Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: EuroSpotrebiteľ, občianske združenie, Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému: 1/ Národná rada Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, 2/ Slovenská republika - Národná rada Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 24.11.2020 sa žalobca domáha, aby súd určil, že v relevantnom období od roku 2011, neoprávnený a protiústavný absolútny zákaz predaja, držby a distribúcie Cannabidol, CBD, chemicky2-/ (1R, 6R)-6-izopropenyl-3-metycykloex-2en-1-yl/-5-pen-tylbenzene-1,3-diol v Slovenskej republike, bol a je nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľov. V žalobe uviedol, že Slovenská republika (ďalej len „SR“), resp. žalovaní 1/ a 2/ protiústavne zaradili v roku 2011 do zakázaných látok neoprávnený a protiústavný absolútny zákaz predaja a distribúcie Cannabidol (ďalej len „CBD“) v SR, čo je nekalou obchodnou praktikou, protiústavným a svojvoľným zásahom do spotrebiteľskej a súkromnej sféry, pretože neoprávnene, ustanovením v prílohe zákona, bráni spotrebiteľom v prístupe k tejto inak legálnej liečivej látke a legálnym produktom z nej vyrobených v celej Európskej únii (ďalej len „EÚ“), okrem SR. Považoval za zjavné, že sporný zákaz CBD je v rozpore s právom EÚ, najmä pre rozpor s čl. 13, 16, 20, 31, 35, 38, 41, 49 ods. 1-3 Charty, čl. 34 a 36 ZFEÚ, resp. inými relevantnými analogickými právami podľa medzinárodného paktu, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej len „EDĽP“), SR (ďalej len „“) a listiny základných práv a slobôd, a je potrebné jeho odstránenie, ktoré je možné prieskumom a zákazom, alebo zrušením, alebo legislatívnym procesom v Národnej rade SR (ďalej len „NR SR“), ktorý je pravdepodobný a mal by iné účinky, ako súdom konštatované protiústavné zrušenie a zakázanie. Poukázal na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít: Súdny dvor Európskej únie, TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 141/20, v Luxemburgu 19. novembra 2020 a Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. z 29. apríla 2015. Navrhol, ako dôkaz, zabezpečiť súdom do konania rovnopis rozsudku Európskeho súdneho dvora Európskej únie - rozsudok vo veci C-663/18, alebo pripojiť komplet spis ESD pod sp. zn. C-663/18 v tejto veci.

Navrhol súdu prerušiť toto konanie a podať Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o posúdení ústavnosti a zrušenie časti prílohy č. 1 v skupine II. v slovách CBD k o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch pre rozpor právnymi ustanoveniami, bližšie uvedenými v žalobe.

2. Listom zo dňa 07.01.2021 Krajský súd v Bratislave postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I s poukazom na ust. , 301, 302 (ďalej len „“). Podaním zo dňa 25. januára 2021 namietal okresný súd nesprávnosť postúpenia. Uznesením zo dňa 31. marca 2021 Najvyšší súd SR rozhodol, že na prejednanie sporu je príslušný Krajský súd v Bratislave. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2021.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/ a 2/ prostredníctvom predsedu NR SR, ktorý uviedol, že žalobu považuje za právne irelevantnú z dôvodu neexistencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ a 2/. Žalovaný 1/ a 2/ nemá postavenie dodávateľa, pričom zákaz predaja, držby a distribúcie CBD, tak, ako to namieta žalobca, nie je výsledkom zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorej zmluvnou stranou „dodávateľom“ by bol žalovaný 1/ a 2/, resp. nie je výsledkom nekalej obchodnej praktiky žalovaného 1/ a 2/. Je toho názoru, že svojím postavením (ako zákonodarný a ústavodarný orgán) ani nemôže zastávať pozíciu strany sporu pri tomto druhu žalôb.

Záverom konajúcemu súdu navrhol, aby žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

4. K replike žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca, ktorý citoval časti početných súdnych rozhodnutí Ústavného súdu SR. Po citácii týchto rozhodnutí týkajúcich sa princípu prednosti ústavne súladného výkladu a princípu materiálneho právneho štátu sa k meritu posudzovanej veci vyjadril tak, že má za to, že pojem dodávateľ v zmysle , v duchu čl. 38, 41, 47 Charty alebo čl. 6 EDĽP je potrebné vykladať racionálne v materiálnom zmysle a v kontexte špeciálneho typu žaloby o abstraktnej kontrole, a že ním je práve ten dodávateľ, ktorý v spotrebiteľskej sfére dodáva, vykonáva, ustanovuje, nariaďuje, alebo akokoľvek inak neoprávnene uplatňuje nekalé praktiky alebo neprijateľné zmluvné podmienky, t.j. dodáva nekalé praktiky alebo dodáva neprijateľné zmluvné podmienky do spotrebiteľskej sféry v neprospech spotrebiteľa v rozpore s právami na ochranu spotrebiteľov v celej spotrebiteľskej právnej oblasti.

