Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-117-2013.pdf
PDF · 115.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/117/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: C. C., bytom D., B. XX/XX, práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Roháč, s.r.o., Mierová 2529/87, Humenné, proti odporcovi: RVD, a.s., Odborárska 52, Bratislava, IČO 35 761 857, práv. zast. L.I.B. legal s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, o určenie neplatnosti úverových zmlúv a záložných zmlúv, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 08.01.2008 a Zmluva o úvere č. 8192078 zo dňa 24.09.2008 uzatvorené navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu s ú n e p l a t n é .
Súd u r č u j e , že Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-X. zo dňa 09.10.2008 a Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-G. zo dňa 01.06.2009 uzatvorené navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu s ú n e p l a t n é .
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Konanie o vzájomnom návrhu odporcu v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 18.10.2013 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal určiť, že Zmluva o úvere č. 8191740 zo dňa 08.01.2008 a Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24.09.2008 sú ako spotrebiteľské zmluvy neplatné pre viaceré neprijateľné zmluvné podmienky v nich obsiahnuté, a súčasne žiadal určiť, že neplatné sú aj Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-X. zo dňa 09.10.2008 a Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-G. zo dňa 01.06.2009. Požadoval aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 000,- eur a trovy konania. V návrhu uviedol, z dôvodu hroziacej dražby jeho obydlia sa na tunajšom súde dožadoval vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd pozastavil výkon záložného práva - dražbu jeho rodinného domu a pozemku zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX a XX v katastrálnom území D.. Súd mu vyhovel a v konaní 11C/220/2013 dňa 12.09.2013 vydal požadované predbežné opatrenie.
Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že zmluvy o úvere uzatvoril so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., a to prvú zmluvu dňa 08.01.2008 a druhú zmluvu dňa 24.09.2008, pretože bol vo finančnej tiesni. Pri podpise zmlúv ho nikto neupozornil na horibilné úroky a sankcie, pre ktoré enormne narastali jeho dlhy a on nebol schopný splácať ich, keďže v tom čase sa im narodilo piate dieťa. Tlak na vymáhanie dlhu však narastal, a to aj po postúpení pohľadávky vymáhačskej spoločnosti RVD, a.s. Bratislava. Navrhovateľ ani netušil, že na jeho majetok bolo v katastri nehnuteľností zriadené záložné právo v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktoré tiež prešlo na postupníka. On si nie je vedomý toho, že by niekedy nejakú záložnú zmluvu podpisoval a zakladal ňou svoj majetok; neskôr zistil, že obe
zmluvy za neho podpísal veriteľom vybraný splnomocnenec, ktorému mal v úverovej zmluve udeliť plnú moc a ktorý konal v rozpore s jeho záujmami. Navrhovateľ tieto zmluvy ani nevlastní. Hrozila mu dobrovoľná dražba jeho majetku, kvôli ktorej mohol prísť o obydlie. Odporca zneužil v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu svoju nadvládu, ako aj finančnú tieseň a neznalosť práva navrhovateľa, a dopustil sa civilnoprávnej úžery, pre ktorú je poskytnutý úver absolútne neplatným právnym úkonom uzatvoreným pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa navrhovateľa ako neprijateľná podmienka je aj 85 % ročná odplata, pretože sa jedná o úroky o 800 % vyššie ako úrokové miery bánk pri úveroch na obdobie 1 - 5 rokov. Neplatnosť záložných zmlúv ako akcesorických vzájomne závislých zmlúv navrhovateľ odvodzuje od neplatnosti zmlúv úverových, ale aj od toho, že ich podpísal v jeho mene splnomocnenec tzv. splnomocňovacou doložkou a ten konal v rozpore s jeho záujmami. Vyslovenie neplatnosti záložných zmlúv je jedinou ochranou navrhovateľa pred nezákonnou dražbou. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 2 000,- eur, pretože spolu so svojou rodinou si veľa vytrpel pre porušovanie svojich spotrebiteľských práv, znášali permanentný stav neistoty, obáv o výšku dlhu a jeho neustále narastanie a trpeli stresom pri uplatňovaní jednotlivých nemorálnych zmluvných podmienok. Súčasne vyrovnanie ujmy postihnutého predstavuje určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, pričom ako navrhovateľ nemusí predložiť ani dôkazy o existencii ujmy.