Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cb-315-2012.pdf
PDF · 147.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/315/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Komárne v právnej veci navrhovateľky: Ing. U. N.-H., bytom W. XXX/XX, XXX XX G. v konaní zastúpená advokátkou: JUDr. Ľubica Balková, so sídlom advokátskej kancelárie Cintorínska 21, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: ZaMED, s.r.o., IČO: 35 919 841, so sídlom Roľníckej školy 1519, 945 25 Komárno, v obchodnom registri Okresného súdu Nitra v odd.: Sro, vl.č.: 16220/N, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Ružička Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, zapísanú v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 58431/B o splnenie povinnosti sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania odporcu a to jeho právnemu zástupcovi vo výške 100%.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 4.12.2012 sa domáhala na tunajšom súde splnenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona a z právneho vzťahu podľa § 80 písm. b) O.s.p., na tom skutkovom základe, že zo strany odporcu, najmä zo strany jeho konateľov nie je umožnený výkon práva spoločníčky nahliadať do dokumentov spoločnosti - odporcu. Navrhovateľka mieni nahliadať do dokumentov v jeho sídle t.j. na Ul. Roľníckej školy 1519, Komárno. Mieni kontrolu vykonávať za účasti advokáta a audítora na základe ňou udelenej plnej moci, kde menované osoby majú zákonnú povinnosť mlčanlivosti. Navrhovateľka mieni vzhľadom na rozsiahlosť dokumentov odporcu vykonávať svoje oprávnenie v rozpätí 45 dní v čase od 9.00 do 14.00 hod. pracovného dňa v súlade písomnou špecifikáciou podania zo dňa 15.10.2013. V uvedenom petite navrhovateľka jasne konkretizovala o aké doklady má záujem, aké oprávnenie mieni vykonávať vrátane práva komunikácie s vedúcimi zamestnancami za roky - 2011 až 2013. Poukázala na to, že spoločnosť ZaMED, s.r.o., bola založená spoločníkmi Ing. U. N.-H. a Ing. M. H. dňa 4.2.2005. Spoločnosť ZaMED, s.r.o., má troch spoločníkov, Ing. U. N.- H., zakladateľka ZaMED, s.r.o., spoločníčka od 04.02. 2005, ktorej vklad predstavuje 15% základného imania, Z. W. G. a.s., L.: XX XXX XXX, spoločníčka ZaMED, s.r.o., od 24.10.2006, ktorej vklad predstavuje 70% základného imania, R. Y., a.s. (XX., a.s.), L.: XX XXX XXX, spoločníka ZaMED, s.r.o., od 15. 04. 2009, ktorej vklad predstavuje 15% základného imania. Ing. U. N.-H., listom zo dňa 07. 08.2012 obrátila sa na konateľov ZaMED, s.r.o., Ing. O. G., MUDr. S. G., PhDr. O. A. a na spoločníkov ZaMED, s.r.o., spoločnosť Z. W. G., a.s., Y., a.s./L.., 1. S výzvou k doručovaniu mesačných výkazov spoločnosti ZaMED, s.r.o., v rozsahu štruktúry, v akej bol do marca 2011 doručovaný všetkým spoločníkom, súvaha, výkaz ziskov a strát, pohľadávky z obchodného styku, stav bankových účtov, výnosy, tržby z predaja služieb, náklady, mzdové náklady,
počet zamestnancov a ich skladba, porovnanie nákladov, výnosov a hospodárskeho výnosu s výsledkami v mesiaci predchádzajúceho roka, a vyčíslenie absolútnej odchýlky, rozbor nákladov a výnosov za jednotlivé stanice a nákladových stredísk od začiatku roka, 2. S výzvou k doručeniu výkazov v štruktúre podľa bodu 1., za čas od apríla 2011 do 31. 07.2012. 3. S výzvou k oznámeniu dôvodov, pre ktoré sa štruktúra mesačných výkazov doručovaných všetkým spoločníkom od apríla 2012 zmenila. Spoločnosť ZaMED, s.r.o., reagovala listom zo dňa 01.10.2012, podpísaným konateľmi MUDr. S. G., Ing. O. G. obsahu, že posielajú požadované výkazy v štruktúre, ako ich spoločnosť vykazuje a súčasnosti, dôvody, pre ktoré sa od apríla 2011 zmenila štruktúra vykazovania výsledkov ne p o z naj ú, neboli konatelia ZaMED, s.r.o. Ing. U. N.-H., listom zo dňa 16. 10.2012. adresovaným konateľom ZaMED, S.r.o., Ing. O. G., PhDr. O. A., MUDr. S. G., na vedomie doručeným spoločníkom Z. W. G., a.s., a Y., a.s./L.., oznámila výkon práva spoločníčky obchodnej spoločnosti podľa ustanovenia § 122 ods, 2 Obchodného zákonníka, nahliadať do dokladov spoločnosti so začiatkom dňa 23.10.2012. o 10:15 hodine. pravde podobne do 07.12.2012, v sídle ZaMED, s.r.o., Roľníckej školy 1519 v Komárne. V rozsahu všetkých písomných dokumentov, zmlúv, účtovníctva ZaMED, s.r.o., za roky 20 II - 2012, s právom komunikácie S vedúcimi zamestnancami, spolu s osobami na tento účel splnomocnenými, viazanými zákonnou povinnosťou mlčanlivosti, spolu s JUDr. Ľubicou Balkovou, advokátkou a Ing. V. Z. , audítorkou , následne s ďalšími osobami, na základe udelených a prijatých plných mocí. So žiadosťou o súčinnosť pri realizácii výkonu práva spoločníčky nahliadať do dokladov spoločnosti zabezpečením vstupu do sídla spoločnosti ZaMED, s.r.o., na Roľníckej školy 1519 v Komárne, Ing. U. N.