Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/829/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľov 1/ V. X., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P., E. XXX/XX a 2/ C. X., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P., E. 220/34, proti odporcom 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004 a 2/ LICITOR group, a. s., so sídlom Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 36 421 561, o určenie, že odporcovia 1/ a 2/ nie sú oprávnení vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľností a o návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu 1/ a odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. -76 zo dňa 20. 7. 2015, takto

rozhodol:

Výrok uznesenia okresného súdu, ktorým nariadil, že odporcovia 1/ a 2/ predbežne nie sú oprávnení vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese O., obci P., zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. D. ako pozemok parc. reg. "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 282 m2, pozemok parc. reg. "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2, pozemok parc. reg. "C" č. XXX záhrady o výmere 275 m2 a rodinný dom súp. č. 220 postavený na pozemku parc. reg. "C" č. XXX a odporcovi 2/ nariadil upustiť od dobrovoľnej dražby, ktorá sa mala konať dňa 23. 7. 2015 o 11.30 hod. na notárskom úrade JUDr. Andrey Barancovej so sídlom Lučenec, T. G. Masaryka 19 m e n í nasledovne: Odporca 1/ je povinný zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese O., obci P., zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. D. ako pozemok parc. reg. "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 282 m2, pozemok parc. reg. "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2, pozemok parc. reg. "C" č. XXX záhrady o výmere 275 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. reg. "C" č. XXX na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na LV č. XXX pre okres O., obec P., k. ú. D. pod V 419/2009 - VZ 42/09 a na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na LV č. XXX pre okres O., obec P., k. ú. D. pod V 367/2011 - VZ 42/11, formou predaja na dražbe za cenu nižšiu alebo rovnajúcu sa všeobecnej hodnote uvedených nehnuteľností určenej v znaleckom posudku W.. C. E. č. 15/2015, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Odporca 2/ je povinný zdržať sa dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese O., obci P., zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. D. ako pozemok parc. reg. "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 282 m2, pozemok parc. reg. "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2, pozemok parc. reg. "C" č. XXX záhrady o výmere 275 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. reg. "C" č. XXX za cenu nižšiu alebo rovnajúcu sa všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností určenej v znaleckom posudku W.. C. E. č. 15/2015, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

odôvodnenie:

Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým vyslovil, že odporcovia 1/ a 2/ predbežne nie sú oprávnení vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese O., obci P., zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. D. ako pozemok parc. reg. "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 282 m2, pozemok parc. reg. "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2, pozemok parc. reg. "C" č. XXX záhrady o výmere 275 m2 a

rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. reg. "C" č. XXX. Súčasne odporcovi 2/ nariadil upustiť od dobrovoľnej dražby, ktorá sa mala konať dňa 23. 7. 2015 o 11.30 hod. na notárskom úrade JUDr. Andrey Barancovej so sídlom Lučenec, T. G. Masaryka 19 (prvý výrok). V poradí druhým výrokom uložil navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 EUR na účet okresného súdu v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom podaným na okresnom súde dňa 15. 7. 2015 a doplneným výsluchom navrhovateľa 1/ dňa 16. 7. 