Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-681-2022.pdf
PDF · 80.21 KB
Case nature
Subarea
48Ek/681/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: B. De La W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX P. D. nad J., zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti povinnému: Z. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX Y. nad Y., o vymoženie 800 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mgr. Ivan Šteiner, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto n/Váhom, IČO: 37 913 581, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/681/2022 zo dňa 17. 08. 2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/681/2022 zo dňa 17. 08. 2022 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/681/2022 zo dňa 17. 08. 2022 vo výške 44,82 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01. 03. 2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 800 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom JUDr. D. J., LL.M. dňa XX. XX. XXXX pod sp. zn. R XX/XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25. 02. 2022.
2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 07. 04. 2022, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mgr. Ivan Šteiner, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto n/Váhom, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Povinný sa prostredníctvom podaného návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom v zmysle ust. 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) domáhal zastavenia exekúcie v plnom rozsahu, majúc za to, že sumu vymáhanú v predmetnom exekučnom konaní obdržal od oprávneného na základe priateľskej dohody, nemajúc vedomosti o zmluvných podmienkach. Zároveň uviedol, že vedenie exekúcie voči jeho osobe môže mať likvidačný následok. Za účelom uspokojenia dlhu oprávneného požiadal o odblokovanie motorového vozidla v jeho výlučnom vlastníctve, predajom ktorého by mohol uspokojiť zostávajúci nárok oprávneného.
4. Uznesením sp. zn. 48Ek/681/2021 zo dňa 17. 08. 2022 vyšší súdny úradník v poradí prvou výrokovou vetou zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, keď dospel k záveru, že povinným predostretá argumentácia nie je spôsobilá pre čo i len čiastočné zastavenie exekúcie súdom. V poradí druhou výrokovou vetou priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania spojených s podaným vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a to vo výške 44,82 eur.
5. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že nároky týkajúce sa úroku z omeškania či zmluvnej pokuty považuje vzhľadom na neexistenciu dohody o ich zaplatení za nedôvodné. Ďalej uviedol, že výška týchto nárokov nie je správne počítaná, keď časť dlhu vo výške 800 eur uhradil. Z obsahu podania povinného taktiež vyplýva, že tento tvrdil, že oprávnený mu neposkytol súčinnosť potrebnú pre uspokojenie zostávajúcej časti dlhu formou mimosúdneho vyrovnania. V závere podania povinný naďalej požadoval odblokovanie osobného motorového vozidla zn. Audi, predajom ktorého má dôjsť k uspokojeniu zostávajúcej časti dlhu. Ako prílohu k podanej sťažnosti pripojil povinný e-mailovú komunikáciu s právnym zástupcom oprávneného, na základe ktorej žiadal o uspokojenie dlhu v splátkach.
6. Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko jednotlivé nároky oprávneného boli uplatnené v súlade so zákonom a skutkovým stavom posudzovanej veci, pričom povinný disponoval dostatočným priestorom na to, aby sa voči exekučnému titulu bránil. Ostatné argumenty rovnako označil za právne bezvýznamné, keď povinný sa účelovo snaží vyhýbať splneniu vymáhanej povinnosti. Za podané vyjadrenie k sťažnosti povinného si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 44,82 eur (úkon právnej služby vo výške 25,72 eur, režijný paušál za rok 2022 vo výške 11,63 eur a 20% DPH vo výške 7,47 eur).
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany povinného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Súd však nad rámec zákona k sťažnosti povinného uvádza:
14. Podstatou povinným podanej sťažnosti smerujúcej k zastaveniu exekúcie je vyjadrenie, na základe ktorého je vymáhanie príslušenstva pohľadávky v rozpore so zákonom, keď povinný v čase pred vydaním exekučného titulu neposkytol žiaden súhlas so zaplatením iného plnenia než toho, ktoré mu bolo poskytnuté. K uvedenej námietke však súd uvádza, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý však nemá daný spotrebiteľský charakter, keď oprávnený pri poskytovaní finančných prostriedkov nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho je vylúčené, aby súd vo vykonávacom konaní pristupoval k vecnému prieskumu toho rozhodnutia, na podklade ktorého je predmetné exekučné konanie vedené. Uvedená argumentácia súdu sa nepochybne opiera aj o Ústavným súdom Slovenskej republiky vymedzený rámec, ktorý nálezom č. k. I. ÚS 265/2020 - 59 zo dňa 15. 12. 2020 určil hraničné parametre oprávňujúce exekučný súd realizovať vecný prieskum rozhodcovského konania majúceho nespotrebiteľský charakter. Uvedená koncepcia prijatá Ústavným súdom SR sa v zásade opiera o princíp, v rámci ktorého je skúmanie právomoci rozhodcovského súdu zverené do rúk civilných súdov, ktoré k uvedenému pristupujú na základe podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského súdu. Práve vo svetle týchto skutočností nie je exekučný súd orgánom oprávneným posudzovať relevanciu tých námietok, na ktoré povinný upozornil v podanej sťažnosti voči napadnutému uzneseniu. Inými slovami vyjadrené, námietky týkajúce sa bezúročnosti dlhu či nesprávne určenej výšky príslušenstva nie je možné vzhľadom na takto prijatý záver uplatňovať ako prostriedok obrany v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, resp. i v sťažnosti proti uzneseniu, ktorým sa rozhodol o jeho zamietnutí. Za právne bezvýznamné však súd označil aj ostatné námietky povinného, ktoré mali slúžiť na akési mimosúdne vyrovnanie v čase po vydaní exekučného titulu, keď v posudzovanej veci súd nedisponuje žiadnou dohodou upravujúcou postupné splácanie dlhu povinného voči oprávnenému. Navyše je potrebné zdôrazniť, že povinný disponoval časovým priestorom určeným na splnenie exekučným titulom uloženej povinnosti.
15. Vo vzťahu k požiadavke povinného o odblokovanie osobného motorového vozidla zn. Audi, ktoré má byť údajne vo vlastníctve povinného, súd uvádza, že nie je úlohou exekučného súdu sa zaoberať relevanciou tých ťažkostí, ktoré vznikli povinnému z titulu začatia exekúcie, kedy je poverený súdny exekútor v zmysle zákona povinný bezprostredne po začatí exekúcie vykonať všetky úkony spojené so zablokovaním toho majetku, ktorý je možný postihnúť výkonom rozhodnutia a ktorý má slúžiť na uspokojenie vymáhaného nároku. V zásade teda platí, že trvanie predmetných blokačných účinkov nachádza relevanciu vo vzťahu k dosiahnutiu účelu exekučného konania, a to tak, aby v čase pred začatím exekvovania majetku povinného nedošlo k jeho kráteniu formou zbavovania sa tohto majetku.
16. Z uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/681/2022 zo dňa 17. 08. 2022 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že exekučné konanie je vedené naďalej na podklade vykonateľného rozhodnutia, ktoré nebolo zrušené, pričom povinným načrtnutá argumentácia nemá za následok existenciu tých okolností, ktoré by viedli k zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu či inak bránili jeho vymáhateľnosti.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
21. Oprávnený si vo vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil trovy exekúcie za jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie sa k sťažnosti. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto sťažnostnom konaní úspešný, keďže súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O
trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie sa oprávneného k sťažnosti povinného vo výške 44,82 eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon v sume 25,72 eur, z režijného paušálu za rok 2022 v sume požadovanej oprávneným 11,63 eur a 20% DPH vo výške 7,47 eur. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).