Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7C-224-2012.pdf
PDF · 117.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/224/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25, 81109 Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpený : Fridrich Paľko s.r.o., ul. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava 2, IČO : 36 864 421, proti odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamieta.
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie zo dňa 17.9.2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 27.9.2012 domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úver č. XXXXXXX) zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu . Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom : U. G., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex 12296/2008). Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava IV a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonnom ustanovenej dobe. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a od 1.6.2010 do 31.5.2011. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, dodržaná nebola. Rozhodol súd o žiadosti (doručenej súdu dňa 09.01.2009) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 28.01.2009 a to rozhodnutím udelením poverenia (navrhovateľ omeškanie mylne vyčíslil na viac ako 6 mesiacov pričom k vydanou poverenia došlo do 19 dní od doručenia žiadosti). Nesprávny úradný postup navrhovateľ charakterizuje: a) Nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov,
b) Vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Upozornil, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní.
Majetková škoda bola navrhovateľom uplatnená vo výške 125,-eur (náhrada účelne vynaložených nákladov).
K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ uviedol, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúciu si uplatnil sumu 330,- eur .
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 07.02.2013 doručeným súdu dňa 11.02.2013 a následne podaním zo dňa 03.09.2013 , požiadal o zamietnutie návrhu na začatie konania s odôvodnením okrem iného, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody a ani prípadnej nemajetkovej ujmy. Stav v ktorom sa navrhovateľ ocitol si zavinil sám a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a uplatňuje si ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Odporca žiadal s poukazom na uvedené návrh navrhovateľa z dôvodu nepreukázania splnenia základných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zamietnuť s tým, že odporca má za nepreukázaný aj vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa táto mala poskytovať v peniazoch. Odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku ( lehota na uplatnenie nárokov uplynula dňa 28.01.2012). Odporca si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.
Vyjadrenie odporcu bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 12.12.2013.
Dňa 22.10.2015 sa na stanovený termín pojednávania sa navrhovateľ, právny zástupca a odporca nedostavili. Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa mali doručenie predvolania vykázané dňa 25. 06. 2015. Právny zástupca navrhovateľa emailovým podaním doručeným súdu 09. 10. 2015 požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu. Poukázal na ust. § 15, § 16 ods. 1 O. s. p. s tým, že mu neboli doposiaľ oboznámené výsledky procesných postupov sudcu a či došlo k prideleniu veci inému sudcovi, resp. či došlo k predloženiu veci na rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 16 ods. 1 O. s. p. Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. navrhol súdu, aby konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd. V návrhu na prerušenie konania z 09. 10 2015 požiadal súd o prerušenie konania s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., sp. zn. 11C/355/2012 a poukázal na konanie pred Okresný súd Prešov, sp. zn. 7C/6/2010 s tým, že je daný dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR - MS SR súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na OS Prešov, sp.zn. 7C/6/2010. Nedostavil sa odporca, doručenie predvolania mal riadne vykázané dňa 23. 06. 2015, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu 15. 10. 2015 s tým, že sa k návrhu písomne vyjadril, namietal zmätočnosť návrhu, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnenie podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a neexistenciu príčinnej súvislosti. Odporca nežiadal o odročenie pojednávania, trval na doručených písomných vyjadreniach a požiadal o doručenie zápisnice z pojednávania.
Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa ust. § 119 ods. 4 (veta prvá) O.s.p. ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení.
Napriek uvedenej skutočnosti právny zástupca navrhovateľa a odporca sa na termín pojednávania nedostavili, e-mailové podanie originálom ku dňu nedoplnili.
S poukazom na citované ustanovenia súd zistil, že neexistuje dôvod na odročenie pojednávania, a preto na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa termín pojednávania nezrušil.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Súd podľa ust. § 101 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu a oboznámil doteraz vykonané dokazovanie, výsledky prípravy pojednávania. Súd dal písomné poučenie podľa ust. § 120 O.s.p. s tým, že súd splnil svoju povinnosť a poučil účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. a uznesením súd dokazovanie vyhlásil za skončené.
