Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Co-34-2015.pdf
PDF · 94.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/34/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci navrhovateľa C. C., bytom B. XX/XX, D., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Roháč, s.r.o., Mierová 2529/87, Humenné proti odporcovi RVD, a.s., Odborárska 52, Bratislava, IČO. 35 761 857 právne zastúpené L.I. B. legal, s.r.o., Pribina 25, Bratislava, IČO: 35 761 857, o určenie neplatnosti úverových zmlúv a záložných zmlúv, o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15C/117/2013-258, zo dňa 13.11.2014
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.
Odvolacie konanie o odvolaní odporcu zastavuje.
Odmieta odvolanie navrhovateľa proti výroku o vylúčení vzájomného návrhu odporcu na samostatné konanie a rozhodnutie o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o úvere č. 8191740 zo dňa 8.1.2008 a zmluva o úvere č. 8192078 zo dňa 24.9.2008, uzavreté medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu sú neplatné. Ďalej určil, že zmluva o zriadení záložného práva č. 272/2008-ZIL zo dňa 9.10.2008 a zmluva o zriadení záložného práva č. 323/2009-PTR zo dňa 1.6.2009, uzatvorené medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu sú neplatné. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Konanie o vzájomnom návrhu odporcu vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.
V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 6, ods. 7 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 53c, § 53d, § 37 ods. 1, § 39, § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného zistil, že podaný návrh je čiastočne dôvodný. Navrhovateľ uzavrel s právnym predchodcom odporcu dňa 8.1.2008 zmluvu o úvere č. 8191740, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 25.920,- Sk, t.j. celkom 55 920,- Sk v dvanásť mesačných splátkach po 4.660,- Sk počnúc od 12.2.2008. V zmluve je drobným, teda ťažko čitateľným písmom uvedené, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal jeho záväzok zo zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre exekúciu. Súčasne uvedeného advokáta splnomocnil k tomu, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované v liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Dňa 24.9.2008 právny predchodca odporcu s navrhovateľom uzatvorili ďalšiu zmluvu o úvere č. 8192078, na základe ktorej bolo navrhovateľovi poskytnutých 10.000,- Sk, ktoré sa zaviazal vrátiť zvýšené o príslušný poplatok vo výške 8.720,- Sk, t.j. celkom mal vrátiť navrhovateľovi 18.720,- Sk v dvanástich mesačných splátkach po 1.560,- Sk počnúc od 28.10.2008. Aj v tejto zmluve je drobným, teda nečitateľným písmom uvedené, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Bruna Žlnaya na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal jeho záväzok zo zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu. Súčasne uvedeného advokáta splnomocnil k tomu, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované v liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Následne právny predchodca odporcu Pohotovosť s.r.o., Bratislava uzatvoril s navrhovateľom zastúpeným Mgr. Tomášom Kušnírom dňa 9.10.2008 záložnú zmluvu č. 272/2008-ZIL, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa ako záložcu na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom, vyplývajúce zo zmluvy o úvere z 8.1.2008, a to na pozemok parc. č. 149/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 482 m2 v podiele 1 evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. D., ako aj rodinného domu súp. č. XX postavený