Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-81-2022.pdf
PDF · 102.22 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/81/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu SVOMA, s.r.o., so sídlom Maloveská 4010, 984 01 Lučenec, IČO: 36 622 796, právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec proti žalovanému IDEA INVEST, spol. s r.o., so sídlom E. P. Voljanského 9950/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 657 930 o zaplatenie 19.005,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 18Cb/2/2022-60 zo dňa 18. mája 2022 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 18Cb/2/2022-60 zo dňa 18. mája 2022 potvrdzuje .
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.005,60 Eur a úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 40.012,80 Eur od 18.04.2020 do 20.08.2020, zo sumy 10.012,80 Eur od 21.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 8.992,80 Eur od 23.04.2020 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podal na upomínacom súde dňa 22.11.2021 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 19.005,60 Eur s príslušenstvom titulom obchodného záväzku, predmetom ktorého bol záväzok žalobcu na základe objednávky žalovaného vykonať stavebné práce pre účely stavby. Žalovaný za poskytnuté služby mal uhradiť cenu vyúčtovanú faktúrami. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu, žalovaný dlh v určenej lehote neuhradil.
3. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 39Up/1384/2021 dňa 21.12.2021 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz spolu so žalobou bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 22.12.2021. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal včas odpor s odôvodnením, že nesúhlasí s uplatneným nárokom, samotná fakturácia nezakladá právny nárok ani výšku nároku. Faktúry žalovaný neeviduje v účtovníctve, ani v kontrolnom výkaze pre DPH. Vzniesol aj námietku premlčania.
4. Upomínací súd následne na základe návrhu žalobcu postúpil vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Zvolen ako súdu prvej inštancie.
5. Vo veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 18.05.2022. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný spolu s poučením o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Predvolanie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 05.04.2022. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
6. Keďže boli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP, súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu voči žalovanému rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
8. Písomné vyhotovenie rozsudku podľa údajov uvedených v elektronickej doručenke, nachádzajúcej sa na č.l. 64 listinnej podoby spisu, žalovanému bolo doručené do jeho elektronickej schránky dňa 26.05.2022.
9. Dňa 09.06.2022 žalovaný podal prostredníctvom pošty podanie označené ako „Odvolanie proti rozsudku s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, č.k. 18Cb/2/2022-60 zo dňa 18.05.2022“, v ktorom žiadal, aby súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie žalovaného postupom podľa § 277 ods. 2, 3 CSP a z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 356 písm. b) CSP uznesením zrušil a vo veci samej nariadil nový termín pojednávania, resp. vo veci žalovaný podal odvolanie a žiadal, aby tomuto vyhovel odvolací súd, keďže v prípade, ak nebude zo strany súdu prvej inštancie pokračované v konaní, žiadal žalovaný toto podanie považovať za odvolanie proti podanému rozsudku z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie napadnutého rozsudku tak, ako to má na mysli dikcia § 274 písm. a), b) CSP. Žalovaný uviedol, že dňa 18.05.2022 sa prostredníctvom telefonátu na informačné centrum súdu prvej inštancie pred začiatkom samotného pojednávania vo veci samej snažil upozorniť na