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.02.2014. Uviedol, že pohľadávku voči navrhovateľovi nadobudol na základe Zmluvy o odplatnom postúpení uzatvorenej dňa 28.02.2013 medzi ním a spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Jedná sa o pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 08.01.2008 a zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 24.09.2008. Na základe skoršej zmluvy bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 995,82 eur a navrhovateľ sa zaviazal splatiť ho 12- imi mesačnými splátkami po 154,68 eur počnúc dňom 12.02.2008, pričom celý úver bol splatný dňa 12.02.2009. Z tejto zmluvy navrhovateľ uhradil od augusta 2009 do novembra 2012 spolu 350,38 eur, teda neuhradil ani istinu. Na základe neskoršej zmluvy bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 331,94 eur a navrhovateľ sa zaviazal splatiť ho 12-imi mesačnými splátkami po 51,78 eur počnúc dňom 28.10.2008, pričom celý úver bol splatný dňa 28.10.2009. Z tejto zmluvy navrhovateľ uhradil od mája 2011 do augusta 2011 spolu 80,- eur, teda opäť neuhradil ani istinu. Dňa 09.10.2008 a 01.06.2009 pôvodný veriteľ zastúpený na základe plnomocenstva Mgr. Tomášom Kušnírom uzatvoril dve zmluvy o zriadení záložného práva, ktorých predmetom bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa k domu súp. č. XX v obci D. a k zastavanému pozemku v podiele 1/2 , ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX a XX. Správa katastra v Snine povolila vklad uvedených záložných zmlúv a rozhodnutia boli doručené aj navrhovateľovi, ktorý o nich od roku 2009 vedel a túto skutočnosť nikdy nenamietal ani neodporoval až do momentu uplatnenia výkonu záložného práva za účelom uspokojenia pohľadávky zo strany spoločnosti RVD, a.s., teda odporcu. Navrhovateľ mal so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ešte pred uzatvorením týchto úverových zmlúv uzatvorené ďalšie úverové zmluvy - celkovo päť, a to v časovom horizonte rokov 2005 - 2007. Všetky úvery z týchto zmlúv uhradil, a boli mu preto dobre známe zmluvné podmienky tejto nebankovej spoločnosti, ako aj spôsob uzatvárania zmlúv a zabezpečenie úveru záložným právom. Odporca nesúhlasí s tým, že úverové zmluvy a záložné zmluvy sú neplatnými právnymi úkonmi. Tvrdenia navrhovateľa považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa svojej základnej zmluvnej a zákonnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas. Nemohol konať v tiesni, pretože nekonal pod vplyvom fyzického donútenia ani bezprávnej vyhrážky. K požadovaným úrokom odporca uviedol, že musia byť vyššie ako poskytujú banky, pretože pri ich poskytovaní je z dôvodu väčšej pružnosti a zloženia klientely väčšie podnikateľské riziko; z uvedených dôvodov nie je neprimeraný ani úrok z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania či zmluvná pokuta 0,25 % z istiny za každý deň omeškania a aj týmto nárokom nemožno odoprieť právnu ochranu. Teória zneplatňovania právnych úkonov je v hrubom rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ svojím návrhom vôbec nerieši otázku vzájomného vyporiadania plnení a zdôraznil, že navrhovateľ doterajším plnením nesplatil ani poskytnutú istinu. Odporca žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ho k náhrade trov konania.
Súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa 08.01.2008 a zmluvou o úvere č. 8192078 zo dňa 24.09.2008, zmluvou o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-X. zo dňa 09.10.2008 a zmluvou o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-G. zo dňa 01.06.2009, s oznámením o dražbe zn. 43/2013, s listom vlastníctva navrhovateľa č. XXXX a XX, s písomnými vyjadreniami navrhovateľa a odporcu, a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 08.01.2008 spoločnosť Pohotovosť s.r.o. a navrhovateľ uzatvorili Zmluvu o úvere č. 8191740, na základe ktorej bolo navrhovateľovi poskytnutých 30 000,- Sk, a ten sa zaviazal vrátiť veriteľovi uvedenú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 25 920,- Sk, teda celkovo mal veriteľovi zaplatiť 55 920,- Sk v 12-ich mesačných splátkach po 4 660,- Sk počnúc 12.02.2008. V zmluve je drobným, a teda ťažko čitateľným písmom uvedené, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok zo zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu. Súčasne uvedeného advokáta splnomocnil k tomu, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované v liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy.
