Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/32/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Lazovná 68, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 020 982, zastúpeného správcom konkurznej podstaty JUDr. Marínou Gallovou, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, značka správcu S1486, IČO: 48 485 357, zastúpeného AK Hmira, s.r.o., so sídlom Obežná 8563/4, 010 08 Žilina, IČO: 50 075 624, proti žalovanému: MEDISPERA, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 46 987 355, zastúpenému Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, o zaplatenie 64.630,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -205 zo dňa 18. novembra 2021 takto

rozhodol:

I.Opravuje označenie žalobcu nesprávne uvedené v záhlaví rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -205 zo dňa 18. novembra 2021, ktoré správne znie: JUDr. Marína Gallová so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, značka správcu S 1486, IČO:48 485 357 správca konkurznej podstaty úpadcu TRANSMEDIC SLOVAKIA, s. r. o. „v konkurze“ so sídlom Lazovná 68, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 020 982.

II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. -205 zo dňa 18. novembra 2021potvrdzuje. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 64.630,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.644,06 Eur od 18.07.2020 do 17.08.2020 zo sumy 1.051,27 Eur od 18.08.2020 do zaplatenia zo sumy 656,19 Eur od 18.07.2020 do zaplatenia zo sumy 1.128,75 Eur od 19.07.2020 do zaplatenia zo sumy 703,10 Eur od 19.07.2020 do zaplatenia zo sumy 265,39 Eur od 21.07.2020 do zaplatenia zo sumy 266,45 Eur od 21.07.2020 do zaplatenia zo sumy 160,20 Eur od 21.07.2020 do zaplatenia zo sumy 166,67 Eur od 21.07.2020 do zaplatenia zo sumy 1.214,83 Eur od 21.07.2020 do zaplatenia zo sumy 339,69 Eur od 22.07.2020 do zaplatenia zo sumy 425,68 Eur od 26.07.2020 do zaplatenia zo sumy 1.024,10 Eur od 26.07.2020 do zaplatenia zo sumy 962,84 Eur od 27.07.2020 do zaplatenia

zo sumy 644,48 Eur od 27.07.2020 do zaplatenia zo sumy 69,28 Eur od 28.07.2020 do zaplatenia zo sumy 3.116,75 Eur od 28.07.2020 do zaplatenia zo sumy 47,51 Eur od 02.08.2020 do zaplatenia zo sumy 138,55 Eur od 02.08.2020 do zaplatenia zo sumy 116,79 Eur od 02.08.2020 do zaplatenia zo sumy 860,37 Eur od 03.08.2020 do zaplatenia zo sumy 537,79 Eur od 03.08.2020 do zaplatenia zo sumy 114,42 Eur od 03.08.2020 do zaplatenia zo sumy 10.519,55 Eur od 03.08.2020 do zaplatenia zo sumy 732,31 Eur od 03.08.2020 do zaplatenia zo sumy 2.316,62 Eur od 03.08.2020 do zaplatenia zo sumy 2.194,89 Eur od 04.08.2020 do zaplatenia zo sumy 169,06 Eur od 05.08.2020 do zaplatenia zo sumy 370,37 Eur od 05.08.2020 do zaplatenia zo sumy 3.879,33 Eur od 05.08.2020 do zaplatenia zo sumy 1.160,67 Eur od 05.08.2020 do zaplatenia zo sumy 3.530,98 Eur od 05.08.2020 do zaplatenia zo sumy 1.331,31 Eur od 05.08.2020 do zaplatenia zo sumy 266,51 Eur od 05.08.2020 do zaplatenia zo sumy 226,78 Eur od 08.08.2020 do zaplatenia zo sumy 340,16 Eur od 08.08.2020 do zaplatenia zo sumy 566,94 Eur od 08.08.2020 do zaplatenia zo sumy 340,16 Eur od 08.08.2020 do zaplatenia zo sumy 47,51 Eur od 08.08.2020 do zaplatenia zo sumy 1.345,12 Eur od 08.08.2020 do zaplatenia zo sumy 283,47 Eur od 09.08.2020 do zaplatenia zo sumy 415,65 Eur od 10.08.2020 do zaplatenia zo sumy 69,28 Eur od 10.08.2020 do zaplatenia zo sumy 264,07 Eur od 10.08.2020 do zaplatenia zo sumy 738,17 Eur od 11.08.2020 do zaplatenia zo sumy 179,55 Eur od 12.08.2020 do zaplatenia zo sumy 654,96 Eur od 12.08.2020 do zaplatenia zo sumy 2.978,32 Eur od 17.08.2020 do zaplatenia zo sumy 1.875,52 Eur od 17.08.2020 do zaplatenia zo sumy 1.549,71 Eur od 17.08.2020 do zaplatenia zo sumy 945,46 Eur od 17.08.2020 do zaplatenia zo sumy 905,41 Eur od 17.08.2020 do zaplatenia zo sumy 3.894,52 Eur od 17.08.2020 do zaplatenia zo sumy 328,14 Eur od 17.08.2020 do zaplatenia zo sumy 3.042,18 Eur od 18.08.2020 do zaplatenia zo sumy 1.423,81 Eur od 18.08.2020 do zaplatenia zo sumy 69,28 Eur od 18.08.2020 do zaplatenia zo sumy 283,47 Eur od 19.08.2020 do zaplatenia zo sumy 398,49 Eur od 23.08.2020 do zaplatenia zo sumy 572,81 Eur od 25.08.2020 do zaplatenia zo sumy 264,07 Eur od 25.08.2020 do zaplatenia zo sumy 144,90 Eur od 25.08.2020 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Druhou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Treťou výrokovou vetou zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

4. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 64.630,61 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, na základe dohody dodal

žalovanému humánne lieky a iný zdravotnícky tovar, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaný dodaný tovar riadne prevzal. Prevzatie tovaru potvrdil svojím podpisom na príslušnej faktúre, ktorá zároveň slúži ako doklad o dodaní a prevzatí tovaru. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu plnenia faktúrami. Žalovaný cenu plnenia vyúčtovanú faktúrami uhradil žalobcovi len čiastočne, a to sumu 1.592,79 Eur vyplývajúcu z faktúry č. 2001014233, ktorá bola vystavená na základe rovnakého obchodu, ako ostatné v tomto konaní uplatňované faktúry, čím žalovaný podľa názoru žalobcu uznal svoj záväzok. Suma 1.592,79 Eur vyplývajúca z faktúry č. 2001014233 nie je predmetom tohto konania. Žalovaný sa dostal so splatením svojho záväzku do omeškania, preto si žalobca okrem práva na zaplatenie ceny tovaru uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z fakturovaných dlžných súm a zároveň si uplatnil aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní neboli sporné skutočnosti, že strany sporu uzatvorili kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobca dodal žalovanému humánne lieky a iný zdravotnícky tovar, že žalovaný dodaný tovar prevzal, ktorú skutočnosť potvrdil na faktúrach predložených v konaní žalobcom (č. l. 9 - 40). Rovnako v konaní nebola sporná skutočnosť, že žalovaný kúpnu cenu za dodaný tovar žalobcovi nezaplatil riadne a včas.

6. Žalovaný v konaní nerozporoval výšku žalovanej sumy. Tvrdil však, že medzi stranami sporu existovala ústna dohoda a zavedená obchodná prax o výške obratového bonusu 55 % výrobnej sumy dodaného tovaru bez DPH. Uvedenú skutočnosť preukazoval e-mailovou komunikáciou medzi stranami sporu, predmetom ktorej bolo pravidelné uzatváranie dohôd o započítaní vzájomných pohľadávok vždy po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka. Dobropisy vystavoval žalobca voči žalovanému, pričom strany sporu uzatvárali platné a účinné dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, ktoré boli vyhotovované v súlade s ústnou dohodou. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že eviduje voči žalobcovi pohľadávku v rovnakej výške, ako je žalovaná istina pohľadávky, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia si povinnosti žalobcu podľa ústnej dohody započítať obratový bonus oproti existujúcim nezaplateným pohľadávkam žalovaného, ako aj vystaviť k uvedenému úkonu dobropisy.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že existuje ústna dohoda o „vrátení produktového bonusu“ z kúpnej ceny dodaných liekov a ostatného tovaru, existenciu takejto dohody nepreukázal. Žalobca v konaní popieral existenciu dohody medzi stranami sporu a z vykonaného dokazovania nevyplynul záver o existencii práva žalovaného na započítanie obratového bonusu oproti existujúcim nezaplateným pohľadávkam a z toho vyplývajúci záväzok žalobcu vystaviť k úkonom dobropisy.

8. Žalobca v konaní predložil návrh kúpnej zmluvy, ktorú zasielal mailom žalovanému, predmetom ktorej mal byť záväzok dodať žalovanému tovar, ktorým budú lieky, zdravotnícke pomôcky alebo doplnkový sortiment, a to na základe písomnej objednávky žalovaného a v rozsahu akceptovanom žalobcom s tým, že žalovaný sa mal zaviazať tento tovar od žalobcu následne prevziať a zaplatiť stanovenú kúpnu cenu. Z obsahu návrhu kúpnej zmluvy z čl. III. bodov 7 až 13 vyplýva úprava nároku žalovaného na finančný bonus, avšak len za splnenia presne vymedzených podmienok určených zmluvou. Žalovaný návrh kúpnej zmluvy neakceptoval, k uzatvoreniu rámcovej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo. Žalovaný rozhodnutie o finančných kompenzáciách, možnosti vystavenia dobropisu a následnom započítaní pohľadávok strán sporu ponechal na zvážení žalobcu bez zmluvnej viazanosti. Ak následne žalobca bez zmluvnej viazanosti už nepokračoval v zaužívanej obchodnej praxi, takéto konanie nie je možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca pri rozhodovaní o obchodnej stratégii presadzuje svoje záujmy podnikateľa. Pokiaľ žalovaný ako podnikateľský subjekt nepristúpil z dôvodu právnej istoty k úprave vzájomných práv a povinností v písomnej forme, zmenu obchodnej stratégie žalobcu nie je možné bez ďalšieho vyhodnotiť ako šikanózny výkon práva. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca v minulosti žalovanému predložil písomný návrh rámcovej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola okrem iného aj úprava podmienok poskytnutia obratového bonusu. Žalovaný návrh zmluvy neprijal, k uzatvoreniu písomnej rámcovej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo. Žalovaný teda dobrovoľne ponechal na jednostranné rozhodnutie žalobcu, či obratový bonus poskytne a v akej výške.

