Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-213-2015.pdf
PDF · 115.5 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/213/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Ing. Peter Sárinec - KSCR, s miestom podnikania Trieda SNP 1561/37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 14 246 651, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Pavlom Kontrošom, advokátom, so sídlom I. XX, XXX XX K. K., proti žalovanému: inVisio promotion s.r.o., so sídlom Tomčany 66, 036 01 Martin, IČO: 36 441 856, v konaní o zaplatenie 15.125 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/60/2014-75 zo dňa 10.7.2014 v spojení s (dopĺňacím) rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/60/2014-130 zo dňa 15.01.2015 a v spojení s (opravným) uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/60/2014-146 zo dňa 24.03.2015
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/60/2014-75 zo dňa 10.7.2014 v spojení s (dopĺňacím) rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/60/2014-130 zo dňa 15.01.2015 a v spojení s (opravným) uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/60/2014-146 zo dňa 24.03.2015 p o t v r d z u j e .
Konanie o odvolaní žalobcu v podaní zo dňa 8.8.2014 v časti náhrady trov prvostupňového konania za cestovné náklady vo výške 36,82 Eur a ušlý zárobok vo výške 34,91 Eur z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 328,38 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Pavla Kontroša, advokáta, so sídlom I. XX, XXX XX K. K..
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom č.k. 18Cb/60/2014-75 zo dňa 10.7.2014 v spojení s rozsudkom (dopĺňacím) č.k. 18Cb/60/2014-130 zo dňa 15.01.2015 a v spojení s uznesením (opravným) č.k. 18Cb/60/2014-146 zo dňa 24.03.2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.125 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne zo sumy 15.125 Eur od 27.8.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu 40 Eur a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 656,16 Eur, iné trovy konania vo výške 907,50 Eur, cestovné náklady žalobcu vo výške 36,82 Eur a ušlý zárobok vo výške 34,91 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobou žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 15.125 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 27.8.2013 do zaplatenia, na zaplatenie paušálnej náhrady 40 Eur a na náhradu trov konania. Podľa žaloby žalobca na základe objednávky zo dňa 14.3.2013 zhotovil a dodal žalovanému v elektronickej aj tlačenej podobe dohodnuté dielo k projektu Produktové balíky Starohorskej doliny pre trh cestovného ruchu pre jeho prijímateľa (konečného odberateľa) Obec Donovaly. Cenu diela dohodnutú vo výške 19.700 Eur vyúčtoval žalobca faktúrou č. 06/07/2013 splatnou dňa 21.8.2013. Žalovaný dňa 27.8.2013 zaplatil z vyúčtovanej ceny sumu 4.575 Eur. Listom zo dňa 30.9.2013 žalovaný oznámil, že mu dielo nebolo odovzdané. Žalovaný však hotové dielo odovzdal Obci
Donovaly ešte v júni 2013, o čom svedčí skutočnosť, že správa o výsledku kontroly na mieste bola obci doručená dňa 21.6.2013 a tiež elektronická komunikácia účastníkov a potvrdenie o prevzatí doručenej zásielky zo dňa 23.10.2013. Žalovaný čiastočne plnil dňa 27.8.2013 a tento deň žalobca považuje za prvý deň omeškania s platením.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi účastníkmi bola platne, v ústnej forme uzatvorená zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Účastníci konania sa dohodli na predmete zmluvy o dielo v zmysle objednávky žalovaného, teda že žalobca sa zaviazal v rámci projektu „Produktové balíky Starohorskej doliny pre trh cestovného ruchu“ zhotoviť pre žalovaného dielo Analýza východiskového stavu situácie a budovania produktov v cestovnom ruchu v Starohorskej doline, 120 normostrán, Spracovanie auditu potenciálu budovania konkrétnych produktov cestovného ruchu v starohorskej doline, vrátane výskumu historických krajinných štruktúr doliny, 50 normostrán, a Syntézu a definovanie stratégie podpory s dôrazom na využitie prírodného, kultúrneho a historického potenciálu cestovného ruchu v starohorskej