Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1C/140/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom PhD., v právnej veci navrhovateľa O. L., narodený XX. T. XXXX, bytom Z., I. XXXX/X, práv. zast. JUDr. Ivetou Horváthovou, advokátkou, AK so sídlom Brezno, B. Němcovej 1, proti odporcom: I/ W. O., narodený XX. W. XXXX, bytom B., O. XX, práv. zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, AK so sídlom Brezno, B. Němcovej 1/A a II/ Genertel Biztosító Zrt., Dévai utca 26-28, Budapešť, Maďarsko, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom: Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36 869 511, so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, práv. zast. JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, AK so sídlom Martin, Vajanského nám. 2, o zaplatenie 1.300,78 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi I/ trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 157,69 Eur na účet právneho zástupcu odporcu I/, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi II/ trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 78 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 443,32 Eur na účet právneho zástupcu odporcu II/, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.04.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže odporcov I/ a II/ spoločne a nerozdielne k zaplateniu istiny v sume 1.300,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.300,78 Eur od 01.08.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom doplatenia náhrady nákladov nevyhnutných na opravu motorového vozidla poškodeného pri dopravnej nehode (náhrady skutočnej škody). Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 24.02.2013 sa stal účastníkom dopravnej nehody, v dôsledku ktorej mu na motorovom vozidle zn. KIA Sportage vznikla škoda. Uvedenú dopravnú nehodu zavinil odporca I/, ktorý sa tak dopustil priestupku spáchaného porušením o cestnej premávke, za ktorý mu bola podľa o priestupkoch uložená bloková pokuta. Ku dňu dopravnej nehody mal odporca I/ povinné zmluvné poistenie motorového vozidla uzatvorené u odporcu II/. Nakoľko navrhovateľovi vznikla pri dopravnej nehode škoda, dňa 04.03.2013 zaslal odporcovi II/ tlačivo na uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom výška škody zodpovedala celkovej cene opravy motorového vozidla navrhovateľa, t.j. uvedenia poškodenej veci do rovnakého stavu funkčnosti ako pred škodovou udalosťou. Cena opravy predstavovala sumu vo výške 5.621,78 Eur. Odporca II/ dňa 06.05.2013 ukončil likvidáciu poistnej udalosti s tým, že poistné plnenie bolo vyčíslené vo výške 4.321 Eur a táto suma bola poukázaná opravovni V. N. F., ktorá vykonala opravu motorového vozidla navrhovateľa. Rozdiel vo výške 1.300,78 Eur odporca II/ posúdil ako „zhodnotenie vozidla opravou v zmysle právnych predpisov“ a v tejto časti navrhovateľovi poistné plnenie nepriznal. V tejto sume tak navrhovateľ musel znášať opravu vozidla zo svojho. S takýmto záverom však navrhovateľ zásadne nesúhlasí, a preto listom zo dňa 10.07.2014 vyzval odporcu II/ k doplateniu škody z poistnej udalosti. Navrhovateľ má za to, že nie je možné po ňom (ako poškodenom) žiadať, aby doplácal na nehodu, pokiaľ opravou vozidla, ktoré poškodené dopravnou nehodou nemohol v dôsledku zavinenia iného užívať, nedošlo ku zjavnému obohateniu. V prípade havarovaného vozidla, aj keď opraveného novými náhradnými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla. Navyše tzv. „zhodnotenie“ vozidla bolo navrhovateľovi vnútené protiprávnym konaním. Vzhľadom na to, že odporca II/ odmietol navrhovateľovi doplatiť náhradu škody, navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde.

Súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a v zmysle návrhu vydal platobný rozkaz č.k. -32 zo dňa 15.06.2015. V zákonom stanovenej lehote dňa 08.07.2015 podal proti platobnému rozkazu odpor odporca II/, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona v plnom rozsahu.