2015 domáhali proti odporcom 1/ a 2/ určenia, že odporcovia 1/ a 2/ nie sú oprávnení vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. D. ako pozemok parc. reg. "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 282 m2, pozemok parc. reg. "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2, pozemok parc. reg. "C" č. XXX záhrady o výmere 275 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. reg. "C" č. XXX (ďalej aj "predmetné nehnuteľnosti") na základe znaleckého posudku znalca W.. C. E. č. 15/2015 s odôvodnením, že odporca 2/ ako dražobník vykonáva pre odporcu 1/ ako záložného veriteľa dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností, ktorých výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi sú navrhovatelia 1/ a 2/. Cenu predmetných nehnuteľností určenú znaleckým posudkom znalca W.. C. E. č. 15/2015 navrhovatelia 1/ a 2/ považujú za neprimerane nižšiu ako je skutočná hodnota predmetných nehnuteľností. Navrhovatelia majú preto obavu, že predmetné nehnuteľnosti budú predané pod cenu a ešte zostanú odporcovi 1/ dlžní. Vyslovili ochotu odporcovi 1/ pohľadávku zaplatiť v splátkach resp. predať predmetné nehnuteľnosti za cenu vyššiu ako je cena určená znaleckým posudkom znalca W.. C. E. č. 15/2015. Zároveň v obsahu podaného návrhu navrhli vydať predbežné opatrenie, ktorým by súd "pozastavil dražbu" až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, čo odôvodňovali obavami z predaja nehnuteľností pod ich skutočnú cenu. Okresný súd z predložených listinných dôkazov ako aj z ústneho doplnenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zistil, že navrhovatelia 1/ a 2/ ako dlžníci a odporca 1/ ako veriteľ uzatvorili zmluvu o úvere, záväzky z ktorej sú zabezpečené záložným právom zriadeným k predmetným nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov 1/ a 2/, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na LV č. XXX pod V 419/2009 - VZ 42/09 a na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na LV č. XXX pod V 367/2011 - VZ 42/11. Odporca 2/ ako dražobník na základe návrhu odporcu 1/ ako záložného veriteľa a navrhovateľa dražby organizuje dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností, ktorej dátum konania bol určený na deň 23. 7. 2015 o 11.30 hod. na notárskom úrade JUDr. Andrey Barancovej, a to na základe znaleckého posudku znalca W.. C. E. č. 15/2015, ktorým bola všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností stanovená sumou 76.000 EUR. Zo znaleckého posudku znalca W.. B. Q. č. 46/2013, ktorý navrhovatelia 1/ a 2/ predložili, vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je vyššia, a to 90.300 EUR. Z výpovede navrhovateľa 1/ zároveň vyplynulo, že dňa 15. 7. 2015 malo byť zamestnancom odporcu 2/ na dverách domu navrhovateľov 1/ a 2/ umiestnené označenie "dražba", ktoré malo byť touto osobou po jeho odfotografovaní následne odstránené. Okresný súd vyhodnotil návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako plne dôvodný, keď z predložených listinných dôkazov mal za preukázané uzatvorenie úverovej a záložnej zmluvy medzi odporcom 1/ a navrhovateľmi, ako aj skutočnosť, že predmetom záložnej zmluvy sú predmetné nehnuteľnosti, a ich dražba sa mala konať dňa 23. 7. 2015. Rovnako mal za preukázané, že všeobecná hodnota totožných nehnuteľností, ktoré sú predmetom výkonu záložného práva, bola určená dvomi znalcami s rozdielom 14.300 EUR, čo znamená, že cena určená ako najnižšie podanie na základe znaleckého posudku W.. E. je o viac ako 15,8 % nižšia ako cena určená znaleckým posudkom predloženým navrhovateľmi. Navrhovatelia teda listinnými dôkazmi osvedčili existenciu hrozby vzniku škody na svojom majetku, ktoré nebezpečenstvo spočíva v tom, že navrhovatelia mohli predajom nehnuteľností výrazne pod ich hodnotu prísť o väčšiu časť svojho majetku, než by bolo nevyhnutne potrebné na úhradu ich záväzku. Hrozbu ujmy na majetku navrhovateľov súd posúdil ako bezprostrednú vzhľadom na termín, kedy sa mala dražba predmetných nehnuteľností uskutočniť (o 8 dní odo dňa, kedy bol návrh na začatie konania spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručený súdu). Zároveň dospel k záveru, že odporca 2/ v rámci organizácie dobrovoľnej dražby zrejme porušil ustanovenie o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) ukladajúce dražobníkovi povinnosť umiestniť na predmet dražby najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd posúdil výber procesného prostriedku ochrany navrhovateľmi (vo forme predbežného opatrenia) za pochopiteľný a jedine účinný, keď z dôvodu, že výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v režime