doline, definovanie cieľov merateľných ukazovateľov a spôsobov ich dosahovania, rozdelenie úloh a zodpovedností subjektov zainteresovaných do budovania produktov cestovného ruchu, 30 normostrán. Za jednotlivé časti predmetu zmluvy bola dohodnutá cena 7.400 Eur za analýzu (min. 120 normostrán), za spracovanie auditu cena 11.322 Eur (minimálne 50 normostrán) a za spracovanie syntézy cena 978 Eur (min. 30 normostrán). Spolu tak bola dohodnutá cena za predmet zmluvy o dielo vo výške 19.700 Eur spolu s DPH, ktorú žalobca vyúčtoval faktúrou s dohodnutou lehotou splatnosti podľa objednávky žalovaného, teda 21 dní od doručenia. Z vyjadrení účastníkov mal okresný súd preukázané, že žalobca návrh žalovaného v podobe predloženia objednávky zo dňa 14.3.2013 prijal, vykonal dielo v rozsahu podľa objednávky a vyúčtoval dohodnutú cenu diela. Ohľadom platenia DPH okresný súd uviedol, že rozhodujúca bola cena dohodnutá medzi účastníkmi konania vo výške 19.700 Eur aj s DPH. Okresný súd ohľadom námietky žalovaného, že nedošlo k splneniu povinnosti zo zmluvy o dielo, že doklad o vykonanie práce bol odovzdaný o tri mesiace neskôr, ako bolo v zmluve dohodnuté a že materiálu zo strany jeho zmluvného partnera bola vytknutá nekompetentnosť, vychádzal z výpovede žalovaného, ktorý uviedol, že následne došlo k dopracovaniu materiálu žalobcom. Žalovaný potvrdil, že žalobca dopracoval textovú časť, t.j. veci, ktoré boli vytknuté žalovanému od jeho zmluvného partnera. Okresný súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalobca v dohodnutom rozsahu predmet zmluvy odovzdal zmluvnému partnerovi žalovaného dňa 12. júna 2013, čo nerozporoval ani žalovaný, ktorý uviedol, že so žalobcom sa dohodli, že predmet zmluvy žalobca sám odovzdá zmluvnému partnerovi žalovaného Obci Donovaly.
Podľa okresného súdu tak žalobca vykonal dielo riadne podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca dielo ukončil, pričom žalovaný nerozporoval, že rozsah predmetu diela, tak ako bol predložený žalobcom a žalovaným na pojednávaní dňa 10.4.2014 a tiež na DVD nosiči, zodpovedal dohodnutému predmetu zmluvy a žalobca predmet diela odovzdal na dohodnutom mieste, teda zmluvnému partnerovi žalovaného Obci Donovaly. Tvrdenie žalovaného, že sám vykonal opravu gramatických chýb a jazykovú štylizáciu, bolo podľa okresného súdu irelevantné, keďže predmet zmluvy o dielo podľa objednávky žalobca splnil a odovzdal zmluvnému partnerovi v zmysle ústnej dohody účastníkov dňa 12.6.2013, teda ešte pred termínom v zmysle objednávky, ktorý bol daný do 31.7.2013. Povinnosť žalobcu odovzdať dielo bola splnená jeho odovzdaním Obci Donovaly. Žalobca e-mailovou komunikáciou preukázal, že v elektronickej podobe žalovanému predmet zmluvy zaslal dňa 10.6.2013. Podľa okresného súdu bolo pre vyhodnotenie uplatneného nároku žalobcu na cenu diela rozhodujúce splnenie povinnosti žalobcu, a to vykonanie diela jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, čo žalobca splnil. Nebolo preto podľa okresného súdu relevantné vykonávať dokazovanie v zmysle návrhu žalovaného, že predmet zmluvy o dielo dal žalovaný gramaticky a jazykovo upraviť tretiemu subjektu. Pre splnenie povinnosti vykonať dielo bolo rozhodujúce, či žalobca vykonal dielo čo do obsahu a rozsahu a táto rozhodná skutočnosť bola preukázaná, keď štatutárna zástupkyňa žalovaného vypovedala, že: „možno prijať záver, že autorom bol žalobca...“ Súčinnosť uvádzanú žalovaným ohľadom preštudovania a vyjadrenia sa k dopracovaným materiálom a oprave textu štylisticky s predložením na opravu gramatických a štylistických záležitostí tretiemu subjektu nevyhodnotil okresný súd tak, že by žalobca dielo nevykonal sám, nakoľko žalovaným opísaná súčinnosť nie je výsledok, ktorým sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v zmluve. Tento hmotne zachytený výsledok spočíval v činnosti žalobcu, keď aj samotný žalovaný potvrdil, že autorom diela bol žalobca. Žalobcovi ako zhotoviteľovi vznikol nárok na cenu diela podľa § 548 ods. 1 veta prvá ObZ, keďže došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela v súlade s dohodou medzi účastníkmi zmluvnému partnerovi žalovaného,
