Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-392-2015.pdf
PDF · 105.64 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/392/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu : ADEK group, s.r.o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, 1. mája 4312, IČO: 45 421 684, právne zastúpeného : Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovaným : 1/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. U., E. XXX/XX a 2/ Ing. M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. U., E. XXX/XX, obdivoch právne zastúpených Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom v Martine, Červenej armády 1, IČO: 37 804 171, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zo dňa 11.10.2013 č.k. 5C/55/2013-163, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2015 sp.zn. 3 Cdo 285/2015 bol zrušený pôvodný potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.8.2014 č.k. 5Co/643/2013-232 v tejto prejednávanej veci a vec bola vrátená Najvyšším súdom SR Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcich sa v kat. území D., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, a to 2 - izbového bytu č. 10 s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na 4. poschodí vo vchode č. 4 (byt č. 10/4), bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcela CKN č. 422/88 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške 6375/210655 patriaci k bytu č. 10/4, 3 - izbového bytu č. 11 s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na 4. poschodí vo vchode č. 4 (byt č. 11/4), bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcela CKN č. 422/88 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške 7357/210655 patriaci k bytu č. 11/4, 2 - izbového bytu č. 10 s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na 4. poschodí vo vchode č. 6 (byt č. 10/6), bytového domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parcela CKN č. 422/88 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške 6395/210655 patriaci k bytu č. 10/6, 3 - izbového bytu č. 11 s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na 4. poschodí vo vchode č. 6 (byt č. 11/6), bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcela CKN č. 422/88 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške 7368/210655 patriaci k bytu č. 11/6. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1/ rade je evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti, a to bytu č. 10/4 a bytu č. 11/4, žalovaná v 2/ rade je evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti, a to bytu č. 10/6 a bytu č. 11/6. Predmetné nehnuteľnosti sú evidované Správou
katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX v k. ú. D.. Žalovaný v 1/ rade je evidovaný ako vlastník na základe zápisu vlastníckeho práva povolením vkladu zmluvy o prevode vlastníctva bytu (kúpna zmluva) zo dňa 27. 12. 2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorá bola zapísaná do katastra pod V 191/2013 zo dňa 06. 02. 2013. Žalovaná v 2/ rade je evidovaná ako vlastník na základe zápisu vlastníckeho práva, a to povolením vkladu zmluvy o prevode vlastníctva bytu (kúpna zmluva) zo dňa 27. 12. 2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade, ktorá bola zapísaná do katastra pod V 193/2013 zo dňa 05. 02. 2013. Podľa názoru žalobcu sú vyššie uvedené kúpne zmluvy absolútne neplatné pre obchádzanie zákona a z dôvodu, že nevyjadrujú skutočnú, slobodnú vôľu kupujúcich, t. j. žalovaných. Dané právne úkony sú absolútne neplatné, neplatnosť je daná od počiatku a žalovaní nimi nikdy nenadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Hoci z dôvodu neplatnosti kúpnych zmlúv žalovaní nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, podľa evidencie katastra nehnuteľností sú vedení ako vlastníci. Vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca. Na základe uvedeného je daný naliehavý právny záujem žalobcu na náprave protiprávneho stavu a na oprave zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Nápravu je možné dosiahnuť iba rozhodnutím súdu, ktoré bude podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.
Okresný súd v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho rozsudku podrobne popísal prednesy účastníkov konania, obsah ich písomných podaní, ďalej citoval podstatný obsah svedeckých výpovedí ako aj obsah listinných dôkazov, ktoré v konaní vykonal.