Odporca II/ v odpore navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť v plnom rozsahu, nakoľko uplatnený nárok nie je daný. Odporca II/ pri likvidácii predmetnej škodovej udalosti vykonal potrebné šetrenie nahlásenej škodovej udalosti a poskytol navrhovateľovi plnenie v celkovej výške 4.321 Eur, pričom postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Hodnota poškodenia motorového vozidla navrhovateľa, t.j. výška skutočnej škody bola stanovená na základe Expertnej správy Q vypracovanej DDM CAR a.s., pričom v zmysle uvedenej expertízy bola výška škody na vozidle vypočítaná vo výške plnenia poskytnutého navrhovateľovi. Škoda bola určená porovnaním majetkového stavu pred a po poškodení, pričom náhrada škody zohľadňuje sumu potrebnú na obnovenie pôvodného majetkového stavu.

Odporca I/ sa k návrhu vo veci samej písomne nevyjadril; odpor nepodal.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.10.2015, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne, odporcu I/ a jeho právneho zástupcu, a právnej zástupkyne odporcu II/, ďalej oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise tunajšieho súdu sp. zn. , a to návrhom na začatie konania, Správou OR PZ Brezno o nehode zo dňa 12.03.2013, tlačivom na uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, správou o nehode, faktúrou č. XXXXXX zo dňa 12.04.2013, oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti, dokladom o úhrade, expertnou správou Q a ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanom písomnom návrhu, v ktorom sa navrhovateľ domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody. Má za to, že navrhovateľ v plnom rozsahu a bez pochybností preukázal súdu, že dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode, ktorú zapríčinil odporca I/. Rovnako tak preukázal i výšku plnenia od odporcu II/ ako aj faktúru, kde bola fakturovaná oprava automobilu, a teda že bol nútený zo svojich finančných prostriedkov zaplatiť sumu vo výške 1.300,78 Eur. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľ sa pri likvidácii poistnej udalosti správal zodpovedne tak, aby výška škody bola čo najmenšia. Opravu dal urobiť živnostníkovi s predmetom podnikania autoopravárenské služby a keby sa obrátil na značkový servis cena opravy by bola nepomerne vyššia. Pokiaľ odporca II/ argumentoval dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. , právna zástupkyňa poukázala na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. zo dňa 25.09.2013, ktorý rozhodoval v rovnakej veci ako predmetné konanie a v ktorom súd konštatoval, že „pre úplnosť treba uviesť, že žalovaný svoj názor oprel o rozhodnutie NS SR, v ktorom súd dospel k inému názoru, ale ktoré vychádzalo zo skutkového stavu, kedy sa poškodená vec, nie vozidlo, opravou zhodnotila, čo však nebol predmetný prípad“.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že na mieste dopravnej nehody komunikoval s odporcom I/ a dohodli sa na spoločnom zápise o nehode. Odporca I/ mu oznámil údaje o poisťovni (pozn.: odporcovi II/), v ktorej mal poistené motorové vozidlo. Hneď na druhý deň po nehode bola správa o nehode vyplnená a poslaná odporcovi II/. Vozidlo sa vtom čase nachádzalo už v autoopravovni (u pána N.). Ten ho neskôr informoval, že zástupca odporcu II/ vykonal ohliadku vozidla. Táto sa uskutočnila v jeho neprítomnosti. Pán N. urobil cenový návrh opravy motorového vozidla, ktorý zaslal aj odporcovi II/.

Následne ho telefonicky kontaktoval odporca II/ ohľadom cenovej kalkulácie a vykonania opravy. Po 10-tich dňoch elektronicky (mailom zo dňa 12.03.2013) odporca II/ zaslal navrhovateľovi a aj pánovi N. súhlas s opravou vozidla. Cenová ponuka, ktorú zaslal pán N. sa zhodovala so sumou na faktúre. Po doručení tohto mailu začal pán N. vykonávať opravárenské práce. K úhrade faktúry za opravu došlo tak, že suma bola vyplatená priamo na účet autoopravovne (pánovi N.) zo strany odporcu II/. Hoci faktúra bola splatná dňa 07.04.2013, navrhovateľ ju skôr neuhradil, nakoľko čakal na poistné plnenie od odporcu II/. Dňa 06.05.2013 mu odporca II/ oznámil na, že na účet opravára uhradí len sumu 4.321 Eur, nakoľko neuznávajú náklady na zhodnotenie vozidla vo výške 1.300,78 Eur. Tento zvyšok opravárovi uhradil navrhovateľ dňa 09.05.2013 a následne si prevzal vozidlo. Ohľadom cenovej kalkulácie uviedol, že túto vypracoval pán N. s tým, že on ju aj zasielal odporcovi II/, navrhovateľovi oznámil len výslednú sumu. Pokiaľ ide o faktúru vystavenú za opravu vozidla (č.l. 11 spisu), túto navrhovateľ videl asi do týždňa po jej vystavení.