vznik nepredvídateľných okolností, ktoré mu bránili sa predmetného pojednávania zúčastniť a súčasne požiadať o ospravedlnenie jeho absencie a odročenie pojednávania na iný termín a zrejme z dôvodu pracovnej vyťaženosti zamestnancov súdu bola jeho viacnásobná snaha neúspešná a telefonický kontakt sa mu nepodarilo nadviazať. Vzhľadom na právne a skutkové tvrdenia obsiahnuté v odpore však žalovaný nepovažoval procesný postup súdu prvej inštancie, ktorého výsledkom sa stal práve rozsudok, za správny, nakoľko nárok žalobcu bol jednoznačne kompromitovaný skutočnosťou, že žalobcom vydané faktúry neboli žalovanému doručené a preto tieto ani neeviduje v kontrolnom výkaze DPH. Žalovaný tvrdil, že dikcia § 11 ods. 3, 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní musí byť v tomto prípade vnímaná tak, že ak žalovaný ako účtovná jednotka neeviduje v účtovníctve a ani v kontrolnom výkaze DPH faktúry žalobcu, na ktorých svoj nárok zakladá, tento nárok nie je možné uznať rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko nie je verifikovateľne odôvodnený. Žalovaný ďalej uviedol, že ak chce súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie platí, že musí pred vydaním rozsudku pre zmeškanie obligatórne skúmať aj to, či sú splnené tzv. procesné podmienky a aj to, či žalobca v priebehu konania predostrel také tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že plnenie, ktorého sa domáha, mu možno priznať. Touto otázkou sa zaoberal i Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 233/2019, pričom dospel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je žiadúci. Vzhľadom na skutočnosť, že samotná existencia odporu podaného žalovaným preukazuje jeho snahu o procesnú obranu i aktivitu a že z dôvodov vis major žalovaný nedokázal súdu prvej inštancie oznámiť nepredvídateľné okolnosti, ktoré mu bránili sa pojednávania dňa 18.05.2022 zúčastniť, žiadal, aby bolo jeho návrhu vyhovené. Podľa názoru žalovaného bolo porušené jeho právo na riadny proces a na riadne rozhodnutie v konaní, keďže vzniesol námietky voči nároku žalobcu a o týchto nebolo riadne rozhodnuté.
10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
12. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu, prijatým v upomínacom konaní dňa 22.11.2021, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 19.005,60 Eur, úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 40.012,80 Eur od 18.04.2020 do 20.08.2020, zo sumy 10.012,80 Eur od 21.08.2020 do zaplatenia a zo sumy 8.992,80 Eur od 23.04.2020 do zaplatenia a trov konania. V návrhu uviedol, že na základe objednávok vykonával pre žalovaného stavebné práce vo Zvolene, pešia zóna Námestia SNP. Vykonané stavebné práce vyúčtoval žalovanému faktúrou č. OF 20200072 zo dňa 10.03.2020 vystavenou na sumu 23.493,08 Eur, splatnou 24.03.2020, ktorú žalovaný dňa 24.03.2020 v celom rozsahu uhradil, faktúrou č. OF 20200097 zo dňa 03.04.2020 vystavenou na sumu 40.012,80 Eur, splatnou dňa 17.04.2020, ktorú uhradil len čiastočne v sume 30.000,- Eur dňa 20.08.2020 a faktúrou č. OF 20200101 zo dňa 08.04.2020 vystavenou na sumu 8.992,80 Eur, splatnou dňa 22.04.2020, ktorú do podania žaloby neuhradil ani čiastočne.
13. Súd v upomínacom konaní vydal dňa 21.12.2021 platobný rozkaz sp. zn. 39Up/1384/2021, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že fakturácia zo strany žalobcu nezakladá nárok na zaplatenie fakturovanej sumy a žalobca ani nepreukázal dodanie tovaru, či dohodu o cene tovaru, ktorého zaplatenia sa v tomto konaní domáha. Z uvedeného dôvodu teda žalovaný v celom rozsahu namietal právny základ a aj výšku uplatneného nároku. Samotné faktúry predložené žalobcom neboli žalovanému doručené a tieto z tohto dôvodu ani neeviduje v účtovníctve a neboli uvedené ani v kontrolnom výkaze pre DPH. Zároveň z opatrnosti žalovaný vzniesol námietku premlčania.
