Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoCsp-47-2022.pdf
PDF · 96.28 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/47/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Paríž, Boulevard Haussmann 1, id. č. 542 097 90, Francúzsko, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa A. C., D.. C. XXX/XX, 2. E. B., nar. XX.X.XXXX, adresa tamtiež, o zaplatenie 16.048,14 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12Csp/76/2021-151 zo dňa 30.3.2022 – v časti o zaplatenie 15.547,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v časti o zaplatenie 15.547,20 Eur s príslušenstvom r u š í a v z rušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol a žalovaným 1 a 2 nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Pri rozhodovaní prvoinštnančný súd vychádzal zo zistení, že medzi žalobcami a žalovanými boli uzavreté dve zmluvy o úvere. K úveru I. zistil, že právny predchodca žalobcu (Cetelem Slovensko, a.s., Bratislava) uzavrel dňa 09.08.2016 so žalovanými ako spoludlžníkmi zmluvu o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovaným úver 7.000 eur s úrokom 11,79% s ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) 12,45%. Žalovaní mali úver splácať v 60 mesačných splátkach po 162,70 eur vždy k 15. dňu mesiaca, od mesiaca nasledujúceho po poskytnutí úveru s konečnou splatnosťou k 15.09.2021. Zmluva bola opatrená podpisom žalovaných aj podpisom oprávnenej osoby žalobcu. V zmysle bodu 3.1. časti 3. zmluvy bol žalobca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a teda požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas. Prihláškou k poisteniu zo dňa 09.08.2016 žalovaný 1/ sa zaviazal k splátkam platiť aj poplatok za poistenie vo výške 5,68 eur mesačne. Žalovaní 1/ a 2/ pre potreby poskytnutia úveru v osobnom dotazníku uviedli, že ich mesačný príjem predstavuje 1.990 eur, k tomu rodinné prídavky na dve deti a ako výdavky uviedli náklady na bývanie 350 eur mesačne a splátky spotrebného úveru 40 eur. Podľa z platobnej histórie žalovaní uhradili do 01.03.2019 sumu celkom 3.982,55 eur, po tomto dátume ešte v ôsmich splátkach od júla 2019 do októbra 2020 sumu 1.700 eur. Listom zo dňa 11.03.2019 žalobca oznámil žalovaným jedným listom s poukazom na to, že poskytnutý úver č. 42753756260001 nesplácali riadne a včas a ani po opakovaných výzvach na úhradu, zosplatnenie úveru k 04.03.2019, dlh vyčíslil na 5.310,45 eur a zároveň ich vyzval na zaplatenie dlhu. List bol doručovaný na meno žalovaného 1/.
K úveru II. prvoinštančný súd zistil, že právny predchodca (Cetelem Slovensko, a. s., Bratislava) uzavrel dňa 22.08.2016 so žalovanými ako spoludlžníkmi zmluvu o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovaným úver 15.000 eur s úrokom 6,99% s RPMN 7,22%. Žalovaní mali úver splácať v 96 mesačných splátkach po 214,63 eur vždy k 15. dňu mesiaca, od mesiaca nasledujúceho po poskytnutí úveru s konečnou splatnosťou k 15.09.2024. Zmluva bola opatrená podpisom žalovaných aj podpisom oprávnenej osoby žalobcu. V zmysle bodu 3.1. časti 3. zmluvy bol žalobca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a teda požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas. Prihláškou k poisteniu zo dňa 22.08.2016 žalovaný 1/ sa zaviazal k splátkam platiť aj poplatok za poistenie vo výške 5,68 eur mesačne. Žalovaní 1/ a 2/ pre potreby poskytnutia úveru v osobnom dotazníku uviedli, že ich mesačný príjem predstavuje 1.991 eur, ako výdavky uviedli náklady na bývanie 350 eur mesačne a splátky spotrebného úveru 40 eur (neuviedli splátky úveru I.). Podľa z platobnej histórie žalovaní uhradili do 01.03.2019 sumu celkom 5.180,32 eur, po tomto dátume vykonali ešte jednu úhradu v apríli 2019 sumou 400 eur. Listom zo dňa 11.03.2019 žalobca oznámil žalovaným jedným listom s poukazom na to, že poskytnutý úver č. 42753756260002 nesplácali riadne a včas a ani po opakovaných výzvach na úhradu, zosplatnenie úveru k 04.03.2019, dlh vyčíslil na 12.837,69 eur a zároveň ich vyzval na zaplatenie dlhu. List bol doručovaný na meno žalovaného 1/.
