Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/2068/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému G. R.Á., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XXX/X, XXX XX Š.Z., o vymoženie 16.521,83 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Rácikom, Exekútorský úrad Trnava, so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava pod sp. zn. 358EX 545/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 11.07.2022 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 16.521,83 eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. (ECLI:SK:OSBB:2022:6122270005.1) zo dňa 24.03.2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. (ECLI:SK:OSBB:2022:6122270005.2) zo dňa 21.04.2022 a v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. (ECLI:SK:OSBB:2022:6122270005.3) zo dňa 14.06.2022. Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.07.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Dňa 22.09.2022 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v odôvodnení ktorého povinný uviedol, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň je tu rozpor s a úniovým právom, nakoľko mu boli odňaté ústavné práva. Podáva návrh proti exekúcii v celom rozsahu a namieta exekučný titul z dôvodu, že mu nebol doručený. Neprevzal ho, ani nepodpísal. Zmyslom ústavného práva na spravodlivý proces je postulát, že každý má právo, aby jeho vec bola riadne prerokovaná a mal sa k nej možnosť vyjadriť a použiť dostupné prostriedky procesnej obrany. Je neprípustné, aby bola exekúcia vedená na podklade takého súdneho rozhodnutia, ktoré síce je opatrené pečiatkou vykonateľnosti, ale po materiálnej stránke vykonateľné nie je. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že akokoľvek podpísaná doručenka o prevzatí platobného rozkazu nie je spôsobilým dôkazom o jeho riadnom doručení. Rozhodujúcou je skutočnosť, či sa na doručenke nachádza podpis povinného, nakoľko sa platobný rozkaz doručuje do vlastných rúk. Či bol platobný rozkaz skutočne prevzatý povinným, na riadne doručenie nepostačuje podpísanie doručenky a prevzatie exekučného titulu neznámou osobou odlišnou od povinného v prípade, že ide o doručovanie do vlastných rúk. Povinný poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.04.2010 sp. zn. ďalej uviedol, že exekučný súd by mal na základe návrhu proti exekúcii, v ktorom sa namieta nedoručenie platobného rozkazu, tomuto návrhu vyhovieť a exekúciu zastaviť a následne by sa malo nanovo vykonať doručovanie platobného rozkazu odporcovi (povinnému), t.j. súd, ktorý vydal platobný rozkaz je povinný sa s touto skutočnosťou vysporiadať. V tomto prípade bol platobný rozkaz určený

povinnému doručovaný prostredníctvom pošty s tým, že mu má byť doručený „do vlastných rúk“. Povinný v čase doručenia platobného rozkazu nebol na adrese, prevzala ho iná osoba, pričom nejde o zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie alebo zástupcu pre doručovanie. Prevzala ho jeho sestra, na základe, že jej poštárka povedala, ak vie číslo občianskeho preukazu povinného, tak to môže prevziať za neho. Sestra nadiktovala jeho číslo občianskeho preukazu a podpísala ju, že to prevzal povinný. Sestra povinnému nedala hneď vedieť, že mu niečo prišlo zo súdu, až o 3 dni neskôr, keď prišiel domov. Na tejto adrese má povinný trvalý pobyt, ale nezdržiava sa tam stále. Keď sestra povinnému povedala o tejto zásielke, ktorú prevzala, povinný rýchlo napísal a poslal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý súd zamietol na základe neskorého podania. Sestra nepovedala presne, kedy to prevzala. Platobný rozkaz bol prevzatý inou osobou, ktorá nebola splnomocnená preberať za povinného poštu, ani ho nezastupovala. Povinný k návrhu prikladá ako doklad čestné vyhlásenie V. B. R., ktorá vyhlasuje na svoju česť, že všetko je pravda, čo píše vo vyhlásení.

3. Povinný v ďalšej časti návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania. Dôvody pre zastavenie exekúcie sú teda tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru. Spoločnou charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v každom štádiu konania. Poukazujúc na ust. , rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. zo dňa 20.01.2020, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. a rozhodnutie Ústavného súdu () povinný žiada súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv a pre nárok uplatňovaný v tomto exekučnom konaní oprávneným bez právneho dôvodu a pre porušenie zákonných práv, zrušil ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom exekučný titul na peňažné plnenie - platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 24.03.2022, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica a ktorým sa ukladá povinnému povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 16.521,83 eur a jej príslušenstvo oprávnenému. Exekučný titul je v rozpore s a úniovým právom a preto žiada súd, aby exekúciu zastavil tak, ako v mnohých podobných prípadoch súdy Slovenskej republiky exekúciu zastavili v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie.

4. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nárok bol uplatnený v exekúcii z dôvodu neplnenia súdom uloženej povinnosti v exekučnom titule, na základe ktorého je vedená táto exekúcie. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. K okolnostiam prevzatia exekučného titulu sa nevie vyjadriť. Oprávnený navrhuje návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

10. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

14. Podľa do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len ""); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. je verejnou listinou.

15. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

16. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.