14. Podaním doručeným súdu v upomínacom konaní dňa 02.02.2022 žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, ktorým je Okresný súd Zvolen. Súčasne sa vyjadril k podanému odporu, ktorý považoval za účelový a tvrdenia v ňom uvedené považoval za nezakladajúce sa na pravde. Poukázal na skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu o úhrade faktúry vystavenej na sumu 23.493,08 Eur a čiastočnej úhrade faktúry vystavenej na sumu 40.012,80 Eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 30.000,- Eur s uvedením VS, ktorý korešponduje s číslom faktúry. Navyše na faktúre sa nachádza podpis žalovaného. Čiastočné plnenie dlhu podľa žalobcu možno považovať za uznanie jeho zvyšku. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovanému boli faktúry doručené aj spolu s predžalobnou upomienkou. Podkladom pre vystavenie faktúr bol súpis vykonaných prác, ktoré boli vzájomne odsúhlasené žalobcom aj žalovaným čo žalovaný potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Zo súpisu je zrejmá dodaná práca a jej cena.
15. Dňa 04.02.2022 bola vec postúpená Okresnému súdu Zvolen ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
16. Súd prvej inštancie po postúpení veci z upomínacieho súdu doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu k odporu podľa § 167 ods. 4 CSP a umožnil mu vyjadriť sa k predmetnému podaniu. Žalovaný sa k tomuto podaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 25.04.2022, v ktorom opakovane ako v odpore namietal právny základ ako aj samotnú výšku uplatneného nároku. Uviedol, že žalobcom označené faktúry neeviduje v účtovníctve a zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu ich doručenia. Vzhľadom na skutočnosť, že dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu, žalovaný tvrdil, že ku dňu podania vyjadrenia žalobca svoj nárok ani riadne nešpecifikoval a ani riadne nepreukázal. Mal za to, že ešte nie je známe ani to, či došlo k vystaveniu sporných faktúr, ich samotné doručenie a tak teda ani oprávnenosť nároku z nich vyplývajúceho. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
17. Vo veci súd prvej inštancie určil pojednávanie na deň 18.05.2022 o 8.30 hod., na ktoré bol predvolaný právny zástupca žalobcu a žalovaný. Predvolanie na termín pojednávania nachádzajúce sa v elektronickej podobe spisu obsahuje poučenie o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ak sa nedostaví na pojednávanie a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní. Podľa údajov uvedených v elektronickej doručenke, nachádzajúcej sa na č.l. 54 listinnej podoby spisu, žalovanému bolo predvolanie doručené do jeho elektronickej schránky dňa 05.04.2022.
18. Na pojednávaní dňa 18.05.2022 bol prítomný právny zástupca žalobcu a žalovaný prítomný nebol. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol rozhodnúť o nároku žalobcu rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie tomuto procesnému návrhu vyhovel a rozhodol napadnutým rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o
následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
19. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
20. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
21. Podľa § 277 ods.2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
22. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
23. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného splnené boli a súd prvej inštancie právo žalovaného na spravodlivý proces neporušil, keď na návrh žalobcu rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pričom odvolací súd v konaní na súde prvej inštancie nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.
24. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany, a to tak žalobca, ktorý iniciuje konanie a má záujem na efektívnom vedení súdneho konania, ako aj žalovaný, pokiaľ má záujem na svojom procesnom úspechu vo veci. Musí preto vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany.
25. Civilný sporový poriadok za účelom hospodárneho a efektívneho vedenia súdneho konania postihuje pasivitu obidvoch strán v súdnom konaní možnosťou vydania rozsudku pre zmeškanie. Vo vzťahu k pasivite žalovaného umožňuje Civilný sporový poriadok sankcionovať jeho nečinnosť aj vo fáze nariadeného pojednávania podľa § 274 CSP.
26. Na vydanie rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalovaného v štádiu nariadeného pojednávania musia byť splnené predovšetkým procesné predpoklady podľa § 274 a) a b) CSP. Musí sa jednať o druh nároku podľa § 137 a) CSP, pričom ďalšími predpokladom je nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. K ďalším predpokladom patrí neospravedlnenie neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami, doručenie predvolania na pojednávanie do vlastných rúk v lehote 5 dní pred dňom pojednávania, účasť žalobcu na pojednávaní a jeho návrh, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie.