Právny zástupca odporcu I/ na pojednávaní navrhol návrh zamietnuť, a to z dvoch dôvodov. Poukázal jednak na to, že poškodené motorové vozidlo je súčasťou BSM navrhovateľa a jeho manželky, avšak žalobný návrh uplatnil navrhovateľ len vo svojom mene, a teda na uplatnenie takéhoto nároku na náhradu škody nemá v plnom rozsahu aktívnu vecnú legitimáciu. Súčasne vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody, pretože podľa sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Navrhovateľ sa o škode samotnej a najmä o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel ešte v deň samotnej dopravnej nehody, pretože odporca I/ svoju vinu od začiatku uznával. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ sa dozvedel o predbežnej výške škody do 1 týždňa od dopravnej nehody. Už od tohto dňa mal uplatňovať náhradu škody proti odporcom I/ a II/ na súde s tým, že po ukončení opravy mohol výšku upresniť podľa skutočne vynaloženej sumy. V nadväznosti na uvedené poukázal na vyjadrenie samotného navrhovateľa, ktorý uviedol, že s faktúrou za opravu, ktorá bola vystavená dňa 12.04.2013, bol oboznámený najneskôr do 1 týždňa, teda najneskôr do 19.04.2013. Týmto okamihom mal navrhovateľ vedomosť o škode a jej výške a aj o tom, kto za škodu zodpovedá. Žalobný návrh bol súdu doručený dňa 23.04.2015, teda najmenej 4 dni po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty. Na podporu tohto právneho názoru právny zástupca predložil súdu rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 30.03.2011.

Odporca I/ na pojednávaní potvrdil, že dňa 24.02.2013 zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené aj motorové vozidlo navrhovateľa, pričom ešte v ten deň spolu s navrhovateľom vypísal správu o nehode a oznámil mu, kde má uzavreté povinné zmluvné poistenie. Následne informoval poisťovňu (pozn.: odporca II/) s tým, že uvedené mal spraviť aj navrhovateľ, o čom ho upovedomil. Pre neho to celé skončilo, nik ho viac nekontaktoval.

Právna zástupkyňa odporcu II/ na pojednávaní zotrvala na podanom odpore a skutočnostiach v ňom uvedených, a teda že nárok na náhradu škody uplatnený navrhovateľom voči odporcovi II/ bol po prešetrení nahlásenej poistnej udalosti likvidovaný korektne v súladne s príslušnými právnymi predpismi a navrhovateľovi bola z titulu škody na vozidle poukázaná zo strany odporcu II/ skutočná škoda. Ním uplatnený nárok, ktorý poskytnuté plnenie prevyšuje, nie je dôvodný s poukazom na argumentáciu uvádzanú v odpore a na závery expertnej správy spoločnosti DDM CAR a.s., z ktorej vyplýva výpočet výšky skutočnej škody. Rovnako tak v nadväznosti na vyjadrenie právneho zástupcu odporcu I/ vzniesla právna zástupkyňa za odporcu II/ taktiež námietku premlčania voči uplatnenému nároku, pričom sa plne stotožnila s argumentáciou právneho zástupcu odporcu I/ ohľadne ustálenia momentu začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty podľa . O osobe škodcu mal navrhovateľ vedomosť v deň, kedy došlo k poškodeniu vozidla a o výške škody vedomosť nadobudol z predbežnej kalkulácie cenovej opravy, ktorá mu bola bezprostredne po poškodení vozidla zo strany opravcu oznámená. Najneskôr však týždeň po vystavení faktúry, ktorou bola oprava vyúčtovaná mal navrhovateľ definitívnu vedomosť o výške nákladov na opravu poškodeného vozidla. V tomto smere zároveň poukázala na rozhodovaciu prax a judikatúru, kde vychádzajúc z porovnateľnej úpravy v ČR platí, že pred začiatok subjektívnej premlčacej lehoty nie je podstatná vedomosť poškodeného o presnej výške spôsobnej škody, ale postačuje približný odhad. Za podstatnú je, preto potrebné považovať okolnosť, kedy poškodený má dostatok informácií o rozsahu spôsobenej škody.

