Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-192-2014.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/192/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľky B. P., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. cesta XXXX/XX, XXX XX N., štátne občianstvo: SR, proti odporcovi U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. cesta XXXX/XX, XXX XX N., štátne občianstvo: SR, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 17. 11. 2014, ktorý bol doručený súdu dňa 19. 11. 2014 domáhala voči odporcovi rozvodu manželstva, ktoré s odporcom uzavreli dňa 07. 05. 1988. Návrh odôvodnila tým, že pred uzavretím manželstva sa s odporcom poznali dlhšiu dobu, ale manželstvo sa rozhodli uzavrieť asi po pol ročnej už vážnej známosti na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Z jej pohľadu začali vážnejšie problémy v manželstve hlavne z toho dôvodu, že odporca v rámci svojho pracovného zaradenia, keď pracuje ako stolár, nemal veľa možností pracovať na Slovensku, a to ani ako zamestnanec, ani ako podnikajúca osoba a preto prijal ponuku pracovať v zahraničí, napríklad v Čechách, v Belgicku. Jeho prácou v zahraničí sa síce vyriešila ekonomická otázka rodiny, ale stav, keď odporca bol napríklad 6 týždňov v zahraničí a 2 týždne doma mal veľmi zlý dopad na kvalitu ich manželstva a celkový priebeh spolužitia. Odporca sa napríklad nezúčastňoval na riadení ich domácnosti, keď prišiel zo zahraničia domov, v podstate chcel mať pokoj, pretože on tento čas považoval za svoje voľno a nechcel sa zaťažovať problémami, ktoré počas jeho neprítomnosti vznikali v rodine a ktoré musela sama riešiť. Unikala mu priama účasť pri výchove ich synov Mateja Mališa a Jakuba Mališa, ktorí sú v súčasnom období už obidvaja plnoletí. Má to za následok, že synovia s odporcom nemajú žiadne spoločné záujmy a aktivity. Viac menej nikdy nežili ako harmonická rodina, za celý čas manželstva boli len 2-krát na spoločnej dovolenke. Nemajú spoločných priateľov, s ktorými by sa stretávali, naopak odporcovi vadí, keď sa ona stretáva s inými ľuďmi. Podľa jeho názoru by mala chodiť len do práce a odtiaľ hneď domov. Aj keď odporca finančne zabezpečuje rodinu, nikdy nevedel oceniť jej prácu. Počas času, keď bol v zahraničí sa sama starala o výchovu synov, o celú domácnosť a popri tom pracovala. Za celý tento čas sa vlastne naučili obaja žiť si svoj život, čo samozrejme viedlo k vzájomnému odcudzeniu. Približne pred 3 rokmi v dôsledku tohto odcudzenia nadviazala známosť s iným mužom, o čom odporca vie. V tom čase mali obaja dobrú vôľu vyhľadať odbornú pomoc, aby problémy v manželstve vyriešili, ale nakoniec neurobili žiadne kroky, ktoré by smerovali k urovnaniu ich vzťahov a vzájomné odcudzenie medzi nimi naďalej pretrváva. Vôbec nie je predpoklad, žeby sa situácia v budúcnosti zmenila. Synovia síce bývajú v ich spoločnom byte, sú to však už dospelí ľudia, ktorí majú svoje záujmy a viac menej žijú si svoje vlastné životy. Vzťah medzi ňou a odporcom je dlhodobo vážne a trvalo rozvrátený, ich manželstvo si neplní elementárne funkcie stanovené zákonom a nemožno od
nich ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Aj keď žijú s odporcom v jednej domácnosti, ich spolužitie je len formálne. Ona nemá záujem na obnovení spolužitia s odporcom. Z týchto dôvodov žiadala manželstvo rozviesť.
Odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil. Uviedol, že nevidí žiaden dôvod na rozvod ich manželstva s navrhovateľkou.
Súd vo veci vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov konania, výsluchom účastníkov konania, potvrdením Mesta Zvolen zo dňa 26. 01. 2015 o trvalom pobyte účastníkov konania, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Zo sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že títo uzavreli manželstvo dňa 07. 05. 1988, uzavreli ho vo Zvolene, zapísané je v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru vo Zvolene, vo zväzku 23, ročník 1988, na strane 45, pod poradovým číslom 153.