Dňa 24.09.2008 spoločnosť Pohotovosť s.r.o. a navrhovateľ uzatvorili ďalšiu Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bolo navrhovateľovi poskytnutých 10 000,- Sk, a ten sa zaviazal vrátiť veriteľovi uvedenú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 8 720,- Sk, teda celkovo mal veriteľovi vrátiť 18 720,- Sk v 12-ich mesačných splátkach po 1 560,- Sk počnúc 28.10.2008. Aj v tejto zmluve je drobným, a teda nečitateľným písmom uvedené, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Bruna Žlnaya na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok zo zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu. Súčasne uvedeného advokáta splnomocnil k tomu, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované v liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy.
Veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uzatvoril s navrhovateľom v zastúpení splnomocnencom Mgr. Tomášom Kušnírom dňa 09.10.2008 Záložnú zmluvu č. XXX/XXXX-X., predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa ako záložcu na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o úvere z 08.01.2008. Jedná sa o pozemok parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 482 m2 v podiele 1 evidovaného na liste vlastníctva č. 1917 v katastrálnom území D., ako aj rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. XXX/X v podiele 1 evidovaný na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území D..
Ďalšiu záložnú zmluvu č. XXX/XXXX-G. uzatvoril pôvodný veriteľ Pohotovosť, s.r.o. s navrhovateľom v zastúpení splnomocnencom Mgr. Brunom Žlnayom dňa 01.06.2000 a jej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa ako záložcu na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o úvere z 24.09.2008. Jedná sa o pozemok parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 482 m2 v podiele 1 evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D..
Odporca sa stal pasívne legitimovaným účastníkom tohto konania na základe Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 28.02.2013 medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako postupcom a spoločnosťou RVD a.s. Bratislava ako postupníkom. Jedná sa o pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv o úvere č. XXXXXXX zo dňa 08.01.2008 a č. XXXXXXX zo dňa 24.09.2008.
Podľa Oznámenia o dražbe zn. 43/2013 odporca inicioval v spoločnosti Benefit Group II, a.s. Trenčín ako u dražobníka dražbu nehnuteľností evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXX a XX v katastrálnom území D., a to pozemku parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 482 m2 v podiele 1 evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX S. rodinného domu súp. č. XX postavenom na parc. XXX/ X v podiele 1 evidovaného na liste vlastníctva č. XX. Dražba sa mala uskutočniť dňa 17.09.2013 na Notárskom úrade JUDr. Ing. Andrei Kašperovej, Kováčska 48, Košice.
Na súdnom pojednávaní dňa 21.02.2014 zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu. Poukázal na rozpor úverových zmlúv so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách aj so zákonom o ochrane spotrebiteľa, pretože obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli vopred predformulované a navrhovateľ ich musel prijať bez toho, aby sa k nim vyjadril. Zmluvy obsahujú neprimerane vysoký poplatok za poskytnutie úveru a neprimerane vysoké úroky. V čase uzatvárania zmlúv o úvere neboli vymedzené nehnuteľnosti, na ktoré bolo následne zriadené záložné právo. Navrhovateľ mal možnosť sám si zvoliť zástupcu a udeliť mu plnomocenstvo, ale nestalo sa tak; plnomocenstvo je absolútne neplatné. Nerešpektovala sa ani vyváženosť predmetu úverovej zmluvy s predmetom záložnej zmluvy a zasiahlo sa tak do práv navrhovateľa, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu. Úverové zmluvy aj záložné zmluvy považuje za platné právne úkony a rovnako tak aj udelené plnomocenstvo advokátom. Navrhovateľ podanou žalobou nerieši otázku vzájomného vyporiadania nárokov. Z opatrnosti preto podáva vzájomný návrh na zaplatenie sumy 897,38 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, pokiaľ by súd vyhlásil úverové zmluvy za neplatné.
Zo vzájomného návrhu odporcu z 19.02.2014 vyplynulo, že odporca žiada návrh navrhovateľa o určenie úverových zmlúv a zmlúv o zriadení záložného práva zamietnuť a priznať mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Eventuálne pre prípad určenia neplatnosti oboch zmlúv o úvere navrhuje, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 645,44 eur s príslušným úrokom z omeškania z dlžných splátok odo dňa ich splatnosti do faktického zaplatenia, resp. do budúceho zaplatenia u poslednej splátky, ako aj sumu 251,94 eur s príslušným úrokom z omeškania z dlžných splátok odo dňa ich splatnosti do faktického zaplatenia, resp. do budúceho zaplatenia u poslednej splátky.