nepredchádza autoritatívne rozhodnutie súdu o splnení podmienok dobrovoľnej dražby a celý proces výkonu záložného práva je plne v dispozícii záložného veriteľa a dražobníka, je v prípade pochybností o správnosti postupu organizácie dobrovoľnej dražby vždy dôvodné zabrániť výkonu záložného práva predbežným opatrením. V poradí druhým výrokom zároveň okresný súd uložil navrhovateľom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 EUR na účet Okresného súdu Revúca v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Proti prvému výroku uznesenia okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolania odporcovia 1/ a 2/. Odporca 1/ v prvej časti svojho odvolania popísal kontraktačný proces s navrhovateľmi, následné neplnenie si zmluvných povinností dlžníkov (navrhovateľov 1/ a 2/) s tým, že zdôraznil skutočnosť, že navrhovatelia mali viacero možností zabrániť výkonu záložného práva, ktoré však nevyužili, keď v priebehu celého roku 2015 nevložili na úverový účet žiadne finančné prostriedky. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu uviedol, že navrhovatelia v súlade s mali právo podať námietky proti znaleckému posudku W.. E. a zároveň mohli požiadať o vyhotovenie nového znaleckého posudku. Ak by tak učinili, odporca 2/ by bol povinný dať vyhotoviť nový znalecký posudok. Navrhovatelia však uvedené zákonné možnosti nevyužili, preto je potrebné považovať ich návrh na nariadenie predbežného opatrenia za účelový, ktorého cieľom je zmariť uspokojenie pohľadávky odporcu 1/. Vo vzťahu k znaleckému posudku W.. B. Q. predloženého navrhovateľmi uviedol, že od predmetného ohodnotenia nehnuteľností uplynuli 2 roky, v priebehu ktorých sa celkovo zmenila situácia na trhu nehnuteľností pokiaľ ide o ponuku a dopyt. Nevidel preto dôvod, prečo by práve znalecký posudok z roku 2013 mal byť smerodajným pre určenie hodnoty predmetných nehnuteľností. Okresnému súdu vytkol, že tento sa nezaoberal tým, či prípadným nariadením predbežného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do práv a chránených záujmov odporcu 1/. Zároveň riadne nepreskúmal dôvodnosť a prípustnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keď sa priklonil len k subjektívnym tvrdeniam navrhovateľov ohľadom ohodnotenia nehnuteľností, a predbežné opatrenie nariadil, hoci navrhovatelia 1/ a 2/ neosvedčili dôvodnosť svojho nároku vo veci samej, ktorý opierajú o dva roky starý znalecký posudok. Vzhľadom k uvedenému navrhol odvolaním napadnutý prvý výrok uznesenia okresného súdu zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Odporca 2/ so svojom odvolaní v prvom rade poukázal na skutočnosť, že ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovatelia sa písomným návrhom zo dňa 15. 7. 2015 domáhali nariadenia predbežného opatrenia s tým, že predmetný návrh nemal zákonné náležitosti, keď z neho nebolo zrejmé osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov, podmienok dôvodnosti nároku, vzťah požadovaného predbežného opatrenia k návrhu vo veci samej a najmä čoho sa navrhovatelia vo veci samej chcú domáhať. Uvedené nedostatky návrhu boli odstránené až výsluchom navrhovateľa 1/. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na zásadu rovnosti účastníkov v konaní, z ktorej vyplýva pre súd povinnosť vytvárania rovnakých procesných podmienok pre účastníkov konania tak, aby jedna alebo druhá strana nebola nijakým spôsobom zvýhodňovaná. Uvedenou zásadou sa však okresný súd neriadil, keď na vykonanie procesného úkonu predvolal len jedného z účastníkov (navrhovateľa 1/), navyše telefonicky. Výsluch účastníka je pritom jeden z dôkazných prostriedkov. Súd pritom v danom momente pristúpil k vykonaniu dokazovania len za účasti jednej strany, čím porušil zásadu rovnosti účastníkov a odporcom odňal možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedol, že z obsahu spisu je možné zistiť, že navrhovatelia nemajú výhrady k dražbe nehnuteľností ako takej, chcú len zabrániť, aby sa táto dražba vykonávala na základe znaleckého posudku znalca W.. C. E. č. 15/2015. Rozsah povinnosti uloženej predbežným opatrením však musí byť primeraný. Pokiaľ okresný súd zakázal vykonanie dražby predmetných nehnuteľností vo všeobecnosti tým, že vyslovil, že odporcovia 1/ a 2/ nie sú dražbu nehnuteľností oprávnení vykonať a navyše odporcovi 2/ uložil upustiť od dobrovoľnej dražby, ktorá sa mala konať dňa 23. 