K námietke premlčania právna zástupkyňa navrhovateľa doplnila, že táto nie je dôvodná. Je pravdou, že k dopravnej nehode prišlo 24.02.2013, avšak navrhovateľ po celý čas mal za to škoda, ktorá mu vznikla na vozidle, bude hradená zo zákonného poistenia odporcu I/ a vedomosť o tom, že vznikla škoda, a teda že jeho majetok sa zmenší, mohol nadobudnúť až po doručení listu odporcu II/ zo dňa 06.05.2013. Až z tohto listu sa dozvedel, že zo svojho majetku musí zaplatiť sumu 1.300,78 Eur, ak bude chcieť, aby mu opravené auto, bolo vydané.

Zo správy o nehode vypracovanej OR PZ v Brezne zo dňa 12.03.2013 (č.l. 8 spisu) súd zistil, že dňa 24.02.2013 došlo ku škodovej udalosti, ktorej účastníkmi boli navrhovateľ a odporca I/. Odporcovi I/ bola za priestupok podľa o priestupkoch, spáchaný porušením o cestnej premávke, uložená bloková pokuta.

Tlačivom pre uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (č.l. 9 spisu) si dňa 04.03.2013 uplatnil navrhovateľ u odporcu II/ nárok na náhradu škody.

Podľa faktúry č. XXXXXX (č.l. 11 spisu) vystavenej dňa 12.04.2013, splatnej dňa 27.04.2013, V. N. F., IČO: XXXXXXXX, s miestom podnikania O., B. cesta XXX/XX, prevádzka: Na M. XXXX, účtoval navrhovateľovi vykonané opravárenské práce na motorovom vozidle vo výške 5.621,78 Eur.

Listom zo dňa 06.05.2013 (č.l. 12 spisu) odporca II/ oznámil navrhovateľovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti s tým, že poistné plnenie bude vyplatené vo výške 4.321 Eur; v dôsledku zhodnotenia vozidla v zmysle právnych predpisov bola odčítaná suma 1.300,78 Eur.

Podľa pokladničného dokladu (č.l. 13 spisu) dňa 09.05.2013 navrhovateľ autoopravovni uhradil v hotovosti sumu 1.300,78 Eur.

Mailom zo dňa 12.03.2013 (č.l. 68a spisu) zamestnankyňa odporcu II/ oznámila navrhovateľovi súhlas s opravou vozidla maximálne do výšky doloženej cenovej kalkulácie s tým, že je potrebné doložiť doklad o zaobstaraní airbagov a bezpečnostných pásov (spolu s certifikátmi).

Podľa doloženej cenovej kalkulácie (č.l. 68b spisu) vypracovanej V. N. F., IČO: XXXXXXXX, s miestom podnikania O., B. cesta XXX/XX, bola predbežne cena opravy vyčíslená v sume 5.874 Eur.