Navrhovateľ sa k vzájomnému návrhu odporcu vyjadril dňa 12.03.2014 tak, že ho považuje iba za obranu proti návrhu, pretože odporca síce uplatňuje proti navrhovateľovi svoju pohľadávku, ale nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, ako navrhuje navrhovateľ. Poukázal na to, že o nároku pôvodného veriteľa
- spoločnosti Pohotovosť s.r.o. už bolo rozhodnuté pred Stálym rozhodcovským súdom v konaniach vedených pod sp. zn. SR 11633/08 a SR 13053/09. Navrhol, aby súd vzájomný návrh odporcu zamietol alebo konanie o vzájomnom návrhu zastavil.
Podaním doručeným súdu 28.03.2014 odporca rozšíril svoj vzájomný návrh z 19.02.2014 a uplatnil si aj náhradu vecných nákladov vzniknutých pôvodnému veriteľovi v súvislosti s pohľadávkami voči navrhovateľovi titulom oboch zmlúv o úvere, a to spolu vo výške 624,- eur ( 2 x 312,- eur ). Tieto náklady dodatočne špecifikoval dňa 22.04.2014 ( jedná sa o trovy právneho zastúpenia pri príprave úverových a záložných zmlúv, preverenie katasterportálu, poštovné, overenie zmlúv a výpisov z obchodného registra, kolky v návrhu na vklad, upomienky SMS správou ) a doručil ich súdu. Opravil aj výšku úroku z omeškania zo sumy 918,32 eur od 20.08.2009 do 12.02.2010 na 14,25 % ročne, keďže pôvodne žiadal nesprávne 12,5 % ročne. Istina tak bude predstavovať sumu 1 521,40 eur, pričom výška vyčíslených úrokov z omeškania minimálne ku dňu pojednávania 10.04.2014 predstavuje 704,69 eur. Výška uplatneného nároku odporcu voči navrhovateľovi tak činí 2 226,09 eur. Zástupca odporcu v tomto podaní uviedol, že sa nestotožňuje s námietkou prekážky rozhodnutej veci vznesenou navrhovateľom Pri posudzovaní vzájomného návrhu ide o odlišný predmet konania, a to o vrátenie bezdôvodného obohatenia pre prípad, že úverové zmluvy budú vyhlásené za neplatné. Poukázal na to, že v exekučnom konaní vedenom na OS Humenné pod sp. zn. 12Er/134/2009 súd vyslovil, že rozhodcovská doložka v oboch zmluvách o úvere je neplatná, a teda stály rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tým nespôsobuje žiadne účinky. Obligatórnou náležitosťou žalobného návrhu malo byť nielen určenie neplatnosti predmetných zmlúv, ale aj otázka riešenia vzájomného vyporiadania medzi účastníkmi týchto právnych vzťahov; v opačnom prípade by išlo o bezdôvodné obohatenie.
Na pojednávaní dňa 10.04.2014 zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že vzájomný návrh odporcu považuje za špekulatívny. Poukázala na to, že rozsudky stáleho rozhodcovského súdu SR 11633/08 zo dňa 25.11.2008 a SR 13053/09 z 05.08.2009 nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť; prvý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2008, vykonateľnosť dňa 18.12.2008, a je exekučným titulom, na základe ktorého OS Humenné vydal v konaní 12Er/134/2009 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Krutého. Toto konanie bolo vyhlásené za neprípustné a exekúcia bola zastavená. Pôvodný veriteľ Pohotovosť, s.r.o. proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie. Obidva rozhodcovské rozsudky doposiaľ neboli zrušené, a teda je tu prekážka právoplatne rozsúdenej veci. Vzájomný návrh odporcu zástupkyňa navrhovateľa žiadala zamietnuť.
Zástupca odporcu na uvedenom pojednávaní trval na svojom vzájomnom návrhu. Trval aj na uplatnených vecných nákladoch, ktoré boli súčasťou postúpenej pohľadávky a predstavujú administratívne výdavky. Úroky z omeškania automaticky pripočítal do výšky vzájomného protinávrhu. Uviedol, že nemá vedomosť o podanom dovolaní spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.
