Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-93-2022.pdf
PDF · 113.03 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/93/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: IE. IČO: 32 996 187, zastúpený: JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, Nám. 1. mája 11, 048 01 Rožňava, IČO: 35 545 003, o zaplatenie 1.200,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 4. marca 2022, č.k.: 9Cb/4/2021-106, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 4. marca 2022 č.k. 9Cb/4/2021-106 vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 177,66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
II. Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 4. marca 2022 č.k. 9Cb/4/2021-106 vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 177,66 eur od 4.4.2018 do zaplatenia a vo výroku III. o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 177,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 177,66 eur od 4.4.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
III. Žalovanému priznal nárok na náhradu 70,42 % trov konania proti žalobcovi.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na úhradu pohľadávky 1.200,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 10.2.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu č. 6596915371 zo dňa 9.2.2018 na dobu neurčitú, v zmysle ktorej si dohodli spôsob platenia ročného poistného štvrťročne. Poistenie zaniklo v zákonnej lehote dňa 9.2.2019 podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný nezaplatil poistné za prvé poistné obdobie. Žalobcovi vzniklo právo na poistné za dobu do zániku poistenia, t.j. do 9.2.2019 vo výške 1.200,96 eur, s ktorým plnením sa žalovaný dostal do omeškania a preto si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka.
3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že skutkový stav opísaný v žalobe nekorešponduje so skutočným skutkovým stavom, pretože žalobca ešte pred splatnosťou prvej štvrťročnej splátky poistného vypovedal poistnú zmluvu listom zo dňa 20.3.2018 vo výpovednej lehote 8 dní, ktorá začala plynúť prvým dňom po doručení výpovede, a uplynutím ktorej poistná zmluva zanikla. Poistná zmluva zanikla na základe jednostranného právneho úkonu žalobcu ešte pred splatnosťou prvej splátky, preto žalobcovi právo na poistné nevzniklo. Žalobca pritom vyvodzuje svoj nárok na základe iných skutkových okolností, ktoré nenastali a nezakladajú nárok voči žalovanému. Žalovaný zároveň predložil výpoveď žalobcu zo dňa 20.3.2018.
4. Žalobca poukázal na ustanovenie § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže zmluvná strana zmluvu vypovedať len do 2 mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy. Poistná zmluva bola uzatvorená dňa 9.2.2018 a výpoveď žalobcu bola doručená žalovanému až dňa 12.4.2018, pričom zásielka bola žalovanému uložená na pošte od 26.3.2018. Z uvedeného dôvodu je výpoveď absolútne neplatná a žalobca musel pokračovať v poistení, o čom mal žalovaný vedomosť aj z ďalšej komunikácie so žalobcom. Poistná zmluva nezanikla výpoveďou, ale neplatením a preto je uplatnený nárok žalobcu dôvodný.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 9.2.2018 žalovaný ako poistník a žalobca ako poisťovateľ uzatvorili poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie vozidiel AUTO komplet. Poistenie bolo dohodnuté na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím, pričom začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 9.2.2018. Ročné poistné vo výške 1.200,96 eur bol žalovaný povinný platiť štvrťročne po 300,24 eur. Podľa bodu 3 zmluvy, poistenie môže v zmysle § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov od uzavretia poistenia. Výpoveďou poistnej zmluvy zo dňa 20.3.2018 žalobca oznámil žalovanému, že podľa § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vypovedá predmetnú poistnú zmluvu. Výpovedná lehota je osemdenná a začína plynúť prvým dňom po doručení výpovede, a uplynutím ktorej poistná zmluva zaniká. Výpoveď si žalovaný prevzal dňa 12.4.2018 s tým, že odo dňa 26.3.2018 bola uložená na pošte.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 788 ods. 1, 800 ods. 2, 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravujúce poistnú zmluvu, zánik poistenia výpoveďou a právo na poistné, ďalej podľa ustanovení § 369 Obchodného zákonníka a § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Zb. upravujúceho omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, preto sa zaoberal posúdením platnosti výpovede zo dňa 20.3.2018.
8. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že výpoveď podľa § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy je fakultatívnym spôsobom zániku poistnej zmluvy a možnosť jej uplatnenia závisí od toho, či si ju účastníci v poistnej zmluve dohodli. Lehota na podanie výpovede začína plynúť dňom uzavretia poistnej zmluvy a končí sa dva mesiace po uzavretí zmluvy, v deň, ktorý sa číselným označením zhoduje s dňom uzavretia poistnej zmluvy. Lehota na podanie výpovede je hmotnoprávna, takže výpoveď musí byť doručená druhej zmluvnej strane najneskôr v posledný deň dvojmesačnej lehoty.
9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k zániku poistnej zmluvy došlo výpoveďou žalobcu zo dňa 20.3.2018 v zmysle bodu 3 zmluvy v spojení s § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výpoveď žalobcu zo dňa 20.3.2018 ako jednostranný právny úkon je právne účinný voči neprítomnej osobe od momentu, kedy sa dostal do jej dispozičnej sféry. Podstatné je, či a kedy mal žalovaný objektívne možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť a nie je pritom rozhodujúce, či tak skutočne urobil. S poukazom na súdnu prax konštatoval súd prvej inštancie, že výpoveď žalobcu sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného už dňa 26.3.2018, keď bola uložená na pošte. Nasledujúcim dňom, teda dňa 27.3.2018 začala plynúť výpovedná lehota, ktorá uplynula dňa 3.4.2018. K zániku poistenia preto došlo dňa 4.4.2018.
10. Dôvodil súd prvej inštancie, že poistná zmluva má zásadne odplatný charakter a poistnú ochranu poskytuje poisťovňa za odplatu vo forme poistného. Keďže poistné predstavuje cenu za poskytované poistné krytie, platí základné pravidlo, formálne vyjadrené v § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má poisťovňa právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Časové obdobie, za ktoré má
poisťovňa právo na poistné, sa teda zásadne prekrýva s časovým obdobím, počas ktorého poskytovala poistnú ochranu.
11. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného zaplatiť poistné za obdobie od 9.2.2018 do 3.4.2018 v pomernej časti za 54 dní trvajúceho poistenia vo výške 177,26 eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 4.4.2018 do zaplatenia a nad prisúdený rozsah uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu podľa pomeru úspechu. Pomerný úspech žalovaného 70,42 % vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný bol úspešný v 85,21 % z uplatnenej istiny, pričom úspech žalobcu bol 14,79 % (85,21 % - 14,79 %).
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca proti druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, teda proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a proti výroku o nároku na náhradu trov konania a žalovaný proti prvému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, teda proti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a proti výroku o nároku na náhradu trov konania.
14. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené /§ 365 ods. 1 písm. g) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že účelom tzv. teórie dôjdenia (doručením úkonu do dispozičnej sféry adresáta) je zabrániť zneužívaniu lehoty na prevzatie písomnosti adresátom, kde v konkrétnych prípadoch môže dochádzať k neprimeraným obštrukciám, ktorými adresát úkonu docieli nerovnosť vo vzájomných právach a povinnostiach. V situácii, v ktorej dôjde k prevzatiu písomnosti po jej uložení na pošte, aplikácia právneho záveru o doručení momentom doručenia úkonu do dispozičnej sféry adresáta nie je vylúčená, nie však kategoricky prikázaná. V prejednávanej veci nešlo o prípad, v ktorom by bolo nutné s ohľadom na zachovanie rovnosti vzájomných práv a povinností posudzovať moment doručenia aplikáciou právneho záveru o doručení do dispozičnej sféry adresáta. V spore ide o opačnú situáciu, v ktorej posúdenie doručenia úkonu žalobcu tak ako to posúdil súd prvej inštancie má za dôsledok stav, ktorému chceli rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/73/2016 a sp.zn. 5Cdo/ l29/2010 