Následne prvoinštančný súd uzavrel, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pričom na vec aplikoval ustanovenia § 9, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 tohto zákona. Právne súd vec posúdil i podľa ust. § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka.
Prvoinštančný súd ustálil, že v danom prípade strany uzavreli dve zmluvy o úvere. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca predložil súdu zmluvu o úvere z 09.08.2016 a zmluvu o úvere zo dňa 22.08.2016, v zmysle ktorých bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver (bez starostlivého posúdenia bonity budúcich dlžníkov). Žalobca žalovaným v zmysle zmluvy poskytol úverové prostriedky, žalovaní sa zaviazali spolu tieto prostriedky vrátiť v mesačných splátkach s dohodnutým úrokom. Keďže svoje povinnosti nedodržali, žalobca v oboch prípadoch úvery zosplatnil s odkazom na zmluvné dojednania. Žalobca však nepreukázal postup podľa cit. § 53 ods. 9 OZ, nevyzval žalovaných pri ich omeškaní na úhradu dlhu s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, vyhlásenie predčasnej splatnosti tak nebolo účinné (navyše bolo doručované iba jednému z dlžníkov). Napriek výzve súdu nepreukázal doručovanie písomných výziev žalovaným a riadne doručenie oznámenia o zosplatnení úverov (obom dlžníkom). Nedodržal tak zákonný postup zosplatnenia úveru a na tomto základe bolo potrebné žalobu zamietnuť.
S poukazom na znenie ust. § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 CSP proinštančný súd ustálil, že po procesnej stránke boli v spore úspešní žalovaní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré odôvodnenie ale nekorešponduje s druhou výrokovou vetou, ktorou súd žalovaným 1 a 2 nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku výlučne v rozsahu sumy 15.547,20 Eur s príslušenstvom podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Po poukaze na to, čoho sa domáhal žalobou uviedol, že s právnym posúdením veci prvoinštančným súdom nesúhlasí. Návrhom domáhal peňažného plnenia, pričom právny dôvod uplatneného nároku v žalobe výslovne neuviedol. V žalobe v súlade s § 132 CSP opísal rozhodujúce skutočnosti. Okrem iného tvrdil, že strany uzavreli dve úverové zmluvy, na základe ktorých boli poskytnuté žalovaným spotrebiteľské úvery vo výške 7.000,- Eur a 15.000,- Eur a tiež, že žalovaní do dňa podania žaloby vrátili len sumu 5.682,55 Eur a 5.580,32 Eur. Tieto skutkové tvrdenia neboli žalovanými popreté a v zmysle
§ 151 ods. 1 CSP sa považujú za nesporné. Sporným sa stalo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru voči žalovaným. Žalobca má ale za to, že aj v prípade, ak súd dospel k záveru, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nebolo v súlade s § 53 ods. 9 OZ a bolo neúčinné, mal vychádzať z pôvodného dojednania dohodnutého v úverovej zmluve o plnení dlhu v splátkach a žalobcovi priznať plnenie z jednotlivých už splatných a ešte nepremlčaných mesačných splátok. Odvolateľ má pritom za to, že nebol povinný sám upravovať návrh, najmä s prihliadnutím k tomu, že predmetom konania je peňažný dlh vzniknutý neuhradením jednotlivých mesačných splátok. Žalovaní pritom tvrdenia týkajúce sa výšky splátok, ani dátumov splatností nepopierali. V zmysle § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je pritom rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Napriek tomu, že súd musel mať za preukázané, že v čase vydania rozsudku dňa 30.3.2022 boli splatné a zároveň ešte nepremlčané mesačné splátky v rozmedzí od 15.12.2018 do 15.3.2022, t.j. 40 splátok pri úvere I., každá vo výške 168,37 Eur = 6.734,80 Eur a pri úvere II. každá vo výške 230,31 Eur = 8.812,40 Eur, spolu 15.547,20 Eur, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolateľ má za to, že v konaní poskytol taký skutkový základ, ktorý umožňoval súdu priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie aj v prípade, ak malo byť z titulu nároku na jednotlivé mesačné splátky. Nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý je predmetom konania, keďže právna kvalifikácia je vždy vecou súdu. Odvolateľ dodal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa vymyká rozhodovacej praxi všeobecných súdov, s čím sa dosiaľ nestretol, hoci vedie niekoľko tisíc sporových konaní na obdobnom skutkovom základe, čím rozhodnutie porušuje zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým aj právnej istoty. Súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu sumy 15.547,20 Eur s príslušenstvom. V závere si odvolateľ uplatnil trovy odvolacieho konania, pozostávajúce zo súdneho poplatku 862,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 398,36 Eur.