27. Rozsudok pre zmeškanie vo fáze nariadeného pojednávania má tak sankcionovať pasivitu strán z dôvodu, že strana sporu sa na pojednávanie nedostaví bez akéhokoľvek ospravedlnenia, ako aj v prípadoch, že sa na pojednávanie nedostaví, hoci svoju neúčasť ospravedlní, avšak v ospravedlnení uvedie okolnosti, ktoré nie sú vážnymi dôvodmi neúčasti, ako aj v prípade nedostavenia sa na pojednávanie s ospravedlnením, avšak bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov. Neprítomnosť na pojednávaní, hoci s ospravedlnením avšak bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov, je tiež potrebné považovať za neprítomnosť na pojednávaní bez toho aby žalovaný uviedol vážne okolnosti neúčasti na pojednávaní. Ak strana svoju neúčasť na pojednávaní síce ospravedlní a uvedie dôvody svojej neúčasti a zároveň žiada o odročenie pojednávania, je súd povinný, pokiaľ zistí, že stranou uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomiť stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla (§ 183 ods. 4 CSP). Zásada hospodárnosti konania uvedená v čl. 17 CSP je
jedným zo základných princípov, na ktorej je založená úprava civilného sporového poriadku a ktorej konkrétnym prejavom je aj sankcionovanie nečinnosti a pasivity procesných strán v spore.
28. Proti vydanému rozsudku pre zmeškanie, má žalovaný dva do úvahy pripadajúce procesné prostriedky ochrany, a to návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, ak tu existuje ospravedlniteľný dôvod neúčasti žalovaného na pojednávaní a ďalším procesným prostriedkom ochrany žalovaného je podanie odvolania voči rozsudku pre zmeškanie za predpokladu, ak neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie. V obidvoch prípadoch sa skúmajú odlišné skutočnosti pri využití týchto procesných prostriedkov ochrany žalovaného. Pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 277 CSP súd skúma zmeškanie pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu. V takom prípade súd skúma existenciu ospravedlniteľného dôvodu, ktorá žalovanému bránila v účasti na pojednávaní a zároveň mu bránila aj včas ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní. Za predpokladu využitia iného procesného prostriedku ochrany, a to odvolania voči rozsudku pre zmeškanie, preskúmaniu súdu podlieha zistenie, či boli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a v takom prípade sa existenciou ospravedlniteľného dôvodu, ktorá bránila žalovanému v účasti na pojednávaní nezaoberá.
29. V prípade podania odvolania proti rozsudku pre zmeškanie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu zistenie, či boli v konaní splnené všetky procesné predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Jedná sa o splnenie procesných podmienok, ktorých existencia umožňuje súdu prvej inštancie rozhodnúť o nároku žalobcu rozsudkom pre zmeškanie. Predpokladom vydania rozsudku pre zmeškanie je splnenie procesných formálnych predpokladov na jeho vydanie. Vo všeobecnosti sa jedná o všeobecné procesné podmienky konania, ktoré musia byť splnené pre každý typ súdneho konania a osobitné procesné podmienky vyžadované zákonom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, boli splnené všetky zákonom vyžadované osobitné procesné podmienky podľa § 274 písm. a) a b) CSP, t.j. v danom prípade sa jedná o druh nároku podľa § 137a) CSP (žaloba na plnenie), ďalej boli splnené predpoklady včasného a riadneho predvolania žalovaného na termín pojednávania určeného na deň 18.05.2022 (ktoré žalovaný prevzal dňa 05.04.2022), bola splnená podmienka procesného poučenia žalovaného o tom, že ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neúčasť neospravedlní, vystavuje sa riziku vydania rozsudku pre zmeškanie a bola splnená aj ďalšia podmienka, a to procesný návrh prítomného zástupcu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Všetky osobitné podmienky podľa § 274 CSP splnené boli. Odvolací súd nezistil ani nedostatok iných všeobecných podmienok, ktorých existencia je nutná pre akýkoľvek typ sporového konania.