na parc. č. 149/2 v podiele 1 evidovaný na liste vlastníctva č. XX v k. ú. D.. Ďalšiu záložnú zmluvu č. 323/2009-PTR uzatvoril pôvodný veriteľ Pohotovosť, s.r.o., Bratislava s navrhovateľom v zastúpení splnomocnencom Mgr. Brunom Žlnayom dňa 1.6.2000, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa ako záložcu na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o úvere z 24.9.2008, a to na pozemok parc. č. 149/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 482 m2 v podiele 1 evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. D.. Odporca je pasívne legitimovaným účastníkom na základe zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 28.2.2013 medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako postupcom a spoločnosťou RVD, a.s., Bratislava ako postupníkom. Predmetom postúpenia boli pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv o úvere č. 8191740 zo dňa 8.1.2008 a č. 8192078 zo dňa 24.9.2008. Podľa oznámenia o dražbe zn. 43/2013 odporca inicioval v spoločnosti Benefit Group II, a.s., Trenčín ako u dražobníka dražbu nehnuteľností evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXX a XX v k. ú. D., a to pozemku parc. č. 149/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 482 m2 v podiele 1 evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX a rodinného domu súp. č. XX postavenom na parc. č. 149/2 v podiele 1 evidovaného na liste vlastníctva č. XX. Dražba sa mala uskutočniť dňa 17.9.2013 na Notárskom úrade JUDr. Ing. Andrei Kašperovej, Kováčska 48, Košice. Vzájomným návrhom si odporca v prípade určenia neplatnosti zmlúv o úvere a zmlúv o zriadení záložného práva uplatnil návrh na zaplatenie sumy 645,44 Eur s príslušným úrokom z omeškania z dlžných splátok odo dňa ich splatnosti zaplatenia, ako aj sumu 251,94 Eur s príslušným úrokom z omeškania z dlžných splátok odo dňa ich splatnosti do zaplatenia.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že zmluvy o úvere zo dňa 8.1.2008 a 24.9.2008 sú neplatné pre viaceré neprijateľné podmienky, vrátane vysokej odplaty za poskytnutý úver, ktoré majú schopnosť privodiť výraznú rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán jednoznačne v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa. Za absolútne neprijateľné v oboch zmluvách o úvere súd považoval výšku poplatkov za uzatvorenie zmluvy, t. j. odplatu za poskytnutie úveru, ktorá je vo výške cca 85 % z výšky poskytnutej istiny. Pri prvej zmluve dlžník sa musel zaviazať k tomu, aby okrem istiny 30. 000,- Sk zaplatí veriteľovi aj poplatok vo výške 25.920,- Sk, pri druhej zmluve sa zaviazal okrem istiny 10.000,- Sk aj k zaplateniu poplatku 8.720,- Sk. V danom prípade podľa názoru súdu prvého stupňa sa pôvodný veriteľ správal úžernícky. Ďalej súd poukázal na to, že enormné navýšenie je neprípustné i napriek tomu, že sa jedná o poskytovanie úverov v nebankovom sektore. Takéto navýšenie súd považoval za rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Ďalej súd poukázal na to, že značná časť ustanovení oboch úverových zmlúv je napísaná drobným, teda ťažko čitateľným písmom, čo je takisto v neprospech dlžníka v pozícii spotrebiteľa. Takýmto malým písmom je napísaná pre toto konanie významná klauzula o splnomocnení zástupcu veriteľa na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby učinil v jeho mene uznanie záväzku zo zmluvy o úvere a súčasne uvedeného advokáta splnomocnil k tomu, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Súd prvého stupňa obe zmluvy o úvere považoval za neplatné nielen pre neprijateľné zmluvné podmienky, ale aj pre značnú časť nečitateľného obsahu.
