Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cob-59-2022.pdf
PDF · 109.43 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/59/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: R.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, M. G., proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Krajné, Krajné 14, IČO: 36 722 804, zastúpený: W.. R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, M. V., v spore o určenie členstva v družstve, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. júna 2021 č. k. 8Cb/2/2020-100, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. vec v časti, v ktorej žalobca žiadal, „aby majetok, podiely a role prepísané na fyzické osoby boli vrátené družstvu“, vylúčil na samostatné konanie a výrokom III. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby prvoinštančný súd rozhodol, že je členom Poľnohospodárskeho družstva Krajné, Krajné 14, IČO: 36 722 804. Uplatnil si aj náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaný vznikol v roku 2007, zakladajúci členovia družstva a členovia jeho predstavenstva mu pri vzniku družstva a tiež viackrát po vzniku družstva garantovali vstup do družstva a zachovanie členských práv. Základný členský vklad - vstupný vklad do družstva - žalovaného vložil dňa 08.09.2011, žalovaný vklad prijal a potvrdil. Viackrát žalovaného žiadal, aby ako člen družstva a jeho vklad do družstva bol riadne zapísaný v obchodnom registri, čo sa nestalo. V obchodnom registri sú oficiálne zapísaní pri Poľnohospodárskom družstve Krajné len zakladajúci členovia žalovaného a zároveň členovia predstavenstva a kontrolnej komisie - 6 členov so základným vkladom po 317,- Eur, základné imanie spolu 1.902,- Eur. Vzhľadom k tomu, že posledné roky vystupoval proti rozkrádaniu a tunelovaniu žalovaného a RPD Krajné, O. W. podpredseda žalovaného a predseda RPD zahájil voči nemu nepriateľskú kampaň a spochybňuje jeho nároky na majetok žalovaného. Kritizoval jeho netransparentný predaj obilia, sena a strojov cez čiernu pokladňu, začo si kupoval na súkromnú osobu pôdu a majetok družstva predával bez schválenia predstavenstva. Z tohto dôvodu odmietajú jeho členstvo v žalovanom, hoci zaplatil kapitálový vstup, ako ostatní horeuvedení členovia, má tam pôdu a majetkový podiel v RPD po otcovi. O. W. a tichý spoločník žalovaného R.. O. ovládajú rozhodovanie žalovaného a svojimi nepriateľskými postojmi voči nemu mu spôsobujú škodu. Členstvo v družstve žalovaného je dôležité, lebo tam presunuli takmer celý majetok RPD.
1.3. Žalobca naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že chce byť členom tam, kde bol presunutý majetok družstva, aby nedošlo k znehodnoteniu jeho majetkových podielov. Ide o podvod na majetku družstva, ktorý úmyselne zorganizoval R.. O. a Š. W. s cieľom okradnúť ostatných členov družstva. Postupne bez obchodnej súťaže a bez schválenia členskej schôdze previedli celý majetok RPD na žalovaného, kde sú zapísaní len 6 členovia. Z dôvodu tunelovania RPD Krajné a porušovania zákona pri správe cudzieho majetku bolo podané hromadné trestné oznámenie 30 známych podielnikov a členov družstva RPD. Vyšetrovateľ vypočul len troch členov PD. Nezaoberal sa spôsobom prevodu majetku bez obchodnej súťaže, čím bol porušený zákon o správe cudzieho majetku a konflikte záujmov. Vyšetrovateľ sa nevenoval spôsobu akým žalovaný získal majetkové podiely členov RPD v účtovnej hodnote 124.298,- Eur. Keby vyšetrovateľ išiel hlbšie do problému a vypočul ďalších svedkov zistil by, že členom PD sa mali stať všetci podielnici RPD Krajné. RPD Krajné malo k 07.06.2018 144 členov s približne 400 hlasmi, títo neboli pozvaní na členské schôdze. Zamietnutie trestného oznámenia neznamená, že skutok sa nestal. Na základe stanoviska vyšetrovateľa prokurátor odporučil domáhať sa svojich práv cez občiansky súd. Záverom uviedol, že žiada súd, aby majetok, podiely a role prepísané na fyzické osoby boli vrátené družstvu. Majetok je veľký, a mohli by sa vyplatiť majetkové podiely členom družstva, ktorý o to požiadajú.