zamedziť. A to stav, v ktorom kategorické posúdenie momentu doručenia písomnosti vytvára nerovnosť medzi vzájomnými právami a povinnosťami zmluvných strán, keď žalobca vykonával poistenie do 9.2.2019, avšak podľa súdu prvej inštancie nemá nárok na zaplatenie poistného za celú dobu poistenia. Súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď v dôsledku jeho rozhodnutia vznikla nerovnosť medzi vzájomnými právami a povinnosťami medzi žalobcom a žalovaným, keď žalobca riadne poisťoval majetok žalovaného do 9.2.2019, pričom podľa záveru súdu prvej inštancie je spravodlivým posúdením také, ktoré v konečnom dôsledku znamená, že za poistenie vykonávané žalobcom odo dňa 9.2.2018 do 9.2.2019 má žalovaný povinnosť zaplatiť dojednané poistné len od 9.2.2018 do 3.4.2018, pričom posúdenie včasnosti doručenia výpovede do dispozičnej sféry je aplikáciou posúdenia momentu doručenia, ktoré v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/73/2016 nie je vylúčené, avšak to neznamená, že je takéto posúdenie nevyhnutné, resp. v každom prípade spravodlivé. Zároveň v prejednávanej veci ide o otázku včasnosti doručenia výpovede nie otázku začatia plynutia výpovednej lehoty, čo je diametrálny rozdiel, nakoľko vo veci R 85/2018 nešlo o posudzovanie prekluzívnej lehoty na uplatnenie výpovede podľa ust. § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto aplikácia právneho záveru nie je dôvodná s poukazom na uvedené rozhodnutie. Právny názor uvedený vo veci R 85/2018 znie, že je „rozhodujúci deň, kedy bolo oznámenie o uložení doručovanej zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky adresáta“. Súd prvej inštancie pritom nemal k dispozícii dôkaz, ktorý by preukazoval, kedy bolo oznámenie o uložení doručovanej zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky adresáta. Súd prvej inštancie mal k dispozícii len doručenku, z ktorej vyplýva len dátum 26.3.2018, ako dátum uloženia doručovanej písomnosti na pošte, avšak v žiadnom prípade nebolo v konaní zo strany žalobcu či žalovaného tvrdené a už vôbec nie preukázané, že v schránke žalovaného bolo dňa 26.3.2018
vhodené oznámenie o uložení doručovanej zásielky. Pritom ide o rozhodujúcu skutočnosť, bez ktorej nemožno aplikovať právny názor vyslovený súdom prvej inštancie. Z doručenky predloženej žalobcom sa dá odvodiť len skutočnosť, kedy bola doručovaná písomnosť uložená na pošte a kedy si ju žalovaný prevzal, avšak nemožno z predmetnej doručenky odvodiť skutočnosť, či a kedy bolo oznámenie o uložení doručovanej zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky žalovaného. Súd prvej inštancie preto dospel k skutkovým záverom, ktoré v konaní neboli tvrdené a ani preukázané.
15. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Poukázal, že žalovaný dôvodne namietal, že k zániku poistenia nedošlo pre nezaplatenie poistného, tak ako to uvádzal žalobca v podanej žalobe, ale z dôvodu inej právnej skutočnosti a to výpoveďou žalobcu zo dňa 20.3.2018. Poistenie preto nezaniklo dňa 9.2.2019 ako to tvrdil žalobca ale uplynutím výpovednej doby dňa 3.4.2018. Poistenie nezaniklo pre nezaplatenie poistného v zmysle § 803 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na žalovaného sa nevzťahuje ani ustanovenie § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto nevzniklo právo žalobcu na alikvotnú časť poistného. Žalovaný nemohol porušiť povinnosť nezaplatenia poistného, ak v čase zániku poistenia nebol v omeškaní s platením poistného a nárok žalobcu ani nebol splatný. Žalovaný v zmysle poistnej zmluvy mal platiť poistné štvrťročne po 300,24 eur, pričom prvá splátka sa stala splatnou až dňa 9.5.2018, teda po zániku poistenia. Rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti trpí vadami, je nezákonný a bol nesprávne právne posúdený. Žalobca pritom vyvodzoval podanou žalobou iný nárok na základe iných skutkových okolností, ako vyplynulo z dokazovania. Žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno, nevyvrátil skutkové a ani právne tvrdenia žalovaného a svoje vlastné tvrdenia spochybnil.