Z obsahu e-mailu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 09.10.2015 vyplýva, že predpokladá vylúčenie aj ďalších sudcov toho istého súdu (námietka zaujatosti sudcov a s tým spojený návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu). S poukazom na citované ustanovenie súd vo veci konal v neprítomnosti účastníkov konania vec prejednal a prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy ( spis Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 16Er 23/2009). Predmetné podanie právneho zástupcu navrhovateľa nebolo ku dňu rozhodnutia súdu doplnené originálom. Z obsahu podania vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa, okrem iného žiadal pojednávanie stanovené na deň 22.10.2015 zrušiť ( ust. § 119 O.s.p. ). Súčasne poukázal na konanie o vznesenej námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu v Bratislave IV. ( rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 3NcC/185/2012-14 zo dňa 16.10.2012, právoplatným dňa 13.02.2013, sudcovia Okresného súdu Bratislava IV neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci okrem JUDr. Martina Kopšu). V e-mailovom podaní predniesol písomný návrh na prerušenie konania na čas do skončenia konania pred ÚS SR o ústavnej sťažnosti predmetom ktorej je porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci ( ust. § 109 O.s.p. ) ako aj návrh na prerušenie konania s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Nové mesto nad Váhom podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., sp. zn. 11C/355/2012 a poukázal na konanie pred Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7C/6/2010 s tým, že je daný dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR - MS SR súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na OS Prešov, sp.zn. 7C/6/2010 .S poukazom na Rozvrh práce na rok 2013 a Dodatok k rozvrhu práce účinný odo dňa 7.10.2013, je zrejmé, že zákonnému sudcovi JUDr. Tatiane Redenkovičovej Koprdovej
bola pridelená predmetná vec po jeho nástupe na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava IV , t.j. až odo dňa 7.10.2013 v rámci celého prideleného oddelenia 7C ( osoba zákonnej sudkyne nebola v námietke zaujatosti spomínaná, nakoľko v tom čase nebola sudcom prideleným na výkon funkcie Okresného súdu Bratislava IV a námietka zaujatosti voči nej k dnešnému dňu vznesená účastníkmi konania nebola ). Súd poukazuje na to, že podanie možno urobiť elektronickými prostriedkami, ale nakoľko sa jedná o podanie vo veci samej, treba ho doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní. Na podanie, ktoré nebolo v lehote doplnené sa neprihliada (ust. § 42 ods. 1 O.s.p., rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Ndc 6/2011 zo dňa 15.4.2011).
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením I. ÚS 391/2014 - 10 sťažnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. spojil na spoločné konanie a sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ÚS SR na jej prerokovanie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Čo sa týka navrhovaného ďalšieho dôvodu návrhu navrhovateľa na prerušenie konania a to do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach ( zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 7C 6/2010) súd má za to, že tieto nemajú zásadný význam pre rozhodnutie v predmetnom konaní. S poukazom na citované ustanovenie § 109 O.s.p. súd predmetné návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, nakoľko je preukázané, že neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní a ani súd nedal v tomto konaní na takéto konanie podnet.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie : oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu obsahom exekučného spisu sp.zn. 16Er/23/2009 a zistil nasledovný skutkový stav :
Navrhovateľ označil v návrhu, že vec sa týka spisu vo veci povinnej : O. U., nar. 09.03.1976 (sp.zn. Ex 6333/2010), bez bližšej špecifikácie súdneho spisu Okresného súdu Bratislava IV. V návrhu na začatie konania nie je uvedená spisová značka súdneho konania , chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania.