1.4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na § 227 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podľa ktorého po splnení podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky. Podľa čl. IV ods. 2 Stanov žalovaného členstvo vzniká: a) za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej prihlášky, b) prevodom členstva. c) prechodom členstva, d) iným spôsobom ustanoveným zákonom. Ďalej poukázal na čl. IV ods. 3 Stanov žalovaného, podľa ktorého o prijatí za člena družstva rozhoduje predstavenstvo družstva na základe písomnej prihlášky. K prihláške musí byť pripojené potvrdenie žiadateľa o zaplatení základného členského vkladu. Žalobca členskou prihláškou do družstva zo dňa 01.06.2017, požiadal o prijatie za člena družstva, predstavenstvo žalovaného predmetnú členskú prihlášku žalobcu v zmysle čl. IV ods. 3 Stanov prerokovalo na svojom zasadnutí dňa 27.06.2017 a rozhodlo tak, že žalobcu za člena žalovaného neprijalo z dôvodu, že žalobca mal a má voči žalovanému nevyplatené podlžnosti titulom nevrátenia pôžičky vo výške 72.500,- Eur s príslušenstvom, čo bolo aj predmetom súdneho konania, ktoré bolo medzitým právoplatne ukončené tak, že okresný súd žalobcu zaviazal k úhrade predmetnej pohľadávky, ktorú žalobca napriek tomu do dnešného dňa žalovanému neuhradil. Žalobca sa všemožne snažil participovať na podnikateľskej činnosti žalovaného, dokonca aj vydieraním. Požadoval uzatvorenie „zmluvy o tichom spoločenstve", podľa ktorej mal žalobca ako tichý spoločník vložiť vklad vo výške 315,34 Eur. Vzhľadom na to, že so žalobcom nebola a ani nemohla byť uzatvorená zmluva o tichom spoločenstve, pre jeho aktivity v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného ako aj členov jeho orgánov, žalovaný sumu vo výške 315,34 Eur vrátil žalobcovi prostredníctvom poštovej poukážky. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podal určovaciu žalobcu v zmysle § 137 písm. c) CSP, keďže jeho žalobný návrh znie na určenie, či tu právo je, teda žiada súd aby určil, že je členom žalovaného. Všeobecným predpokladom. aby súd žalobe o určenie vyhovel, je právny záujem žalobcu. Podľa žalovaného žalobný návrh žalobcu o určení členstva u žalovaného neobsahuje žiadnu dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu vo vzťahu uplatnenému nároku na jeho určení za člena žalovaného. Navyše žalobca zámerne pri podávaní žalobného návrhu zamlčal rozhodnú skutočnosť, že jeho prihláška za člena žalovaného bola žalovaným v súlade s Obchodným zákonníkom a príslušnými ustanoveniami Stanov žalovaného dôvodne odmietnutá. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení za člena žalovaného. Žalobca ani nemôže preukázať naliehavý právny záujem na určení jeho neexistujúceho práva - priznaní členstva u žalovaného, lebo o jeho prijatí podľa Obchodného zákonníka a stanov žalovaného môže rozhodnúť len predstavenstvo žalovaného, ktoré navyše pri rozhodovaní o prihláške za člena žalobcu rozhodlo tak, že žalobcu neprijalo za člena žalovaného. Žalovaný mal za to, že žalobcom podaná žaloba o určení členstva v družstve je zjavne nedôvodná v zmysle § 138 CSP, nakoľko skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe nezakladajú dôvodnosť určovacej žaloby. Vymyslené tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobnom návrhu o rozkrádaní, tunelovaní a nepriateľskej kampani hraničia s trestnou činnosťou, žalobca podal niekoľko trestných oznámení na štatutárov žalovaného, ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté ako nedôvodné. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení práva, ktorého sa domáha v žalobnom petite.