9. Uviedol, že pokiaľ žalobca v minulosti žalovanému obratový bonus poskytoval, bolo to iba na základe dobrovoľného rozhodnutia žalobcu. Žalovaný v konaní nárok uplatnený kompenzačnou námietkou

nepreukázal, pretože nepreukázal existenciu ústne uzatvorenej dohody medzi stranami sporu o podmienkach poskytovania obratového bonusu v rozsahu ako skutkovo tvrdil.

10. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 64.630,61 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z faktúrovaných súm dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej-ktorej faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému cenu dodaného tovaru. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške stanovenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č. .

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa , v spojení s , a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že sa pridržiava a súčasne odkazuje súd v plnom rozsahu na svoju doterajšiu skutkovú, vecnú ako aj právnu argumentáciu uvedenú v doterajších písomným podaniach žalovaného, ústnych vyjadreniach, úradných záznamoch zo súdnych pojednávaní, resp. zvukových záznamov z jednotlivých súdnych pojednávaní, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť spisu a zdôvodnenia odvolacích dôvodov bližšie popísaných v bode III. odvolania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, eventuálne, aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie proti rozsudku žalovaný opiera o odvolacie dôvody podľa , , , teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Uviedol, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu arbitrárny, svojvoľný a vecne nesprávny. Navonok pôsobí tak, že obsahuje rozsiahle vysporiadanie sa súdu s dôkazmi a prednesenou argumentáciou strán sporu, avšak skoro vôbec neobsahuje vlastné poznatky súdu, na základe ktorých došiel k právnemu posúdeniu veci. Napadnutý rozsudok z veľkej časti obsahuje iba prepisy podaní a prednesov strán sporu, čím nepochybne došlo zo strany súdu k porušeniu jedného zo základných práv žalovaného - práva na spravodlivý súdny proces. Podľa žalovaného má každý účastník konania právo na dôkladné a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu, ktoré sa objektívne musí javiť ako spravodlivé, v opačnom prípade možno takéto rozhodnutie považovať za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivé súdne konania a súdnu ochranu. Poukázal na ust. , v ktorom je uvedené, čo má obsahovať odôvodnenie rozsudku. Ďalej na , podľa ktorého „ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu“. Podľa žalovaného súd v predmetnom konaní nepostupoval podľa vyššie uvedenej zásady a uprel tak žalovanému právo na dôkladné, vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Napadnutý rozsudok je síce rozsiahly, má dokopy 13 strán, ale dôležité právne posúdenie veci súdom je obsiahnuté len asi na 2 stranách.

14. Žalovaný poukázal na kompenzačnú námietku, ktorej odôvodnenosť súd prvej inštancie v bode 32 odôvodnenia rozsudku vyhodnotil ako nepreukázanú. Súd prvej inštancie sa v tomto smere nekriticky stotožnil s argumentáciou žalobcu a dodatočne právne neodôvodnil, prečo sa priklonil k argumentácii žalobcu a neprihliadal na dôkazy predložené žalovaným v konaní. Je nepochybné, že ústne uzatvorené dohody rovnako zaväzujú zmluvné strany, ako tie uzatvorené písomne, pričom existenciu ústnej dohody a zaužívanej obchodnej praxe možno okrem iného nepochybne preukázať aj faktickým konaním zmluvných strán. Čo týka kompenzačnej námietky žalovaného, vyplýva z toho, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola uzavretá ústna dohoda, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému humánne lieky a iný zdravotnícky tovar (ďalej len „tovar“), za ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Okrem iného obsahom tejto ústnej dohody bolo aj dojednanie strán sporu o výške obratového bonusu, ktorý predstavoval 55% výrobnej sumy dodaného tovaru bez DPH. Na preukázanie žalovaným tvrdených skutočností predložil súdu prvej inštancie do spisu emailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom bolo pravidelné uzatváranie dohôd o započítaní vzájomných pohľadávok, vždy po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, dobropisy vystavené žalobcom voči žalovanému a platné a účinné dohody o započítaní vzájomných pohľadávok,