teda v dohodnutom mieste. Žalobca v súlade s dohodou vystavil faktúru dňa 31.7.2013 s dohodnutou dobou splatnosti 21 dní, po uplynutí ktorej sa žalovaný dňom 22.8.2013 dostal do omeškania. Žalobcom uplatnená doba omeškania od 27.8.2013 bola preto dôvodná. Zároveň súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 40 Eur ako paušálnej náhrady v súlade s § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania okresný súd priznal podľa § 369 ods. 2 ObZ v spojení s ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..
O trovách prvostupňového konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania, a to titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 907,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za dva úkony právnej služby spolu vo výške 656,16 Eur, pričom okresný súd nepriznal náhradu trov za úkon označený ako výzva protistrane na dobrovoľné plnenie zo dňa 11.3.2014, keďže tieto trovy okresný súd nevyhodnotil ako trovy konania, ktoré by vznikli v priebehu súdneho konania. Výzva bola vyhotovená pred začatím súdneho konania, ktoré sa začalo podaním žaloby na súd dňa 25.3.2014. Nebolo preto dôvodné tento nárok vyhodnotiť ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva pre žalobcu ako veriteľa povinnosť pred začatím súdneho konania najskôr uplatniť u dlžníka výzvu na dobrovoľné plnenie. Okresný súd tak tieto trovy nevyhodnotil ako potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Okresný súd rozsudkom (dopĺňacím) č.k. 18Cb/60/2014-130 zo dňa 15.01.2015 uložil žalovanému tiež povinnosť nahradiť žalobcovi iné trovy konania titulom cestovných nákladov žalobcu vo výške 36,82 Eur a ušlý zárobok vo výške 34,91 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd tento rozsudok odôvodnil tým, že vo vydanom rozsudku nerozhodol o časti trov konania, a preto tento rozsudok doplnil, a to o povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi cestovné náklady za účasť na pojednávaní dňa 10.07.2014 vo výške 36,82 Eur a ušlý zárobok žalobcu vo výške 34,91 Eur. Okresný súd uznesením (opravným) č.k. 18Cb/60/2014-146 zo dňa 24.03.2015 opravil vyčíslenie trov konania žalobcu v odôvodnení dopĺňacieho rozsudku č.k. 18Cb/60/2014-130 zo dňa 15.01.2015 tak, že náhrada cestovných nákladov vo výške 36,82 Eur a ušlého zárobku vo výške 34,91 Eur spolu zodpovedá čiastke 71,73 Eur.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu, a to proti tej časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania, ktorým okresný súd nepriznal žalobcovi náhradu 328,38 Eur za úkon právnej služby, teda písomné podanie protistrane a náhradu nákladov na cestovné vo výške 36,82 Eur a ušlého zárobku vo výške 34,91 Eur. Odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd nepriznal relevanciu výzve žalobcu zo dňa 11.3.2014 na dobrovoľné splnenie povinnosti pred začatím konania, hoci v štatisticky významnom množstve sporov je takýto úkon spôsobilý predísť súdnemu konaniu. Aj preto sa takéto písomné podanie protistrane opäť dostalo vo vyhláške o odmenách a náhradách advokátov medzi plnohodnotné úkony právnych služieb. O nákladoch žalobcu na jeho cestovanie na pojednávanie a o ušlom zárobku sa odôvodnenie rozsudku nezmieňuje. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že okresný súd prizná žalobcovi voči žalovanému tiež náhradu trov právnych služieb vo výške 328,38 Eur, náhradu cestných nákladov vo výške 36,82 Eur a ušlý zárobok vo výške 34,91 Eur.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa odvolal voči rozsudku zo dňa 10.7.2014, a preto nesúhlasí ani s odvolaním žalobcu o trovách konania.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 20.02.2015 (č.l. 135a spisu) zobral čiastočne späť svoje odvolanie zo dňa 8.8.2014 potom, ako mu bol doručený dopĺňací rozsudok zo dňa 15.1.2015, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného na náhradu trov žalobcovi titulom cestovných nákladov vo výške 36,82 Eur a ušlého zárobku vo výške 34,91 Eur. Žalobca naďalej trval na časti svojho odvolania a žiadal priznať náhradu trov právnych služieb za písomné podanie protistrane vo výške 328,38 Eur.