1.5. Z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav.
1.6. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 08.09.2011 vyplýva, že žalovaný prijal od žalobcu sumu 315,34 Eur s uvedením účelu - základný členský vklad Poľnohospodárskeho družstva Krajné. Z príjmového pokladničného dokladu bez uvedenia dátumu vyplýva, že žalovaný prijal od žalobcu sumu 315,34 Eur s uvedením účelu - základný členský vklad Poľnohospodárskeho družstva Krajné.
1.7. Z Evidenčného listu č. 732/92 Roľníckeho podielnického družstva Krajné zo dňa 19.11.1992 vyplýva, že tento sa týka W. W., nar. XX.XX.XXXX, je tam uvedený ako vlastník k 24.06.1991 v množstve 2.4896 ha. Majetkový podiel oprávnenej osoby je uvedený celkom ako 297.688,90 Kčs.
1.8. Z nájomnej zmluvy č. 507/2014 bez uvedenia dátumu vyplýva, že túto uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom. Predmetom zmluvy je užívanie poľnohospodárskych pozemkových nehnuteľností, ktorých výlučný vlastníkom je prenajímateľ. Súčasťou nájomnej zmluvy je príloha k nájomnej zmluve.
1.9. Z listu - členská prihláška do družstva zo dňa 01.06.2017 vyplynulo, že týmto žiadal žalobca o prijatie za člena žalovaného s tým, že členský vklad uhradil do pokladne. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi - „Odpoveď na Váš list zo dňa 01.06.2017 - členská prihláška do družstva“ bez uvedenia dátumu vyplynulo, že členskou prihláškou žalobcu sa zaoberalo predstavenstvo žalovaného na zasadnutí dňa 27.06.2017 a rozhodlo, že žalobcu toho času za člena neprijíma z dôvodu, že má voči družstvu nevyplatené podlžnosti, ktoré prerástli až do súdneho sporu. Ním uvádzaný členský vklad mu bude zaslaný poštou. Z poštovej poukážky zo dňa 12.07.2017 a 20.09.2017 vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi každou poukážkou sumu 315,34 Eur.
1.10. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 137 CSP, § 227 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka a z vykonaného dokazovania ustálil nasledovné.
1.11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému, aby prvoinštančný súd rozhodol, že je členom žalovaného - Poľnohospodárskeho družstvo Krajné, Krajné 14, IČO: 36 722 804. Vzhľadom na to, že ide o tzv. určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, v prvom rade skúmal, či žalobca relevantným spôsobom tvrdil a preukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Konštatoval, že právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. V prípade ak k porušeniu práva už došlo, nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 137 písm. c) CSP zmysel. V takomto prípade spravidla nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Konštatoval, že žalobca naliehavý právny záujem v žalobe uviedol s tým, že hoci zaplatil kapitálový vstup žalovaného, ako ostatní členovia, má tam pôdu a majetkový podiel v RPD po otcovi, ako člen žalovaného nebol prijatý. V písomnom vyjadrení žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem tým, že chce byť členom tam, kde bol presunutý majetok družstva, aby nedošlo k znehodnoteniu jeho majetkových podielov. Vo svojej výpovedi na pojednávaní naliehavý právny záujem odôvodnil tak, že „on vychádzal zo stanov RPD, v článku 3. je uvedené, že členstvo v družstve je možné aj prevodom členstva, takto sa uvažovalo členmi RPD pri schválení PD. Ale skupina 6 ľudí + tichý spol. R.. O., uložili v tajnom režime nové stanovy PD, o ktorých nikto z členov PD nemal šajnu. V prechodných ustanoveniach stanov RPD sa uvádza, že členskú prihlášku vlastníka pôdy, ktorú družstvo užíva, nemôže predstavenstvo odmietnuť. To je v podstate naliehavý právny záujem, ten najväčší podvod na členoch RPD. Títo sa postupne stali majiteľmi manipuláciou dokladov celého RPD.“ Súd prvej inštancie poukázal na to, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia v časti odôvodnenia naliehavého právneho záujmu, pretože prvoinštančný súd sa mohol z jeho vyjadrení len domnievať ním zamýšľaný naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Neunesenie bremena tvrdenia žalobcom bolo preto dôvodom pre zamietnutie žaloby. Konštatoval, že odôvodnenie naliehavého právneho záujmu žalobcu v predmetnej veci bolo odôvodnením nepostačujúcim, pričom z vyjadrení žalobcu sa ním zamýšľaný naliehavý právny záujem nedal vyvodiť. V prípade, ak mal žalobca záujem na získaní ním tvrdených majetkových podielov
