Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Cbi-17-2012.pdf
PDF · 108.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cbi/17/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I rozhodol v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci navrhovateľa Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti odporcovi JUDr. Miroslav Ňuňuk, so sídlom kancelárie Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu LAMDA-MODRA, spoločnosť s r.o., so sídlom Štúrska 34, 900 01 Modra, IČO: 00 588 911 o návrhu na určenie prihlásenej pohľadávky proti podstate
rozhodol:
Súd u r č u j e, že pohľadávka navrhovateľa vzniknutá z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 v konkurznom konaní 4K 79/2011 vedenom na Okresnom súde Bratislava I týkajúca sa úpadcu LAMDA-MODRA spoločnosť s r.o., Šúrska 34, 900 01 Modra, IČO: 00 588 911 v neuznanej výške 1.400,34 EUR je pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z konkurznej podstaty úpadcu.
Súd u r č u j e, že pohľadávka navrhovateľa vzniknutá z titulu vyplatených dávok garančného poistenia v konkurznom konaní 4K 79/2011 vedenom na Okresnom súde Bratislava I týkajúca sa úpadcu LAMDA- MODRA spoločnosť s r.o., Šúrska 34, 900 01 Modra, IČO: 00 588 911 v celkovej výške 122.248,90 EUR je pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z konkurznej podstaty úpadcu.
Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ - Sociálna poisťovňa, ul. 29. Augusta 8 - 10, Bratislava sa návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava I. dňa 07.08.2012 domáhal, aby súd rozhodol tak, že určí, že pohľadávka navrhovateľa vzniknutá z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 v zostatkovej neuznanej výške 1.400,34 EUR a pohľadávka vzniknutá z titulu vyplatených dávok garančného poistenia v celkovej výške 122.248,90 EUR vyplatená bývalým zamestnancom úpadcu je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 odsek 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení. vedeného sa pôvodný navrhovateľ domáhal z nasledujúceho dôvodu: uznesením Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 23.12.2011 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 250 zo dňa 30.12.2011, sp. zn. v 4 K 79/2011 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu úpadcu ustanovil JUDr. Miroslava Ňuňuka.
Podaním zo dňa 27.01.2012 doručeným správcovi úpadcu dňa 06.02.2012 si navrhovateľ prihlásil pohľadávku proti podstate z titulu poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 vo výške 1.447,02 EUR.
Podaním zo dňa 05.03.2012 doručeným správcovi dňa 09.03.2012 si navrhovateľ prihlásil pohľadávky proti podstate pozostávajúce z poistného na sociálne poistenie za obdobie január 2012 vo výške 990,94 EUR a vyplatených dávok garančného poistenia vo výške 114.981,30 EUR.
Podaním zo dňa 14.03.2012 doručeným správcovi úpadcu dňa 21.03.2012 si navrhovateľ prihlásil pohľadávku proti podstate z titulu vyplatených dávok garančného poistenia vo výške 6.523,60 EUR.
Podaním zo dňa 26.04.2012 doručeným správcovi úpadcu dňa 04.05.2012 si navrhovateľ prihlásil pohľadávku proti podstate z titulu vyplatených dávok garančného poistenia vo výške 744,- EUR.
Správca úpadcu listom zo dňa 12.04.2012 doručeným navrhovateľovi dňa 17.04.2012 neuznal pohľadávky z titulu vyplatených dávok z garančného poistenia v celkovej výške 121.504,90 EUR uplatnené písomným podaním zo dňa 05.03.2012 a zo dňa 14.03.2012 ako pohľadávky proti podstate.
Správca úpadcu listom zo dňa 16.05.2012 neuznal pohľadávku z titulu vyplatených dávok z garančného poistenia vo výške 744,- EUR uplatnenú písomným podaním zo dňa 26.04.2012 ako pohľadávku proti podstate. Tým istým listom správca neuznal pohľadávku z titulu poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 vo výške 1.400,34 EUR uplatnenú písomným podaním zo dňa 27.01.2012 ako pohľadávku proti podstate. Správca úpadcu uznal iba alikvotnú časť pohľadávky proti podstate z titulu poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 vo výške 46,68 EUR.