7. 2015, nedodržal zásadu primeranosti, keď jeho výrok nezohľadňuje možnosť vykonania dražby predmetných nehnuteľností na základe iného znaleckého posudku. Vzhľadom k uvedenému navrhol odvolaním napadnutý prvý výrok uznesenia okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením (ďalej v texte aj „“), bez nariadenia pojednávania podľa a odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu , ktorým okresný súd nariadil, že odporcovia 1/žne nie sú oprávnení vykonať dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností a odporcovi 2/ nariadil upustiť od dobrovoľnej dražby, ktorá sa mala konať dňa 23. 7. 2015 o 11.30 hod. na notárskom úrade JUDr. Andrey Barancovej so sídlom Lučenec, T. G. Masaryka

19, odvolací súd podľa s poukazom na zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia okresného súdu o povinnosti navrhovateľov 1/ a 2/ zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zostal nedotknutý ( ). Podľa prvá veta , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Inak o predpokladoch, ktoré musia byť splnené pre nariadenie predbežného opatrenia a o jeho dôsledkoch platia ustanovenia až 77a . Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí návrhu v zmysle <aspi://module='ASPI'&link='%252379'&ucin-k-dni='30.12.9999'> obsahovať, medzi iným aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal (/ ). Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Je možné ho nariadiť pred začatím konania, ako aj v už začatom konaní v súlade s . Predbežné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa predbežného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vypočutí, čo súvisí s tým, že výsluch by mohol zmariť účel predbežného opatrenia. Možno, teda, sumarizovať, že predbežné opatrenie nemožno nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by nemalo neprimerane zasahovať do práv a právom chránených záujmov povinných osôb. Odporca 1/ vo svojom odvolaní v prvom rade namietal, že okresný súd neskúmal uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Podľa jeho názoru navrhovatelia neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorého sa budú domáhať vo veci samej, keď svoj návrh vo veci samej opierajú len o svoje subjektívne tvrdenia o nesprávnosti ohodnotenia nehnuteľností ako aj o zjavne neaktuálny dva roky starý znalecký posudok. Rovnako uviedol, že je potrebné považovať návrh na nariadenie predbežného opatrenia za účelový, keď navrhovatelia 1/ a 2/ nevyužili svoje právo v zákonnej lehote podľa podať námietky proti znaleckému posudku W.. E., prípadne požiadať o vyhotovenie nového znaleckého posudku. S uvedenými odvolacími námietkami sa však odvolací súd stotožniť nemohol. Z okolností prejednávanej veci je totiž nepochybné a v priebehu doterajšieho konania nebolo doposiaľ vyvrátené, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú vlastníkmi dražených nehnuteľností, určenie všeobecnej hodnoty ktorých je sporné, a teda, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa navrhovatelia ako vlastníci domáhali ochrany reálnej hodnoty vlastníckeho práva k svojmu majetku, ktorá im je ako vlastníkom priznaná už v SR. V zmysle uvedeného následne koncipovali petit predbežného opatrenia tak, že sa domáhali

dočasného zákazu uskutočnenia dražby predmetných nehnuteľností. Ochrana, ktorá sa vlastníkom zaručuje v SR, smeruje voči akejkoľvek inej osobe, ktorá by v neprípustnej miere či rozsahu zasahovala do atribútov vlastníckeho práva vlastníkov. Intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaná predajom predmetu vlastníctva by totiž nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej (alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej) cene tohto predmetu vlastníctva. Uvedenému zodpovedá aj znenie prvej a druhej vety ods. 1 v spojení s tohto zákona, v zmysle ktorých je dražobník povinný zaistiť ohodnotenie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dražby, podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby znaleckým posudkom a vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu, nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovatelia nie iba svojimi tvrdeniami, ale aj dôkaznými prostriedkami (popri znaleckom posudku, ktorý dal spracovať odporca 2/ ako dražobník, predložili aj ďalší znalecký posudok spracovaný odlišným znalcom, týkajúci sa určenia ceny dražených nehnuteľností) osvedčili oprávnenosť svojho nároku na ochranu reálnej hodnoty vlastníckeho práva ako aj existenciu hrozby vzniku škody na ich majetku v rozsahu nevyhnutnom na poskytnutie dočasnej ochrany nariadením predbežného opatrenia, a tiež, že v prejednávanom prípade je hrozba škody skutočne bezprostredná, pretože predaj predmetných nehnuteľností na dražbe sa mal uskutočniť dňa 23. 