ktoré boli vyhotovené v súlade s uzatvorenou ústnou dohodou. Z dôkazov predložených žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie tak jednoznačne vyplýva, že žalobca ústnu dohodu strán sporu upravujúcu podmienky úhrady kúpnej ceny za dodaný tovar dlhodobo akceptoval a považoval ju za záväznú. Nárok na finančný bonus, ktorého úhrady sa domáha v tomto konaní žalovaný vznesenou kompenzačnou námietkou mal byť na základe uzavretej ústnej dohody vysporiadaný tak, že žalobca vystaví žalovanému dobropis vo výške 55% z výrobnej sumy tovaru bez DPH dodaného v 2. kvartáli roku 2020, čo predstavuje sumu 64.630,61 Eur a táto suma sa následne započíta so sumou pohľadávky žalobcu voči žalovanému na úhradu tovaru dodaného v tomto konaní. Pohľadávku, ktorej úhrady sa v tomto konaní domáha žalobca, tak v celom rozsahu pohlcuje kompenzačná námietka žalovaného.

15. Ďalej uviedol, že ústna dohoda strán sporu o výške obratového bonusu, ktorý predstavoval 55% výrobnej sumy dodaného tovaru bez DPH, nepochybne vyplýva z faktického konania strán sporu. Z konania žalobcu vyplýva, že ústna dohoda predmetnú podmienku obsahovala, keďže žalobca za 2.-4. kvartál roku 2019 a 1.kvartál roku 2020 opakovane vystavoval dobropisy v uvedenej výške a následne došlo medzi stranami sporu k započítaniu ich vzájomných pohľadávok vo výške, v akej sa vzájomne kryjú. Na každom vystavenom dobropise, ktorý žalobca predložil súdu je výslovne uvedené, že bol vystavený na základe vzájomnej dohody strán sporu. Existenciu takéhoto zmluvného dojednania medzi stranami sporu a skutočnosť, že v danom prípade nešlo iba o dobrovoľné rozhodnutie žalobcu preukazuje aj samotné faktické konanie strán sporu. Žalobca pri vystavovaní obratových bonusov postupoval podľa zaužívanej obchodnej praxe a takýto záväzok riadne akceptoval a bol si ho plne vedomý. Ak by tomu tak nebolo, žalobca by so žalovaný neuzatváral písomné dohody o započítaní pohľadávok, ktoré odzrkadľovali podmienky ústnej dohody, nakoľko by žalobca nemal na to žiadny logický a právny dôvod. Dobrovoľné poskytovanie obratového bonusu bez dohody strán sporu by odporovalo ekonomickému správaniu akéhokoľvek podnikateľského subjektu na trhu. Zdôraznil, že právnym titulom, z ktorého žalovaný odvodzuje svoj nárok na vyplatenie obratového bonusu je záväzkovo právny vzťah medzi zmluvnými stranami v podobe uzavretej ústnej dohody, resp. zavedenej obchodnej praxe, ktorú žalobca preukázateľne rešpektoval dlhšie časové obdobie.

16.Podľa názoru žalovaného je kompenzačná námietka v celom rozsahu dôvodná, pretože žalovaný v tomto konaní na základe predložených dôkazov riadne preukázal jej právny a skutkový základ, t. j. existenciu uzavretej ústnej dohody, ktorá nepochybne vyplýva z faktického konania strán sporu. Z uvedeného dôvodu má zato, že vznesená kompenzačná námietka reflektuje riadne odôvodnený a preukázaný nárok žalovaného.

17. Žalovaný ďalej poukázal na to, že súd síce v konaní aplikoval právnu normu - ust. , avšak podľa jeho názoru nesprávne na zistený skutkový stav veci. Bol to práve žalobca, ktorý prestal dodržiavať zaužívanú prax medzi stranami sporu, a to z dôvodu, aby znemožnil žalovanému uplatniť si nárok na finančný bonus zo strany žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Výkon práva, ktorého sa žalobca domáha, nemožno v žiadnom prípade považovať za výkon práva v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, pretože takéto konanie žalobcu je priamo v rozpore s uzavretou ústnou dohodou.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 31 napadnutého rozsudku poukazuje na nepodpísaný návrh kúpnej zmluvy, žalovaný zdôraznil, že odmietol podpísať návrh kúpnej zmluvy najmä z dôvodu, že obsahovala sankcie za omeškanie, s čím žalovaný nesúhlasil, ktorú skutočnosť potvrdil v konaní aj sám žalobca. Nie je teda pravdou, ako uvádza súd, že žalovaný nepodpísal návrh kúpnej zmluvy a neponechal tak rozhodnutie o finančných kompenzáciách, možnostiach vystavenia dobropisov a následnom započítaní vzájomných pohľadávok strán sporu výlučne iba na úvahe a jednostrannom rozhodnutí žalobcu. Žalovaný v tom čase nepodpísal zmluvu preto, že obsahovala sankcie a preto naopak závery nepodpísania zmluvy prezentované v odôvodnení súdom, keď tento dôvody nepodpísania dáva za vinu žalovanému, neobstoja. Samotné nepodpísanie zmluvy predsa nevylučuje, že ústna dohoda medzi stranami bola. Bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k uzavretiu písomnej verzie zmluvy medzi stranami sporu, nárok žalovaného na poskytnutie obratového bonusu vyplýva z ústnej dohody, ktorej uzavretie preukazuje samotné faktické konanie strán sporu, najmä pravidelné vystavovanie dobropisov a následné započítania vzájomných pohľadávok strán sporu.

19. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu uvedeným v bode 31 napadnutého rozsudku, pretože z jeho doslovného znenia by vyplývalo, že v prípade, ak medzi zmluvnými stranami

nedôjde k úprave vzájomných práv a povinností striktne v písomnej podobe, nie sú zmluvné strany povinné takto dohodnuté záväzky dodržiavať, pričom takéto konanie jednej zo zmluvných strán nebude vyhodnotené ani ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Takýto záver vyslovený súdom, popierajúci záväznosť ústne dohodnutých záväzkov nemožno akceptovať. V posudzovanom prípade s určitosťou nejde len o zmenu „obchodnej stratégie žalobcu“, ako to označil súd, naopak zo strany žalobcu ide o zjavné porušenie ústne dohodnutého záväzku, čo vyplýva najmä z rozsahu a pravidelnosti konkrétnych faktických úkonov (vystavovanie dobropisov a následné započítavanie vzájomných pohľadávok), tak ako boli v danom prípade vykonávané. Možno teda konštatovať, že súd arbitrárne „en bloc“ odmietol skutkovo a právne relevantnú argumentáciu žalovaného a naopak sa celkom nekriticky priklonil k argumentácii protistrany.

20. Žalovaný popiera aj tvrdenia súdu uvedené v bode 28 napadnutého rozsudku o tom, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že žalovaný kúpnu cenu za dodaný tovar nezaplatil žalobcovi riadne a včas. Žalovanému nie je zrejmé, ako k takémuto niečomu mohol súd dospieť, pretože si toto tvrdenie priamo vzájomne odporuje s argumentáciou žalovaného prezentovanou v tomto konaní. Žalovaný uhradil žalobcovi dňa 14.08.2021 sumu vo výške 10.188,83 Eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi sumou záväzkov žalovaného voči žalobcovi na úhradu kúpnej ceny na dodaný tovar (74.819,44 Eur) a sumou, na ktorú bol žalobca povinný vystaviť dobropis za 2.kvartál roku 2020 (64.630,61 Eur). Žalovaný v konaní tvrdil, že uhradil žalobcovi iba to, čo mu podľa ústnej dohody prináležalo. Bol to práve žalobca, ktorý prestal rešpektovať zaužívanú obchodnú prax vyplývajúcu z ústnej dohody, čo spôsobilo, že žalovaný si nemohol uplatniť svoj nárok na finančný bonus vo výške 55 % z výrobnej sumy tovaru bez DPH. Uvedené konanie žalobcu tak nielenže je v rozpore s uzavretou ústnou dohodou, ale zároveň aj so zásadami poctivého obchodného styku všeobecne záväznými medzi subjektami v rámci obchodnoprávnych vzťahov.

21. Nie je pravdou ani tvrdenie súdu uvedené v bode 29 napadnutého rozsudku, o tom, že žalovaný v konaní nerozporoval výšku žalovanej sumy. Žalovaný v priebehu konania opakovane rozporoval výšku žalovanej istiny a uplatňovaný nárok žalobcu považoval v celom rozsahu za nedôvodný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tak nie je žalovanému jasné, z akého podkladu, resp. z akého predloženého dôkazu súd vychádzal pri svojom tvrdení o nerozporovaní výšky žalovanej sumy zo strany žalovaného. Skutkové tvrdenie súdu uvedené v bode 29 rozsudku, ktoré nevyplýva zo žiadneho z vykonaných dôkazov tak napĺňa aj odvolací dôvod podľa ust. , t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

22. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho návrhom uvedeným v odvolaní.

23. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje za vecne a právne správny. Odôvodnenie napádaného rozsudku sa rozsiahlo a zrozumiteľne vysporadúva so všetkými námietkami žalovaného, preto žalobca považuje podané odvolanie za bezdôvodné.