V súvislosti s právnym posúdením veci okresný súd primárne konštatoval a odôvodnil, že je daný záujem žalobcu na tejto určovacej žalobe v súlade s ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a následne v súvislosti s právnym posúdením veci citoval ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 48 ods. 1,2, § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka a zamietnutie žalobného návrhu žalobcu okrem iného odôvodnil tým, že v sporovom konaní je účastník konania povinný tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspech dotknutého účastníka v konaní. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytov je neplatná pre nedostatok skutočnej, slobodnej vôle žalovaných a rovnako nepreukázal svoje tvrdenie, že označený právny úkon je absolútne neplatný, z dôvodu obchádzania zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH). O slobodný právny úkon nejde vtedy, ak bol tento úkon učinený v dôsledku priameho fyzického donútenia (nie je rozhodujúce, od koho fyzické donútenie pochádza). Slobodným právnym úkonom nie je ani úkon, ktorý bol učinený v dôsledku psychického donútenia (nátlaku). V konkrétnej veci mal súd preukázané a to výpoveďou žalovaných v 1/ a 2/ rade, že bola daná ich slobodná vôľa uzavrieť predmetnú kúpno - predajnú zmluvu. Obidvaja žalovaní zhodne uviedli, že zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavreli, oboznámili sa s obsahom zmluvy a nikto ich nenútil kúpiť sporné byty. Súd zdôrazňuje, že žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, preukazujúce nedostatok slobodnej vôle žalovaných v 1/ a 2/ rade uzavrieť napadnuté zmluvy o prevode vlastníctva bytov. Obidvaja žalovaní zhodne uviedli, že zmluvy o prevode vlastníctva bytov uzavreli slobodne, bez donútenia a uzavretím zmluvy sa sledovalo riešenie otázky bývania žalovaných. Skutočnosť, že žalovaní pred uzavretím zmlúv nevykonali ohliadku predmetných bytov, neprezreli si ich, nie je okolnosťou, ktorá preukazuje nedostatok ich slobodnej, skutočnej vôle uzavrieť kúpno - predajnú zmluvu. Pre posúdenie platnosti právneho úkonu z hľadiska existencie skutočnej, slobodnej vôle nie je významné, či žalovaní v 1. a 2. rade viedli predzmluvné rokovania so žalobcom. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že návrh kúpno - predajných zmlúv, ktorých predmetom boli sporné byty, pripravoval právnik Mgr. U. M., ktorý v predmetnom konaní vypovedal ako svedok. Výpovedi žalovaných v 1/ a 2/ rade o tom, že boli oboznámení s obsahom zmluvy a zmluvu uzavreli slobodne, nasvedčuje výpoveď svedka Mgr. M., ktorý potvrdil, že návrh zmlúv odkomunikoval aj so žalovanými, a to deň pred uzavretím zmluvy, ako aj v deň uzavretia zmluvy. Napokon ani samotný žalobca prostredníctvom svojho konateľa nerozporoval skutočnosť, že pred uzavretím kúpnych zmlúv bol oboznámený s tým, že kúpno - predajné zmluvy budú uzatvorené so žalovanými v 1/ a 2/ rade. Svedok Ing. Vladimír Popardovský vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť ADEK group mala stretnutie s p. Galkom, ako konateľom spoločnosti TREOS, na ktorom bolo dohodnuté, že byty sa prevedú na spoločnosť TREOS a TREOS vyplatí žalobcovi sumu 50.000 Eur. Uvedená výpoveď svedka sa nezhoduje so svedeckou výpoveďou Mgr. U. M., v zmysle ktorej bolo medzi spoločnosťami ADEK group a TREOS vyrokované, že záväzky zo zmluvy o dielo budú riešené prevodom vlastníctva na 3 fyzické osoby. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, čo vyplynulo z výpovede svedka Ing. Popardovského, že menovaný nebol prítomný na rokovaniach medzi spoločnosťami ADEK group a TREOS, s.r.o., na ktorých sa malo dohodnúť, že byty budú prevedené na spoločnosť TREOS. Keďže svedok nebol prítomný na rokovaniach medzi označenými spoločnosťami,