-H., JUDr. Ľubici Balkovej, advokátke, Ing. V. Z., audítorke, následne ďalším splnomocneným osobám, poskytnutím všetkých dokladov a vhodných priestorov. Odporca, ako účastník konania vo veci podal písomné vyjadrenie dňa 4.3.2013, v ktorom navrhol návrh navrhovateľky, ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal pri tom na nasledujúce skutočnosti: Navrhovateľka najprv požiadala konateľov odporcu o doručovanie určených informácií o odporcovi (najmä informácií o hospodárskej situácii odporcu). Navrhovateľka žiadala, aby jej tieto informácie boli poskytované v štruktúre, v akej boli tieto informácie doručované spoločníkom odporcu do marca 2011. Konatelia odporcu tieto informácie navrhovateľke podľa jej požiadania poskytli, čím vyhoveli žiadosti navrhovateľky, ako spoločníčky odporcu, o poskytnutie informácií o záležitostiach spoločnosti. Túto skutočnosť potvrdzujú aj tvrdenia navrhovateľky uvedené v žalobe. Navrhovateľka doručovanie predmetných informácií o záležitostiach spoločnosti z formálneho hradiska požadovala vo formálnej štruktúre podľa jej vlastnej predstavy. Vzhľadom na to, že odporca takéto informácie vykazuje v inej formálnej štruktúre, a síce v štruktúre ktorú predpisuje Zákon 321/2002 Z.z. (Zákon o účtovníctve) v znení neskorších predpisov, ako aj opatrenia Ministerstva financií SR z 31.marca 2003 č.4455/2003 v znení neskorších opatrení a aj vzhľadom na to, že formálny výzor podanej informácie o záležitostiach spoločnosti nie je nijak upravený zákonom ani spoločenskou zmluvou odporcu, konatelia odporcu poskytli navrhovateľke ňou požadované informácie v štruktúre, v akej ich odporca vykazuje v súčasnosti. Toto však nič nemení na tom, že požiadavke navrhovateľky bolo v zmysle § 122 ods. 2 vyhovené. Pre úplnosť veci je potrebné poznamenať aj to, že súčasní konatelia odporcu vôbec neboli do marca 2011 konateľmi spoločnosti a preto im ani nebol známy formálny výzor takýchto podaných informácií spoločníkom odporcu. O tomto súčasní konatelia odporcu aj informovali navrhovateľku listom zo dňa 01.10.2012, čo potvrdzuje aj sama navrhovateľka v žalobe. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľke boli podané informácie o záležitostiach odporcu, čo znamená, že jej právo podľa §122 ods. 2 Obchodného zákonníka nebolo odňaté a povinnosť z tohto práva vyplývajúca bola voči navrhovateľke splnená. Pritom to, že písomné informácie boli navrhovateľke podané v inej formálnej podobe ako to žiadala navrhovateľka, a síce vo forme ustanovenej zákonom pre daný typ informácií, nič nemení na tejto skutočnosti a neznamená ani porušenie práva navrhovateľky podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Navrhovateľka následne listom zo dňa 16.10.2012 oznámila konateľom odporcu, že v zmysle §122 ods. 2 Obchodného zákonníka začne v sídle odporcu výkon práva spoločníka Spoločnosti a to v čase od 23.10.2012 o 10:15 hod. pravdepodobne do 07.12.2012 v rozsahu všetkých písomných dokumentov, zmlúv a účtovníctva týkajúceho sa odporcu za roky 2011, 2012. Navrhovateľka v tomto liste ďalej oznámila konateľom odporcu, že výkon tohto práva bude realizovať osobne spolu s ďalšími označenými osobami - advokátkou a audítorkou, ktoré označila priamo v tomto liste a ďalšími, v liste neoznačenými osobami.
Konatelia odporcu listom zo dňa 19.10.2012 upovedomili navrhovateľku, že výkon tohto práva navrhovateľkou uvádzaným spôsobom a v navrhovateľkou uvádzanom čase by úplne ochromil denný chod odporcu, pretože dokumentácia odporcu je potrebná pre zamestnancov odporcu, ktorí plnia každodenné úlohy odporcu, najmä v prípade dokumentácie za rok 2012 a všetkých zmlúv, ktoré sú živými dokumentmi používanými každodenne viacerými zamestnancami, pričom bez splnenia a vykonania týchto úloh by bola ohrozená funkčnosť odporcu a mohlo by dôjsť k vzniku škody veľkého rozsahu, najmä so zreteľom na fakt, že činnosť odporcu prevádzka sanitiek záchrannej zdravotnej služby - pozostáva zo zachraňovania života a zdravia obyvateľstva takmer vo všetkých oblastiach na juhozápade Slovenska. Čo sa týka dokumentov za rok 2011, konatelia odporcu súčasne upovedomili navrhovateľku o tom, že väčšina týchto dokumentov je uložená v archíve odporcu a je potrebné ich najprv na požiadanie dohľadať. Čo sa týka miesta nahliadnutia, konatelia odporcu upovedomili navrhovateľku, že kancelárske priestory v sídle odporcu sú denne využívané zamestnancami a nie je možnosť poskytnúť vhodné priestory pre výkon takéhoto práva spoločníka v sídle odporcu, nakoľko spoločnosť nedisponuje voľnou kanceláriou ani zasadačkou. Konatelia odporcu v tomto liste súčasne upriamili pozornosť navrhovateľky aj na to, spoločník spoločnosti nemôže svojvoľne vykonávať takéto právo kedykoľvek a kdekoľvek, ale musí o umožnenie výkonu tohto práva požiadať konateľov spoločnosti, ktorí určia podrobnosti výkonu tohto práva. Spoločník spoločnosti teda nevykonáva také právo na základe oznámenia (ktoré má charakter akéhosi príkazu pre konateľov). Konatelia spoločnosti nie sú povinní takému oznámeniu vyhovieť.