a pôdy (vložených podľa tvrdenia žalobcu do žalovaného ako družstva), buď pre seba, resp. ich vrátenie pôvodnému Roľníckemu podielnickému družstvu Krajné (ako subjektu odlišnému od žalovaného), pričom aj v žalobe žalobca uviedol, že „Členstvo v družstve žalovaného je dôležité, lebo tam presunuli takmer celý majetok RPD“ (zrejme myslené Roľnícke podielnické družstvo Krajné), v takomto prípade určovacia žaloba nie je vhodný, účinný, resp. správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, žalobca ním nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Pre zamýšľaný účel žalobcu (ktorý sa súd môže z tvrdení žalobcu len domnievať), by prichádzal do úvahy iný typ žaloby. Pokiaľ mal žalobca za to, že mal byť prijatý ako člen družstva žalovaného na základe ním tvrdených skutočností o porušovaní práv, tu naliehavý právny záujem prvoinštančný súd nevzhliadol z dôvodu, že žalobcom tvrdenému porušeniu (majetkového) práva už došlo, preventívna ochrana určovacej žaloby už v predmetnej veci nemá zmysel. Vzhľadom na neunesenie bremena tvrdenia žalobcom a nepreukázania naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu na podanej žalobe, súd prvej inštancie žalobu s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie ako nedôvodnú zamietol.
1.12. V písomnom vyjadrení v závere podania žalobca navrhol, „aby majetok, podiely a role prepísané na fyzické osoby boli vrátené družstvu“. Tento návrh vzhľadom na to, že uvedené podanie by mohlo byť návrhom vo veci samej, súd prvej inštancie vec v časti, v ktorej žalobca žiadal, „aby majetok, podiely a role prepísané na fyzické osoby boli vrátené družstvu“ podľa § 166 CSP vylúčil na samostatné konanie. 1.13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol vo veci plne úspešný, preto mu patrila plná náhrada trov konania.
2. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie tak vo výroku I., ktorým žalobu zamietol a ani vo výroku III. o trovách konania. Namietal, že sudkyňa v spore neriešila na pojednávaní primárnu príčinu podvodu s majetkom družstva, kde boli protistranou okradnutí podielnici družstva RPD Krajné. V ďalšom opisoval konanie jednotlivých osôb a poukazoval na ich podvodné konania dôsledkom ktorého bolo tunelovanie žalovaného a jeho právneho predchodcu a okradnutie podielnikov družstva. Namietal formalistický prístup súdu prvej inštancie k rozhodnutiu vo veci. V podanom odvolaní sa k naliehavému právnemu záujmu na podanej žalobe ani k dôvodom podanej žaloby nevyjadril. K trovám konania uviedol, že so sporom mal veľké výdavky a preto nemôže súhlasiť s nepriznaním trov konania.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, alternatívne odmietnuť odvolanie žalobcu z dôvodu, že toto nemá náležitosti podľa § 363 CSP. V prejednávanej veci považoval za rozhodujúcu skutočnosť, že žalobca podal určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP, keďže jeho žalobný návrh znel na určenie, či tu právo je, teda žiadal prvoinštančný súd, aby určil, že je členom žalovaného. Žalobný návrh žalobcu o určenie členstva u žalovaného neobsahoval žiadnu dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku na jeho určení za člena žalovaného. Žalobca sa vôbec neobťažoval zdôvodniť naliehavý právny záujem na podanej žalobe, hoci bolo jeho povinnosťou tento preukázať a bol povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný, a na preukázanie týchto tvrdení bol povinný navrhnúť dôkazy. Žalobu považoval za nedôvodnú a poprel všetky tvrdenia uvádzané žalovaným tak v prvoinštančnom ako aj odvolacom konaní.