24. Žalovaný v konaní namietal a opakuje to aj v podanom odvolaní, že voči nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy mal existovať nárok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie obratového bonusu. Tento tvrdený nárok však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Naviac tvrdil, že dôvodom vzniku nároku na obratový bonus voči žalobcovi malo byť to, že v minulosti pri dodaní iného tovaru sa mali so žalobcom na obratovom bonuse dohodnúť a túto dohodu potvrdiť formou dohôd o započítaní pohľadávok a vystavených dobropisov zo strany žalobcu. Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že pri dodaní iného tovaru sa žalovaný so žalobcom dohodli na obratovom bonuse neznamená, že tomu tak bolo aj pri tovare, ktorý je predmetom tohto súdneho konania. Ako vyplýva zo súdneho spisu, v minulosti malo dôjsť k dohodnutému obratovému bonusu medzi žalobcom a žalovaným, nič však nenapovedá tomu, že by sa tak malo stať akoukoľvek formou aj v tomto prípade, keď v tejto súvislosti žalobca poukazuje na reakciu žalovaného na mimosúdnu výzvu a na jeho odpoveď v liste zo dňa 18.08.2020. Je podľa názoru žalobcu očividné, že pokiaľ by skutočne, ako tvrdí žalovaný, existovala dohoda o priznaní obratového bonusu a dohoda o zápočte pohľadávok, tak po zaslaní mimosúdnej výzvy žalobcu na zaplatenie jeho nároku by žalovaný reagoval poukázaním na existenciu dohody o nároku žalovaného na obratový bonus a nie spôsobom uvedeným v odpovedi žalovaného, z ktorého vyplýva, že žiadna dohoda na obratovom bonuse v prospech žalovaného neexistovala.

25. Teda pokiaľ žalovaný tvrdil súdu svoj finančný nárok voči žalobcovi na základe ústnej dohody, ktorej existenciu žiadnym spôsobom nepreukázal a jej existenciu vyvodzoval iba z dohôd v rámci iných právnych vzťahov, prvostupňový súd nemal podľa názoru žalobcu inú možnosť, než argumentáciu žalovaného odmietnuť. O to viac, že prvotná reakcia žalovaného voči mimosúdne uplatnenému nároku žalobcu nijako nesvedčala tomu, že by mala existovať aj v prípade tohto nároku žalobcu dohoda na obratovom bonuse, ktorý by mal byť voči žalobcovmu nároku započítaný. Žalovaný veľmi ostro vo svojom odvolaní napáda prvostupňový súd, žalobca sa však domnieva, že úvahy súdu jednoznačne vyplývajú zo zisteného a najmä preukázaného skutkového stavu, za daných okolností si ťažko predstaviť možnosť priznania finančného nároku žalovaného iba na základe jeho, nie celkom konzistentných tvrdení. Pokiaľ žalovaný odmieta, že mal namietať v celom rozsahu dôvod, ako aj výšku uplatneného nároku a vytýka súdu prvého stupňa, že tento mal nesprávne interpretovať obranu žalovaného, tak žalobca poukazuje na to, že predsa pointou žalovaného nebolo spochybňovanie nároku žalobcu, ale výslovne to, že voči tomuto (nijako nespochybňovanému) nároku stojí žalovaného nárok na obratový bonus. Nie je predsa z hľadiska elementárnej konzistentnosti možné súčasne tvrdiť, že nárok žalobcu neexistoval a súčasne, že tento nárok mal zaniknúť v dôsledku započítania s iným nárokom.

26. Z uvedených dôvodov žalobca žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

27. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný, ktorý uviedol, že považuje tvrdenia žalobcu uvedené v jeho vyjadrení za účelové, nepreukázané a zavádzajúce, ktoré nemôžu obstáť ani s poukazom na objektívne preukázaný skutkový stav a ani z právneho hľadiska.

28. Tvrdenia žalobcu nie sú správne a sú účelovo zavádzajúce, pretože žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie, ale aj v samotnom odvolaní hodnoverným spôsobom preukázal existenciu svojho nároku na zaplatenie obratového bonusu. Žalovanému zároveň nie je dostatočne jasné, prečo by citovaná časť z listu z 18.08.2020 mala byť hodnoverným dôkazom o neexistencii dohody strán sporu o obratovom bonuse, keď o existencii obratového bonusu svedčí skutočnosť, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola uzavretá ústna dohoda, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému humánne lieky a iný zdravotnícky tovar, za ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Obsahom ústnej dohody strán sporu bolo aj dojednanie o výške obratového bonusu, ktorý predstavoval 55% výrobnej sumy dodaného tovaru bez DPH. Podľa žalovaného nejde len o nekonzistentné vyjadrenia žalovaného ako uvádza žalobca vo svojom vyjadrení, ale existencia obratového bonusu vyplýva z faktického konania strán sporu. Na každom vystavenom dobropise, ktorý žalobca predložil súdu je výslovne uvedené, že bol vystavený na základe vzájomnej dohody strán sporu. Má za to, že jednoznačne v konaní hodnoverným spôsobom preukázal, že poskytovanie obratového bonusu nepredstavovalo iba jednostranné (dobrovoľné) rozhodnutie žalobcu, ale naopak táto skutočnosť vychádzala z uzavretej ústnej dohody, ktorú žalobca dlhodobo rešpektoval.

29. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaný veľmi ostro vo svojom podaní napáda prvostupňový súd žalovaný opätovne poukázal, že súd prvej inštancie v bode 29 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že žalovaný v konaní nerozporoval výšku žalovanej sumy. Žalovaný v odvolaní iba poukazuje na skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo zrejmé, ako k uvedenému záveru súd prvej inštancie dospel, pretože žalovaný v priebehu konania opakovane rozporoval výšku žalovanej istiny a uplatňovaný nárok žalobcu považoval v celom rozsahu za nedôvodný, keď tak už urobil v podanom odpore proti platobnému rozkazu a vo vyjadrení z 08.02.2021.

30. V ostatnom sa v celom rozsahu pridržiava predchádzajúcej argumentácii uvedenej v odvolaní a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v predmetnej veci tak, ako žalovaný uviedol v čl. 47, eventuálne 48 odvolania.

31. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

32. Odvolací súd skôr, ako prejednal odvolanie žalovaného, v súlade s v spojení s opravil označenie žalobcu nesprávne uvedené v záhlaví rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -205 zo dňa 18. novembra 2021, ktoré správne znie: JUDr. Marína Gallová so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, značka správcu S 1486, IČO:48 485 357 správca konkurznej podstaty úpadcu TRANSMEDIC SLOVAKIA, s. r. o. „v konkurze“ so sídlom Lazovná 68, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 020 982, namiesto nesprávne uvedeného : TRANSMEDIC SLOVAKIA s.r.o. „v konkurze“ so sídlom Lazovná 68, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 020 982, zastúpeného správcom konkurznej podstaty JUDr. Marínou Gallovou so sídlom Jilemnického 20, 036 01 Martin, značka správcu S 1486, IČO:48 48 5357.

33. Odvolací súd opravil označenie žalobcu v záhlaví rozsudku okresného súdu z dôvodu, že v priebehu konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok TRANSMEDIC SLOVAKIA, s. r. o. a správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Marína Gallová oznámila podaním doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 22.06.2021, že v súlade s ust. navrhuje pokračovať v súdnom konaní vedenom Okresnom súdom Zvolen pod sp. zn. , čím sa v zmysle stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

34. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 64.630,61 Eur spolu s úrokom z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,--Eur a povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

35. Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

36. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, ktorý namietal arbitrárnosť, svojvoľnosť, vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia ako aj jeho nedostatočné odôvodnenie a tiež porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

37. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ).

38. Odvolací súd konštatuje, že štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení . Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykoná ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci.

39. Obsahom práva na spravodlivý proces ( SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konania rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnený tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté zrejme v omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. ) ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. ).

40. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o existencii nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy.

41. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 64.630,61 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, na základe dohody dodal žalovanému humánne lieky a iný zdravotnícky tovar, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaný dodaný tovar riadne prevzal. Prevzatie tovaru potvrdil svojím podpisom na príslušnej faktúre, ktorá zároveň slúži ako doklad o dodaní a prevzatí tovaru. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu plnenia faktúrami.

42. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie sa nekriticky stotožnil s argumentáciou žalobcu, keď mal za to, že nárok uplatnený kompenzačnou námietkou nepreukázal, pretože nepreukázal existenciu ústne uzatvorenej dohody medzi stranami sporu o podmienkach poskytovania obratového bonusu v rozsahu ako skutkovo tvrdil, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný takúto ústnu dohodu nepreukázal. Žalobca v konaní existenciu dohody medzi stranami sporu popieral s tým, že ak aj v minulosti medzi stranami sporu boli vykonávané dohody o započítaní pohľadávok a bol zo strany žalobcu žalovanému poskytovaný obratový bonus neznamená, že by bola takáto prax medzi stranami sporu dohodnutá počas celého trvania obchodného styku. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo na vôli žalobcu, či takýto bonus žalovanému poskytne. Je pravdou, že na dobropisoch je uvedené, že na základe dohody dobropisuje žalobca kompenzáciu špeciálnych cien, avšak ani uvedené dobropisy nepreukazujú povinnosť žalobcu postupovať poskytnutím bonusu aj pri obchodno-záväzkovom vzťahu, ktorý je predmetom tejto žaloby. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na emailovú komunikáciu, podľa ktorej žalobca požadoval od žalovaného čo najskoršiu úhradu záväzkov evidovaných voči spoločnosti TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. v celkovej sume 53.538,20 Eur (jedná sa o email z 07.08.2020) s tým, že bol žalovaný upozornený, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, žalobca bude nútený odovzdať riešenie dlhu právnemu zástupcovi TRANSMEDIC SLOVAKIA, s. r. o. Emailom zo dňa 06.08.2020 opäť požiadal žalobca na základe evidencie pohľadávok po lehote splatnosti k 06.08.2020 o čo najskoršiu úhradu záväzkov evidovaných voči žalobcovi. Emailom zo dňa 10.08.2020 oznamoval žalovaný žalobcovi, že záväzky po lehote splatnosti sú z toho dôvodu, že čaká na dobropis za Aranespy od žalobcu.