Rozsudok okresného súdu bol napadnutý tiež odvolaním žalovaného, a to podľa § 205 ods. 2 písm. b) a d) O.s.p. V odvolaní žalovaný uviedol, že v priebehu konania sa dokazovala skutočnosť, že žalobca odovzdal objednané služby za splnenia podmienok, ktoré boli predmetom Zmluvy zo dňa 13.4.2013.
Skutočnosť, že žalobca neodovzdal materiál v stanovenom termíne do 31.7.2013, ale až po výzvach dňa 23.10.2013 prostredníctvom kuriérskej služby, nebola predmetom riešenia, rovnako ako skutočnosť, že žalobca neodovzdal materiál kompletne spracovaný. Tento musel by dopracovaný aj za účasti žalovaného, čo bol dôvod neuhradenia celkovej sumy. Materiál odovzdaný žalobcom, ktorý žalovaný odovzdal úradu Banskobystrického samosprávneho kraja v júni 2013, bol zamietnutý a žalovaný osobne riešil celú situáciu a musel operatívne zabezpečiť jeho dopracovanie, jazykovú a štylistickú úpravu, na čom sa osobne značnou mierou podieľal. Okrem toho žalovaný využil služby ďalších subjektov formou dodávateľských služieb. Bez tohto procesu by bol ohrozený nielen spomínaný materiál, ale celý projekt, čím by žalovanému vznikla veľká škoda. Po úpravách a dopracovaní bol materiál zaslaný žalobcovi, ktorý vytknutý obsah dopĺňal a žalovaný ho musel opätovne prečítať, upraviť a žiadať o zaslanie skompletizovaného materiálu, k čomu však nedošlo. Materiál bol odovzdaný bez vedomia žalovaného, ktorý materiál videl až 23.10.2013. Zákazka, ktorá bola predmetom zmluvy, nebola spracovaná tak, aby mohla byť stopercentne uhradená, keďže mala byť odovzdaná tak, aby žalovaný nemusel do procesu spracovania zákazky vstupovať, čím mu samozrejme vznikli náklady. V stanovenom termíne neboli dodržané ani podmienky zhotovenia a dodania diela, keďže zhotoviteľ sa zaviazal odovzdať dielo v tlačenej podobe, taktiež v digitálnej podobe a na DVD nosičoch, dodanie malo obsahovať zoznam dokumentácie chránenej autorskými právami a súhlas s použitím od oprávnených osôb. Materiál bol v tlačenej podobe odovzdaný až 23.10.2013, pričom doposiaľ nebol odovzdaný na DVD nosičoch, nebola odovzdaná fotodokumentácia, zoznam dokumentácie chránenej autorskými právami, ani súhlas s použitím od oprávnených osôb. Tieto skutočnosti neboli predmetom súdneho pojednávania, v ktorom sa riešilo, že žalobca odovzdal materiál Obci Donovaly, avšak zmluvu mal nie s obcou, ale so žalovaným, voči ktorému svoje povinnosti nesplnil. Okresný súd v rozhodnutí konštatoval, že druhému odovzdanému materiálu nebolo nič vytknuté. Táto skutočnosť je pravdivá, avšak práve preto, že žalovaný sám do záverečného procesu aktívne vstúpil, nakoľko mal záujem, aby nebol ohrozený nielen tento materiál, ale aj celý projekt, keďže išlo o viac previazaných aktivít a neuznaním materiálu, ktorý bol predmetom súdneho konania, by celý projekt padol. Žalovaný tak žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na opätovné prehodnotenie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný odôvodnil podané odvolanie tak, ako keby sa ani nezúčastnil pojednávania, na ktorom okresný súd vykonal rozsiahle, úplné dokazovanie a akoby neporozumel písomnému odôvodneniu rozsudku. Žalovaný