7. 2015 a okresný súd napadnuté predbežné opatrenie vydal dňa 20. 7. 2015. Osvedčili teda, že k predmetným nehnuteľnostiam v ich vlastníctve je zriadené záložné právo v prospech odporcu 1/ ako záložného veriteľa, že odporca 1/ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a že dražobníkom v uvedenom prípade je odporca 2/. Rovnako osvedčili, že predmetné nehnuteľnosti boli znaleckým posudkom, ktorý dal spracovať odporca 2/, ku dňu 24. 4. 2015 ohodnotené na sumu 76.000 EUR, že uvedená suma je podľa dohody záložného veriteľa (odporcu 1/) a dražobníka (odporcu 2/) najnižším podaním na dražbe uvedených nehnuteľností, ďalej že ku dňu 15. 11. 2013 boli rovnaké nehnuteľnosti ohodnotené na 90.300 EUR s tým, že ďalej tvrdili, že majú záujemcu o odkúpenie predmetných nehnuteľností za sumu 95.000 EUR. Nebezpečenstvo škody potom spočívalo v tom, že navrhovatelia 1/ a 2/, aj keď uzrozumení s predajom svojho majetku z dôvodu svojho záväzku voči odporcovi 1/, mohli predajom nehnuteľností výrazne pod ich skutočnú hodnotu prísť o väčšiu časť svojho majetku, než by bolo nevyhnutne potrebné na úhradu ich záväzku. Tým navrhovatelia 1/ a 2/ predbežne preukázali zásah do svojho vlastníckeho práva v neprípustnej miere, predbežnú dôvodnosť svojho nároku na ochranu reálnej hodnoty svojho majetku, a aktívnu legitimáciu na podanie žalobného návrhu, ktorým sa domáhajú určenia, že odporcovia nie sú oprávnení uskutočniť dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností za základe znaleckého posudku W.. C. E. č. 15/2015 a uloženia povinnosti určiť všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností iným znaleckým posudkom. Pokiaľ sa potom jedná o odvolaciu argumentáciu, že navrhovatelia svoj nárok opierajú o dva roky starý znalecký posudok, ktorý nie je relevantný, keď sa stav na trhu s nehnuteľnosťami zmenil, je potrebné opätovne zdôrazniť, že predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti nároku vo veci samej, t. j. akési jeho predbežné preukázanie. Preto pokiaľ navrhovatelia nie len svojimi tvrdeniami (o tom, že majú potenciálneho kupca, ktorý je ochotný predmetné nehnuteľnosti odkúpiť za sumu 95.000 EUR), ale aj predložením iného znaleckého posudku svoju obavu o podhodnotení predmetných nehnuteľností preukázali, okresný súd nemal možnosť z hľadiska zabezpečenia účinnej ochrany ich práv do uskutočnenia dobrovoľnej dražby vykonávať dokazovanie o tom, či sa pod vplyvom zmien na trhu s nehnuteľnosťami ceny nehnuteľností znížili alebo naopak zvýšili, ale správne dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia sú splnené. Otázka aktuálnej všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností potom bude riešená v konaní vo veci samej. Podľa dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby ( ). Podľa vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. V vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak je predmetom dražby nehnuteľnosť a navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby s tým, že znalecký posudok zašle vlastníkovi predmetu dražby. Ten má následne právo do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Z citovaných ustanovení (najmä z ustanovenia ods. 5 ) však výslovne nevyplýva, že by ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom bolo možné napádať len postupom podľa , t. j. v lehote do 10 pracovných dní odo dňa doručenia znaleckého posudku vlastníkovi, a ak toto právo nie je vlastníkom využité, spochybniť ohodnotenie predmetu dražby nie je možné (ako to uvádzal odporca 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. 7. 