16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že k zániku poistnej zmluvy došlo výpoveďou žalobcu, ktorá je účinná voči neprítomnej osobe od momentu, kedy sa dostala do dispozičnej sféry vplyvu žalovaného, čo preukázateľne nastalo dňom 26.3.2018, kedy výpoveď bola uložená na pošte. Pre existenciu výpovede žalovaný už nemal dôvod plniť žiadne nároky z titulu zániku poistnej zmluvy. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov sa spravuje § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Právna teória i súdna prax ustálila, že nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 26Cdo/268/2011, NS SR sp.zn. 5Cdo/129/2010). Uloženie zásielky na pošte dňa 26.3.2018 vyznačené na doručenke je dôkaz preukazujúci neúspešný pokus doručenia zásielky a dôkaz preukazujúci, že adresát bol upovedomený oznámením pošty o uložení zásielky na pošte do jeho domovej listinnej schránky. Upovedomenie do jeho domovskej schránky predchádza totiž oznámeniu o uložení zásielky na pošte. Upovedomenie adresáta o uložení zásielky do domovskej listinnej schránky pošta osobitne nepotvrdzuje, ale toto upovedomenie predchádza jej uloženiu na pošte, teda predchádza dňu 26.3.2018. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať.
17. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu žalovaného a odvolaciu repliku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu nepodal, napriek tomu, že mu odvolanie žalovaného bolo doručené dňa 3.5.2022 a vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu dňa 10.5.2022.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie strán sporu, ktoré boli podané v zákonnej lehote, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolania proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorých je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolania prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovaného je dôvodné iba čiastočne.
19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
20. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia o zistenom skutkovom stave a o základe predmetu sporu a odvolací súd je podľa § 383 C.s.p. viazaný týmto správne zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie.
21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku posúdiť správnosť postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne správnosť jeho záverov vo veci samej o nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenia sumy 1.200,96 eur, titulom dlžného poistného.
22. Žalobca v odvolaní žiadnu novú námietku než tú, s ktorou sa súd prvej inštancie už vysporiadal, nevzniesol. Odvolanie v zásade založil len na všeobecnom nesúhlase s tým, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentáciou procesných strán týkajúcou sa trvania poistného vzťahu a jeho zániku.
23. Medzi stranami nebolo sporné, že tieto uzatvorili dňa 9.2.2018 poistnú zmluvu. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru, že poistný vzťah medzi stranami zanikol výpoveďou žalobcu zo dňa 20.3.2018 a to v súlade so zmluvným dojednaním a § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
24. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
25. Správne súd prvej inštancie posúdil, že výpoveď žalobcu zo dňa 20.3.2018 vyvolala zamýšľané právne účinky a to zánik poistného vzťahu uplynutím výpovednej doby, keďže sa dostala v lehote dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy do dispozičnej sféry žalovaného.
26. Výpoveď je typickým právnym dôvodom zániku zmluvných záväzkov. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý má za následok zánik záväzkovoprávneho vzťahu uplynutím výpovednej doby, bez ohľadu na súhlas druhej zmluvnej strany. Uplynutím výpovednej doby dochádza k zániku všetkých subjektívnych práv a povinností, ktoré tvoria obsah záväzkového vzťahu založeného zmluvou. Nároky, ktoré vznikli pred účinnosťou výpovede, ostávajú zachované. K zániku zmluvy výpoveďou dochádza s účinkami ex nunc.
27. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami žalobcu, že výpoveď zo dňa 20.3.2018 nevyvolala zánik poistného vzťahu sporu argumentujúc, že si ju žalovaný prevzal až dňa 12.4.2018, teda po uplynutí dvoch mesiacov od uzatvorenia poistnej zmluvy. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca písomne vypovedal poistnú zmluvu listom zo dňa 20.3.2018, ktorá bola doručovaná pre žalovaného poštovou prepravou. Z doručenky /č.l. 96 spisu/, ktorú predložil v konaní žalobca a ktorou preukazoval doručenie výpovede vyplýva, že poštová zásielka bola dňa 26.3.2018 uložená na pošte a následne si ju žalovaný prevzal dňa 12.4.2018. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodným momentom, kedy sa dostala výpoveď do dispozičnej sféry žalovaného bol deň 26.3.2018, ktorým okamihom vyvolala zamýšľané právne účinky, keďže účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe nastáva od okamihu, keď jej dôjde. Podľa názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Keďže žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. To znamená, že od okamihu, keď mal adresát možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, začína plynúť výpovedná lehota.
28. Odvolací súd pritom udáva, že v zmysle poštových podmienok Slovenskej pošty, a. s. v prípade doručovania zásielok, ak je adresát na mieste doručovania v deň doručenia zásielky nezastihnutý, je o tejto skutočnosti vyrozumený písomným oznámením zanechaným v poštovej schránke s tým, že dňom neúspešného doručenia zásielky je táto uložená na pošte. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že v konaní nebol preukázaný deň oznámenia o uložení zásielky, keďže deň doručovania zásielky s výpoveďou žalobcu sa zhoduje s dňom uloženia zásielky, teda dňom 26.3.2018, čo je preukázané poštovou doručenkou, ktorá tak predstavuje minimálne nepriamy dôkaz (dokazuje skutočnosť inú, ale takú, z ktorej je možné usudzovať, či sa stala alebo nestala skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania; objasňuje teda dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti len nepriamy vzťah) o dátume, kedy sa výpoveď žalobcu dostala do sféry dispozície žalovaného a okamih, kedy vyvolala právne účinky s tým spojené.
29. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkami žalobcu uvádzanými v podanom odvolaní, že posúdenie momentu doručenia písomnosti súdom prvej inštancie vytvára nerovnosť medzi vzájomnými právami a povinnosťami zmluvných strán, keďže to bol práve žalobca, ktorý využil svoje právo predčasne ukončiť poistný vzťah, pričom žalobcom neprávne právne posúdenie účinkov výpovede, ktorá mala za následok zánik poistného vzťahu strán sporu, nie je možné pričítať na ťarchu žalovaného.
30. Odvolací súd je preto v zhode so závermi súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z ním uvádzanej súdnej praxe, že poistný vzťah strán sporu zanikol na základe účinnej výpovede žalobcu zo dňa 20.3.2018, na základe ktorej poistný vzťah trval do 3.4.2018, ktorý dátum strany sporu ako taký nerozporovali.
31. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na poistné za obdobie od 4.4.2018 do 9.2.2019, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu žalobcu v časti istiny 1.023,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 10.2.2019 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol a odvolací súd preto v tejto časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, pretože odvolanie žalobcu v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné.
32. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že žalobca vyvodzoval podanou žalobou iný nárok, na základe iných skutkových okolností, ako vyplynulo z dokazovania, keďže zo žaloby jednoznačne vyplýva, že si žalobca uplatnil nárok na poistné z poistnej zmluvy, pričom tento žalobný dôvod predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdené žalobcom. Rozhodnutie súdu má pritom v sporovom konaní spravidla charakter deklarácie už existujúcej (prípadne neexistujúcej) hmotnoprávnej povinnosti žalovaného korelujúcej žalobcom tvrdenému subjektívnemu právu.