Obidvaja účastníci konania sú slovenskými štátnymi občanmi, slovenskej národnosti, u obidvoch z nich ide o manželstvo prvé, posledné spoločné bydlisko títo majú na adrese Strážska cesta 8467/21, 960 01 Zvolen. Z manželstva účastníkov nepochádzajú maloleté deti, pochádzajú dve plnoleté deti, P. P., nar. XX. XX. XXXX a U. P., nar. XX. XX. XXXX.
Z potvrdenia Mesta Zvolen zo dňa 26. 01. 2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 28. 01. 2015 súd zistil, že obidvaja účastníci konania sú prihlásení k trvalému pobytu na adrese Strážska cesta 8467/21, Zvolen.
Z výsluchu navrhovateľky, ako účastníčky konania súd zistil, že rozviesť sa chce preto, lebo s odporcom už dlhšiu dobu spolu nežijú. Odporca chodieva pracovne do zahraničia, nastalo citové odcudzenie. Odporca pracuje v zahraničí 7 rokov v turnusoch, 6 týždňov je v zahraničí, 2 týždne je doma. Dá sa povedať, že jeho prácou v zahraničí ekonomická situácia v rodine bola vyriešená, výchova detí však spočívala na nej. Zatiaľ bývajú s odporcom v jednej domácnosti aj spolu s deťmi, ktoré sú však už plnoleté. Odcudzenie medzi ňou a odporcom nastalo postupne, nebolo to naraz. Problémy sa riešili doma, nikdy nechcela tým zaťažovať odporcu, keď navyše tento by aj tak nepomohol, lebo bol v zahraničí. Pred tromi rokmi si našla známosť s iným mužom. V súčasnom období táto známosť netrvá. Ani inú známosť nenadviazala. Vzťah ukončila po roku a pol. Napriek tomu, že inú známosť nemá, chce sa rozviesť. Deti vedia o rozvode, povedali, že je to len medzi nimi, teda medzi rodičmi. S odporcom hospodária tak, že tento prispieva na domácnosť určitou čiastkou. Obstarávanie potrieb v domácnosti vykonávajú obidvaja s odporcom, striedajú sa pri tom. Napríklad striedavo v domácnosti varia, je pravdou, že odporcovi perie. Intímne však nežijú spolu 4 alebo 5 rokov. K vzťahu k odporcovi uviedla, že manželstvo je len formálne. Nemajú spoločné záujmy. O rozvode sa veľmi s odporcom nerozprávali. Ona nevie, prečo sa odporca nechce rozviesť. Návrh si však dobre rozmyslela, riadne obnovenie manželského spolužitia podľa nej nie je možné.
Z výsluchu odporcu ako účastníka konania súd zistil, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. Nevidí žiaden dôvod na rozvod manželstva. Pokiaľ navrhovateľa uvádza v návrhu, že neboli na spoločnej dovolenke napríklad pri mori, je to možno chyba, ale boli tu iné priority, hrozilo deložovanie z ich bytu, potrebovali na iné peniaze. Je pravdou, že pracuje v zahraničí už 7 rokov na turnusy. Pokiaľ navrhovateľka ďalej v návrhu uvádza, že neoceňoval jej prácu, nevie z čoho tak usudzuje. Čo sa týka výchovy detí a tvrdení, navrhovateľky, že sa nepodieľal na ich výchove, deti v súčasnosti majú už 26 rokov, on pracuje v zahraničí len 7 rokov. Navrhovateľka pracovala niekedy aj na poobedňajšie smeny, nevie preto, ako sa nemohol podieľať na výchove detí a kto by zabezpečoval výchovu detí, keď navrhovateľka pracovala na poobedňajšie smeny. Nevidí preto žiaden dôvod na rozvod manželstva, o navrhovateľkinej nevere vie, v tomto období mal pripravený návrh na rozvod manželstva, ale dohodli sa s navrhovateľkou, že to spoločne prekonajú, a aj to prekonali. On inú známosť počas trvania manželstva nemal, a ani nemá. Ak navrhovateľka tvrdí, že v súčasnom období nemá žiadnu známosť, žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol, keď navrhovateľku má stále rád, nie je pravdou, že s navrhovateľkou intímne nežijú 5 alebo 4 roky. Intímny vzťah udržujú stále. Z týchto dôvodov žiadal návrh zamietnuť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvo sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva nie je dôvodný.