Z uvedeného dôvodu konatelia odporcu v tomto liste zo dňa 19.10.2012 umožnili navrhovateľke výkon tohto práva v čase od 23.10.2012 do 07.12.2012 každý piatok od 09:00 hod, do 12:00 hod., v priestoroch zvyčajného konania valných zhromaždení spoločnosti na W. ulici XX v N.. Navrhovateľka sa však ani v jeden deň nedostavila k nahliadnutiu do dokumentácie odporcu. Uvedené jednoznačne preukazuje, že tieto tvrdenia navrhovateľky sú účelové a skresľujú skutočnosť. Navrhovateľka podaním zo dňa 15.10.2013 doplnila petit návrhu nasledovne: Odporcovi, spoločnosti ZaMED, s.r.o., IČO: 35 919 841, so sídlom Roľníckej školy 1519, 94525 Komárno, v obchodnom registri Okresného súdu Nitra zapísanej v odd.: Sro, vl.č.: 162201N., súd ukladá splniť zákonnú a z právneho vzťahu vyplývajúcu povinnosť, korešpondujúcu s právom navrhovateľky, Ing. U. N.- H., spoločníčky ZaMED, s.r.o., IČO: 35 919 841, podľa ustanovenia §122 ods. 2 Obchodného zákonníka, a podľa článku 7 Spoločenskej zmluvy ZaMED, s.r.o., nahliadať do dokladov spoločnosti, umožnením výkonu práva nahliadať do dokladov spoločnosti spoločníčke Ing. U. N.-H., spoločne za účasti Ing. U. N.-H. k tomu splnomocnených osôb, v sídle spoločnosti ZaMED, s.r.o., na ulici Roľníckej školy 1519 v Komárne, so začiatkom výkon práva do 7.dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, kontinuálne po dobu 45 dní, v čase od 9:00 hodiny, do 14:00 hodiny, v rozsahu všetkých písomných dokumentov, zmlúv, účtovníctva ZaMED, s.r.o., v postupnosti rok 2011, 2012, 2013. S právom komunikácie s vedúcimi zamestnancami a v postupnosti pre všetky tri roky rovnakej: 1. Organizačná štruktúra 2. Interné predpisy 3. ISO 4. Zápisnice zo všetkých porád 5. Zmluvy - odberateľské - dodávateľské - nájomné - mandátne - leasingové - poistné - iné zmluvy 6. Spoločenská zmluva ZaMED, S.r.o., v platnom znení 7. Účtovná evidencia PÚ, v zmysle zákona o účtovníctve č.: 431/2002 Z.z. v platnom znení: smernica spôsobu účtovania a fakturovania - významné zmeny v účtovnej politike a ich vplyv na výkaz zisku a strát a súvahu - prvotné doklady - pokladňa - bankové účty - bankové výpisy - prijaté faktúry - odoslané faktúry - účtovné knihy - kniha pohľadávok - kniha záväzkov - časové rozlíšenie pohľadávok a záväzkov-evidencia majetku NDHM, DHM, ONM -odpisy - operatívna evidencia DDHM - evidencia zásob - inventarizačné zápisnice - rámcová účtovná osnova a účtovný rozvrh - účtovný denník - hlavná kniha - syntetická a analytická predvaha - účtovné závierky - Kniha daňových dokladov - výkazy, súvaha, výkaz ziskov a strát, hospodárenie spoločnosti podľa stredísk - vývoj výnosov a nákladov - vývoj hospodárskeho výsledku - vývoj stavu účtov - porovnanie výnosov a nákladov, porovnanie aj za roky - inventarizácia účtov. Ľudské zdroje: zoznam členov manažmentu spoločnosti. Zmluvy členov manažmentu so spoločnosťou- zoznam zamestnancov -rozdelenie zamestnancov podľa kategórií a pracovísk - pracovné zmluvy‚ dohody o vykonaní práce - dohody o pracovnej činnosti - mandátne zmluvy lekárov a záchranárov - osobné spisy - interné mzdové predpisy - vývoj mzdovej politiky, plán
a čerpanie mzdových prostriedkov - sumarizácia položiek miezd spoločnosti podľa mesiacov a rokov - dokumentácia odvodov do Sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní - mesačné hlásenia - prehľad o dani - pracovnoprávne spory.
Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 24.10.2013. Právna zástupkyňa navrhovateľky zotrvala na dôvodoch svojho návrhu. Ďalej poukázala na to, že zo strany odporcu, najmä zo strany jeho konateľov nie je umožnený výkon práva spoločníčky nahliadať do dokumentov spoločnosti - odporcu, čoho sa týmto návrhom domáha. V uvedenom petite navrhovateľka jasne konkretizovala o aké doklady má záujem, aké oprávnenie mieni vykonávať vrátane práva komunikácie s vedúcimi zamestnancami za roky 2011 a 2013. Právny zástupca odporcu na ústnom pojednávaní zotrval na dôvodoch svojho vyjadrenia, a naviac uviedol: Zo strany odporcu navrhovateľky bolo niekoľko krát umožnené využitie jej oprávnenia vykonať kontrolu spoločnosti - u odporcu podľa §122 ods. 2 obchodného zákonníka, ktoré právo práve navrhovateľka nevyužila, napriek tomu, že jej bolo umožnené vykonať to i v sídle, ako i mimo sídla odporcu. Dôkazom o týchto skutočnostiach sú listinné dôkazy založené do súdneho spisu. V ďalšej časti považuje návrh navrhovateľky za nedôvodný v časti, kde sa domáha vykonania tejto kontroly za prítomnosti ďalších osôb. Neexistuje právny predpis, ktorý by umožňoval nahliadnuť do dokumentov spoločnosti iným osobám, než spoločníkom, preto i v tejto časti považuje návrh za nedôvodný. Súd svojim rozsudkom v prípade vyhovenia by prekročil právnu úpravu čo by bolo proti zákonné. Odporca nesúhlasí s účasťou ďalších osôb označených navrhovateľkou. Z dôvodu zachovania obchodného tajomstva odporcu a hlavne v ochrane jeho záujmov je však kedykoľvek ochotný poskytnú právnika - advokáta za účelom poskytnutia právneho poradenstva pri výkone kontroly navrhovateľkou, ktorým by som bol pravde podobne ja.