napáda aj svoje vlastné výroky vyslovené na pojednávaní, ale žiadnym spôsobom nešpecifikoval vadu, ktorá mala spôsobiť nesprávne rozhodnutie vo veci a bližšie neuvádza, ktorý dôkaz mal súd vykladať odlišne od zisteného skutkového stavu a prijatého právneho záveru. Je nepochybné, že riadne a včasné plnenie žalobcu sám žalovaný v celosti odovzdal svojmu objednávateľovi - Obci Donovaly, a tento objednávateľ mu ako konečný odberateľ za odovzdané dielo zaplatil dňa 13.8.2013 cenu vo výške 26.640 Eur. Neexistuje žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by žalovaný nemal žalobcovi ako svojmu subdodávateľovi za vykonané dielo zaplatiť dohodnutú cenu diela vo výške 19.700 Eur vrátane DPH. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a uložiť žalovanému povinnosť náhrady trov odvolacieho konania za jeden úkon právnych služieb vo výške 320,34 Eur spolu s paušálom 8,04 Eur, teda spolu 328,38 Eur.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení s (dopĺňacím) rozsudkom a v spojení (opravným) uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Krajský súd zároveň za aplikácie ust. § 207 ods. 2, 3 O.s.p. rozhodol o čiastočnom zastavení odvolacieho konania o odvolaní žalobcu v časti náhrady trov prvostupňového konania za cestovné náklady vo výške 36,82 Eur a ušlý zárobok vo výške 34,91 Eur. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/213/2015-158 zo dňa 14.09.2015 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.10.2015,
na základe čoho boli splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.
Bolo nepochybné, že proti rozsudku okresného súdu sa súčasne odvolal tak žalobca ako aj žalovaný. Žalobca nesúhlasil s výrokom rozsudku okresného súdu ohľadom náhrady trov prvostupňového konania. Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.125 Eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania.
Žalovaný v odvolacom konaní zopakoval svoju námietku v tom smere, že materiál zo strany žalobcu nebol odovzdaný v zmluvne dohodnutom termíne do 31.7.2013, ale až po niekoľkých výzvach dňa 23.10.2013 a že poskytnuté plnenie malo nedostatky a nezrovnalosti. Ohľadom odovzdania predmetného materiálu krajský súd poukazuje na vyjadrenie konateľky žalovaného, ktorá vo vzťahu k splneniu povinnosti žalobcu potvrdila dohodu účastníkov, v zmysle ktorej mal žalobca sám celý spracovaný materiál odovzdať priamo Obci Donovaly, s ktorou mal žalovaný uzatvorenú zmluvu. Konateľka žalovaného tiež potvrdila, že žalobcovi zadávala vo vzťahu k jeho plneniu také zadanie, ktoré vychádzalo z požiadaviek mandátnej zmluvy, ktoré mal voči žalovanému jeho zmluvný partner Obec Donovaly a že na základe doručenia tohto materiálu žalobcom priamo Obci Donovaly bolo zároveň Obci Donovaly odovzdané plnenie z mandátnej zmluvy, ktorú žalovaný mal s touto obcou uzatvorenú (č.l. 53 rub, 54 spisu). Konateľka žalovaného tak týmto svojim výslovným vyjadrením na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 10.7.2014 potvrdila, že žalobca splnil svoju povinnosť odovzdať predmet diela v zmysle objednávky zo dňa 14. marca 2013 (č.l. 5 spisu) tým, že plnenie podľa tejto objednávky odovzdal priamo zmluvnému partnerovi žalovaného Obci Donovaly. