tu nové okolnosti, ktoré jej neboli známe v čase pojednávania (jej fyzické napadnutie odporcom, prehlásenie odporcu, že chcel podať návrh na rozvod).

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s rozvodom manželstva účastníkov a žiadal, aby súd odvolanie navrhovateľky zamietol. Poukázal na to, že s navrhovateľkou žijú v spoločnej domácnosti, zaujíma sa o chod domácnosti, po príchode domov zo zahraničia je s rodinou, varí a finančne prispieva na chod domácnosti. Je pravdou, že po tom ako zistil, že navrhovateľka mala mimomanželskú známosť, chcel podať návrh na rozvod. Navrhovateľka ho ale uistila, že túto známosť ukončila. Nemá inú známosť a chce v manželstve zotrvať. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky ohľadne jej fyzického napadnutia. Chytil ju len za sveter, o ktorý bola zachytená retiazka a táto sa roztrhla. Navrhovateľka nebola ošetrená a ani eventuálny trestný čin neoznámila polícii. Zároveň zdôraznil, že navrhovateľku má stále rád.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia potvrdil z nasledovných dôvodov:

Podľa ustanovenia o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „") k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o neodôvodnenosti návrhu navrhovateľky. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení , odvolací súd podľa ustanovenia konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty navrhovateľky v odvolaní.

Manželstvo je možné rozviesť len vtedy, ak vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z tohto vyplýva, že zákon neviaže možnosť rozvodu manželstva na jednotlivé v zákone konkrétne vypočítané dôvody, ale ako jediný dôvod uvádza vážny a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Zákon o rodine sa neuspokojuje s existenciou akéhokoľvek rozsahu, ale vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň rozvratu medzi manželmi. Rozvrat medzi manželmi teda musí byť vážny a trvalý, čo znamená, že trvá dlhší čas a trvale znemožňuje manželom vytvárať zdravé rodinné prostredie. Intenzitu rozvratu je treba posudzovať aj z toho hľadiska, či si ešte manželstvo môže plniť svoj účel a či od manželov možno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Teda aj v prípade, ak súd zistí, že vzájomné vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvale rozvrátené, avšak je ešte predpoklad pre to, že ich manželstvo si v budúcnosti môže plniť svoj účel, musí návrh na rozvod manželstva zamietnuť.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd náležite zistil skutkový stav a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty.

Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu dospel k záveru, že zákonné podmienky pre rozvod manželstva nie sú v danom prípade splnené. Účastníci žijú v spoločnej domácnosti, spolu hospodária, vzájomne si pomáhajú (odporca zabezpečuje ekonomickú funkciu manželstva a navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o domácnosť), sú si verní. Navrhovateľka za dôvod rozvratu manželstva považuje jej citové odcudzenie voči odporcovi a neplnenie biologickej funkcie manželstva. Z výsluchu účastníkov však nevyplynulo, že by účastníci využili možnosti odbornej intervencie prostredníctvom erudovanej inštitúcie (napr. sexuologickej, eventuálne psychologickej ambulancie, poradne), ktorá by pomohla účastníkom odstrániť parciálne rozpory v manželstve.

Odvolací argument navrhovateľky ohľadne fyzického násilia odporcu po vyhlásení rozhodnutia odvolací súd považoval za irelevantný, pretože navrhovateľka žiadnym objektívnym spôsobom nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení (napr. lekárskou správou, rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní a pod.), t.j. že došlo zo strany odporcu k jej atakovaniu. Úvahu odporcu (na ktorú poukázala navrhovateľka v odvolaní) podať pred niekoľkými rokmi návrh na rozvod manželstva (v období, keď navrhovateľka udržiavala mimomanželský vzťah), odvolací súd považoval za adekvátnu a objektívne pochopiteľnú okolnostiam spôsobeným správaním sa navrhovateľky, ktoré bolo v rozpore s ustanovením § 18 Zákona o rodine. Práve z reakcie odporcu, ktorý dokázal preklenúť danú situáciu, je možné vyvodiť, že považuje manželstvo v súlade so Zákonom o rodine za trvalý zväzok.

Ako bolo uvedené, šenie manželstva rozvodom neodôvodňuje akýkoľvek, ale len kvalifikovaný rozvrat manželstva. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je odôvodnený len vtedy, ak rozvrat manželmi sa javí ako nenapraviteľný stav, vzhľadom na výsledok dialektického zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Kvalifikácia rozvratu vzťahov medzi manželmi sa posudzuje i podľa toho, ako sa vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi skutočne prejavuje v plnení účelu manželstva.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by účastníci nedokázali vytvoriť zdravé rodinné prostredie, v ktorom by manželia vzájomne rešpektovali svoje práva a povinnosti, správali sa k sebe ohľaduplne, taktne, mali porozumenie pre vzájomné potreby a záujmy, aby rozpory sa snažili preklenúť vzájomnou dohodou, t. j. aby sa usilovali vytvoriť priaznivé podmienky pre realizáciu všetkých členov rodiny.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia potvrdil vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, pretože okresný súd náležite aplikoval ustanovenie prvá veta .

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s ustanovením z ktorého vyplýva, že v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú v zásade právo na náhradu trov konania. Súd im môže priznať náhradu trov konania, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Odvolací súd však v tomto prípade (rovnako ako prvostupňový súd) nezistil existenciu podmienok pre priznanie trov konania, a preto rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.