Správca úpadcu odôvodnil neuznanie pohľadávok vzniknutých z titulu vyplatených dávok z garančného poistenia po vyhlásení konkurzu skutočnosťou, že napriek tomu, že pohľadávky z titulu vyplatených dávok z garančného poistenia vznikli de iure po vyhlásení konkurzu, nie sú uvedenými medzi pohľadávkami označenými ustanoveniami § 87 odsek 1 a odsek 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii za pohľadávky proti podstate, pričom výpočet uvedený v týchto ustanoveniach predstavuje taxatívny výpočet druhov pohľadávok proti podstate a pohľadávky z titulu vyplatených dávok garančného poistenia, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu svojim charakterom predstavujú skôr pohľadávky podmienené v zmysle § 28 odsek 4 ZKR, ktoré bolo potrebné prihlásiť prihláškou. euznanie pohľadávky vzniknutej z titulu neuhradenia poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 v plnom rozsahu správca odôvodnil tým, že predmetná pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu, nakoľko sa z väčšej časti týka obdobia pred vyhlásením konkurzu. Navrhovateľ pokladá konanie správcu v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore so známou aplikačnou a súdnou praxou. Navrhovateľ nepovažuje výpočet pohľadávok podľa § 87 odsek 2 ZKR za taxatívny tak, ako to uvádza správca úpadcu. Svoje tvrdenie navrhovateľ oprel o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 2/2010 zo dňa 27.05.2010, ktorý na podklade historického, logického a gramatického výkladu prezumoval, že ust. § 87 odsek 2 ZKR obsahuje demonštratívny výpočet pohľadávok, ktoré ak vznikli po vyhlásení konkurzu, je možné považovať za pohľadávky proti podstate. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 2/2010 zo dňa 27.05.2010 navrhovateľ v žalobnom návrhu cituje: „Keďže pohľadávka Sociálnej poisťovne vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu.....súd má za to, že predmetnú pohľadávku možno považovať za pohľadávku proti podstate.“ Pohľadávky navrhovateľa vzniknuté z titulu vyplatených dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu nemožno považovať za budúce pohľadávky v zmysle § 28 odsek 4 ZKR tak, ako to uvádza správca úpadcu. Navrhovateľ uvádza, že podľa predmetného ustanovenia „ak podmienené pohľadávky prihlasujú svoje budúce pohľadávky voči úpadcovi aj ručitelia, spoludlžníci a záložcovia úpadcu, ako aj ďalšie osoby, ktorým vznikne po vyhlásení konkurzu pohľadávka voči úpadcovi, ak budú za neho plniť záväzok. Ako podmienené pohľadávky prihlasujú svoje budúce pohľadávky voči úpadcovi aj ďalšie osoby, ak to ustanovuje tento zákon. Tu navrhovateľ uvádza, že je nutné dôsledne odlišovať mzdové nároky zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľovi a vyplatenými dávkami garančného fondu, pričom oba nároky sa vyznačujú odlišnou právnou povahou. K uvedenému navrhovateľ uviedol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžso 7/2011 zo dňa 31.01.2012. Z odôvodnenia predmetného rozsudku čo do charakteru pohľadávky vzniknutej z titulu vyplatených dávok garančného poistenia: ....“ záväzok na úhradu dávok garančného poistenia, ktorej výška má pôvod v systéme sociálneho poistenia, nevznikol navrhovateľovi (zamestnávateľovi), ale odporkyni (Sociálnej poisťovni). Ide o záväzok verejno - právny nie záväzok súkromno - právny, ide teda o zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Nejde teda o plnenie za niekoho iného ....podľa § 148 odsek 3 zákona č. 461/2003 Z.z. vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia garančnej dávky ....“.
Z ustanovenia § 102 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že Sociálna poisťovňa neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom na ustanovenie § 103 zákona o sociálnom poistení nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. Nevyplatenie mzdy v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa je len predpokladom pre vznik nároku na dávku garančného poistenia. Je teda rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou Sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú nároky totožné a nemožno ich zamieňať.“ Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ považuje v zmysle § 87 odsek 2 ZKR pohľadávky vzniknuté z titulu vyplatených dávok garančného fondu bývalým zamestnancom úpadcu v celkovej výške 122.248,90 EUR za pohľadávky proti podstate.