Podľa a (ďalej len „“) bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa a fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa v znení neskorších zmien a doplnkov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

V danej veci navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 1.300,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.300,78 Eur od 01.08.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody spočívajúcej v doplatení nákladov nevyhnutných na opravu motorového vozidla poškodeného pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 24.02.2013. V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že dopravnú nehodu zavinil odporca I/ a ani to, že povinné zmluvné poistenie mal tento uzatvorené u odporcu II/. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že faktúrou zo dňa 12.04.2013 boli opravárenské práce na poškodenom vozidle navrhovateľa účtované v sume 5.621,78 Eur, pričom následne odporca II/ po prešetrení poistnej udalosti priznal navrhovateľovi poistné plnenie, a teda náhradu škody spôsobenú na poškodenom vozidle, vo výške 4.321 Eur. Rozdiel medzi nákladmi na opravu a priznaným poistným plnením v sume 1.300,78 Eur s príslušenstvom si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní voči odporcom I/ a II/.

Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že na strane odporcu I/ sú splnené všetky predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu s poukazom na ust. , upravujúcich objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, keď odporca I/ bol prevádzkovateľom motorového vozidla, v dôsledku prevádzky ktorého došlo k poškodeniu vozidla navrhovateľa. Odporca I/ teda spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú je v zmysle citovaných ustanovení povinný nahradiť. Odporca I/ mal pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako poistník uzavreté tzv. povinné zmluvné poistenie s odporcom II/ ako poisťovacou spoločnosťou. Poistné krytie je v danom prípade dané v zmysle v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného je tak daná pasívna legitimácia odporcov I/ a II/ v predmetnom konaní. Medzi účastníkmi bola tak na začiatku konania sporná výlučne okolnosť týkajúca sa rozsahu a výšky škody, na náhradu ktorej má navrhovateľ ako poškodený subjekt nárok.

V priebehu konania odporca I/ vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na začatie konania zdôvodnenú tým, že poškodené vozidlo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho manželky, nakoľko toto bolo nadobudnuté za trvania manželstva, a teda návrh mali podať obaja manželia spoločne. Súd túto námietku posúdil ako nedôvodnú. Hoci z citovaného ustanovenie vyplýva, že v iných ako bežných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný, ods. 2 citovaného ustanovenia dopĺňa, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci (bez ohľadu na to, či sa vybavovala bežná alebo „ostatná“, teda nie bežná vec) sú obidvaja manželia voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne, pričom môže ísť o aktívnu alebo pasívnu solidaritu vyplývajúcu zo zákona. Z dikcie tohto ustanovenia tak súd vyvodil záver, že navrhovateľ je dostatočne aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto žalobného návrh. Súd dopĺňa, že ak sa pre platnosť právneho úkonu v „ostatných veciach“ vyžaduje súhlas oboch manželov, tento súhlas možno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne, ak zo správania manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená, pričom tento súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne.

V priebehu konania odporcovia I/ i II/ súčasne vzniesli vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa na náhradu škody námietku premlčania podľa , v zmysle ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Zhodne mali za to, že navrhovateľ sa o prípadnej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel ešte v deň samotnej dopravnej nehody (t.j. dňa 24.02.2013). O predbežnej výške škody sa navrhovateľ dozvedel do 1 týždňa od dopravnej nehody. Už od tohto dňa mal uplatňovať náhradu škody proti odporcom I/ a II/ na súde s tým, že po ukončení opravy mohol výšku upresniť podľa skutočne vynaloženej sumy. Najneskôr však navrhovateľ definitívnu vedomosť o výške nákladov na opravu poškodeného vozidla mal týždeň po vystavení faktúry dňa 12.04.2013, ktorou bola oprava vyúčtovaná, t.j. najneskôr dňa 19.04.2013. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu považoval námietku premlčania za nedôvodnú a argumentoval tým, že navrhovateľ mal najskôr vedomosť o vzniknutej škode až v čase, kedy mu odporca II/ oznámil ukončenie likvidácie poistnej udalosti, a teda až po doručení listu odporcu II/ zo dňa 06.05.2013, z ktorého vyplývalo, že z vlastných finančných zdrojov bude musieť uhradiť žalovanú sumu.

Na základe vznesenej námietky premlčania teda súd najskôr pristúpil ku skúmaniu toho, kedy začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v zmysle .