Manželia uzavreli manželstvo dňa 07. 05. 1988 a trvá necelých 27 rokov. Manželstvo účastníkov si splnilo svoju výchovnú funkciu, keď deti pochádzajúce z manželstva síce žijú ešte s rodičmi, ale sú už plnoleté. Manželstvo účastníkov si po uzavretí plnilo svoje funkcie, manželia uzavreli manželstvo na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že keď odporca začal pred 7 rokmi pracovať v zahraničí, dochádzalo medzi ňou a odporcom k postupnému citovému odcudzovaniu. Dôsledkom tohto bola skutočnosť, že približne pred 3 rokmi nadviazala inú známosť, ktorá trvala vyše roka. Nepochybne v tomto období manželia prekonávali krízu, avšak sa s ňou vysporiadali, keď odporca uviedol, že v tomto období, lebo vedel o nevere navrhovateľky, mal pripravený návrh na rozvod manželstva, avšak po vzájomnej dohode s navrhovateľkou sa pokúsili túto krízu prekonať, čo sa i podarilo, navrhovateľka ukončila známosť. V súčasnom období navrhovateľka nemá žiadnu inú známosť, odporca tiež žiadnu inú známosť počas trvania manželstva nemal, a ani nemá. Tento nesúhlasil s rozvodom manželstva, navrhovateľku má stále rád. Ako vyplynulo z výsluchu účastníkov konania, manželstvo účastníkov si plní svoje spoločenské funkcie, manželia žijú v jednej domácnosti, spoločne obstarávajú potreby rodiny, hospodária tak, že odporca prispieva na domácnosť, navrhovateľka odporcovi perie, striedavo títo varia, teda obstarávajú potreby rodiny. Navrhovateľka tiež potvrdila, že odporca prácou v zahraničí ekonomicky zabezpečuje rodinu. Z tohto pohľadu podľa názoru súdu manželstvo účastníkov si plní funkciu ekonomickú, čo sa týka intímnej stránky manželstva, navrhovateľka tvrdila, že s odporcom nežijú intímne niekoľko rokov, odporca túto skutočnosť poprel, teda táto skutková okolnosť bola medzi účastníkmi konania sporná. Navrhovateľka však pokiaľ uvádzala citové odcudzenie a okolnosti, ktoré ju viedli k podaniu návrhu na rozvod manželstva, bola povinná tieto preukázať. Dôvody nepreukázala a podľa názoru súdu ani neuviedla tak závažné dôvody, z ktorých by súd mohol usúdiť, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a že tu nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia medzi manželmi. Navrhovateľka nepreukázala, že manželstvo je vážne a trvalo rozvrátené a že nemôže plniť svoj účel. Nepreukázala ani, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Odporca poprel akékoľvek dôvody na rozvod manželstva, považuje manželstvo za funkčné, čo napokon vyplynulo i z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov. Manželia žijú v jednej domácnosti, spoločne obstarávajú potreby domácnosti, finančne spoločne hospodária, navrhovateľka potvrdila, že odporca ekonomiky zabezpečuje rodinu, a ak v minulosti boli problémy, v súčasnom období sa javia byť tieto odstránené. Pokiaľ navrhovateľka vytýkala, že odporca z dôvodu práce v zahraničí sa nezúčastňoval na riadení domácnosti, na výchove synov, v tomto treba prisvedčiť odporcovi, že prácou v zahraničí zabezpečoval ekonomickú otázku v rodine, čo navrhovateľka napokon potvrdila, potom bolo prirodzené, že ťarcha vedenia domácnosti, výchovy synov spočívala na navrhovateľke. Deti účastníkov konania, keďže odporca začal pracovať v zahraničí pred 7 rokmi však už v tomto období boli plnoleté, nepreukázali sa tvrdenia navrhovateľky, že odporca sa nepodieľal na výchove synov. Nakoľko v konaní nebol preukázaný vážny, intenzívny a trvalý rozvrat medzi manželmi, súd návrh na rozvod manželstva ako neopodstatnený zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 prvá veta O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, keď v rozvodom konaní neplatí zásada úspechu a neúspechu vo veci. Okolnosti pre iné rozhodnutie o trovách konania účastníkov v prejednávanej veci súd nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)