Navrhovateľ nesúhlasí s vyjadrením správcu úpadcu a s neuznaním pohľadávky vzniknutej z titulu poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 v plnom rozsahu za pohľadávku proti podstate, pričom poukazuje na § 29 odsek 6 ZKR ako aj § 169 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je Sociálna poisťovňa povinná viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
Navrhovateľ tiež upriamil pozornosť na § 231 odsek 1 písm. f/ zákona o sociálnom poistení, kedy je zamestnávateľ povinný predkladať pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného a príspevkov (tzv. mesačný výkaz poistného a príspevkov) na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové poistenie. Podľa § 33 odsek 5 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30.11.2005 č. MF/24035/2005
- 74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovnej osnove pre Sociálnu poisťovňu, pohľadávka na poistnom a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie sa účtuje podľa výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie alebo iného účtovného dokladu, ak je známa jej suma. Teda až predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov zamestnávateľom za príslušný kalendárny mesiac v lehote stanovenej v § 231 odsek 1 písmeno f/ zákona o sociálnom poistení sa dozvie Sociálna poisťovňa údaj o výške príslušného poistného na sociálne poistenie a až prevzatím mesačného výkazu poistného a príspevkov zahŕňa Sociálna poisťovňa do svojho účtovného portfólia údaj o existencii a presnej výške príslušného poistného na sociálne poistenie, teda eviduje údaj o príslušnom poistnom na sociálne poistenie vo svojom účtovníctve. Podľa registračného listu zamestnávateľa - úpadcu so zmenou od 01.10.2004 zamestnávateľ úpadcu určil deň na výplatu príjmov ako 30 deň. V zmysle § 143 odsek 2 zákona o sociálnom poistení potom splatnosť poistného zo zákona nastáva v 30 deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné a ak deň splatnosti pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je poistné splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. V zmysle § 143 odsek 2 zákona o sociálnom poistení, poistné za obdobie december 2011 bol úpadca ako zamestnávateľ povinný uhradiť do 30. januára 2012. K otázke okamihu vzniku pohľadávky na poistnom na sociálnom poistení na navrhovateľ opiera o rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1S 16/2011-40 zo dňa 31.05.2011, v odôvodnení ktorého sa uvádza: „pretože poistné nebolo splatné, Sociálna poisťovňa nemohla si uplatniť prihláškou pohľadávku, pretože v pravom slova zmysle v tom čase o pohľadávku ani nešlo .....“ , „o pohľadávke možno hovoriť iba vtedy, ak poistné a sociálne poistenie nebolo uhradené do dňa splatnosti poistného.“ Záverom navrhovateľ uvádza, že pohľadávku z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 nemožno rozdeliť na alikvotnú časť za obdobie do vyhlásenia konkurzu a obdobie po vyhlásení konkurzu tak, ako to uskutočnil odporca, pretože takéto rozdelenie odporuje celkovej koncepcii poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení.
Na základe vyššie uvedeného a v zmysle § 87 odsek 2 ZKR, podľa ktorého pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu ako poistné na sociálne poistenie, navrhovateľ považuje pohľadávku vzniknutú z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 v celkovej sume 1.447,02 EUR za pohľadávku proti podstate v celom rozsahu. Bez určenia predmetných pohľadávok za pohľadávky proti podstate nemôže byť v konkurznom konaní
navrhovateľ voči úpadcovi uspokojený. Tým je daný pre navrhovateľa naliehavý právny záujem na určení predmetných pohľadávok za pohľadávky proti podstate.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 05.05.2015 súd pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa Sociálna poisťovňa vstúpil ako nový navrhovateľ Slovenská konsolidačná, a.s.
Odporca sa k žalobnému návrhu písomne do súdneho spisu nevyjadril.
Na pojednávanie konané dňa 26.10.2015 sa dostavil navrhovateľ, odporca sa nedostavil. Predvolanie na pojednávanie prevzal v zákonom stanovenej lehote, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil zákonným dôvodom, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Poverená zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že pokiaľ ide o správcom popretú pohľadávku vo výške 1.400,34 EUR, správca úpadcu svoje tvrdenie oprel o § 152 zákona o soc. Poistení, avšak tento bol novelou v celom rozsahu od 1.8.2006 zrušený. Čo sa týka dávok vyplatených garančným poistením tento výpočet nie je taxatívny, v predmetnej veci existuje už aj viac rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.
Podľa § 119 odsek 1 O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 odsek 2 O. s. p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefonátu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa § 119 odsek 3 O. s. p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho právneho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho právneho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takého vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho právny zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Toto právo však nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v občianskom súdnom procese rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady rovnosti občanov, proklamované v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch ako i v procesnom postavení účastníkov. Táto zásada, pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd nemôže spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimky) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov, resp. pokiaľ im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné prostriedky a rovnaké možnosti ich použitia. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O. s. p.), pričom vec môže prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka iba vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Účastník konania môže v konaní vystupovať aj
prostredníctvom zástupcu (§ 22 a nasl. O. s. p.) a preto má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania a o možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa prednesom navrhovateľa a odporcu, a s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: podaným návrhom, výpisom z obchodného registra úpadcu, uznesením Okresného súdu Bratislava I. o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, prihláškou proti podstate v celkovej výške 115,972,24 EUR, prihláškou proti podstate v celkovej výške 6.523,60 EUR, prihláškou proti podstate v celkovej výške 744,- EUR, stanoviskom správcu úpadcu zo dňa 12.04.2012, a zo dňa 16.05.2012, rekapituláciou vyplatených dávok k dátumu splatnosti 17.02.2012, ku dňu 09.03.2012 a ku dňu 05.04.2012, mesačným výkazom poistného, návrhom na zmenu účastníka zo dňa 24.02.2015, Zmluvou o postúpení pohľadávok, súhlasom so vstupom do konania zo dňa 03.03.2015 ako i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci:
Okresný súd Bratislava I. vyhlásil konkurz na majetok úpadcu LAMDA-MODRA spoločnosť s r.o., Šúrska 34, 900 01 Modra, IČO: 00 588 911 uznesením 4 K 79/2011 zo dňa 30.12.2011 Do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Miroslav Ňuňuk.