17. umožňuje povinnému v exekučnom konaní uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení

hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

18. Súd v súvislosti s novelou exekučného poriadku č. účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § a 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ak bol exekučný titul zrušený, alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

19. Oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa . Ak sa žalobca od žalovaného v upomínacom konaní domáha vymoženia peňažného plnenia, súd môže za splnenia zákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený spôsob konania, ktoré sa uskutočňuje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožňuje súdu rýchlo a efektívne rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá o nich pochybnosti a to bez vypočutia žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konanie sa uskutočňuje v neprítomnosti žalovaného, pričom rozhodnutie v ňom vydané ukladá povinnosť žalovanému v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť uplatnenú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť trovy konania. Ak žalovaný s povinnosťou nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu podať odpor v rovnakej lehote, v opačnom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Vzhľadom na uvedené, preto nemôžu obstáť tvrdenia povinného uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie o vydaní exekučného titulu v rozpore s a úniovým právom, keďže oprávnený v konaní predložil rozhodnutie súdu, ktoré je spôsobilým exekučným titulom, a ktoré bolo vydané v súlade s prísl. ustanoveniami o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.

20. Podstatou návrhu povinného na zastavenie exekúcie a teda ťažiskovým dôvodom, ktorý povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza ako dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, je skutočnosť, že mu exekučný titul nebol doručený. Povinný namieta doručenie platobného rozkazu, keď ten mu bol doručený v rozpore s ust. (ďalej len „“). Exekučný súd k tomuto tvrdeniu uvádza nasledovné. Prijatím o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov sa zaviedol duálny režim podávania návrhov na vydanie platobného rozkazu. Žalobca tak má možnosť uplatniť si svoju pohľadávku formou upomínacieho konania, ktoré sa uskutočňuje v elektronickej podobe tým, že návrh sa podáva elektronickými prostriedkami prostredníctvom štandardizovaných elektronických formulárov zverejnených na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky alebo formou „klasického“ platobného rozkazu, kde sa na konanie uplatnia príslušné ustanovenia . Ako už bolo vyššie uvedené, oprávnený v základnom konaní podal návrh na vydanie platobného rozkazu formou upomínacieho konania, a preto režim doručovania sa spravuje zákonom o upomínacom konaní a nie ust. , na ktorý povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje. Súd preskúmal spis vedený tunajším súdom vedený pod sp. zn. za účelom preskúmania zákonnosti doručenia platobného rozkazu a zistil, že súd platobný rozkaz odoslal povinnému dňa 25.03.2022. Exekučný súd z obsahu spisu ďalej zistil, že platobný rozkaz povinný prevzal dňa 29.03.2022, čo preukazuje založená v spise s poznámkou, že povinnému bola zásielka v tento deň listinne doručená.

21. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že je v zmysle ust. verejnou listinou. Listina ako dôkazný prostriedok je správa v písomnej jazykovej forme zachytená na hnuteľnom podklade, pričom v štádiu dokazovania je potrebné rozlišovať či ide o listinu verejnej alebo súkromnej povahy. Pojem verejná listina je upravený v ust. podľa ktorého, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Z uvedeného potom možno vyvodiť,

že dôkazom opaku je možné vyvrátiť pravdivosť údajov v nej uvedených, pričom dôkaznú povinnosť nemá tá zo strán, ktorá sa jej dovoláva, ale strana v konaní, ktorá pravdivosť obsahu takejto listiny popiera. Pod pojmom doručovanie do vlastných rúk sa rozumie taký spôsob doručovania, že adresát vlastnoručným podpisom prevzatie písomnosti potvrdí na poštovej . Ak teda povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekučný titul za neho prevzala iná osoba, ktorá svojím podpisom prevzatie exekučného titulu potvrdila aj napriek tomu, že na to nebola splnomocnená, bolo povinnosťou povinného predložiť exekučnému súdu také dôkazy, resp. navrhnúť ich vykonanie, na podklade ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že údaje na nezodpovedajú skutočnosti a ktoré vyvracajú pravdivosť ako takej.

22. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Inak povedané, dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ povinný k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci pravdivosť jeho tvrdení, resp. v návrhu neoznačil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia o nedoručení exekučného titulu jednoznačne potvrdili, exekučný súd uvedené tvrdenia povinného nemôže považovať za preukázané. Len na základe tvrdenia povinného, ktoré však v konaní nebolo podložené žiadnym dôkazom, totiž nemožno jednoznačne ustáliť, že exekučný titul nebol povinnému doručený zákonným spôsobom. Pokiaľ povinný k návrhu na zastavenie exekúcie priložil čestné vyhlásenie V. B. R., z ktorého obsahu vyplýva, že menovaná prevzala zásielku adresovanú povinnému, exekučný súd predmetné prehlásenie nepovažuje za taký dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností prijať záver o nedoručení exekučného titulu povinnému, keďže Okresný súd Banská Bystrica v konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu (v upomínacom konaní) požiadal o súčinnosť poštový podnik - Slovenskú poštu, a.s. ohľadom poskytnutia informácie, kedy a kto prevzal zásielku, ktorej obsahom bol platobný rozkaz a teda exekučný titul. Z podania doručeného súdu dňa 09.06.2022 vyplýva, že šetrením v dodávacích dokladoch bolo zistené, že zásielka SK034572197SK adresovaná povinnému, bola adresátovi dodaná dňa 29.03.2022 a zásielku si adresát prevzal osobne. Keďže povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil a ani neoznačil dôkazy, ktoré by vyvrátili pravdivosť údajov uvedených na , súd má za to, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.