Dodatočne navrhovateľ doručil súdu aj druhý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR 13053/09 z 05.08.2009, ktorý podľa doložky nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2009 a vykonateľnosť
dňa 10.09.2009. Súdu doručil aj dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31.01.2013 sp. zn. 19CoE/138/2012 zo 17.04.2013, ktoré bolo OS Humenné podané dňa 22.04.2013.
Na súdnom pojednávaní dňa 06.05.2014 zástupca navrhovateľa poukázal na to, že napriek špecifikácii nákladov zo strany predchodcu odporcu nebola preukázaná ich odôvodnenosť. Niektoré vecné náklady pôvodného veriteľa boli priznané v rámci rozhodcovského konania a nemôže sa ich odporca domáhať v tomto konaní vzájomným návrhom.
Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že rozsudky stáleho rozhodcovského súdu sú nevymožiteľné a exekučné konania boli z uvedeného dôvodu zastavené. Odporca preto z opatrnosti podal vzájomný návrh, pretože v prípade vyslovenia neplatnosti úverových zmlúv by na strane navrhovateľa vzniklo bezdôvodné obohatenie. Požadoval aj špecifikáciu sumy 2 000,- eur, ktorú požaduje navrhovateľ ako finančné zadosťučinenie z titulu nemajetkovej ujmy.
V záverečnom návrhu z 10.06.2014 odporca uviedol, že nepovažuje zmluvy o úvere a záložné zmluvy za neplatné. Aj keby ich navrhovateľ uzatváral v prípadnej tiesni, táto nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Navrhovateľ bol s právnym predchodcom odporcu v dlhodobom zmluvnom styku, mal s ním uzatvorených viacero úverových zmlúv a museli mu prirodzene byť známe zmluvné podmienky úverových zmlúv. Pôvodný veriteľ s navrhovateľom vždy komunikoval, upozorňoval ho na neuhradené splátky a vždy mu vyhovel pri jeho žiadosti o odklad splátok či úpravu splátkového kalendára. Ďalšia časť záverečného návrhu odporcu je totožná s jeho skorším písomným vyjadrením k návrhu navrhovateľa. Odporca trval buď na zamietnutí návrhu a na náhrade trov konania, eventuálne pre prípad určenia neplatnosti zmlúv žiadal zaviazať navrhovateľa k zaplateniu istiny 1 521,40 eur z prvej a druhej úverovej zmluvy s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých splátok.
Navrhovateľ vo svojom záverečnom návrhu zo dňa 17.06.2014 poukázal na to, že úverové zmluvy obsahujú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky - obsahujú neprimerane vysoký poplatok za poskytnutie úveru, neprimerane vysoké úroky ( 85 % odplata p.a. ), a teda v danom prípade ide o civilnoprávnu úžeru, pri ktorej sú úverové zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Plnomocenstvo v úverových zmluvách vykazuje znaky neurčitosti a nezrozumiteľnosti a zvolením konkrétneho zástupcu zo strany veriteľa sa výrazne zasiahlo do práv navrhovateľa a veriteľ tak získal plnú moc nad jeho majetkom. Navrhovateľ sa o dražbe svojej nehnuteľnosti dozvedel až po doručení oznámenia o dražbe. Je nepredstaviteľné, aby takýmto neprimeraným spôsobom bolo realizované právo pôvodného veriteľa na zabezpečenie dlhu. Konaniu o vzájomnom návrhu odporcu bráni neodstrániteľný nedostatok, a to prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný návrh je čiastočne dôvodný a prejednávanú vec takto právne uzatvára:
V zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 OZ).
Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53 ods. 7 OZ zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
V zmysle § 53c OZ ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
V súlade s § 53d OZ spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.
V súlade s § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“
Navrhovateľ ako spotrebiteľ sa v tomto konaní domáha určenia, že zmluvy o úvere zo dňa 08.01.2008 a 24.09.2008 sú neplatné, a to pre viaceré neprijateľné podmienky v nich uvedené vrátane vysokej odplaty za poskytnutý úver. V rámci dokazovania súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré majú schopnosť privodiť výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to jednoznačne v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa.