Uviedol, že trvá na dôvodnosti žaloby, pretože v zmysle smerníc EÚ pod pojmom „obchodník“ je potrebné chápať akúkoľvek fyzickú, či právnickú osobu, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje smernica, koná pre účely spadajúce do rámca jej obchodnej, remeselnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti, a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka; službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú uvedené v § 19; tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov, vrátane zákonom prenesenej právomoci profesijných komôr.

Navrhol súdu zodpovedať nasledovné právne otázky:

1. Možno informačné alebo iné bezplatne a platené služby štátu, orgánov verejnej moci a právnických osôb štátu v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom EÚ, považovať za „obchodníkov“ a zároveň ich subsumovať pod „dodávateľa“ (prípadnej) nekalej obchodnej praktiky v neprospech spotrebiteľov alebo v neprospech občanov? 2. Sú žalované subjekty právnické osoby a vykonávajú špecifickú remeselnú činnosť (výkon verejnej moci) alebo špecifickú profesijnú činnosť (štátnu službu) a v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom EÚ považovať za „obchodníkov“ a zároveň ich subsumovať pod „dodávateľa“ prípadnej nekalej obchodnej praktiky v neprospech spotrebiteľov alebo v neprospech občanov? 3. Prečo sa nesmie dotýkať, resp. uplatňovať „materiálna ochrana spotrebiteľov“ aj pri výkone verejnej štátnej moci a právnických osôb, ak to neodporuje účelu ochrany spotrebiteľov (občanov)? Nie/je diskriminačné, ak sa s občanom - spotrebiteľom zaobchádza pri komerčných službách oveľa kvalitnejšie ako pri službách analogických alebo rovnakých zo strany verejnej moci menej priaznivo, menej kvalitne, hoci od štátu možno a nutne požadovať absolútne najvyšší stupeň prísnej právnej ochrany vo všetkých sférach práva, tak verejného, ako súkromného alebo medzinárodného?

4. Nie je protiústavne porušený princíp rovnosti pred zákonom (ústavou), a porušený princíp dôstojnosti práva i informačnej ochrany subjektov práva, ak súkromnoprávne subjekty musia dodržiavať vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov (občanov) služieb, a štát sám sa z toho „vyzuje“ alebo toto ignoruje, ak práve štát, jeho orgány a právnické osoby štátu musia dbať v prvom rade a najviac zo všetkých na ochranu spotrebiteľov aj občanov? 5. V zmysle ust. (ďalej len „“) v spojení s ust. zákona o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“) je platný, ako aj účinný, zákon aj na informačné služby štátu, orgánov verejnej moci alebo právnických osôb v prospech občanov, ako spotrebiteľov služieb štátu, resp. žalovaných? 6. Ktorý zákon, alebo iný právny predpis, zakazuje poskytovať materiálnu vysokú ochranu práv spotrebiteľov aj vysokú ochranu právam občanov zo strany štátu, orgánov verejnej moci alebo právnických osôb v zmysle v spojení s a čl. 20, 21, 36, 48 Charty EÚ? Žalobca má za to, že neexistuje racionálny argument ani logický výklad práva, ktorý by mohol upierať subjektom práva vysokú ochranu spotrebiteľov a súbežne vysokú ochranu občanov v reálne právnom štáte aj zo strany služieb štátu, resp. žalovaných 1/ a 2/.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ a 2/, ktorý uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 10.06.2021.

6. Podľa , na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.

7. Podľa , súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) návrh na začatie konania.

8. Podľa , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

9. Podľa , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

10. Podľa , konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.

11. Podľa , žalobu podľa môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.

12. Podľa , a , na konanie sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak ďalej nie je ustanovené inak. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú.

13. Podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať.

14. Podľa , súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Ak žalobe vyhovie, vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne uvedie alebo vo výroku určí, že obchodná praktika je nekalá; inak žalobu zamietne.

15. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvej inštancie ( ), zistil výpisom z Registra mimovládnych neziskových organizácií, vedeného Ministrovom vnútra Slovenskej republiky (ďalej „MV SR“), že žalobca - EuroSpotrebiteľ, je vedený registrovým orgánom - MV SR s právnou formou Občianske združenie, prideleným IČO: 51428148, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto a s registračným číslom: VVS/1-900/90-53198, s dátumom vzniku registrácie: 23.02.2018, pričom predmet jeho činnosti má registrované charitatívne činnosti, činnosti v oblasti životného prostredia a spotrebiteľské činnosti. Ide tak o subjekt spôsobilý byť aktívne legitimovaným subjektom podľa na podanie žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach.

16. V zmysle petitu zmenenej žaloby zo dňa 11.01.2022 je zrejmé, že žalobca sa domáha určenia, že v relevantnom období od roku 2011, neoprávnený a protiústavný absolútny zákaz predaja, držby a distribúcie CBD v SR, je nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľov.

17. V nadväznosti na predmet žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a v zmysle navrhovaných petitov žaloby je potom právne relevantné zodpovedanie otázky, či popísané konanie, resp. „diskriminačné nekalé praktiky“, sú nekalé obchodné praktiky, ako sa ich určenia žalobca žalobou domáha.

18. S poukazom na dikciu ustanovenia , podľa a a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak: a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

19. Podľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

20. Podľa , obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k: a) existencii produktu alebo k povahe produktu, b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu 14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

21. Podľa , obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa: a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže, b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.

22. Podľa , obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú

priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

23. Podľa , za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

24. Príloha č. 1 , potom definuje obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a to klamlivé obchodné praktiky a agresívne obchodné praktiky.

25. Žalobca v žalobe žiadal prerušiť súdne konanie a podať návrh Ústavnému súdu SR na začatie konania o posúdení ústavnosti v časti uvedenej v žalobe. Vo svojej duplike navrhol súdu (zrejme mal autor na mysli Ústavný súd SR) zodpovedať právne otázky uvedené v bode 4. tohto rozhodnutia.

26. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že súd je povinný prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že pred rozhodnutím vo veci sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Jediný, kto je oprávnený riešiť tieto otázky, je Ústavný súd SR. Z uvedeného dôvodu tak musí súd obligatórne podať návrh na začatie konania Ústavnému súdu SR a až do skončenia konania na Ústavnom súde SR musí konanie uznesením prerušiť. Súdy môžu podať návrh na začatie konania iba v súvislosti s konaním, ktoré sa vedie pred všeobecným súdom. priznala všeobecným súdom aktívnu legitimáciu pre konania pred Ústavným súdom SR ako najvýznamnejšiu povinnosť súdov implikovanú v zásade iura novit curia. Ustanovenie výslovne používa terminológiu o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním (ďalej len „“) a SR, ktoré jednoznačne kreujú konanie o súlade právnych predpisov. Náležitosti návrhu, ale aj procesný postup Ústavného súdu SR je vymedzený v .

Súd nemôže prerušiť konanie, ak by malo ísť len o posúdenie predpisov rovnakej právnej sily. Ústavný súd SR môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti právneho predpisu, ktorý je predmetom konania na ústavnom súde, a to až do rozhodnutia .

Prerušenie konania trvá až dovtedy, kým Ústavný súd SR nerozhodne vo veci. V prípade, ak Ústavný súd SR dospeje k záveru o existencii nesúladu, rozhodne v intenciách vo veci nálezom. Tento nález sa uverejňuje v Zbierke zákonov a je záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov, podľa . Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. Proti uzneseniu o prerušení konania podľa , vzhľadom na ustanovenie , nie je prípustné odvolanie.

27. Krajský súd v Bratislave v posudzovanej veci, po dôkladnom preštudovaní spisu vo veci samej a príslušných právnych predpisov, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania vo veci posúdenia ústavnosti prílohy č. 1 v skupine II. k o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov pre rozpor s čl. 13, 16, 20, 21, 35, 38, 41, 49 ods. 1 Charty, čl. 34 a 36 ZFEÚ, iné články EDĽP, SR a Listiny základných práv a slobôd tak, ako to v žalobe uviedol žalobca. Zároveň súd poukazuje na argumentáciu žalobcu, keď namiesto uvedenia argumentov, na základe ktorých považuje nesúlad prílohy č. 1, skupiny II. k o omamných látkach s právnymi predpismi, ktoré vymenoval v žalobe, uviedol vo svojej duplike otázky, ktoré, podľa názoru súdu, skôr predstavujú subjektívne názory žalobcu, ktoré nesúvisia s predmetom sporu, t.j. protiústavným zákazom predaja, držby a distribúcie CBD v SR, a do určitej miery vykazujú známky zmätočnosti a neurčitosti, pričom Ústavný súd SR nie je, z charakteru jeho postavenia, oprávnený zodpovedať žalobcom koncipované otázky, v takom znení, ako ich uviedol vo svojej duplike.

28. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave v súlade s ust. , návrh žalobcu na prerušenie konania podľa zamietol.

29. Konajúci krajský súd predovšetkým všeobecne uvádza, že v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ide o preskúmanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a nekalých obchodných praktík mimo rámca okolností konkrétneho prípadu. Právna úprava sporov s ochranou slabšej strany ( a nasl. ), vrátane konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ( ), predstavuje implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Procesná legitimácia na podanie takejto žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach prislúcha a) právnickej osobe založenej alebo zriadenej na ochranu spotrebiteľa - spotrebiteľské ochranné združenie, ktorého prvoradou úlohou je zo svojej činnosti indikovať existenciu takej zmluvnej podmienky alebo obchodnej praktiky, ktoré môžu vykazovať vady spočívajúce v neprijateľnosti, resp. nekalosti. Ďalej procesná legitimácia na podanie žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach prislúcha b) orgánom dohľadu podľa osobitných predpisov, napr. Národná banka Slovenska alebo Slovenská obchodná inšpekcia, ktorej doterajšia prevažne verejnoprávna ingerencia do ochrany práv spotrebiteľa sa rozširuje aj na oblasť tohto druhu súdneho konania. Výsledkom právneho posúdenia definovanej konkrétnej zmluvnej podmienky alebo obchodnej praktiky je záver o ich rozpore s objektívnym spotrebiteľským právom. Preto i výrok rozsudku znie, resp. označuje konkrétnu zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, určujúcu ako neprijateľnú, alebo ako nekalú obchodnú podmienku. Znenie neprijateľnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve, alebo nekalej obchodnej praktiky, musí byť v prípade kondemnačného (odsudzujúceho) rozsudku výslovne vo výroku uvedené.

30. Predmetom preskúmania v uvedenom druhu konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa ust. až 306 , môže byť len spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky.

31. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „“ alebo len „OZ“) v ustanoveniach a nasl.. Vychádzajúc z ustanovenia , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( ). Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ). Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené, a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

32. Aplikujúc ustanovenie a nasl. krajský súd zdôrazňuje, že v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach skúma neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. K vysloveniu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo nekalej obchodnej praktiky teda nedochádza v individuálnom spotrebiteľskom spore, ktorého stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ. Právna úprava abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach predstavuje implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23.04.2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Ide o osobitný typ konania, ktorého zmyslom a účelom je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, alebo určiť obchodnú praktiku za nekalú mimo rámca konkrétneho sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, na podnet špecificky legitimovaných subjektov a so špecifickými účinkami rozsudku.

33. Žalobca videl nekalé obchodné praktiky, označené v žalobe, vo vzťahu k zákazu predaja, držby a distribúcie CBD v SR. Žaloval preto Národnú radu SR a SR v zastúpení Národnou radou SR.

34. Zo znenia § 2 písm. a), b), e), f), i), p) zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania; predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet; dodávateľom podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku; výrobkom nová, použitá alebo upravená hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo

bezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda alebo teplo určené pre spotrebiteľa; službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú uvedené v § 19; tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov vrátane zákonom prenesenej právomoci profesijných komôr; obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.

35. Krajský súd v Bratislave zastáva názor, že žalované subjekty nie sú spôsobilé vystupovať ako pasívne vecne legitimované, v sporoch týkajúcich sa abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. Z uvedeného dôvodu, s poukazom na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalované subjekty boli spôsobilé vystupovať na strane žalovaného v týchto špecifických sporoch a zároveň vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného nereagoval na námietku žalovaného, že nie je spôsobilý subjekt na pasívnu legitimáciu v týchto typoch konania, sa Krajský súd v Bratislave nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že žalovaní majú postavenie dodávateľa. Ich činnosť nemôže v žiadnom prípade predstavovať nekalé obchodné praktiky, predovšetkým s poukazom na trojdelenie štátnej moci. Krajský súd v Bratislave preto považuje za potrebné žalobu zamietnuť.

