Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/157/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v C., D. XX, zastúpený JUDr. Jurajom Birošom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1 proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5.5.2023 č.k. -437 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III., ktorým v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej z výšky priznanej sumy.

M e n í rozsudok vo výroku IV. tak, že v časti o zaplatenie majetkovej (skutočnej) škody má žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,26% voči žalovanej.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 659,56 eur s prísl. do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol výrokom II. Výrokom III. v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z výšky priznanej sumy nemajetkovej ujmy 40.000,00 eur. Výrokom IV. v časti o zaplatenie majetkovej (skutočnej) škody žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,18 %. Výrokom V. opravil výrok I. rozsudku zo dňa 19.2.2019 č.k. -256 tak, že správne znie: „Konanie o zaplatenie sumy 97,38 eur zastavuje“.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa v tomto konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia 50.000,00 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a 808,08 eur titulom náhrady majetkovej škody, ktorá mu vznikla z dôvodu ne Súd vo veci rozhodol v poradí tretím rozsudkom č.k. -256 zo dňa 19.2.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. -308 zo dňa 30.4.2019 tak, že I. konanie o zaplatenie sumy 96,18 eur zastavil, II. žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 40.711,90 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a IV. žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % z výšky priznanej sumy 40.711,90 eur, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -336 zo dňa 23.1.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. -349 zo dňa 9.3.2020 rozhodol tak, že I. potvrdil rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. -308 zo dňa 30.4.2019 vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 40.000,00 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, II. zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 711,90 eur a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Na

základe dovolania žalovanej Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. -397 zo dňa 21.12.2022 (v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy) rozhodol tak, že I. dovolanie zamietol, II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

3. Predmetom konania na súde prvej inštancie tak zostal nárok na zaplatenie 711,90 eur titulom náhrady majetkovej škody vzniknutej zaplatením trov obhajoby, o ktorom nároku súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 659,56 eur s prísl. a výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol v zmysle , v spojení s a tak, že výrokom III. v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z výšky priznanej sumy nemajetkovej ujmy 40.000,00 eur.

5. Na zdôvodnenie rozhodnutia v tejto časti uviedol, že prioritne vychádzal zo zásady úspechu v konaní, avšak zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že výška plnenia prisúdeného žalobcovi v danom prípade závisela od úvahy súdu (sudcovské právo). Žalobcovi tak priznal plnú náhradu trov konania výlučne s prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej).

6. Výrokom IV. priznal v časti o zaplatenie majetkovej (skutočnej) škody žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,18 %. Úspech žalobcu vo výške 659,65 eur z uplatnenej sumy 808,08 eur predstavuje 86,09 % a úspech žalovanej predstavuje 13,91 %, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,18 %.

7. Pri náhrade trov konania zvažoval súd prvej inštancie aj použitie ust. a uzavrel, že nevzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa v postavení žalovanej, ktorá ani netvrdila žiaden dôvod pre aplikáciu tohto ustanovenia a v konaní nevyplynuli ani jej nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery, keďže ide o štát a ani v predmete sporu, preto o trovách konania rozhodol tak, ako vyplýva z výrokov III. a IV. rozsudku.

8. Výrokom V. opravil výrok I. rozsudku zo dňa 19.2.2019 č.k. -256 v súlade s

9. Proti tomuto rozsudku a to (len) voči III. a výroku IV. v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa , a a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v tomto rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán v spore (bez rozdelenia nárokov) úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom zásade úspechu. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím o trovách konania samostatnými výrokmi vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku, keďže takéto rozhodnutie pôsobí neprehľadne a zmätočne. Pokiaľ ide o nárok na náhradu majetkovej škody v tej časti súd nesprávne vyčíslil úspech žalobcu a úspech žalovanej, keďže úspech žalobcu prestavuje 81,63 % a úspech žalovanej 18,37 % z čoho vyplýva, že žalobcovi mal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,26 % (81,63 % - 18,37 %). Pokiaľ ide o ďalší nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca bol zaťažený dôkazným bremenom ohľadom vzniku a výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy. Tento nárok podlieha vykonaniu dokazovania nielen z hľadiska samotného vzniku, ale aj z hľadiska požadovanej výšky. Navyše zákon stanovuje určité limity, preto je nesprávna úvaha súdu prvej inštancie, že výška priznaného nároku závisela výlučne od úvahy súdu, ktorú žalobca nemohol predvídať.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ ide o rozdelenie náhrady trov konania ohľadne dvoch uplatnených nárokov, toto rozhodnutie sa opiera aj o ust. výhl. č. K námietkam žalovanej o nesprávnom výpočte percentuálneho úspechu žalobcu v časti majetkovej škody uviedol, že s týmito námietkami súhlasí. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, správne súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade výška plnenia závisela od úvahy súdu. Ústavný súd v náleze spomínanom žalovanou zaujal jednoznačný právny záver a tento nález nie je aplikovateľný v danom spore, keďže žalobca uplatnil nárok na náhradu 50.000,00 eur a bola mu priznaná suma 40.000,00 eur, čo nepredstavuje výrazný rozdiel tak, ako v spomínaných rozsudkoch v odvolaní žalovanej. Navrhol tak potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) v rozsahu danom ust. a a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

12. Odvolacie námietky žalovanej, ktoré smerujú k spochybneniu názoru súdu prvej inštancie o rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania samostatne, u každého uplatneného nároku, nemožno považovať za opodstatnené. Zo znenia ust. a nasl. nemožno vyvodiť záver, že by o dvoch samostatne uplatnených nárokoch v jednom konaní nebolo možné rozhodnúť samostatnými výrokmi o trovách konania. Úvaha súdu prvej inštancie v tomto smere vychádza z medzí a hľadísk stanovených zákonom, pričom súd prvej inštancie aj dostatočne odôvodnil, prečo v danom prípade rozhodol o trovách konania dvomi samostatnými výrokmi a tieto úvahy považuje odvolací súd za správne a opodstatnené v danej veci.

13. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy, súd prvej inštancie správne vyložil ust. , na daný prípad a dospel k správnemu záveru, že žalobca bol v konaní nepochybne plne procesne úspešný, čo do základu uplatneného nároku a pokiaľ výška priznaného nároku závisela od úvahy súdu, tak ako tomu bolo v danom prípade, patrí žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania z priznanej nemajetkovej ujmy 40.000,00 eur. Takýto výklad spomínaných zákonných ustanovení sa neprieči ani záverom prijatým Ústavným súdom SR v náleze zo dňa 4.2.2021 č.k. -31, keďže oproti uplatnenej sume 50.000,00 eur a priznanej sume 40.000,00 eur nevznikol tak výrazný nepomer, ktorý by mohol žalobca predvídať.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s potvrdil rozsudok vo výroku III. tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.

15. Pokiaľ ide o výrok IV., ktorým bol žalobcovi priznaný voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v časti o zaplatenie majetkovej (skutočnej) škody v rozsahu 72,18 % odvolací súd dospel k záveru, že tento výrok je potrebné v zmysle zmeniť.

16. Súd prvej inštancie totiž nesprávnou aplikáciou ust. dospel k záveru, že žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,18 %, keď správne, vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu (úspech žalobcu 81,63 % - úspech žalovanej 18,37 %) mal súd priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,26 %.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní ani jedna zo strán sporu nebola plne úspešnou.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).