Navrhovateľka na ústnom pojednávaní uviedla, že sa plnej miere pridržiava prednesov jej právnej zástupkyne a vyjadrení prednesených v súdnom spise v spojitosti so založenými listinami. Jej návrh smeruje k tomu, aby zo strany odporcu boli poskytnuté náležité informácie na to, aby som mohla posudzovať správnosť rozhodnutia výkonného orgánu ako i ďalšie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa činnosti odporcu. Doteraz dostáva mesačné výkazy ziskov a strát od odporcu, ktoré sú jej doručené poštou. Z uvedených dokladov však sa nedá posúdiť správnosť vedenia spoločnosti konateľmi. Je to len informatívne. Na žiadosti navrhovateľky odporca reagoval tak, že ju vyzval, aby mu vopred písomne oznámila okruh informácií formou špecifikácie o ktoré má záujem pri nahliadnutí do dokladov spoločnosti. Nezúčastnila sa ani v jednom prípade v určených lehotách, kde jej odporca podmienil špecifikáciou nahliadnutie do dokladov spoločnosti, nakoľko podmienky kladené odporcom boli neadekvátne a obmedzujúce. Poznamenala, že na jej žiadosti odporca zakaždým reagoval neadekvátne a informácie poskytnuté odporcom jej nepostačili na posúdenie správnosti rozhodnutí výkonného orgánu odporcu. Po odvolaní funkcie riaditeľky a konateľky sa navrhovateľka zúčastnila iba raz na konaní valného zhromaždenia v ďalších prípadoch ju zastupovala advokátka. Dividendy zo strany odporcu sú jej pravidelne vyplácané. Uvedené rozhodnutie č. 2/11 čl. 230 spisu vydala ako riaditeľka dňa 15.8.2011 z dôvodu, že v tom čase odporca mal už troch konateľov. Vznikla medzi zamestnancami napätá situácia a bolo potrebné regulovať postupy na základe organizačného poriadku.
Obchodné podiely navrhovateľky ako i obchodné podiely jej manžela na ďalších spoločníkov (súčasných) boli prevedené zmluvou o prevode obchodných podielov. Noví konatelia porušili interné predpisy a zákon na ochranu osobných údajov tým, že žiadali kópie pracovných zmlúv od personálneho oddelenia, ktoré chceli vyniesť zo spoločnosti, teda ona len chránila záujmy zamestnancov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka PhDr. O. A., konateľ odporcu, ktorý pri výpovedi uviedol, že je konateľom odporcu a vie, čo je predmetom sporu. Zastáva názor, že odporca vychádza v ústrety navrhovateľke ako spoločníčke a ako dôkaz poukazuje na jej písomnú požiadavku zo dňa 7.8.2012, kde v bodoch 1 - 3 konkrétne vymedzila o aké dokumenty má záujem a ktoré žiada, aby jej odporca mesačne doručoval.
Na základe jej listu odporca pravidelne mesačne navrhovateľke doručuje ňou žiadané doklady, ktoré do spisu krátkou cestou zakladá (jedná sa o fotokópie týchto dokladov a v plastovom obale sú doložené po kvartáloch). Odporca súčasne požiadal navrhovateľku z dôvodu hospodárnosti, aby mu poskytla voju e- mailovú adresu aby jej nemusel zasielať doklady poštou ale elektronicky, ktorej však navrhovateľka nevyhovela. Vyhoveniu žiadostí navrhovateľky odporca dosiahol iba čiastočnú spokojnosť, nakoľko navrhovateľka následne žiadala už spracovanie údajov odporcu za jednotlivé obdobia formou štatistík. Zásadne poprel, že by odporca neumožnil navrhovateľke ako spoločníčke nahliadnuť do dokumentov a takto vykonávanie jej oprávnenia vykonať kontrolu nad činnosťou. Niekoľko krát odporca ponúkol na základe požiadavky navrhovateľky možnosť nahliadnuť do dokumentov a to v kancelári v Bratislave z dôvodu, že je v Bratislave, odporca má kanceláriu v Bratislave, časť dokumentov je v Bratislave a právna zástupkyňa navrhovateľky je tiež z Bratislavy. Uvedené navrhol odporca z dôvodu hospodárnosti. Nakoľko navrhovateľke miesto t.j. Bratislava nevyhovovalo, odporca určil miesto nahliadnutia v sídle odporcu v Komárne a to jeden deň v týždni. Zo strany navrhovateľky ani v jedom prípade nedošlo k využitiu určeného termínu. Samotné termíny boli určené tak, že termín navrhla navrhovateľka, odporca podľa svojich možností určil termín (jeden deň v týždni) avšak navrhovateľka túto možnosť ani v jednom prípade nevyužila. Vyhlásil, že navrhovateľke odporca nikdy neodňal jej právo a umožnil jej výkon spoločenských oprávnení a to kontrolu spoločnosti formou nahliadnutia do dokumentov spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka má u odporcu 15%-ný podiel a odporca má hlavný predmet činnosti vykonávanie záchrannej služby a navrhovateľka je spoločníčkou O. s.r.o., ktorý má obdobný predmet činnosti, odporca žiadal od navrhovateľky v prípade vykonania svojich oprávnení ako spoločníčky podpísanie dohody o mlčanlivosti z dôvodu ochrany údajov a z dôvodu ochrany hospodárskej súťaži. Navrhovateľka dohodu odmietla podpísať, resp. nijako na to nereagovala. Ani v jednom prípade na určené termíny ani v Bratislave ani v Komárne sa nedostavila za účelom nahliadnutia do dokumentov. Jediná reakcia navrhovateľky je táto predmetná žaloba. V závere poznamenal, že valné zhromaždenie odporcu v decembri svojim rozhodnutím - uznesením zaviazal vedenie odporcu - štatutárnych zástupcov aby navrhovateľke umožnili nahliadnuť do dokumentov spoločnosti aj bez dohody o mlčanlivosti, čo ako konatelia spoločnosti musia rešpektovať. Svedok ďalej uviedol, že k odporcovi nastúpil v marci 2011. Má vedomosť o tom, že niektoré časti z výkazov sa vypustili, nakoľko boli nepodstatné, ale to bolo na základe dohody s navrhovateľkou, ktorá bola konateľkou do novembra 2011. V závere svedok poznamenáva, že vo výberových konaniach v roku 2013 sa uchádzala i spoločnosť O. s.r.o., spoločnosť navrhovateľky, kde navrhovateľka si bola vyzdvihnúť súťažné podmienky na ministerstve zdravotníctva. Nakoľko záchranné stanice sú limitované počtom a nakoľko ZAMED s.r.o. aj v Komárne vykonáva záchrannú zdravotnú službu na základe licencie ministerstva, spoločnosť O. svoju činnosť pravdepodobne vykonáva na základe iného rozhodnutia, avšak obe činnosti sa týkajú prevádzky sanitiek. Od valného zhromaždenia odporcu v decembri kde sa valné zhromaždenie uznieslo pre konateľov spoločnosti, aby navrhovateľke umožnili nahliadnuť do dokumentov spoločnosti i bez podpísanej dohody a mlčanlivosti osobne navrhovateľka nežiadala a ani neprejavila záujem o nahliadnutie. Doručila do sídla odporcu písomnú žiadosť, kde požaduje doručenie všetkého účtovníctva odporcu, dohody medzi zamestnancami za ostatné roky, čo podľa názoru svedka je fyzicky nemožné. Spoločnosť nerobí rozdiely medzi spoločníkmi i napriek skutočnosti, že s navrhovateľkou sa veľmi ťažko komunikuje, aj to iba v písomnej podobe, odporca mieni zachovávať a aj zachováva rovnosť medzi spoločníkmi. Poznamenáva, že navrhovateľku už dva roky nevidel, nikde osobe nechodí ani na valné zhromaždenia ani na súdne pojednávania, všade posiela len svoju právnu zástupkyňu.