36. Žalobca videl nekalé obchodné praktiky, označené v žalobe, vo vzťahu k zákazu predaja, držby a distribúcie CBD v SR. Neuviedol však, akými nekalými praktikami sa žalovaní 1/ a 2/ dopustili protiprávneho konania. Rovnako tak neuviedol, prečo si myslí, že zákonodarný proces je možné posúdiť ako nekalú obchodnú praktiku.

37. Špecifikom konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, ako vyplýva z označenia tohto procesného inštitútu („abstraktný“) je, že na rozdiel od „klasického“ spotrebiteľského sporu s ochranou slabšej strany sporu (v ktorom sú procesnými sporovými stranami dodávateľ a spotrebiteľ), prebieha mimo rámca konkrétneho sporu o právo. Ako uvádza Slovník cudzích slov (akademický), abstraktum je niečo neživotné, vzdialené od skutočnosti, nejestvujúce, fikcia; opakom je konkrétum (in Kol. Slovník cudzích slov (akademický). Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s. r. o., druhé, doplnené a upravené slovenské vydanie, 2005, 1054 strán, str. 21). Ide teda o abstraktnú kontrolu v pravom slova zmysle, kde sa pojmovo nevyžaduje existencia sporu o právo (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1042).

38. Súd poukazuje aj na čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý v odseku 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V odseku 2 dopĺňa, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

39. V posudzovanej veci, odhliadnuc od tej skutočnosti, že žalobca žaloval subjekty, ktoré nedisponujú pasívnou vecnou legitimáciou v tomto konaní, neuviedol ani, čo podľa jeho názoru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Nešpecifikoval zmluvu medzi spotrebiteľom a žalovaným 1/ a 2/ a rovnako tak v žalobe absentuje, aká škoda vzniká týmto konaním spotrebiteľom. S poukazom na vyššie uvedené, je možné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení v žalobe a následnom vyjadrení a unesenie bremena svojich tvrdení sa snažil preniesť na Ústavný súd SR.

40. Žalobca v žalobe poukázal na prospešné účinky CBD. Krajský súd v Bratislave poukazuje na ktorým sa mení a dopĺňa o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa , ktorým sa mení a dopĺňa o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť 01.05.2021, t.j. po podaní žaloby, ktorým v prechodnom ustanovení k zákonu v bode č. 32. zákonodarca v prílohe č. 1 II. skupine psychotropných látok sa

vypustil riadok „Cannabidiol, CBD, chemicky 2-/(1R, 6R)-6-izopropenyl-3-metylcyklohex-2-en-1-yl/-5- pen-tylbenzene-1,3 -diol“. S poukazom na vyššie uvedené, predmet žaloby žalobcu zo dňa 25.11.2020 stratil opodstatnenie.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že v prípade žalobcom tvrdených skutočností nejde o skutočnosti podliehajúce abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa a nasl. , keďže ich východiskovým základom nie je právny vzťah majúci spotrebiteľský charakter a výsledkom činnosti žalovaného 1/ a 2/, ako vykonávateľa štátnej moci, nie je uzatváranie spotrebiteľských zmlúv a žalovaný žiadne spotrebiteľské zmluvy ani iné zmluvné dokumenty so žiadnymi spotrebiteľmi neuzatvára, a to ani v písomnej a ani v ústnej forme. Nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a z toho dôvodu nie je možné konštatovať ani možnú existenciu prípadných nekalých obchodných praktík.

42. V zmysle žalobu na abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach možno podať len proti dodávateľovi zodpovedajúcemu definícii dodávateľa podľa spotrebiteľského práva, pričom žalovaného 1/ a 2/ nepochybne nemožno v tomto zmysle za dodávateľa považovať. Vzhľadom na vyššie ustálený záver súdu o absencii základných skutkových a právnych predpokladov nevyhnutných pre konštatáciu existencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ a 2/ v danom žalobcom iniciovanom konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach súd nevykonal ďalšie žalobcom navrhované dôkazy nad rámec žalobcom predložených listinných dôkazov, keďže žiaden z navrhovaných dôkazov nedisponuje spôsobilosťou akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť záver súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v danom konaní a s tým súvisiacej potrebe zamietnutia predmetnej žaloby.

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k jednoznačnému záveru o skutkovej a právnej irelevantnosti predmetnej žaloby o abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach a z toho dôvodu žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

44. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , s odkazom na princíp pomeru úspechu strán v konaní ( ) a vyslovil, že žalovaný, ako procesne plne úspešná strana v konaní, by mal nárok na náhradu trov konania, pokiaľ by mu trovy vznikli. Nakoľko je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že mu žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti výroku I. odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku II. a III. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.