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení rozviedol argumentáciu z podaného odvolania. Dôvodil, že podstata okradnutých podielnikov na majetku družstva a riešenia podvodu nespočíva v nejakej prihláške za člena PD (a jej schválenie neprijatia mafiou) alebo v naliehavom právnom záujme na členstve v PD (žalovanom). Takto si to predstavovali organizátori podvodu ako sa zbaviť podielnikov družstva. Uznávaný ústavný právnik podielnikov akcentuje na uplatnenie doktríny zdravého rozumu, ktorý by mal aplikovať každý orgán verejnej moci. V závere vyjadrenia uviedol, že podvodom získaný majetok nemôže byť legitímny, preto k zabezpečeniu spravodlivosti sa okradnutí podielnici domáhali nariadenia úpravy stanov PD podľa pôvodných stanov RPD, vrátenie sumy 315 Eur siedmim členom, majetkové podiely RPD presunúť na PD a rešpektovať majetkové podiely s dátumom od hlasovania založenia PD a ostatný majetok družstva (hlavne pôdu, budovy a podiely prepísané na fyzické osoby okolo R.. O. a Š. W.) vrátiť družstvu.
5. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 380 CSP v rozsahu odvolania podaného žalobcom, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. O odvolaní žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.
6. Odvolací súd preskúmajúc obsah odvolania žalobcu uzavrel, že odvolanie voči výroku II., ktorým vec v časti, v ktorej žalobca žiadal, „aby majetok, podiely a role prepísané na fyzické osoby boli vrátené družstvu“, vylúčil na samostatné konanie, nebolo podané a nebolo ani prípustné. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť doručením rozsudku stranám sporu a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
7. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
8. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
9. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
10. Z ust. § 137 CSP vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Za podstatné odvolacie tvrdenie žalobcu bolo možné považovať jeho argumentáciu, že súd prvej inštancie postupoval vo veci príliš formalisticky, keď žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a neriešil skutočný problém, ktorým bolo tunelovanie, rozkrádanie žalovaného a jeho predchodcu a okrádanie podielnikov v družstve. Túto odvolaciu argumentáciu žalobcu v súdenej veci odvolací súd nemohol považovať za relevantnú.
13.1. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd je vždy pri rozhodovaní viazaný žalobným petitom, ktorý vymedzí žalobca v podanej žalobe. V tomto spore sa žalobca domáhal, aby prvoinštančný súd rozhodol, že je členom Poľnohospodárskeho družstva Krajné, Krajné 14, IČO: 36 722 804 a priznal mu náhradu trov konania. Pri tomto type žaloby je súd zo zákona povinný skúmať naliehavý právny záujem na takejto žalobe v zmysle ust. § 137 CSP. Preto takýto postup prvoinštančného súdu nemožno považovať za formalistický. Odvolací súd po dôslednom preskúmaní obsahu spisu a podaného odvolania musel uzavrieť, že žiadna argumentácia žalobcu v odvolacom konaní nebola
spôsobilá privodiť zmenu prvoinštančného rozsudku. Závery súdu prvej inštancie o nedostatku a neurčitosti tvrdených dôvodov naliehavého právneho záujmu na tomto určení sú správne. Pokiaľ sa týka argumentácie žalobcu popísanej v odvolacom konaní, možno konštatovať, že táto sa netýkala podanej žaloby a preto môže len odporučiť žalobcovi, aby v ďalších prípadných sporoch splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Odvolací súd záver súdu prvej inštancie vyslovený v bodoch 18. - 24. napadnutého rozsudku, o tom, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, považuje za správny, riadne odôvodnený a vyslovený v súlade s prijatým procesným predpisom - Civilným sporovým poriadkom. Závery súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu sú postačujúce na potvrdenie napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu. Odvolací súd sa preto nemohol zaoberať ďalšou argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolacom konaní.
13.2. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
14. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených potvrdil napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).