Svedkyňa Ing. L. Z. pri výpovedi uviedla, že je bývalou konateľkou odporcu. Samotné obdobie vyplýva z Obchodného registra. Bola konateľkou v období, keď bola konateľkou i navrhovateľka, ktorá bola i spoločníčkou odporcu. Mesačne podávali výkazy správy ekonomického charakteru, čím splnili informačnú povinnosť voči spoločníkovi. V tom období spoločníkmi odporcu boli navrhovateľka, Z. Y. a Z. W. S.. Vzhľadom k tomu, že predsedom predstavenstva Z.bola aj svedkyňa a aj navrhovateľka bola tiež konateľkou, samotné splnenie
informačnej povinnosti voči spoločníkom sa udialo práve cez konateľov, teda cez osobu svedkyne a osobu navrhovateľky. Svedkyňa po nahliadnutí do predložených príloh zo strany právnej zástupkyne navrhovateľa na dnešnom pojednávaní pod prílohou č. 1 až 7 s prílohou č. 11 udáva : Áno takýmto spôsobom informovali spoločníkov - takto vyzerali mesačné výkazy.
Svedok Ing. O. G. pri výpovedi uviedol, že je od 21.4.2011 konateľom odporcu, sú spolu traja za odporcu konajú tak, že dvaja konatelia spoločne. Deľbu práce majú formou dohody medzi nimi tak, že svedok sa zaoberá viac menej ekonomickými záležitosťami pán A. a G. personálnymi záležitosťami. Nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľke odmietol podať informáciu, neumožnil jej vstup do priestorov odporcu, neumožnil jej komunikovať so zamestnancami odporcu. Na jej dotazy väčšinou spracujú písomné odpovede a vždy ju dvaja informujú. Ohľadne prejednávanej problematiky poskytnutia informácií od odporcu za každým s navrhovateľkou komunikovali písomne. Z funkcie riaditeľky odporcu navrhovateľku odvolali zvyšní dvaja konatelia t.j. svedok a pán A.. Pri rozhodovaní boli oni dvaja, nebola pri tom prítomná navrhovateľka. Uzrozumená s týmto rozhodnutím bola po jeho oznámení. Áno, bolo jej to umožnené nahliadnuť do dokumentov podľa § 122 Obchodného zákonníka listom, opakovane. Bol určený aj termín, aj viac termínom aj v Bratislave aj v Komárne.
Nepamätá si, že by zo strany navrhovateľky došlo k ospravedlneniu neúčasti zo zdravotných alebo iných dôvodov. Na každé stretnutie bol odporca pripravený tak fyzickou prítomnosťou ako i pripravenými dokladmi spoločnosti. Je to možné vzhľadom k tomu, že sa jedná o nespočetné množstvo archivovaných dokladov, poznamenáva, že archív má na 200m2, odporca má 260 zamestnancov, teda fyzicky by najvhodnejšie bolo postupne umožniť navrhovateľke vstup do dokladov, naraz sa to nedá vzhľadom na množstvo dokladov a i z dôvodu, že s dokumentmi sa neustále pracuje. Zo strany odporcu boli poskytnuté informácie pre navrhovateľku teda súvaha, výkaz ziskov a strát, to je mesačne. Po skončení hospodárskeho roka je to súvaha ziskov a strát za celé obdobie, poznámky k účtovnej závierke + daňové priznanie a správu od nezávislého audítora, ktorý vykonal audit u odporcu. Vyššie uvedené dokumenty, ktoré doručuje odporca navrhovateľke považuje za štandardné splnenie informačnej povinnosti. Sú to výkazy za určité obdobie bežného roka, preto sú priebežné, lebo nie sú za celý rok. Ale predbežné, že nie sú fixne finalizované.
Svedok MUDr. S. G. pri výpovedi uviedol, že do funkcie konateľa a riaditeľa k odporcovi nastúpil asi pred štyrmi rokmi po odchode navrhovateľky z týchto funkcií. V prvom rade jeho cieľom bolo zabezpečiť plynulý chod 19 staníc najmä v oblasti medicínskej. Nebolo striktne stanovené medzi nami konateľmi kto akú oblasť má na starosť. Ja navrhovateľku v sídle odporcu nikdy nestretol. Vie však zodpovedne povedať, že u odporcu nikdy nebol ani zámer k zamedzeniu práv navrhovateľky k poskytnutiu informácií o chode spoločnosti. Nemá o tom vedomosť, že by bol navrhovateľke zamedzený vstup do sídla odporcu.
Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi: certifikát čl. 43, výpis mapy 44, príkaz 2/11 čl. 45, 46, list odporcu čl. 47-49, notárska zápisnica čl. 50-54, nájomné čl. 55-56, zakladateľská zmluva čl. 56-59, stanovy čl.60-70, list navrhovateľky čl. 90-94, prehľad pohľadávok čl. 94-103, list navrhovateľky čl. 104-106, notárska zápisnica čl. 108-115, prezenčná listina čl. 116-117, list navrhovateľky čl. 120-125, list N čl. 126-131, list PZ O čl. 141-142, dohoda o mlčanlivosti čl. 143-146, notárska zápisnica čl. 191-198, prezenčná listina čl. 199, list N čl. 201 - 203, zápisnica čl. 207-220, prezenčná listina čl. 221,222, predžalobná výzva čl. 228, list O čl. 235, súvaha výsledkov čl. 236-243, oznámenie N čl. 270,271, list N čl. 272,273, list O čl. 274-275, list N čl. 276-284, úplné znenie spol. zmluvy čl. 298-301, kúpna zmluva čl. 310-317, koncepcia neodkladnej zdrav. starostlivosti čl. 323-343, príloha č.1 z prílohovej obálky týkajúce sa doručovania písomnosti odporcov navrhovateľke, príloha č. 2 z prílohovej obálky, č. 3, č. 4 až č. 21, výpis z OR odporcu, výpis z OR O., s. r .o..
Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:
Spoločnosť ZaMED, s.r.o., bola založená spoločníkmi In. U. N.-H. a Ing. M. H. dňa 4.2.2005. Spoločnosť ZaMED, s.r.o., má troch spoločníkov, Ing. N. H., zakladateľka ZaMED, s.r.o., spoločníčka od 04.02.2005, ktorej vklad predstavuje 15% základného imania, Z. W. G. a.s., IČO: XX XXX XXX, spoločníčka ZaMED, s.r.o., od 24.10.2006, ktorej vklad predstavuje 70% základného imania, Y..(L..), IČO: XX, spoločníka ZaMED, s.r.o., od 15.04.2009, ktorej vklad predstavuje 15% základného imania. Štatutárnym orgánom odporcu sú konatelia, ktorí v mene spoločnosti rozhodujú dvaja spoločne. Navrhovateľka bola konateľkou u odporcu v období od 4.2.2005 do 2.11.2011.Odporca navrhovateľke doručuje poštou v mesačných intervaloch súvahu, výkaz ziskov a strát, a po skončení hospodárskeho roka súvahu ziskov a strát za celé obdobie, poznámky k účtovnej závierke + daňové priznanie a správu od nezávislého audítora, ktorý vykonal audit u odporcu. Navrhovateľka niekoľko krát požiadala písomne odporcu o umožnenie nahliadnuť do dokladov spoločnosti a to v jeho sídle, nakoľko informácie poskytnuté odporcom jej nepostačia na posúdenie správnosti rozhodnutí výkonného orgánu odporcu , spoločne s dvomi osobami, jedna profesie advokát, druhá profesie audítor, viazanými zákonnou povinnosťou mlčanlivosti, na základe Ing. U. N.-H. k tomu udelených plných mocí.
Zo strany odporcu bolo i vyhovené požiadavke s tým, že navrhovateľku vyzval aby vopred písomne oznámila okruh informácií formou špecifikácie o ktoré má záujem pri nahliadnutí do dokladov spoločnosti. Odporca v záujme ochrany svojich hospodárskych a iných záujmov a obchodného tajomstva neumožnil okrem navrhovateľky iným osobám nahliadnuť do dokladov odporcu. Navrhovateľka sa nezúčastnila v termínoch vyhradených odporcom za účelom nahliadnutia do dokladov spoločnosti , nakoľko podmienky kladené odporcom považovala za neadekvátne a obmedzujúce. Podľa § 122 Obchodného zákonníka (1) Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. (2) Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. (3) Každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti. (4) Spoločník, ktorý uplatní v mene spoločnosti nároky podľa odseku 3, je povinný znášať trovy súdneho konania. Ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý uplatňoval nároky za spoločnosť.
Podľa § 105 Obchodného zákonníka (1) Spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. (2) Spoločnosť môže založiť jedna osoba. (3) Spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov. Podľa § 114 Obchodného zákonníka (1) Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Pokiaľ sa spoločník zúčastňuje ďalším vkladom, zvyšuje sa jeho obchodný podiel v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu. (3) Jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ak jeden obchodný podiel patrí viacerým osobám, do obchodného registra sa zapíše údaj o výške vkladu, ku ktorému sa tento obchodný podiel viaže, rozsah jeho splatenia, ako aj údaje o spoločnom zástupcovi a jednotlivých osobách, ktorým obchodný podiel patrí, a to v prípade právnických osôb obchodné meno alebo názov a sídlo a v prípade fyzických osôb meno, priezvisko a bydlisko. Podľa § 125 Obchodného zákonníka (1) Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o
nepeňažnom vklade, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti. (2) Pokiaľ spoločenská zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak, rozhoduje valné zhromaždenie aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu. (3) Valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti. Podľa § 126 Obchodného zákonníka Spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného plno mocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti. Podľa § 133 Obchodného zákonníka (1) Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba. (3) Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. (4) Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Podľa § 134 Obchodného zákonníka Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov. Podľa § 135 Obchodného zákonníka (1) Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. (2) Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu. Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Prezentuje k stanovenému dňu, aký je stav majetku, záväzkov a vlastného imania účtovnej jednotky ocenenom v peňažných jednotkách a v predpísanej štruktúre vyjadruje výsledok hospodárenia. Fyzické osoby a právnické osoby zostavujú účtovnú závierku v prípadoch ustanovených Zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Nevyhnutné podklady pre zostavenie účtovnej závierky sú najmä základne dokumenty spoločnosti (zakladacie listiny, stanovy, spoločenská zmluva, výpis z obchodného registra a pod.), hlavná kniha za cele účtovné obdobie (obsahuje všetky účtovné zápisy), evidencia majetku, výsledky inventarizácie a interne účtovné smernice. Súvaha a výkaz ziskov a strát sú účtovné (finančné) výkazy. Majú presne stanovenú formu a obsah príslušným predpisom (Opatrením Ministerstva financií SR). Neoddeliteľnou súčasťou účtovnej závierky okrem súvahy a výkazu ziskov a strát sú poznámky. V poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát, pripadne ďalšie výkazy a údaje, ktoré ich dopĺňajú. V poznámkach sa uvádzajú aj informácie, ktoré sa tykajú použitia účtovných zásad a účtovných metód a ďalšie informácie podľa požiadaviek ustanovených zákonom o účtovníctve, opatreniami Ministerstva financií SR, používateľoch (alebo samotnej účtovnej závierky). Poznámky nemajú presne stanovenú formu ani presne stanovený obsah. Súvaha je prehľadné usporiadanie jednotlivých zložiek majetku (aktív) a zdrojov krytia (pasív) v peňažnom vyjadrení k určitému dátumu aktíva sa uvádzajú na súvahe na strane ľavej a pasíva na strane pravej. Súvaha sa zostavuje vo forme veľkého písmena T Deň ku ktorému sa súvaha zostavuje sa nazýva Súvahový deň. Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovou spoločnosťou t.j. majetok spoločnosti je oddelený od majetku jej spoločníkov. Z toho vyplýva princíp ručenia, spoločníci ručia za záväzky spoločnosti voči tretím osobám len do výšky svojich nesplatených vkladov. Vklady sú spravidla smerodajné pre určenie obchodných podielov spoločníkov. Spoločnosť si vytvára orgány, ktoré vyjadrujú jej vôľu. Spoločník nemá ex lege oprávnenie konať v mene spoločnosti, alebo rozhodovať o jej vnútorných záležitostiach môže tak robiť ako člen orgánu spoločnosti, t.j. valného zhromaždenia alebo ako konateľ. Zákon obchodný podiel definuje ako súhrn práv a povinností a im zodpovedajúcu účasť spoločníka na spoločnosti. Ako súhrn práv a povinností je obchodný podiel spôsobilý byť samostatným predmetom právnych vzťahov. Obchodný podiel má svoju kvalitatívnu stránku, obsahom ktorej sú práva a povinnosti spoločníka vyjadrujúce jeho právne postavenie vo vnútri spoločnosti a kvantitatívnu stránku, pod ktorou treba rozumieť výšku obchodného podielu a s tým súvisiaci rozsah účasti spoločníka na majetku spoločnosti.