Sociálna poisťovňa, Bratislava (pôvodný navrhovateľ) si prihlásila v súlade s ustanovením § 87 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 v platnom znení pohľadávky tak, ako sú uvedené v žalobnom návrhu. Pohľadávku vzniknutú z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 správca úpadcu poprel vo výške 1.400,34 EUR a pohľadávku vzniknutú z titulu vyplatených dávok garančného poistenia správca poprel v celkovej výške 122.248,90 EUR.
Podľa § 87 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
Podľa § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii Pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.
Podľa § 87 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii Pohľadávky proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Podľa § 46 zákona o konkurze a reštrukturalizácii Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
Podľa § 102 odsek 1 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu, c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
Podľa § 148 odsek 3 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.
Podľa § 169 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa je povinná viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
Podľa § 231 odsek 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný predkladať pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného a príspevkov (tzv. mesačný výkaz poistného a príspevkov) na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie.
Predmetom sporu je určenie, či pohľadávka vo výške 1.400,34 EUR (jej výška nebola medzi účastníkmi sporná) a súd ju mal za preukázanú, ktorá vznikla pôvodnému navrhovateľovi z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 ako aj pohľadávka vo výške 122.248,90 EUR, ktorá vznikla vyplatením dávok garančného poistenia zamestnancom úpadcu je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 odsek 2 ZKR v platnom znení.
Výkladom vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že nie je možné stotožniť sa s tvrdením odporcu, že ustanovenie § 87 odsek 1 a 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate. V ustanovení § 87 odsek 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii po texte „pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“ nasleduje spojka „ako“, z čoho možno usudzovať, že v tomto ustanovení sú pohľadávky proti podstate uvedené príkladmo a zákon o konkurze a reštrukturalizácii nevylučuje možnosť považovať v zmysle tohto ustanovenia za pohľadávky proti podstate aj iné pohľadávky. Keďže pohľadávka pôvodného navrhovateľa vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu (pôvodný navrhovateľ ako poskytovateľ dávky z garančného fondu nebol veriteľom úpadcu, t.j zamestnávateľa v platobnej neschopnosti z dôvodu existencie mzdových nárokov, ale je veriteľom z dôvodu výplaty dávok z garančného fondu vyplatených v rámci jedného druhu sociálneho poistenia, a to z garančného poistenia), súd má za to, že predmetnú pohľadávku možno považovať za pohľadávku proti podstate. K rovnakému záveru došiel aj Najvyšší súd SR, pričom za základ zobral nielen gramatický výklad ustanovenia § 87 zákona o konkurze a vyrovnaní, ale aj výklad logický a historický (v predchádzajúcom zákone o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. - v § 31 odsek 4 (pracovné nároky zamestnancov) a v ustanovení § 31 odsek 6 písmeno i) (peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu). Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obidva tieto nároky boli pohľadávkami proti podstate). Zo všetkých metód použitého výkladu vyplýva, že predmetná pohľadávka je pohľadávkou proti podstate. Pokiaľ ide o zostatok neuznanej pohľadávky vo výške 1.400,34 EUR - neuhradené poistné na sociálne poistenie za obdobie december 2011, tu je potrebné uviesť, že predmetnú pohľadávku z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za december 2011 nemožno „rozdeliť“ na dve časti a to časť alikvotnú za obdobie DO vyhlásenia konkurzu úpadcu a obdobie PO vyhlásení konkurzu, tak ako to urobil správca úpadcu, pretože predmetná pohľadávka vznikla až dňom splatnosti predmetného poistného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na určení spornej skutočnosti - či pohľadávka v sume 1.400,34 EUR a pohľadávka vo výške 122.248,90 EUR sú pohľadávkami proti podstate.
O trovách súd rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože ten si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).