K zmluvám o zriadení záložného práva č. 272/2008-ZIL zo dňa 9.10.2008 a č. 323/2009-PTR zo dňa 1.6.2009 súd uviedol, že tieto považuje za neplatné právne úkony. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy záložným právom k nehnuteľnosti dlžníka nie je v spotrebiteľských vzťahoch zo zákona prípustné. Zákonodarca takúto možnosť zabezpečenia záväzku vylúčil v dôsledku častého zneužívania tohto inštitútu veriteľmi v minulosti, keď jeho aplikáciou stratil dlžník už pri nepatrnom porušení zmluvnej povinnosti nehnuteľnosť, ktorú obýval. Pokiaľ takéto ustanovenie úverová zmluva obsahuje, resp. pokiaľ je uzatvorená samostatná zmluva o zriadení záložného práva, je povinnosťou súdu určiť, že je neplatná, pretože jej uzatvorenie na uvedený účel je pri spotrebiteľských zmluvách neprípustné s poukazom na ust. § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo zistené, že tieto záložné zmluvy nepodpísal navrhovateľ ako dlžník, ale osoba určená veriteľom, ktorá nechránila záujmy zastupovanej osoby, pretože jej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd určil aj zmluvy o zriadení záložného práva za neplatné.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu finančného zadosťučinenia vo výške 2.000,- Eur ako nemajetkovej ujmy súd poukázal na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepresvedčil súd o tom, že mu vznikla nejaká nemajetková ujma, resp., že o jej vzniku sa pričinili práve ním spochybnené zmluvy. Súd poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 11C/220/2013, bolo vydané dňa 12.9.2013 predbežné opatrenie, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa neoprávneného výkonu záložného práva na jeho majetok. Prvýkrát sa navrhovateľ dozvedel o plánovanom predaji jeho nehnuteľnosti až po doručení oznámenia o dražbe, z ktorého vyplýva, že predaj jeho nehnuteľnosti sa mal realizovať dňa 17.9.2013. Vydané predbežné opatrenie zamýšľanú dražbu jeho domu a pozemku pozastavilo. Súčasťou vydaného predbežného opatrenia bolo aj uloženie navrhovateľovi povinnosti podať návrh vo veci samej, čo navrhovateľ splnil. Stav neistoty, strachu o stratu obydlia nepretrvával dlho, a to napriek tomu, že konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené, avšak výkon záložného práva odporcom nie je možný. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti návrh na priznanie nemajetkovej ujmy ako finančného zadosťučinenia vo výške 2.000,- Eur zamietol.
Vzájomný návrh odporcu s ohľadom na zložitosť prejednávanej veci vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie odporca. Namietal vyhovujúce výroky a výrok o vylúčení veci na samostatné konanie a rozhodnutie o trovách konania.
Podaním zo dňa 7.12.2014, odporca vzal odvolanie v celom rozsahu späť.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ. Namietal zamietavý výrok a výrok o vylúčení rozhodnutia o trovách konania na samostatné konanie. Poukázal na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého si uplatnil právo na primerané finančné zadosťučinenie ako spotrebiteľ. Poukázal na stav, ktorý pretrváva v jeho rodine spôsobený obavami z výšky dlhu a neustáleho narastania, ako aj straty obydlia, postúpenia pohľadávky odporcovi. Uviedol, že povaha ujmy priamo jej vyčíslenie neumožňuje, a preto navrhovateľ nemohol predložiť dôkazy o existencii, ale stačí, ak mal súd za preukázané, že táto ujma existuje. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo 302/2006 zo dňa 20.3.2008, ktorý vymedzil kritériá pre posúdenie finančného zadosťučinenia, podľa ktorého je potrebné prihliadať najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého a o určitú satisfakciu postihujúcu toho, kto závadne konal. V zamietavom výroku navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň namietal vylúčenie rozhodnutia o trovách konania na samostatné konanie. S takýmto postupom nesúhlasil. Poukázal na to, že konaniu o vzájomnom návrhu odporcu bráni neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, a to prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Stály rozhodcovský súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť pôvodnému veriteľovi s.r.o., Bratislava dlžné sumy z titulu nesplatených úverov zo zmluvy o úvere č. 8191740 zo dňa 8.1.2008 a zo zmluvy o úvere č. 8192078 zo dňa 24.9.2008, ktoré rozhodcovské rozsudky nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, formálne existujú a neboli zrušené. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcu, teda navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a jeho návrh v celom rozsahu zamietnuť a uložiť povinnému zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- Eur. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Právny zástupca odporcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa považoval napadnuté rozhodnutie v zamietavom výroku za správne. Poukázal na to, že odporca dostatočným spôsobom preukázal, že tvrdenia navrhovateľa o údajnom uzatváraní zmlúv v tiesni sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľ bol s pôvodným veriteľom dlhodobo v zmluvnom vzťahu, lebo opakovane sa obracal na právneho predchodcu odporcu so žiadosťou o poskytnutie úveru, poskytnutie pôžičiek. Podľa názoru právneho zástupcu odporcu navrhovateľ v konaní nielen nepreukázal, že by mu ujma vôbec vznikla, ale neuviedol ani akým konkrétnym konaním mal odporca porušiť svoje povinnosti a akým spôsobom bolo konkrétne zasiahnuté týmto konaním do sféry navrhovateľa a jeho rodiny. Vo vzťahu k podaniu vzájomného návrhu uviedol, že bol podaný len v súvislosti s určením neplatnosti zmlúv o úvere a zmlúv o záložnom práve. S námietkou prekážky rozhodnutej veci sa odporca nestotožnil. Poukázal na to, že ide o odlišný nárok, ktorý v rozhodcovskom konaní si uplatňoval pôvodný veriteľ. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o vylúčení vzájomného návrhu odporcu na samostatné konanie a rozhodnutie o trovách konania. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy z titulu finančného zadosťučinenia uplatnenej navrhovateľom vo výške 2.000,- Eur. V tejto časti sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.