Konatelia majú dvojakú pôsobnosť a to pôsobnosť štatutárneho orgánu, t.j. konajú v mene spoločnosti navonok vo všetkých veciach a túto ich pôsobnosť nemožno s účinkami voči tretím osobám obmedziť
a ďalej podieľajú sa na obchodnom vedení spoločnosti t.j. majú pôsobnosť vo vnútorných záležitostiach spoločnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní o vnútorných veciach spoločnosti t.j. o obchodnom vedení spoločnosti majú konatelia všeobecnú pôsobnosť t.j. sú oprávnení rozhodovať vo všetkých veciach pokiaľ nie je rozhodnutie zverené buď priamo zákonom alebo spoločenskou zmluvou inému orgánu, predovšetkým valnému zhromaždeniu alebo dozornej rade.
V rámci ďalších povinností konateľov je i podať informácie spoločníkom o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do jej účtovných a iných dokladov podľa §122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tu platí, že konatelia nemajú pravidelnú oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k spoločníkom, ale na požiadanie ktoréhokoľvek spoločníka sú povinní informácie o spoločnosti kedykoľvek poskytnúť. Otázku výkonu oznamovacej povinnosti konateľov by mala bližšie upraviť spoločenská zmluva, prípadne stanovy.
Na rozdiel od spoločníkov osobných spoločností, spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nepatrí ex lege právo konať v mene spoločnosti ani oprávnenie stať sa členom jej obchodného vedenia. Obchodným vedením sú priamo zo zákona poverení konatelia bez ohľadu na to, či konateľom je spoločník, alebo tretia osoba. Svoje práva vykonávajú spoločníci predovšetkým na valnom zhromaždení. Právo zúčastňovať sa na riadení spoločnosti spoločníci môžu vykonávať zásadne iba na valnom zhromaždení, kde hlasujú o návrhoch týkajúcich sa riadenia spoločnosti predložených konateľmi, prípadne niektorým zo spoločníkov. V žiadnom prípade však obsahom práv týkajúcich sa riadenia spoločnosti nie je právo spoločníka rozhodovať samostatne o záležitostiach spoločnosti alebo uzavierať v jej mene zmluvy, prípadne v mene spoločnosti vstupovať do iných záväzko právnych vzťahov. Právo riadiť spoločnosť je kolektívnym právom a patrí všetkým spoločníkom spoločne, pričom sa vykonáva podľa zásad určených spoločenskou zmluvou. Právo na kontrolu spoločnosti môže spoločník vykonávať sám, prípadne prostredníctvom splnomocneného zástupcu alebo prostredníctvom dozornej rady, ak bola spoločnosti zriadená. Tieto oprávnenia však nemožno spoločníkom odňať ani vtedy, keď bola spoločnosti zriadená dozorná rada. Spoločenská zmluva však môže obsahovať ustanovenia konkretizujúce spôsob výkonu kontrolných práv napríklad určiť, že spoločník je oprávnený vykonávať kontrolu vždy za prítomnosti konateľa, alebo ním poverenej osoby v záujme tohto aby nedošlo k strate alebo odcudzeniu dokumentov. Spoločenská zmluva môže tiež vymedziť povinnosť spoločníka upovedomiť spoločnosť vopred o úmysle vykonať kontrolu v záujme tohto, aby konatelia mohli dôkladne pripraviť všetky podklady, ktoré sú predmetom kontroly zo strany spoločníka a v tejto súvislosti sa postarať aj o zabezpečenie prípadných vysvetlení k nim, prípadne zabezpečiť účasť účtovníka, poradcu a podobne. Ďalej môže napríklad ustanoviť, že spoločník, ktorý si za účelom vykonania kontroly privedie vlastného účtovníka zodpovedá spoločnosti za to, že údaje o spoločnosti nebudú konkurenčne zneužité a podobne. S neregulovaným výkonom kontrolného práva zo strany spoločníkov môže byť za určitých okolností spojené aj riziko vzniku škody pre spoločnosť a napokon aj pre spoločníkov samých, najmä v prípade, keď spoločník vykonávajúci kontrolu nie je dobromyseľný. Právo spoločníkov na kontrolu spoločnosti korešponduje tomu zodpovedajúca povinnosť konateľov informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti podľa §135.
Ustanovenie §122 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa ktorého účastník má najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti je ustanovenie, ktoré súvisí s právom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným upravené v odseku 1 zúčastňovať sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti spoločnosti na valnom zhromaždení, čo predpokladá jej prístup k informáciám. Ide o ustanovenie kogentné, takže tieto zákonom zaručené práva nemôže obmedziť ani spoločenská zmluva, alebo stanovy, môžu v nich byť upravené širšie alebo podrobnejšie, čo napokon vyplýva aj zo skutočnosti, že vzhľadom na použitie slova „najmä“ nejde o taxatívny výpočet práv spoločníka. Týmto právam zodpovedajúca povinnosť konateľov je výslovne upravená v ustanovení §135 Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že zákon uspokojením týchto práv výslovne poveruje konateľov spoločnosti ide o spoločnosť spoločnosti voči jej spoločníkom a v mene ktorej koná jej štatutárny orgán, ktorým je pri spoločnosti s ručením obmedzeným jeden alebo viac konateľov.