Lustráciou podľa osoby povinnej: U. G., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex 12296/2008), súd vyhľadal súdny spis viažuci sa na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného súdneho spisu sp.zn. 16Er 23/2009 je nesporné, že vo veci boli vykonané nasledovné úkony :
- Žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 31.12.2008 ( sp.zn. EX 12296/2008 ), doručené súdu dňa 09.01.2009
- Okresným súdom Bratislava IV bolo vydané poverenie č. 5104 046885 zo dňa 28.01.2009
Je nesporné, že súd predmetnú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z 31.12.2009 doručenú súdu dňa 09.01.2009 ustálil tak, že vydal dňa 28.01.2009 poverenie č. 5104 046885 t.j. v lehote 19 dní ( a nie ako sa mylne domnieval navrhovateľ v lehote 6 mesiacov).
Majetková škoda bola ustálená navrhovateľom v predmetnej veci vo výške 125,-eur (podľa navrhovateľa predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky). Uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľom bola navrhovateľom uplatnená v sume 330,-eur.
Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom ), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa ust. § 39 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom ), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).
Podľa ust. § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom ), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia
V danom prípade navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu (podľa lustrácie súdu ) vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV t.j. v exekučnom konaní, v ktorom ako oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere dlžníkom , pričom súdny exekútor predložil súdu návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ako už bolo uvedené, z obsahu zapožičaného exekučného spisu je nesporné, že vo veci povinného: U. G., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex 12296/2008, sp.zn. 16Er 23/2009) je nesporné, že vo veci boli vykonané nasledovné úkony :
- Žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 31.12.2008 ( sp.zn. EX 12296/2008 ), doručené súdu dňa 09.01.2009
- Okresným súdom Bratislava IV bolo vydané poverenie č. 5104 046885 zo dňa 28.01.2009
A teda z obsahu zapožičaného exekučného spisu je nesporné, že súd predmetnú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z 31.12.2009 doručenú súdu dňa 09.01.2009 ustálil tak, že vydal dňa 28.01.2009 poverenie č. 5104 046885 t.j. v lehote 19 dní ( a nie ako sa mylne domnieval navrhovateľ v lehote 6 mesiacov). Súdom Slovenskej republiky je z činnosti navrhovateľa jeho aktivita v zahajovaní súdnych konaní známa a súd dospel k záveru, že navrhovateľ opakovane zneužíva svoje právo na prístup k súdu. V demokratickom právnom štáte však nie je možné ani takýmto šikanóznym žalobám brániť, pretože existencia subjektívneho práva, teda aktívna vecná legitimácie navrhovateľa má byť v konaní skúmaná. Právo na prístup k súdu je možné zneužiť, čo znamená vykonať ho k právom neodôvodnenej ujme niekoho iného alebo k ujme spoločnosti. Špecifickým prípadom zneužitia práva je chovanie šikanózne, ktoré spočíva v tom, že niekto vykoná svoje právo so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu. Vo vzťahu k právu na prístup k súdu je možné za zneužitie tohto práva považovať situáciu, kedy žalobca nezahajuje súdne konanie pre ochranu svojho, byť domnelého, subjektívneho práva, ale zahajuje je iba pre súdne konanie samotné, neúmerným množstvom takto zahájených konaní účastník preťažuje už i tak preťaženú justíciu, z čoho následne ťaží zahajovaním ďalších konaní ohľadne náhrady ujmy spôsobenej neprimeranou dĺžkou konaní (justícia tak trvaním na bezmedznej ochrane práva na prístup k súdu bez ďalšieho dostáva sama seba do bludného kruhu).
Súd poukazuje na skutočnosť, že v návrhu navrhovateľa na začatie konania nie je uvedená "spisová značka" súdneho konania, ktorého sa navrhovateľom namietaný prieťah v konaní má týkať, chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd, pričom súd ( nakoľko bol navrhovateľ nečinný ) .
Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody , pričom návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 27.9.2012 ( ust. § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ).