K odvolaniu navrhovateľa uvádza, že hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu. Súd vyhodnotil dôkaz jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku. Správne dospel k záveru o nepreukázaní dôvodnosti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľom, pričom poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Humenné, vedené pod sp. zn. 11C/220/2013, v ktorom bolo nariadené predbežné opatrenie za účelom zamedzenia výkonu záložného práva odporcom. Predbežné opatrenie bolo vydané 12.9.2013. pričom dražba nehnuteľnosti navrhovateľa sa mala realizovať 17.9.2013. Je nesporné, že stav neistoty a strachu o stratu obydlia, na ktorý poukázal navrhovateľ trval 5 dní, pričom právna ochrana vydaním predbežného opatrenia bola poskytnutá riadne a včas.
V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania ním tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v tejto časti navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie o pretrvávaní strachu neistoty a obavy zo straty obydlia, ktorá by bola objektívne spôsobilá u navrhovateľa spôsobiť ujmu. Z obsahu návrhu ani rozsahu vykonaného dokazovania nevyplynulo, akým spôsobom mal odporca porušiť svoje povinnosti a zasiahnuť do súkromnej sféry navrhovateľa a jeho rodiny, tým ohroziť jeho majetok. Z dôvodu neunesenia dôkaznej povinnosti na strane navrhovateľa preto súd prvého stupňa správne uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neúspech účastníka sporového konania. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ust. § 207 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Z dôvodu späťvzatia odvolania odporcom, o ktorom nebolo rozhodnuté odvolacím súdom, odvolací súd postupom podľa § 207 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku odvolacie konanie o odvolaní odporcu zastavil.
Podľa ust. § 202 ods. 3 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania.
Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa proti výroku o vylúčení vzájomného návrhu odporcu na samostatné konanie, ako aj rozhodnutí o trovách konania odvolací súd poukazuje na to, že v tejto časti odvolanie nebolo prípustné, lebo citované ust. § 202 ods. 3 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku proti uzneseniu o vylúčení vzájomného návrhu odporcu na samostatné konanie nepripúšťa odvolanie. Ide o procesné rozhodnutie súdu, ktorým sa upravuje vedenie konania. K posúdeniu povahy uznesenia o vylúčení návrhu na samostatné konanie odvolací súd poukazuje napr. na R 71/2000, Zo Súdnej praxe č. 48/2007.
Vo vzťahu k vylúčeniu rozhodnutia súdu o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku takýto postup umožňuje, a preto proti tomuto výroku odvolací súd nepovažoval podané odvolanie za prípustné. Z tohto dôvodu postupom podľa § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, odmietol odvolanie navrhovateľa proti výroku o vylúčení vzájomného návrhu odporcu na samostatné konanie, ako aj rozhodnutie o trovách konania.
Podľa § 224 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. O trovách konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách o trovách konania nerozhodol.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.