Spoločnosť s ručením obmedzeným je zaraďovaná medzi spoločnosti kapitálové s určitými prvkami osobnej spoločnosti, keďže základnou povinnosťou každého spoločníka je splatiť svoj vklad, ale
nie podieľať sa svojou prácou na činnosti spoločnosti. S tým zrejme súvisí aj zákonná úprava práv spoločníkov v Obchodnom zákonníku, ktorá je pomerne kusá. Ide o základné právo každého spoločníka podieľať sa na riadení a kontrole činnosti spoločnosti, ktoré realizuje prostredníctvom svojej účasti na valnom zhromaždení. S výkonom tohto práva potom súvisí jeho právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Zákon vyslovene nehovorí, že by malo ísť o všetky doklady a informácie o všetkých záležitostiach na rozdiel od zákonnej úpravy obchodného práva spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, ktorý sa vzdal práva na obchodné vedenie spoločnosti upravené v §81 ods. 4 Obchodného zákonníka, tak, že zrejme by malo ísť iba o podstatné záležitosti a doklady umožňujúce spoločníkovi urobiť si obraz o stave spoločnosti. Aj keď povinnosť podávať informácie majú zo zákona konatelia spoločnosti, ide o povinnosť spoločnosti realizovanú konateľom ako jej štatutárnym orgánom. Pokiaľ spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti neupravia tieto práva podrobnejšie, alebo širšie (prípadné obmedzenie týchto práv by bolo negatívne pre rozpor so zákonom), ide iba o práva nahliadnuť do dokladov, nie na ich vydanie, čo by mohlo spoločnosť neprimerane zaťažovať. Ani pri práve na informácie nie je vyslovene uvedené, či by malo ísť o informácie ústne alebo písomné.
Súd výsledkom vykonaného dokazovania má za preukázané, že v danom prípade nárok navrhovateľky je nedôvodný.
Vychádzajúc z vyššie citovanej úvahy súdu týkajúcej sa posúdenia predmetnej veci, súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu navrhovateľky, ktorým by súd uložil povinnosť odporcovi umožniť navrhovateľke nahliadať do dokladov spoločnosti, nakoľko túto povinnosť odporca prostredníctvom svojich štatutárnych zástupcov pravidelne vykonáva.
Súd poukazuje jednak na predložené listinné dôkazy v súdnom spise ako i na výpovede svedkov, najmä konateľov odporcu vrátane výpovede navrhovateľky, že zo strany odporcu dochádza k pravidelnému podávaniu informácií a to vo forme súvahy ziskov a strát za mesačné obdobie a po skončení hospodárskeho roka i súvahu ziskov a strát za celé obdobie. Ďalej poznámky k účtovnej uzávierke + daňové priznania a správu od nezávislého audítora, ktorý audit u odporcu vykonal. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že zo strany navrhovateľky nedošlo ani v jednom prípade k využitiu práva spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľky týkajúci sa výzvy konateľom odporcu na spresnenie okruhu informácií a špecifikovanie o ktoré má pri nahliadnutí navrhovateľka záujem za neadekvátne a obmedzujúce vzhľadom k tomu, že v predmetnom prípade sa jedná o rozsiahlu dokumentáciu odporcu, ktorú by konatelia odporcu mali náležite a včas pripraviť spoločníkovi za účelom nahliadnutia do dokladov spoločnosti. Uvedená skutočnosť vyplýva i zo samotnej špecifikácie petitu návrhu navrhovateľky.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že v danom prípade nedochádza k obmedzeniu práv spoločníčky - navrhovateľky na poskytnutie informácií v súlade s ustanovením §122 ods.2 Obchodného zákonníka, nakoľko odporca túto svoju povinnosť zastúpený svojimi konateľmi v súlade s príslušnými ustanovenia Obchodného zákonníka v spojitosti so spoločenskou zmluvou pravidelne vykonáva.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd nepovažoval za dôvodný nárok navrhovateľky o uloženie povinnosti odporcovi podať náležité informácie o činnosti odporcu, nakoľko túto svoju povinnosť v súlade so zákonom odporca pravidelne a riadne vykonáva.
Súd dôkazné návrhy navrhovateľky a to výsluch svedkov a nariadenie znaleckého dokazovania z odboru ekonómia a psychológia zamietol vychádzajúc z tej skutočnosti, že doterajšie dokazovanie vo veci jasne nasvedčilo súdu tú skutočnosť, že odporca svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona a zo spoločenskej zmluvy voči navrhovateľke ako spoločníčke riadne vykonáva. Ohľadne dôkazných návrhov na nariadenie znaleckého dokazovania z odboru ekonómia a psychológia súd poukazuje na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce postavenie obchodnej spoločnosti - spoločnosti s ručením obmedzeným. Z vyššie citovaného vyplýva, že spoločníci vykonávajú svoje práva vyplývajúce z riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve prípadne stanovách. Samotné riadenie spoločnosti však vykonávajú v súlade s ustanovením §135 a nasl. Obchodného zákonníka konatelia, ktorí majú tak
v zákonne ako i v spoločenskej zmluve vymedzené práva a povinnosti a najmä predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú uzávierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú uzávierku, teda podať podrobnú správu o činnosti spoločnosti. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd nemal za potrebné v záujme posúdenia tejto veci ustanoviť znalca, ktorý by vedel posúdiť náležitosť listinných dokladov doručených z činnosti spoločnosti, nakoľko uvedené doklady priložené k spisu spĺňajú kritériá ustanovené v zákone.
Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ustanovení §142 ods. 1 O.s.p. na princípe úspešnosti. Súd úspešnému účastníkovi - odporcovi priznal náhradu jeho trov konania v súlade s ustanovením §151 ods. 7 O.s.p. tak, že mu priznal 100% trov konania s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.