30. Pokiaľ mal žalovaný v odvolaní za to, že pred vydaním rozsudku pre zmeškanie musí súd obligatórne skúmať aj to, či žalobca predostrel také tvrdenia, ktoré vedú k záveru, že plnenie, ktorého sa domáha, mu možno priznať, odvolací súd zdôrazňuje, že z ustanovenia § 274 CSP, ale ani z iného zákonného ustanovenia, takáto povinnosť pre súd prvej inštancie nevyplývala. Rozsudok pre zmeškanie je totiž inštitútom procesného práva a ak sú splnené všetky kumulatívne zákonné podmienky pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie ustanovené v § 274 CSP, súd nemá právny rámec, na základe ktorého by mal posudzovať a vyhodnocovať aj hmotnoprávnu stránku žalobou uplatneného nároku, vrátane otázky, či žalobca doručoval žalovanému daňové doklady, t.j. faktúry. Pretože vo fáze pojednávania žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ak súd prvej inštancie vyhodnotil, že sú splnené predpoklady ustanovené v § 274 CSP, súd prvej inštancie bol povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe žalobcu kontumačným rozsudkom vyhovieť, a to bez toho, aby zároveň posudzoval aj hmotnoprávnu stránku žalobcom uplatneného nároku.
31. Z ustanovenia § 274 CSP, ale ani z iného zákonného ustanovenia, súdu prvej inštancie nevyplývala ani povinnosť skúmať, či v priebehu celého doposiaľ vedeného konania bol žalovaný ako strana, v neprospech ktorej sa mal rozsudok pre zmeškanie vydať, skutočne procesne pasívny a či proti žalobcom uplatnenému nároku uplatnil prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Zo zákonnej dikcie ustanovenia § 274 CSP: „Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak ...“, je totiž potrebné dospieť k záveru, že ak sú splnené zákonné podmienky ustanovené v § 274 písm. a), b) CSP, rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je obligatórne, a to bez ohľadu na predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného a žalovaným uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak súd môže rozhodnúť nielen pri úplnej pasivite žalovaného pred nariadením pojednávania (§ 273 CSP), ale aj pri čiastočnej, resp. následnej pasivite
žalovaného, pričom ide práve o situáciu predpokladanú v ustanovení § 274 CSP, t.j. žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci samej.
32. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019, v ktorom ústavný súd nad rámec prijatého záveru dal do pozornosti, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP skutočne nie je žiadúci, odvolací súd zdôrazňuje, že pojednávanie dňa 18.05.2022, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, bolo prvým a jediným pojednávaním, ktoré sa v tomto civilnom sporovom konaní uskutočnilo, čo znamená, že do tohto pojednávania súd prvej inštancie nevykonal vo veci žiadne dokazovanie, keďže dôkazy súd vykonáva v zásade na pojednávaní tak, ako to upravuje ustanovenie § 188 ods. 1 CSP. Rovnako ani samotné konanie netrvalo dlhšiu dobu, keďže od prijatia návrhu v upomínacom konaní dňa 22.11.2022 boli v konaní plynulo a v primeraných lehotách vykonávané zo strany súdov všetky úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu veci samej.
33. Odvolací súd je preto toho názoru, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci nenastal taký stav, že by nebolo žiadúce rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a že by takáto forma rozhodnutia bola v konečnom dôsledku pre žalovaného nespravodlivá. Napokon, aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019 konštatoval, že v ním posudzovanej veci tiež o taký prípad nešlo, keď aj v sťažnostnej veci bolo rozsudkom pre zmeškanie rozhodnuté na prvom a jedinom reálne uskutočnenom pojednávaní vo veci samej.
34. Ako bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie správne konštatoval splnenie všetkých zákonných procesných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP, pričom odvolací súd nezistil ani iný procesný nedostatok, ktorý by súdu prvej inštancie bránil vydať napadnutý rozsudok pre zmeškanie. Žalovaný tak v odvolaní neuviedol žiaden dôvod a nekonkretizoval žiadnu okolnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o nesplnení procesných podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie.
35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
37. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).