nemohol sa vyjadriť k výsledku rokovaní medzi spoločnosťami ADEK group, s.r.o. a TREOS, s.r.o. a obsahu ich dohody. Bolo nesporné medzi účastníkmi konania, že predmetom rokovaní medzi uvedenými spoločnosťami bol spôsob vysporiadania záväzkov spoločnosti ADEK group, s.r.o., vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, voči spoločnosti TREOS, s.r.o. I keď žalovaný v 1/ rade neporozumel otázke, či na neho boli postúpené pohľadávky v súvislosti s prevodom vlastníctva sporných bytov, uvedenú skutočnosť je možné pripísať faktu, že žalovaný v 1/ rade má status študenta, ktorý podstatnú časť svojho času venuje štúdiu, prípadne iným aktivitám zodpovedajúcim jeho veku a nemusí náležite porozumieť problematike postúpenia pohľadávky, vyplývajúcej z obchodných záväzkových vzťahov. Rozhodujúcou je skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade, rovnako aj žalovaná v 2/ rade mali vedomosť o obsahu zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Obidvaja potvrdili, že boli oboznámení s obsahom zmluvy, zmluvu podpísali a teda podpisom predmetných zmlúv prejavili slobodnú a svoju skutočnú vôľu byť zmluvou viazaní so všetkými právnymi následkami z toho plynúcimi. Skutočnosť, v akom časovom horizonte žalovaní v 1/ a 2/ rade fyzicky prevzali byty, oboznámili sa so stavom predmetných bytov nie je okolnosťou, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to kúpno - predajnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právne úkony učinené žalovanými v 1/ a 2/ rade v podobe uzavretia kúpno - predajných zmlúv majú všetky náležitosti právneho úkonu, ktoré sú podmienkou jeho platnosti (v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka). Nemožno prehliadnuť ani výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 15. 08. 2013, v ktorej uviedol, že v prípade, ak by bola uhradená suma 50.000 Eur, tak by určovacie žaloby nepodal z dôvodu, že celková dohoda uzavretá s pánom Galkom by bola naplnená iným spôsobom. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu je potom potrebné poukázať aj na motív, ktorý viedol žalobcu k podaniu žalôb. Uvedené vyjadrenie žalobcu nasvedčuje skutočnosti, že v prípade, ak by peňažné prostriedky vo výške 50.000,- Eur boli vyplatené spoločnosti ADEK group, neinicioval by konanie o určenie vlastníckeho práva. Nemožno tiež prehliadnuť skutočnosť, že žalobca na jednej strane poukazuje na nedostatok skutočnej, slobodnej vôle žalovaných v 1/ a 2/ rade pri uzatváraní kúpnych zmlúv, a na druhej strane predmetné zmluvy uzavrel a pred ich uzavretím bol oboznámený so skutočnosťou, že zmluvnými stranami budú žalovaní v 1/ a 2/ rade. V tejto súvislosti súd poukazuje na prevenčnú povinnosť zmluvných strán, vyplývajúcu z ust. § 43 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany majú pri úprave svojich zmluvných vzťahov správať tak, aby predchádzali vzniku sporov, vyplývajúcich zo zmluvy. Ak mala žalujúca strana pochybnosti o skutočnej, slobodnej vôli žalovaných v 1/ a 2/ rade uzavrieť predmetné zmluvy, nemala učiniť napadnutý právny úkon. Žalobca mal vedomosť pred uzavretím kúpnej zmluvy, že pohľadávky z titulu nezaplatenia ceny za dielo boli postúpené na žalovaných, ktorí sa stali jeho veriteľmi. Bol teda oboznámený s tým, že sporné kúpne zmluvy bude uzatvárať so žalovanými, čo aj učinil. Žalobca rovnako nepreukázal svoje tvrdenia, že uzavretím kúpnych zmlúv so žalovanými v 1/ a 2/ rade došlo k porušeniu ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH). V tejto súvislosti súd považuje argumentáciu žalujúcej strany za špekulatívnu. Uvedená argumentácia vychádza z predpokladu, že v prípade, ak by spoločnosť TREOS prevádzala sporné nehnuteľnosti na tretie osoby (napr. fyzické osoby, ktoré nie sú platiteľmi DPH), tak by cena za tieto sporné nehnuteľnosti bola navýšená o DPH. Naznačenú argumentáciu nemožno akceptovať, pretože jej základ je postavený na skutočnosti, ktorá je hypotetická a vychádza z predpokladu prevodu nehnuteľností spoločnosťou TREOS na ďalšie osoby. Súd nemal preukázané, že spoločnosť TREOS by uskutočnila prevod predmetných nehnuteľností na ďalšie subjekty, keďže nemožno vylúčiť, že mohla zostať ich vlastníkom.