33. K odvolaniu žalovaného odvolací súd udáva, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že poistné predstavuje cenu za poskytované poistné krytie a poisťovňa má právo na poistné za dobu trvania poistného vzťahu. Keďže v konaní bolo preukázané, že poistný vzťah strán sporu trval od 9.2.2018 do 3.4.2018, vzniklo žalobcovi právo na poistné za uvedené obdobie, teda za obdobie 54 dní, ktoré predstavuje alikvotnú čiastku dohodnutého ročného poistného, čo predstavuje sumu 177,26 eur, keďže v § 803 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka je vyslovená zásada, že kým poistenie trvá, poistiteľ má právo na poistné, a to bez ohľadu na to, či v priebehu poistného obdobia nastala, alebo nenastala poistná udalosť. Právo na poistné má poistiteľ do zániku poistenia. Do zániku poistenia má aj poistený právo, aby poisťovňa plnila, ak do ukončenia poistenia nastane poistná udalosť.
34. Z vyššie uvedených dôvodov žalobcovi vznikol nárok na poistné za obdobie od 9.2.2018 do 3.4.2018, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobe žalobcu v časti istiny 177,26 eur vyhovel a odvolací súd preto v tejto časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné.
35. Podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť tým, že neboli splnené procesné podmienky.
36. Podľa § 380 C.s.p., odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (ods. 1). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2).
37. Odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za čiastočne dôvodné čo sa týka príslušenstva priznanej pohľadávky 177,26 eur a to s poukazom na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. Žalovaný síce v podanom odvolaní tento odvolací dôvod neuvádzal, no odvolací súd je povinný
aj vlastného prieskumu v intenciách § 380 ods. 2 C.s.p. Z výroku I. napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zaviazal žalovaného popri istine 177,26 eur aj na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 4.4.2018 do zaplatenia. Z obsahu žaloby však vyplýva, že žalobca žalobou uplatnil nárok na úhradu úroku z omeškania od 10.2.2019 do zaplatenia, pričom nie je z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zrejmé, prečo súd prvej inštancie priznal žalobcovi viac, než požadoval v žalobnom petite, keďže žalovanému nemôže uložiť inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú.
38. Odvolací súd udáva, že pokiaľ ide o začatie konania pred civilným súdom, sporový proces je bezvýnimočne ovládaný dispozičným princípom. Žalobca sporové konanie iniciuje a určuje jeho program. Vada sporového konania v podobe „úplnej“ neexistencie žaloby je tak v praxi nepredstaviteľná. Za takúto vadu konania je možné považovať aj porušenie zásady ne ultra petitum, t.j. prekročenie žalobného návrhu súdom v prípade, ktorý nespĺňa predpoklad uvedený v § 216 ods. 2 C.s.p., čo predstavuje prípad prisúdenia nároku, ktorého sa žalobca nedomáhal - či už právo na takéto plnenie vôbec neuplatnil, alebo žiadal menej, ako mu súd priznal.
39. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa ustálenia okamihu splatnosti dlžného poistného uvádzané v rozsudku sú len strohé, z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmé na základe čoho k nim dospel, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov riadil. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé z čoho súd prvej inštancie právne vyvodil okamih omeškania žalovaného s úhradou poistného, keď povinnosťou súdu je v odôvodnení dostatočným spôsobom vysvetliť svoje právne úvahy, s uvedením použitého právneho predpisu, z ktorého právne posúdenie odvodzuje.
40. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti priznaného príslušenstva nezodpovedá § 220 ods. 2 C.s.p., keď sa súd prvej inštancie dôkladne nezaoberal tvrdeniami a námietkami strán a v časti, v ktorej mal stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil.
41. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. / neboli splnené procesné podmienky/ a písm. b) C.s.p. /súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom/ vrátane závislého výroku o trovách konania (výrok III.) a vec vrátiť podľa § 391 C.s.p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, pretože by nebolo účelné doplniť toto dokazovanie odvolacím súdom.
42. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nemôže byť bez žiadnej pochybnosti to, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania.
43. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne komplexne posúdiť okamih vzniku omeškania žalovaného s plnením poistného a to v kontexte s konkrétnym nárokom v tejto časti uplatneným žalobou.
44. Odvolací súd pritom udáva, že podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
45. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
46. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
47. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania.
48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).