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na oprávnené osoby tak, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva (nároky), a čeliť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu vystavované nutnosti splniť svoje povinnosti. Inštitút premlčania v súlade s celospoločenskými požiadavkami právnej istoty takto bráni dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam, ktoré môžu byť, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie, spojené s neistotou, pochybnosťou a spornosťou a tým i s prípadnými zložitými súdnymi spormi. Oprávnené osoby majú zaistenú možnosť vykonať svoje práva v určitej dobe. Ak uplynula zákonom určená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom na súde svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a spôsobiť tak stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.).

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. V prejednávanej veci by do úvahy prichádzalo uplynutie subjektívnej premlčacej doby, ktorá je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: a) kedy sa poškodený dozvie skutočne (nie iba predpokladane) o škode, t.j. kedy nadobudne vedomosť o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde, b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá (porovnaj R 38/1975 a Z IV, s. 634 ods. 3).

Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá ( ), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. (R 16/2014)

V prejednávanej veci na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k totožnému záveru ako aj odporcovia I/ a II/, a to, že navrhovateľ sa dozvedel o tom, kto mu škodu na motorovom vozidle spôsobil ešte v deň dopravnej nehody, tak ako to preukazuje Správa o nehode z 24.02.2013; uvedené ani nebolo medzi účastníkmi sporné, nakoľko odporca I/ svoje zavinenie od začiatku priznával. Dňa 12.03.2013 odporca II/ oznámil navrhovateľovi súhlas na vykonanie opravy jeho vozidla, poškodeného pri dopravnej nehode, v zmysle zaslanej cenovej kalkulácie, ktorá bola vypracovaná autoopravovňou, pričom na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že v nadväznosti na zaslaný súhlas už v tom čase mal vedomosť o celkovej cene opravy tak, ako bola vyčíslená v zmysle kalkulácie. V nadväznosti na uvedené súd dospel k záveru, že najskôr od uvedeného dňa, t.j. od 12.03.2013, mal navrhovateľ preukázane vedomosť nielen o osobe škodcu (odporca I/), ale aj o rozsahu škody na jeho vozidle. Definitívne o rozsahu spôsobnej škody mal vedomosť po doručení faktúry č. XXXXXX zo dňa 12.04.2013 vystavenej autoopravovňou, s ktorou bol podľa jeho samotného vyjadrenia oboznámený do jedného týždňa od vystavenia, a teda do 19.04.2013. Od tohto okamihu si mohol príslušnou žalobou voči zodpovednej osobe uplatniť svoj nárok na náhradu škody na súde (porovnaj Rozsudok NS SR z 30. 03. 2011, sp. zn. ). V nadväznosti na uvedené potom súd považuje za nesprávny záver navrhovateľa o tom, že o škode sa dozvedel najskôr po doručení listu odporcu II/ zo dňa 06.05.2013 ohľadom ukončenia likvidácie poistnej udalosti. Je pravdou, že z uvedeného listu získal vedomosť o presnej výške škody, avšak vedomosť o samotnej škode, t.j. o zásahu do jeho majetkovej sféry tak, ako súd uviedol vyššie, mal už skôr. Obdobne ako to konštatoval i NS ČR v rozsudku z 29. 11. 2006, sp. zn. , je tunajší súd toho názoru, že „nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.“

Na základe zmieneného potom súd dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania je dôvodná, keď navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 23.04.2015, a teda bezprostredne po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 20.04.2015, následkom čoho došlo k zániku nároku patriaceho navrhovateľovi. V dôsledku uvedeného, keď odporcovia I/ a II/ vzniesli dôvodne námietku premlčania, neostáva súdu nič iné, než žalobu navrhovateľa bez ďalšieho zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a odporcom I/ a II/ ako úspešným účastníkom v plnom rozsahu priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Právny zástupca odporcu I/ predložil súdu vyúčtovanie trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 235,90 Eur za 6 úkony právnej služby (3 z toho v hodnote X/X) s prislúchajúcim režijným paušálom, ktoré si vyúčtoval v zmysle č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“), s poukazom na ust. , , a . Za jeden úkon právnej služby si právny zástupca odporcu I/ vyúčtoval sumu 41, Eur. Súd tak po preskúmaní uplatnených trov priznal odporcovi I/ náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 157,69 Eur, a to podľa , , za 4 úkony právnej služby: 1. Príprava a prevzatie zastúpenia 12.08.2014 - 41, Eur + RP vo výške 8, Eur; . Porada s klientom 23.06.2015 - 20,75 Eur + RP vo výške 8,39 Eur; 4. Účasť na pojednávaní 05.10.2015