2015). Preto citované ustanovenia nemožno vykladať tak, že by v nich bola zakotvená zásada koncentrácie konania. Uvedené možno vyvodiť napr. z ust. , ktoré umožňuje osobe, ktorá bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd o určenie neplatnosti dražby okrem iného aj z dôvodu, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Ak, teda, napríklad dražobník v rozpore s nezaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, a to napríklad z dôvodu, že cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom nezodpovedá všeobecnej hodnote dražených nehnuteľností v mieste a čase konania dražby, je uvedené dôvodom na podanie žaloby podľa , a to bez ohľadu na to, či vlastník voči znaleckému posudku námietky vzniesol, alebo sa tak nestalo. Rovnako je vlastník predmetu dražby oprávnený domáhať sa nariadenia predbežného opatrenia, ktorým konajúci súd dražobníkovi uloží dočasne za zdržať vykonania dražby. Dražobník je následne podľa / povinný od dražby upustiť. Predmetná právna úprava je odlišnou napr. od tej, ktorá upravuje podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, v ktorej je zásada koncentrácie konania vyjadrená celkom jednoznačne nasledovne: „zmenkovým platobným rozkazom alebo šekovým platobným rozkazom súd odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta“, s tým, že „ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie“, avšak „na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať“. K odvolacej argumentácii odporcu 2/, že návrh navrhovateľov 1/ a 2/ nemal všetky zákonné náležitosti, keď z neho nebolo zrejmé osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov, podmienok dôvodnosti nároku a vzťah požadovaného predbežného opatrenia k návrhu vo veci samej, pričom pokiaľ uvedené nedostatky návrhu boli odstránené výsluchom navrhovateľa 1/ bez prítomnosti odporcov, došlo k zásahu do zásady rovnosti účastníkov v konaní, považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné: Po preskúmaní písomného podania navrhovateľov zo dňa 13. 7. 2015 sa je možné stotožniť s časťou argumentácie odporcu 2/, že návrh na začatie konania, ktorého súčasťou je i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, neobsahuje všetky náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Aj keď sa odvolací súd nestotožňuje s názorom odporcu 2/, že návrh neobsahuje osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov, ktoré osvedčenie v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvedené je (obava o bezprostrednú stratu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za cenu, ktorá nezodpovedná ich všeobecnej hodnote), na druhej strane predmetný návrh skutočne neobsahoval, napr. osvedčenie dôvodnosti nároku vo veci samej. Uvedený návrh, teda, neobsahoval všetky náležitosti podľa , s čím zákon v ods. 3 spája povinnosť súdu podľa vyzvať jeho navrhovateľa na odstránenie uvedených vád, prípadne na doplnenie návrhu. Napriek skutočnosti, že tak sudca alebo poverený zamestnanec súdu zmysle ustanovenia má urobiť uznesením, ktoré sa má podľa doručiť navrhovateľovi, a teda sa má predmetné uznesenie písomne vyhotoviť, pokiaľ okresný súd výzvu na odstránenie vád podaného návrhu na nariadenie predmetného opatrenia uskutočnil ústne po tom, čo sa navrhovateľ na výzvu okresného súdu na súd dostavil, nedošlo k porušeniu práva na rovnosť účastníkov konania. Všeobecný súd totiž nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho

vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku (uvedenému pozri napr. nález Ústavného súdu ČR z 13. marca 2013, sp. zn. ). Zároveň je súd v zmysle povinný svojou poučovanou povinnosťou prispieť k tomu, aby každý mohol uplatňovať svoje procesné práva v konaní a podľa postupovať v občianskoprávnom konaní tak, aby bola ochrana práv rýchla a účinná. Pokiaľ teda navrhovatelia 1/, 2/ podali dňa 15. 7. 2015 na súd neúplný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd predbežným opatrením zabránil uskutočneniu dražby ich nehnuteľností, ktorá sa mala konať dňa 23. 7. 2015, formalistickým postupom podľa v spojení s , t. j. vyhotovením uznesenia obsahujúceho výzvu na odstránenie vád tohto podania navrhovateľmi, jeho následným doručením navrhovateľom 1/ a 2/ a „čakaním“ na opravu (doplnenie) návrhu, by sa jednoznačne z časového hľadiska zmaril účel nariadeného predbežného opatrenia, keď nie je možné rozumne očakávať, že by k predmetnému vyhotoveniu uznesenia, jeho doručeniu, odstráneniu vád a k následnému nariadeniu a doručeniu predbežného opatrenia odporcom 1/ a 2/ došlo do dňa 23. 