S poukazom na opísaný postup súdu v predmetnom exekučnom konaní, z prehľadu úkonov je nesporné, že príslušný exekučný súd nerozhodol o návrhu súdneho exekútora v rámci uplynutia zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, s ohľadom na procesnú situáciu vzniknutú v predmetnom exekučnom konaní, ale v lehote 19 dní. S ohľadom na túto skutočnosť súd konštatuje, že toto plynutie času nie je preukázaním nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v existencii prieťahov . Ak aj k prieťahom v označenom konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva na primeranú dĺžku konania, ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je možné ukončenie trvania konania spravidla očakávať ( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ). Navrhovateľ počas súdneho konania nepredložil súdu dôkaz o tom, že by využil účinný prostriedok nápravy podľa ust. § 3 ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zák.č. 757/2007 Z.z. o súdoch v platnom znení a nezanedbať svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka ( sp.zn. I.ÚS 16/02).
Súd má za to, že ak by aj k prieťahom v konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva na primeranú dĺžku konania, ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je možné ukončenie trvania konania spravidla očakávať (rozsudok NS ČR zo dňa 23.3.2011 sp.zn. 30Cdo 1613/2009 ( C 9548 )). Zákon č.514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zavádza zodpovednosť za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.
Súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu za vznik navrhovateľom označenej majetkovej resp. nemajetkovej škody, pretože štát zodpovedá iba za podmienok stanovených týmto zákonom. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie ), ale je založená za súčasného splnenia podmienok : 1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup, 2. vznik škody či nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Verejnou mocou sa rozumie moc, ktorá rozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach subjektov či už priamo alebo sprostredkovane. Nakoľko navrhovateľ nepredložil listinné dôkazy ( t.j. neuniesol dôkazné bremeno ), súd nemohol vychádzať ani z výsledkov vybavenia súdom predpokladanej sťažnosti navrhovateľa na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní, ani zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani z iného z právoplatného rozhodnutia vydaného či už v disciplinárnom konaní, alebo z rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v danom prípade porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Dôkazmi navrhovateľ nepreukázal vznik ani materiálnej škody pri každej ním v návrhu označenej individuálnej pohľadávke, ani jej výšku ( ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), navrhovateľ uviedol vymáhanú sumu s príslušenstvom. Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy navrhovateľ ako osoba poškodená nepredložil dôkazy o jeho doterajšej práci ako spoločnosti, o prostredí, v ktorom pracoval a o komunikácii s osobou povinnou v predchádzajúcom období, ani dôkazy o závažnosti ním označenej ujmy, a závažnosti následkov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti k postupom súdu v exekučnom konaní.
Navrhovateľ nesplnil zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, predpokladané podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu t.j. nepredložil súdu dôkazy, či už nezákonné rozhodnutie resp. dôkazy o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, nepreukázal vznik ním opísanej škody, a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, t.j. ako už súd v odôvodnení rozsudku uviedol, nepreukázal vznik škody (nepreukázal, nešpecifikoval či sa jedná o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk ) , nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ( t.j. že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom), nepreukázal ani
príčinnú súvislosť ( pri nepreukázaní existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, absentuje aj príčinná súvislosť ), ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, pričom bol preukázaný pasívny prístup navrhovateľa k veci nielen v exekučnom konaní , ale aj v súdnom konaní sp.zn.7C 223/2012, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ( povinnosť štátu k náhrade škody spôsobenej výkonom verejnej moci nevyplýva automaticky, ale je daná iba pri splnení podmienok zodpovednosti stanovených predmetným zákonom ).
Podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Súd prihliadol na odporcom vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľom, nakoľko z obsahu exekučného spisu vyplynula skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z 31.12.2009 bola doručená tunajšiemu súdu dňa 09.01.2009 a následne dňa 28.01.2009 bolo vydané v lehote 19 dní poverenie č. 5104 046885 ( k domnelému nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť pred 28.01.2009), a teda premlčacia 3 ročná lehota na podanie návrhu márne uplynula, pričom návrh na začatie konania bol doručený súdu až dňa 27.09.2012.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. S poukazom na citované ustanovenie súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.