Žalovaní odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods.1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP).
Predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený žalobou na zaplatenie od žalovaných spoločne a nerozdielne sumy 16.048,14 Eur spolu s príslušnými úrokmi špecifikovanými v žalobe a trovami konania, z titulu dvoch zmlúv o spotrebiteľských úveroch popísaných vyššie v ods. 2 a 3. Prvoinštančný súd preskúmavaným rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že žalobca v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 OZ nevyzval žalovaných pri omeškaní na úhradu dlhu so súčasným upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, v dôsledku čoho bolo vyhlásenie predčasnej splatnosti neúčinné a žaloba zamietnutá.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je vymedzený rozsahom aj dôvodmi podaného odvolania, bol už len nárok na zaplatenie sumy 15.547,20 Eur s príslušenstvom, ktorý nárok bolo potrebné posúdiť v kontexte uplatnených odvolacích dôvodov spočívajúcich v podstate na tvrdení, že záver súdu o neúčinnosti zosplatnenia úverov nemal viesť k zamietnutiu celej žaloby, keďže ku dňu rozhodnutia prvoinštančného súdu boli splatné vymedzené mesačné splátky úverov. V odvolaním
nenapadnutom zvyšku zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nepodliehal odvolaciemu prieskumu.
Z podaného odvolania vyplýva, že odvolateľ nenamieta záver súdu prvej inštancie, že zosplatnenie úveru vzhľadom na porušenie zákonom predpísaného postupu v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák., bolo neúčinné. Z nenapadnutého záveru súdu, že zosplatnenie oboch úverov bolo neúčinné plynie, že nedošlo k zmene dohovorenej splatnosti, predmetné úvery sa nestali v celku predčasne splatné ku dňu ich zosplatnenia, avšak zostalo účinným dojednanie zmluvných strán o uhrádzaní dlhu v dohodnutých splátkach. Nebolo preto možné žalobcovi priznať iba zaplatenie tých splátok, ktoré v čase rozhodnutia súdu (§ 217 ods. 1 CSP) neboli splatné, ale nič nebránilo tomu, aby boli žalobcovi priznané v čase rozhodovania súdu splatné nepremlčané (§ 54a OZ) splátky a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá.
Prvoinštančný súd pritom svoj iný právny názor nijako v odôvodnení preskúmavaného rozsudku neodôvodnil. Rozsudok neobsahuje žiadne argumenty odôvodňujúce zamietnutie žaloby i v časti v čase rozhodovania súdu už splatných splátok každého z úverov. Skutočnosť, že žalobca podanou žalobou uplatňoval zaplatenie domnele zosplatneného dlhu, pritom nijako nebránila súdu žalobe čiastočne vyhovieť - priznať žalobcovi splatnú časť dlhu a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V takom prípade nejde o uplatňovanie iného práva a preto nie je potrebná zmena žaloby (§ 140 CSP).
Žiada sa dodať, ako na to správne poukázal odvolateľ, že strany konania nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu v súbehu právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu (NS SR sp. zn. 7Cdo/25/2018 z 29.11.2018). Obdobne v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 385/2012 zo 6.2.2013 dovolací súd dôvodil, že ak súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stráne podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť, bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. I podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27.7.2011 nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou záležitosťou žaloby.
Prvoinštančný súd vyššie uvedené, pre vec rozhodné skutočnosti nezohľadnil a v odôvodnení rozsudku nijako nezdôvodnil potrebu zamietnutia celej žaloby bez ohľadu na splatné splátky, len z dôvodu, že dospel k záveru o neúčinnosti predčasného zosplatnenia oboch úverov. V rozsudku je zároveň rozpor odôvodnenia v časti o náhrade trov konania, kde súd uvádza, že žalovaným priznal tento nárok a druhým výrokom, ktorým žalovaným náhradu trov nepriznal. V dôsledku toho prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP v dôsledku nedostačujúceho a nejasného odôvodnenia svojich záverov neumožnil stranám, aby uskutočňovali jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom vzhľadom na mieru zlyhania prvoinštančného súdu tento nedostatok nie je dobre možné napraviť až v konaní pred odvolacím súdom.
S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zaplatenie 15.547,20 Eur s príslušenstvom, s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne komplexne posúdiť nárok žalobcu v aktuálne uplatňovanom rozsahu, vychádzajúc už zo záveru, že zosplatnenie predmetných úverov bolo
neúčinné, ustáliť pritom rozsah už splatných splátok úverov pri zohľadnení zaplatených častí úverov a následne opätovne o nároku žalobcu rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).