7. 2015, kedy sa mala dražba uskutočniť. Naopak telefonickým predvolaním navrhovateľa na nasledujúci deň, uskutočnením výzvy podľa ústnou formou a doplnením návrhu navrhovateľom 1/ priamo do zápisnice súdu, okresný súd navrhovateľom umožnil efektívne uplatniť svoje právo odstrániť vady návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a zároveň bol vytvorený časový priestor pre to, aby okresný súd mohol o návrhu rozhodnúť, prípadne predbežné opatrenie včas nariadiť a doručiť. Pokiaľ okresný súd de facto odstraňoval vady podania tak, že navrhovateľov vyzval na opravu a doplnenie svojho podania, čo je plne v súlade s v spojení s , samotná skutočnosť, že tak z hľadiska efektivity uskutočnil ústne do zápisnice, a nie písomne, nepredstavuje zásah do zásady rovnosti účastníkov konania. K odvolacej argumentácii odporcu 2/ sa totiž žiada dodať, že v procese odstraňovania vád podania neukladá súdu konať so všetkými do úvahy pripadajúcimi účastníkmi konania, ale len s jeho podávateľom, a z obsahu zápisnice zo dňa 16. 7. 2015 vyplýva, že okresný súd nevykonal dokazovanie, ako sa mylne odvolateľ domnieva, ale len navrhovateľovi umožnil odstránenie vád podania do zápisnice súdu. Pokiaľ sa však jedná o zvyšnú odvolaciu argumentáciu odporcu 2/ o tom, že by predbežné opatrenie malo byť primerané svojmu účelu, s uvedenou sa dovolací súd plne stotožňuje. Nie je totiž možné opomínať, že predbežné opatrenie svojimi následkami môže výrazne zasiahnuť do práv účastníka konania, voči ktorému je nariadené, a preto v dôsledku, že pred jeho nariadením nie je priestor na riadne uskutočnenie dokazovania podľa ust. a nasl. , čo je zdôraznené aj v ods. 6 (podľa ktorého súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.), je potrebné, aby bolo predbežné opatrenie nariadené nie len za podmienky, že je osvedčená existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, ale aj len v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na ochranu práv jeho navrhovateľa tak, aby neprimerane nezasahovalo do práv a právom chránených záujmov povinných osôb. Pokiaľ sa, teda, v prejednávanom prípade navrhovatelia 1/ a 2/ vo veci samej nedomáhajú zákazu uskutočnenia dražby ako takej (napr. z dôvodu, že záložné zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, a pod.), ale sa domáhajú len určenia, že dražbu nie je možné vykonať na základe znaleckého posudku W.. E. č. 15/2015, t. j. s najnižším podaním v sume 76.000 EUR, pričom sa zároveň domáhajú vypracovania iného znaleckého posudku, ktorý by potvrdil ich domnienky, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je vyššia, vo svojej podstate nenamietajú, aby bola dražba ich nehnuteľností uskutočnená za sumu vyššiu ako 76.000 EUR, určenú na základe iného znaleckého posudku. Preto potrebe dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania nezodpovedá výrok uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd vyslovil, že odporcovia 1/ a 2/ predbežne nie sú oprávnení vykonať dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností ako takú, ale mu zodpovedá výrok, ktorým by sa odporcovi 1/ uložila povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na LV č. XXX/XXXX pod V 419/2009 - VZ 42/09 a na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na LV č. XXX pod V 367/2011 - VZ 42/11, formou predaja na dražbe za cenu nižšiu alebo rovnajúcu sa všeobecnej hodnote uvedených nehnuteľností určenej v znaleckom posudku W.. C. E. č. 15/2015 a odporcovi 2/ uložila povinnosť zdržať sa dražby predmetných nehnuteľností za cenu nižšiu alebo rovnajúcu sa všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností určenej v znaleckom posudku W.. C. E. č. 15/2015, všetko až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V prevyšujúcej časti bolo následne potrebné návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd prvý výrok uznesenia okresného súdu podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia okresného súdu o povinnosti navrhovateľov 1/ a 2/ zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zostal nedotknutý ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.