Podľa názoru prvostupňového súdu dohoda o započítaní obsiahnutá v kúpnych zmluvách je platným právnym úkonom, ktorý obsahuje všetky náležitosti právneho úkonu. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa. Tým odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Súd mal preukázané, že v prejednávanej veci boli splnené všetky predpoklady pre započítanie. Súd mal preukázanú existenciu vzájomných pohľadávok (ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná), a to pohľadávku žalobcu na úhradu kúpnej ceny, vyplývajúcej z kúpnych zmlúv voči žalovaným a pohľadávku žalovaných v 1/ a 2/ rade voči žalobcovi, vyplývajúcu zo zmluvy o dielo, ktorá bola na žalovaných v 1/ a 2/ rade postúpená pôvodným veriteľom (spoločnosťou TREOS). Súd mal tiež preukázané, že predmetné pohľadávky sú rovnakého druhu a sú spôsobilé k započítaniu, keďže išlo o pohľadávky zo súkromno - právneho vzťahu. K zániku záväzku započítaním došlo v prejednávanej veci na základe právneho úkonu, smerujúceho k započítaniu, a to dvojstranného právneho úkonu, teda dohody o započítaní, ktorá je obsiahnutá v kúpnych zmluvách. K započítaniu došlo na základe dohody o započítaní, z ktorej obsahu je zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje k započítaniu proti pohľadávke veriteľa. Kompenzačný prejav bol učinený po tom, čo sa pohľadávky stretli, čo žiadna zo sporových strán nerozporovala. Kompenzačný prejav mal účinky spätne
k okamihu stretnutiu sa pohľadávok (ex tunc). Súd nepovažuje znenie dohody o započítaní pohľadávok, na ktoré poukazuje žalobca, za neurčité a nejasné, majúce za následok neplatnosť dohody o započítaní. Znenie čl. 4.3.7. kúpnej zmluvy o uzavretí dohody na dobu určitú do zániku vzájomných pohľadávok sa môže javiť ako nadbytočné. Kompenzačný prejav má účinky spätne k okamihu stretnutiu pohľadávok. Teda je zrejmé, že v tomto okamihu, kedy došlo ku splatnosti obidvoch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania. Znenie obsiahnuté v čl. 4.3.7. však nespôsobuje neplatnosť dohody o započítaní. Keďže došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok na základe dohody o započítaní a tým k zániku záväzku žalovaných uhradiť kúpnu cenu, neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 591 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej boli žalovaní povinní uhradiť kúpnu cenu bezodkladne po prevode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca potom ani nemohol platne odstúpiť od kúpnych zmlúv, keďže povinnosť žalovaných zaplatiť kúpnu cenu bola uhradená vzájomným zápočtom, a to na základe dohody o započítaní.
Následne prvostupňový súd podrobne zdôvodnil prečo nevykonal ďalší navrhovaný dôkaz žalujúcou stranou a pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vo výroku rozsudku okresný súd uviedol, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý ho odôvodnil ust. § 205 ods. 2, písm. a/, b/, c/,d/, f/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p., pričom v ďalších častiach svojho odvolania žalobca svoje odvolacie dôvody podrobne rozpísal. Naďalej tvrdil nedostatok skutočnej, slobodnej a vážnej vôle žalovaných pri právnom úkone a v tejto súvislosti poukázal aj na judikát Najvyššieho súdu SR. V súlade s tým, na čo žalobca poukazoval aj v prvostupňovom konaní, poukázal aj na objektívne skutočnosti odôvodňujúce neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv pre nedostatok vážnosti vôle žalovaných, následne odôvodňoval v odvolaní obchádzanie zákona o DPH, v záverečnej časti odôvodňoval neplatnosť dohody o započítaní uvedenej v kúpnych zmluvách a napokon odmietnutie vykonania dôkazov súdom, čím prvostupňový súd podľa odvolateľa zmaril žalobcovi možnosť preukázať zásadné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a takýmto konaním porušil základné práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. V závere odvolania žalobca špecifikoval a uplatnil si náhradu trov konania a navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi aj náhradu trov konania, alternatívne navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní v r. 1/ a 2/, ktorí považovali rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a náležite odôvodnený. Stotožnili sa s dôvodmi rozsudku okresného súdu a okrem iného ďalej uviedli, že žalobca sa v podstate nelogickými právnymi argumentmi snaží spochybniť slobodnú a vážnu vôľu žalovaných ako kupujúcich, pričom v konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by túto vôľu náležite spochybnil. Žalobca spochybňuje slobodnú a vážnu vôľu žalovaných len teoreticko-právnymi konštrukciami, ktoré však nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú pre daný prípad irelevantné. Žalobu považovali a považujú žalovaní v r. 1/ a 2/ za ničím nepodloženú až šikanóznu, a súd prvého stupňa riadne a správne posúdil aj platnosť dohody o započítaní, pričom odôvodnenie k tejto veci je dostačujúce. Pokiaľ odvolateľ kritizoval nevykonanie ďalších dôkazov súdom, žalobcovia v r. 1/ a 2/ sa stotožnili s odôvodním súdu, že vykonanie ďalších dôkazov by bolo nadbytočné a nehospodárne. Navrhovali rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a uplatnili si aj náhradu trov odvolacieho konania podľa písomnej špecifikácie.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, pôvodne rozsudkom zo dňa 12.8.2014 č.k. 5Co/643/2013-232 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu s tým, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Tento rozsudok bol po podaní dovolania zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2015 sp.zn. 3Cdo/285/2015 a to z dvoch procesných dôvodov, na základe ktorých podľa názoru Najvyššieho súdu SR (ktorým je odvolací súd viazaný) došlo zo strany odvolacieho súdu k odňatiu možnosti účastníkom konania konať pred súdom. Jedná sa o nasledujúce dva dôvody:
1. Ustanovenie § 214 oids. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje § 214 ods. 1 O.s.p., rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy (len) ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 214 ods. 1 O.s.p.). V ostatných (t.j. v § 214 ods. 1 O.s.p. neuvedených) prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Zo spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s týmto ustanovením. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.). O tom, či bol zachovaný postup odvolacieho súdu, ktorý je upravený v § 156 ods. 3 O.s.p., môže odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu. Na č.l. 229 spisu je založený písomný pokyn predsedu senátu odvolacieho súdu určený súdnej kancelárii, aby na úradnej tabuli bolo oznámené, že rozsudok v danej veci bude vyhlásený 12. augusta 2014 o 10.20 hod. Tento pokyn bol doručený súdnej kancelárii 5. augusta 2014, ktorá ho realizovala. Na č.l. 230 spisu je založené oznámenie o vyhlásení rozsudku určenom na deň 12. augusta 2014 o 10.20 hod., z ktorého však nevyplýva, kedy bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a taktiež absentuje údaj, kedy bolo toto oznámenie o vyhlásení rozsudku z úradnej tabule zvesené. V dôsledku uvedeného obsah spisu neumožňuje posúdiť, či bola zachovaná lehota vyplývajúca z § 156 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ obsah súdneho spisu dáva (má dávať) hodnoverný obraz o súdnom konaní, je v danom prípade namieste záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku neboli riadne oznámené. uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý sa priečil § 156 ods. 3 O.s.p., došlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom (§ 237 písm. f) O.s.p.).
2. Druhým dôvodom pre zrušenie rozsudku odvolacieho súdu, ako konštatoval Najvyšší súd SR bola tá skutočnosť, že Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako, ako na prvostupňové konania, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu nové argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že k odvolaniu žalobcu (viď č.l. 204 spisu) sa písomne vyjadrili žalovaní 18. novembra 2013 (č.l. 223 spisu), žalobca ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie žalovaných nedoručil.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR a rešpektujúc jeho právny názor, následne po vrátení veci do štádia odvolacieho konania odvolací súd určil na deň 27.10.2015 termín prejednania veci s tým, že bude rozhodnuté bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. Oznámenie o vyhlásení rozsudku na internetovej stránke MS SR bolo dňa 21.10.2015 a deň predtým bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu, t.j. dňa 20.10.2015 (úradný záznam v spise na č.l. 284). Z úradnej tabule bolo zvesené dňa 28.10.2015, t.j. deň po vyhlásení rozhodnutia.
Pokiaľ ide o nedoručenie o pôvodne nedoručené písomné vyjadrenie žalovaných zo dňa 18.11.2013 žalobcovi (keď Najvyšší súd SR v odôvodnení uviedol, že žalobca sa nemal možnosť dozvedieť o tomto vyjadrení), tak v tomto štádiu konania už žalobca jednoznačne vedel o tomto písomnom podaní aj o jeho obsahu (čo vyplýva z obsahu podaného dovolania).
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v dôsledku odvolania podaného žalobcom, prejednal vec v odvolacom konaní podľa ust. 212 a nasl. O.s.p. a rozhodol postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania, keď po prejednaní veci v odvolacom konaní dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1a 2 O.s.p. potvrdil.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, môže sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., pri právnom posúdení veci vychádzal zo správnych a s vecou súvisiacich ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré prvostupňový súd doslovne citoval v písomnom vyhotovení rozsudku a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa vo všetkých jeho častiach, preto sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku prvostupňového súdu. Okresný súd rozsudok odôvodnil veľmi precízne a rozsiahle, pričom sa zaoberal celou argumentáciou žalobcu tak, ako ju tento prezentuje aj v odvolacích dôvodov a odôvodnil tiež, prečo nevykonal ďalšie navrhované konkrétne dôkazy vrátane navrhovaného výsluchu predvolaného svedka Ing. Rudolfa Galka.
Odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania konštatoval, že o týchto trovách rozhodne súd prvého stupňa, a to v súlade s ust. § 224 ods. 4 v spojitosti s § 151 ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.