Za absolútne neprijateľné v oboch zmluvách o úvere súd považuje výšky poplatkov za uzatvorenie zmluvy, tj. odplatu za poskytnutie úveru, ktorá je vo výške cca 85 % z výšky poskytnutej istiny. Pri prvej zmluve dlžník sa musel zaviazať k tomu, že okrem istiny 30 000,- Sk zaplatí veriteľovi aj poplatok 25 920,- Sk, pri druhej zmluve sa zaviazal okrem istiny 10 000,- Sk aj k poplatku 8 720,- eur. Uvedené skutočne evokuje k presvedčeniu, že v danom prípade sa veriteľ správal úžernícky. Súd sa stotožňuje s vyjadrením odporcu, že poskytovanie úverov v nebankovom sektore je rizikovejšie ako u bánk, preto je pochopiteľné, že podmienky zmluvy sú pre dlžníka tvrdšie, avšak takéto enormné navýšenie je neprípustné a v rozpore
s dobrými mravmi i zásadami poctivého obchodného styku. Okrem toho značná časť ustanovení oboch úverových zmlúv je napísaná drobným, a teda ťažko čitateľným písmom, čo je takisto v neprospech dlžníka v pozícii spotrebiteľa, pričom takýmto malým písmom je napísaná aj pre toto konanie významná klauzula o splnomocnení zástupcu veriteľa na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby učinil v jeho mene uznanie záväzku zo zmluvy o úvere a súčasne uvedeného advokáta splnomocnil k tomu, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Obidve uzatvorené zmluvy o úvere súd teda považuje za neplatné, a to nielen pre neprijateľné zmluvné podmienky, ale aj preto, že ich značná časť je nečitateľná.
Pokiaľ ide o Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-X. zo dňa 09.10.2008 a Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-G. zo dňa 01.06.2009, aj tieto považuje súd za absolútne neplatné právne úkony. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy záložným právom k nehnuteľnosti dlžníka nie je v spotrebiteľských vzťahoch zo zákona prípustné. Zákonodarca takúto možnosť zabezpečenia záväzku vylúčil v dôsledku častého zneužívania tohto inštitútu veriteľmi v minulosti, keď jeho aplikáciou stratil dlžník už pri nepatrnom porušení zmluvnej povinnosti nehnuteľnosť, ktorú obýval. Pokiaľ takéto ustanovenie úverová zmluva obsahuje, resp. pokiaľ je uzatvorená samostatná zmluva o zriadení záložného práva, je povinnosťou súdu určiť, že je neplatná, pretože jej uzatvorenie na uvedený účel je pri spotrebiteľských zmluvách neprípustné s poukazom na ust. § 53 ods. 7 OZ, teda je v rozpore s platnou legislatívou. V danom prípade navyše bolo zistené, že tieto záložné zmluvy nepodpísal navrhovateľ ako dlžník, ale osoba určená veriteľom, ktorá teda nehájila záujmy zastupovanej osoby, pretože jej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd ďalším výrokom určil, že aj tieto záložné zmluvy sú neplatné.
V prevyšujúcej časti, t j. v časti obsahujúcej uplatnený nárok na priznanie nemajetkovej ujmy ako finančného zadosťučinenia vo výške 2 000,- eur, súd návrh zamietol. Prikláňa sa k názoru odporcu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepresvedčil súd o tom, že mu vznikla nejaká nemajetková ujma, resp. že o jej vznik sa pričinili práve ním spochybnené zmluvy. Sám v návrhu uviedol, že Okresný súd Humenné v konaní 11C/220/2013 vydal dňa 12.09.2013 predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť zdržať sa neoprávneného výkonu záložného práva na jeho majetok. Prvýkrát sa navrhovateľ dozvedel o plánovanom predaji jeho nehnuteľnosti až po doručení oznámenia o dražbe, z ktorého vyplýva, že predaj jeho nehnuteľnosti sa mal realizovať dňa 17.09.2013, a teda vydané predbežné rozhodnutie zamýšľanú dražbu jeho domu a pozemku stoplo. Predbežné opatrenie obsahovalo aj výrok o povinnosti podať návrh vo veci samej v lehote 30 dní od jeho doručenia, čo navrhovateľ splnil a dňa 18.10.2013 podal na súd návrh na začatie konania. Z uvedeného vyplýva, že stav jeho neistoty a strachu o stratu obydlia nepretrvával dlho, a napriek tomu, že toto konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené, predaj jeho domu na dražbe organizovanej odporcom sa uskutočniť nemôže. Z uvedeného dôvodu túto časť návrhu navrhovateľa súd zamietol.
Pokiaľ ide o vzájomný návrh odporcu, súd s ohľadom na zložitosť prejednávanej právnej veci vyslovil, že ho vylučuje na samostatné konanie, v rámci ktorého rozhodne aj o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.