43. Odvolací súd poukazuje aj na odpoveď žalovaného na predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhovanej sumy z 11.08.2020, kde v odpovedi žalovaný uviedol, že dňa 14.08.2020 uhradil na účet žalobcu sumu vo výške 10.188,83 Eur a ohľadom urovnania obchodného vzťahu medzi stranami sporu požiadal žalovaný o termín osobného stretnutia, na ktorom by strany sporu preberali všetky dostupné možnosti urovnania obchodného vzťahu.

44. V odvolaní žalovaný tvrdil, že sumu 10.188,83 Eur uhradil žalobcovi dňa 14.08.2021 len z toho dôvodu, že táto suma predstavovala rozdiel medzi sumou záväzkov žalovaného voči žalobcovi na úhradu kúpnej ceny za dodaný tovar a sumou, na ktorú bol žalobca povinný vystaviť dobropis za 2. kvartál roku 2020. Žiadne takéto skutočnosti však žalovaný v odpovedi na predžalobnú výzvu žalobcovi neuviedol a na ústnu dohodu o poskytovaní bonusu sa neodvolával. Odvolací súd nespochybňuje, že v minulosti bola medzi zmluvnými stranami uzavretá ústna dohoda, na základe ktorej dochádzalo k poskytovaniu obratového bonusu a následnému započítavaniu pohľadávok, ale to neznamená, že by podľa v minulosti uzavretej ústnej dohody musel žalobca už postupovať stále, a preto sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovanému sa v konaní nepodarila preukázať existencia ústnej dohody medzi ním a žalobcom, z ktorej by vyplývalo právo žalovaného na obratový bonus vo výške 55 % výrobnej sumy dodaného tovaru bez DPH, ktorý by korešpondoval s výškou žalovanej pohľadávky.

45. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že by žalovaný v konaní nerozporoval výšku žalovanej sumy, odvolací súd konštatuje, že sa s touto

námietkou žalovaného nestotožnil. Žalovaný si v podanom odpore uplatnil proti žalobcovi kompenzačnú námietku do výšky žalovanej sumy. V prípade uplatnenej kompenzačnej námietky a snahy o započítanie pohľadávok nemôže žalovaný tvrdiť, že popiera žalobcov uplatňovaný nárok v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky a že uplatnený nárok neuznáva a na druhej strane si uplatňovať kompenzačnú námietku do výšky žalovanej sumy. Je nelogické, aby žalovaný popieral nárok žalobcu a vzápätí ho žiadal započítať v celej žalovanej sume. Ak teda žalovaný uplatňoval kompenzačnú námietku, je evidentné, že nárok žalobcu v tejto výške musel uznávať. Ak by nárok žalobcu žalovaný neuznával ako tvrdí, nemohol by ho zároveň žiadať započítať. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že uvedená námietka žalovaného o neuznaní nároku žalobcu je nedôvodná.

46. Odvolací súd nespochybňuje, že medzi stranami sporu v minulosti prichádzalo k priznávaniu a uplatňovaniu obratového bonusu, avšak z dokazovania v konaní tiež vyplynulo, že žalobca už v súčasnej dobe nemá záujem takýto obratový bonus žalovanému poskytovať, čo vyplynulo aj z emailovej komunikácie medzi stranami sporu, podľa ktorej samotný žalobca vyzýval žalovaného na čo najskoršiu úhradu jeho záväzkov evidovaných voči žalobcovi a zároveň žalovaného upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude nútený odovzdať riešenie dlhu právnemu zástupcovi žalobcu. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca v minulosti žalovanému obratový bonus poskytoval, bolo to iba na základe dobrovoľného rozhodnutia žalobcu a z ničoho nevyplýva, že takýto obratový bonus bol žalobca povinný poskytovať žalovanému pri každom obchodnoprávnom vzťahu, a teda aj v súdenom prípade.

47. Pokiaľ žalovaný poukazoval na obchodné zvyklosti, s tým, že v minulosti dochádzalo k uplatňovaniu si nároku na finančný bonus zo strany žalovaného, a že to bol žalobca, kto úmyselne prestal dodržiavať zaužívanú prax medzi stranami sporu, odvolací súd konštatuje, že každá zmluva sa posudzuje samostatne. V prejednávanej veci žiadna zmluva medzi stranami sporu neodkazuje na obchodné zvyklosti a ak žalobca v konaní existenciu takejto dohody medzi stranami sporu popieral, znamená to, že by takáto prax medzi stranami sporu nemohla byť považovaná za obchodné zvyklosti, na dôvažok, keď sa žalovanému v konaní ústnu dohodu so žalobcom o poskytovaní obratového bonusu nepodarilo preukázať.

48. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že výkon práva, ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní nemožno považovať za výkon práva v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, pretože to, že žalobca v tomto konaní nemienil žalovanému poskytnúť v minulosti na základe ústnej dohody poskytovaný obratový bonus, nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako výkon práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktorý by nemal požívať právnu ochranu.

49. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

50. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a ods. 1 a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

52. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).