- 41,49 Eur + RP vo výške 8,39 Eur; 5. Účasť na pojednávaní 26.10.2015, vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej - 20,75 Eur + RP vo výške 8,39 Eur. Súd pri priznaní odmeny vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške, v akej si ju účtoval právny zástupca, a teda vo výške 41,49 Eur, hoci mal nárok na odmenu za jeden úkon vo výške 61,41 Eur. Pokiaľ ide o jednotlivé úkony, súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu na úkon právnej služby - rokovanie s právnou zástupkyňou navrhovateľa v 08/2014, nakoľko vykonanie tohto úkonu nemal preukázané a s poukazom na nepriznal ani úkon - porada s klientom k odporu po nariadení pojednávania dňa 05.08.2015, nakoľko tejto porade predchádzala porada dňa 23.06.2015 a medzi poradami nedošlo k inému úkonu právnej služby.

Právna zástupkyňa odporcu II/ predložila súdu vyúčtovanie trov spočívajúcich v súdnom poplatku za podaný odpor vo výške 78 Eur a trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 443,32 Eur za 3 úkony právnej služby s prislúchajúcim režijným paušálom, náhrady cestovného a náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 05.10.2015, ktoré si vyúčtovala v zmysle č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za jeden úkon právnej služby si právna zástupkyňa odporcu II/ vyúčtovala správne odmenu vo výške 61,41 Eur. Súd tak po preskúmaní uplatnených trov priznal odporcovi II/ náhradu trov konania tak, ako ich právna zástupkyňa vyčíslila, a teda v sume 78 Eur spočívajúcej v náhrade súdneho poplatku za podaný odpor a v sume 443,32 Eur spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia podľa , , , a , , , a to podľa za 3 úkony právnej služby: 1. Príprava a prevzatie zastúpenia 26.06.2015 - 61, Eur + RP vo výške 8,39 Eur; 2. Písomné podanie na súd (odpor) 30.06.2015 - 61,41 Eur + RP vo výške 8,39 Eur; 3. Účasť na pojednávaní 05.10.2015 - 61,41 Eur + RP vo výške 8,39 Eur. K tomu súd priznal právnej zástupkyni podľa a sumu 13, Eur za každú začatú polhodinu, pri časovej náročnosti z miesta sídla právnej zástupkyne do miesta sídla súdu a späť (8 začatých polhodín) náhrada za stratu času predstavuje sumu 111,84 Eur. Ďalej súd priznal právnej zástupkyni podľa a 16 náhradu cestovných výdavkov za použitie motorového vozidla pri účasti na pojednávaní dňa 05.10.2015 na trase Martin - OS Brezno a späť (201 km), keď na presun použila osobný automobil zn. Ford Kuga, ktorého kombinovaná priemerná spotreba paliva je 5,2 l/ 100 km, pri použitej PHM v cene 1,092 Eur/liter patrí náhrada za pohonné hmoty vo výške 11,41 Eur (201 km x 5,2 l/100km x 1,092 Eur/l). V zmysle opatrenia č. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR patrí za každý 1 km jazdy pre osobné motorové vozidlá základná náhrada za používanie cestných motorových vozidiel vo výške 0,183 Eur, t.j. náhrada patrí vo výške 36,78 Eur (201 km x 0,183 Eur). Náhrada cestovného tak spolu predstavuje 48,19 Eur. Nakoľko je právna zástupkyňa platiteľom DPH, súd priznanú odmenu navýšil o 20% DPH, čo predstavuje sumu 73,89 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.