Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/670/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČ 542097902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, právne zast: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., IČO 47 234 547, so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti povinnému: F. K., H.. XX.XX.XXXX, R. C. C. XXXX/X, XXX XX E., o vymoženie 264,54 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom exekútorského úradu ul. kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce pod sp. zn. 196EX 490/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom exekútorského úradu ul. kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce pod sp. zn. 196EX 490/22 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.03.2022 a opravným návrhom doručeným súdu dňa 09.06.2022 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 264,54 eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -74 zo dňa 18.06.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 04.08.2020 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 03.05.2022 a uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 21.10.2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marcela Zummerová vydaním poverenia pod sp. zn. zo dňa 10.06.2022 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2022:6122258907.2, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 196EX 490/22.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 04.07.2022, podaným na poštovú prepravu dňa 04.07.2022 a doručeným súdnemu exekútorovi dňa 06.07.2022 domáhal zastavenia exekúcie. Ako dôvod, pre ktorý by mala byť zastavená exekúcia uviedol, že vymáhaná pohľadávka je neprimerane úročená a to až dvakrát úrokom 27,48 % ročne a 5 % ročne, t.j. spolu 32,48 % ročne, čo predstavuje úžeru a je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v roku 2015, kedy povinný uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere s právnym predchodcom žalobcu (oprávneného v tomto konaní) spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úverov podľa Národnej banky Slovenska za rok 2015 na úrovni cca 7 % ročne. Povinný ďalej uviedol, že zároveň tu uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba, nakoľko žalobca zmluvu úvere vypovedal predčasne k 16.12.2016 a svoj nárok si uplatnil podaním žaloby na súd dňa 03.12.2019. Na základe uvedeného preto povinný žiada súd, aby exekúciu zastavil.

4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaslal súdnemu exekútorovi oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 18.06.2020 nadobudol právoplatnosť dňa 15.07.2020 a vykonateľnosť 21.08.2020, opravné uznesenie vydané Okresným súdom Košice I pod sp. zn. dňa 04.08.2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2020. Uznesenie o trovách konania sp. zn. zo dňa 21.10.2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2020 a vykonateľnosť dňa 29.11.2020. Povinný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil v celom rozsahu a z tohto dôvodu oprávnený podal dňa 03.03.2022 návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený poukazujúc na ust. uviedol, že už prvoinštančný súd mal povinnosť vysporiadať sa s právnym posúdením veci a rovnako aj premlčaním v rámci svojho rozhodovania. V prípade, ak mal povinný pochybnosti o tvrdeniach žalobcu v pôvodnom konaní alebo o správnosti rozhodovania Okresného súdu Vranov nad Topľou mal zákonnú možnosť podať proti vydanému rozsudku odvolanie v zmysle poučenia súdu. Z dôvodu, že povinný uvedenú možnosť v stanovenom čase nevyužil, nadobudol vydaný rozsudok právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stal exekučným titulom. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný nenapadol právoplatné rozhodnutie súdu ani mimoriadnym opravným prostriedkom v zákonom predpísanej lehote, považuje oprávnený tvrdenia povinného za účelové a irelevantné. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č.k. -31. Vzhľadom k tomu, že preskúmavať rozhodnutie súdu, ktoré je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie je úlohou exekučného súdu ani exekútorského úradu a zároveň povinný vo svojom podaní nepreukázal splnenie žiadnej z podmienok na zastavenie exekúcie, oprávnený považuje návrh na zastavenie exekúcie za účelový a žiada exekučný súd, aby návrh povinného zamietol.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 13.07.2022. Súdny exekútor zároveň predložil súdu Upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou, z ktorej vyplýva, že upovedomenie bolo povinnému doručené dňa 20.06.2022. Keďže návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 04.07.2022, bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

13. Podľa (ďalej len „“), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa prvá veta , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

15. Podľa ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

16. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

17. umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

18. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.

19. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré

by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. K námietke povinného ohľadom pohľadávky oprávneného a jej neprimeraného úročenia, ako aj k námietke premlčania povinného, že uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba, keď žalobca zmluvu o úvere vypovedal predčasne k 16.12.2016 a svoj nárok si uplatnil podaním žaloby na súd dňa 03.12.2019, exekučný súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinný namieta vyššie uvedené, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinného namietané v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, teda v základnom konaní, avšak povinný túto možnosť nevyužil.

20. Základným predpokladom vykonania exekúcie je existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul priznáva za predpokladu, že povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. V tejto súvislosti súd konštatuje, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu v zmysle ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súd ďalej konštatuje, že ani v súvislosti s posudzovaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli v konaní povinným preukázané také skutočnosti a predložené také dôkazy, pre ktorý by bolo možné prijať záver o tom, že prebiehajúca exekúcia nie je dôvodná, alebo že je neprípustná.

21. Ohľadom námietky premlčania vznesenej povinným exekučný súd pre úplnosť uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa môže zaoberať len námietkou premlčania judikovanej pohľadávky a nie premlčaním pohľadávky, ktorú si oprávnený uplatnil v základnom konaní. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). S poukazom na uvedené, exekučný súd preto konštatuje, že námietku premlčania vo vzťahu k pohľadávke oprávneného a jej uplatnenia v základnom konaní mal povinný vzniesť už v rámci konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, resp. využitím možnosti podať riadny opravný prostriedok (odvolanie) proti rozhodnutiu vydaného v tomto konaní.

22. Premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku

jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.

23. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v bode 21 tohto uznesenia, exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovuje jednak všeobecnú premlčaciu dobu a jednak osobitné premlčacie doby, ktoré sa vzťahujú pre určitý druh práv. Všeobecná premlčacia doba v zmysle ust. je trojročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať, čo znamená, že tento moment nastáva okamihom, keď je právo žalovateľné. Týmto okamihom sa právo premieta do nároku oprávneného. V predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinného vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia súdu a teda pre tento prípad nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ale premlčaciu dobu, ktorá je zákonom upravená v ust. , keďže ide o právo oprávneného, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Práva priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe, a pre určenie dňa, na ktorý pripadá začiatok jej plynutia je smerodajný deň, kedy sa podľa rozhodnutia súdu alebo iného orgánu malo plniť. Premlčacia doba začína v týchto prípadoch plynúť dňom, ktorým márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím tzv. paričná lehota. V predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinného vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.08.2020. Nakoľko sa v posudzovanej veci exekučné konanie v zmysle ust. Exekučného poriadku začalo dňa 10.06.2022 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, nemôže byť sporné, že k premlčaniu judikovaného práva nedošlo, keďže návrh oprávneného bol podaný v rámci desaťročnej premlčacej doby odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť.

24. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

28. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.