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že plnenie bolo žalobcom poskytnuté oneskorene, teda po lehote 31.7.2013 určenej v písomnej objednávke, krajský súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k záveru o plnení záväzku žalobcom po lehote uvedenej v objednávke. Konateľka žalovaného na pojednávaní pred okresným súdom dňa 10.07.2014 (č.l. 54) potvrdila, že plnenie bolo poskytnuté doručením materiálu Obci Donovaly dňa 12.06.2013 a tento dátum predloženia dokumentácie je zrejmý aj zo Správy o výsledku kontroly na mieste (č.l. 67, 68 spisu). Z dokladu označeného ako Zaslanie správy o výsledku kontroly na mieste (č.l. 10), vypracovaného Banskobystrickým samosprávnym krajom, vyplýva, že správa o výsledku kontroly k projektu „Produktové balíky Starohorskej doliny pre trh cestovného ruchu“ bola doručená Obci Donovaly dňa 21.6.2013, z čoho je zrejmé, že už pred týmto dátumom musel žalobca dielo, ktoré bolo predmetom jeho zmluvného vzťahu so žalovaným, odovzdať Obci Donovaly. Ako už bolo uvedené, konateľka žalovaného výslovne potvrdila, že odovzdaním tohto diela Obci Donovaly bol splnený záväzok, ktorý mal žalobca voči žalovanému. K námietke ohľadom nedostatkov odovzdaného
materiálu v podobe gramatických a štylistických chýb a nezrovnalostí krajský súd uvádza, že žalovaný takéto nedostatky nepreukázal. Žalovaný pritom cestou konateľky na pojednávaní pred okresným súdom uskutočnenom dňa 10.7.2014 uviedol, že voči žalobcovi žiadne nároky z titulu vád uplatnené neboli (č.l. 55) a zároveň konateľka žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že autorom predmetného materiálu bol žalobca. V podrobnostiach ohľadom otázky odovzdania predmetu diela a vytýkaných nedostatkov poskytnutého plnenia krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
Krajský súd potom rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca svoju povinnosť zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi splnil tým, že predmetný materiál v súlade s touto zmluvou a ústnou dohodou účastníkov odovzdal priamo Obci Donovaly. V prejednávanom prípade pritom ani nebolo zistené, že by žalovaný uplatnil voči žalobcovi akékoľvek nároky zo žalovaným tvrdeného oneskoreného plnenia povinnosti žalobcu odovzdať predmet diela ani akékoľvek nároky zo žalovaným tvrdených vád plnenia.
Žalovaný v podanom odvolaní uplatnil tiež námietku, že zo strany žalobcu nebolo poskytnuté kompletné plnenie v zmysle písomnej objednávky, nakoľko predmetný materiál nebol odovzdaný na DVD nosičoch, nebola odovzdaná fotodokumentácia, zoznam dokumentácie chránenej autorskými právami a ani súhlas s použitím od oprávnených osôb. K tejto námietke krajský súd uvádza, že z odvolacích dôvodov žalovaného môžu byť v odvolacom konaní brané do úvahy len tie, ktoré nemali charakter novotvrdených skutočností neuvádzaných žalovaným pred súdom prvého stupňa. Rozsudok okresného súdu tak mohol byť posudzovaný na základe podaného odvolania len v medziach odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter skutočností neuplatnených pred súdom prvého stupňa.
Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd riadne poučil žalovaného v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v tom smere, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a tieto skutočnosti sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. Toto poučenie bolo žalovanému doručené spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 9.5.2014 (č.l. 34 rub spisu) a samosudkyňou okresného súdu bolo opätovne dané na pojednávaní dňa 10.7.2014 (č.l. 56 spisu). Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného preto krajský súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, ktorým bol krajský súd v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný, nakoľko nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p. a ani žiaden z taxatívnych dôvodov podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p. Okresný súd vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zisteného skutkového stavu, kedy samotná konateľka žalovaného potvrdila odovzdanie predmetu diela žalobcom priamo Obci Donovaly. Námietku, že žalobca nesplnil svoju povinnosť riadne a neodovzdal fotodokumentáciu, zoznam (foto)dokumentácie chránenej autorskými právami, súhlas s použitím od oprávnených osôb, ani dokumentáciu na DVD nosičoch, uplatnil žalovaný až v podanom odvolaní a jedná sa tak o novo tvrdený odvolací dôvod. Za stavu princípu neúplnej apelácie a koncentračnej zásady vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 205a ods. 1 O.s.p. tak nebolo možné krajským súdom na tento odvolací dôvod prihliadať ako na relevantný. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 174/2005, podľa ktorého „...ak súd prvého stupňa účastníka poučil v zmysle § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, postupom odvolacieho súdu, keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“.
Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu krajský súd uvádza, že žalobca svoje odvolanie zo dňa 8.8.2014 (č.l. 86) zobral čiastočne späť podaním zo dňa 20.2.2015 (č.l. 135a spisu), a to v časti náhrady trov prvostupňového konania za cestovné náklady vo výške 36,82 Eur a ušlý zárobok vo výške 34,91 Eur.
Podľa § 207 ods. 2 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa ust. § 207 ods. 3 O.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
S prihliadnutím ku skutočnosti, že žalobca zobral odvolanie proti výroku o trovách konania v napadnutom rozsudku okresného súdu čiastočne späť skôr ako odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol, bolo odvolacím súdom odvolacie konanie v tejto časti zastavené.
Po čiastočnom späťvzatí predmetom odvolania podaného žalobcom proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania bola jeho požiadavka na zmenu rozhodnutia o trovách prvostupňového konania v časti trov právneho zastúpenia v podobe priznania odmeny za úkon právnej služby, a to výzvu žalobcu zo dňa 11.3.2014 adresovanú žalovanému na dobrovoľné splnenie povinnosti.
Krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa odmenu za úkon písomného podania adresovaného protistrane pred začatím konania nepovažuje za účelné vynaložené trovy konania. V zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí advokátovi okrem iného odmena za písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej. Podľa názoru krajského súdu je vec sama vymedzená až momentom začatia súdneho konania, teda po tom, ako súdu dôjde návrh na jeho začatie. Právny zástupca žalobcu zasielal žalovanému výzvu na dobrovoľné plnenie podaním zo dňa 11.3.2014, pričom súdne konanie začalo podaním žaloby na súde dňa 25.03.2014. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa zasielať dlžníkovi pred uplatnením pohľadávky v súdnom konaní výzvu na dobrovoľné plnenie. Ak právna úprava takejto výzve nepriznáva žiadnu právnu relevanciu, tak úkon právnej služby v podobe zaslania predsporovej výzvy protistrane nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania. Krajský súd preto odvolanie žalobcu proti výroku o trovách prvostupňového konania nevyhodnotil ako relevantné.
Z uvedených dôvodov potom krajský súd konštatuje, že ani odvolanie žalobcu a ani odvolanie žalovaného neboli relevantné. Krajský súd preto napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. vo výroku vo veci samej ako vecne správne rozhodnutie. Vo vzťahu k výroku o trovách prvostupňového konania krajský súd konštatuje, že tento výrok nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý, a keďže odvolanie žalobcu voči tomuto výroku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, bol pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku vo veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. tiež výrok o trovách prvostupňového konania.
V súvislosti s odôvodnením svojho rozhodnutia krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého „odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu“.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si v písomnom vyjadrení k odvolaniu uplatnil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1x 320,34 Eur (tarifná odmena určená z hodnoty veci, t.j. z predmetu odvolacieho konania, ktorým bol napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.125 Eur s príslušenstvom) + 1 x 8,04 Eur režijný paušál, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania zodpovedali sume 328,38 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku za aplikácie ust. § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.