Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudcom JUDr. Mariánom Hoffmannom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X. júna XXXX, C. D. XXX/X, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 26. júla 2021 číslo: 620 609 6776 0 vo veci zvýšenia invalidného dôchodku, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Správna žaloba

Žalobca sa správnou žalobou, podanou včas písomným podaním správnemu súdu dňa 13. augusta 2021, domáhal preskúmania rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 620 609 6776 0 zo dňa 26. júla 2021, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 620 609 6776 0 zo dňa 12. apríla 2021 a potvrdené toto rozhodnutie vo veci zvýšenia invalidného dôchodku.

Žalobca namietal v správnej žalobe, že mu nebol uznaný celý dôchodok, nakoľko jeho zdravotný stav je vážny. Uviedol, že trpí viacerými diagnózami, absolvoval osem operácií, no nič mu nepomohlo a naopak dostal sa viac do psychického stresu a strachu s tým spojeného. Nevie prečo mu Sociálna poisťovňa nezohľadnila výsledok z chirurgie v Poprade zo dňa 26. novembra 2020 a taktiež z neurochirurgie z Ružomberka zo dňa 21. mája 2021. Trpí inkontinenciou stolice, musí sa častejšie počas dňa sprchovať, dávať si plienky, lebo má okrem toho divertikuláty hrubého čreva, polyp hrubého čreva a konečníka. Berie antibiotiká, má prísnu diétu a stále sa mu stav nezlepšuje. Pre bolesti a minimálny spánok sa lieči na psychiatrii, na čo musí užívať lieky. Pracoval do mája 2018, t.j. 23 rokov a teraz je tri roky (v čase podania správnej žaloby) vedený úradom práce a doposiaľ sa preň práca nenašla.

Vzhľadom na zdravotný stav a vek sa žalobca obracia na správny súd, nakoľko mu žalobca uznal len 60 %, pričom na celý dôchodok je potrebných 71 %. V júni bude mať 60 rokov. Stará sa o dcéru F. ktorá sa narodila s d.syndromom, má 25 rokov.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia a priebeh administratívneho konania

Napadnutým rozhodnutím číslo 620 609 6776 0 zo dňa 26. júla 2021, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný podľa o sociálnom poistení v znení (ďalej zákona o sociálnom poistení), vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. apríla 2021 (ďalej len „rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie“) zamietol v celom rozsahu žalobcom podané odvolanie proti rozhodnutiu vo veci zvýšenia invalidného dôchodku ako nedôvodné a potvrdil v celom rozsahu rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

Odvolací orgán po preskúmaní veci nadobudol presvedčenie, že v konaní o invalidnom dôchodku účastníka konania bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav. Pochybnosti účastníka konania o tom, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený, považoval za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.

Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 19. januára 2021, rozhodla rozhodnutím zo dňa 12. apríla 2021 podľa § 73, § 112 ods.4, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení o zvýšení invalidného dôchodku na sumu 217,70 Eur, počnúc 19. januárom 2021 mesačne. Rozhodnutie vychádza z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 29. marca 2021, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa o sociálnom zabezpečení v znení a , ale je naďalej čiastočne invalidný podľa cit. zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok a zároveň je naďalej invalidný podľa zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu určil posudkový lekár naďalej na 60 %.

Zdravotný stav žalobcu bol na základe podaného odvolania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad dňa 9. júna 2021, ktorý odvolaniu nevyhovel a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade. Tento posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie dňa 13. júla 2021, pričom sa stotožnil s hodnotením, ktoré previedol posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad. V súvislosti so zdravotným stavom žalobcu, ktorý vykonával práce robotníckeho charakteru, sú v zdravotnej dokumentácii uvedené viaceré ochorenia, pričom dominujúca je ankylozujúca spondylitída – Bechterevová choroba – hodnotená klinicky ako 4. stupeň, čo podmieňuje hodnotenie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v súlade s prílohou č.4 zákona o sociálnom poistení. Ostatné ochorenia v súhrne chorôb sa spolupodieľajú na celkovo nepriaznivom zdravotnom stave, sú hodnotené v kapitole – iné zdravotné postihnutia, zvýšením o 10 %.

Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli podľa odôvodnenia žalovaného zohľadnené lekárske správy: z MR vyšetrenia zo dňa 23. septembra 2020 – Magnetická rezonancia MR Poprad, s.r.o., MUDr. Ménová; z neurologického vyšetrenia zo dňa 10. novembra 2020 – Tatramedia, spol. s r.o. Poprad, MUDr. Aftanasová; z neurologického vyšetrenia zo dňa 13. novembra 2020 a 26. januára 2021 – Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok, MUDr. Khoshab, PhD.; z neurochirurgického vyšetrenia z novembra 2020 – Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok; z EMG vyšetrenia zo dňa 17. februára 2021 – Medula s.r.o., Neurologická ambulancia Poprad, MUDr. Chudý; z neurologického vyšetrenia zo dňa 19. februára 2021 – Tatramedia, spol. s r.o. Poprad, MUDr. Aftanasová; z kolonoskopického vyšetrenia zo dňa 1. júla 2020 – Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, MUDr. Gulas; z chirurgického vyšetrenia zo dňa 26. novembra 2020 – Nemocnica Poprad a.s., MUDr. Vnenčák; z CT vyšetrenia brucha zo dňa 29. decembra 2020 - Nemocnica Poprad a.s.,

MUDr. Kalinaj, lekárska prepúšťacia správa zo dňa 31. decembra 2020 z hospitalizácie na chirurgickom oddelení Nemocnice Poprad a.s.; z urologického vyšetrenia z februára 2021 – Nemocnica Poprad a.s., MUDr. Chorvát; z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 4. februára 2021- Psychiatria – Uhrová, s.r.o. Kežmarok; z imunoalergického vyšetrenia zo dňa 4. februára 2021 – Alergoimuno centrum s.r.o. Kežmarok, MUDr. Hlinka; z USG vyšetrenia zo dňa 22. marca 2019 – Doppler DKK, Nemocnica Poprad a.s., A. G.; z očného vyšetrenia zo dňa 17. augusta 2020 – Nemocnica Poprad a.s., MUDr. Michalková; z očného vyšetrenia z 1. februára 2021 – Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch, A. B.; z reumatologického vyšetrenia z 2. februára 2021 – Reumamed Poprad s.r.o., MUDr. Tkáčová; z ortopedického vyšetrenia z 27. augusta 2020 – Nemocnica Poprad a.s. , MUDr. Kalina; z hematologického vyšetrenia z 21. mája 2020 – Nemocnica Poprad a.s., MUDr. Božena Frančeková; z neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 21. mája 2021 a 29. mája 2021 – Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok, MUDr. Khoshab.

III.

Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe

K žalobcom podanej správnej žalobe sa žalovaný vyjadril elektronickým podaním zo dňa 19. októbra 2021, v ktorom konštatoval svoje závery zhodne s dôvodmi napadnutého rozhodnutia o odvolaní žalobcu v administratívnom konaní.

Žalovaný tiež konštatoval, že záväzným podkladom pre rozhodnutie bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia žalovanej zo dňa 13. júla 2021, podľa ktorého je žalobca podľa zákona o sociálnom poistení naďalej invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. V súvislosti s výkonom lekárskej posudkovej činnosti, podriadenej ustanoveniam , žalovaný poukázal na objektívne a nestranné zistenie a posúdenie zdravotného stavu účastníka konania v rámci činnosti posudkových lekárov a to na základe objektívneho vyšetrenia jeho zdravotného stavu, ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie, teda z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Námietku žalobcu, týkajúcu sa stanovenej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, považuje za nedôvodnú a zhoršenie jeho zdravotného stavu nepovažuje za podložené zdravotnou dokumentáciou, preukázané a medicínsky zdôvodnené.

Iné pridružené zdravotné postihnutia žalobcu, dokumentované v diagnostických záveroch doloženej zdravotnej dokumentácie, sú v percentuálnom zvýšení stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zohľadnené v maximálnom možnom zvýšení, ktoré zákon v § 71 ods.8 cit. zákona pripúšťa, pričom sčítavania percentuálnej miery poklesu za jednotlivé ochorenia nie je prípustné v zmysle zákona. Žalobca nepreukázal doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Žalovaný považuje posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, za presvedčivý a úplný, zodpovedajúci kritériám upraveným v zákona o sociálnom poistení. Skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného postihnutia žalobcu, boli podľa žalovaného dostatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou, nachádzajúcou sa v posudkovom spise v čase vydania rozhodnutia. Sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, preto nebol dôvod na ďalšie dokazovanie. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, má možnosť kedykoľvek opätovne požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok a na určenie jeho sumy.

Žalovaný preto považuje napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a . Žalovaný uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a žiada, aby krajský súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pojednávanie nariadiť nežiadal.

Žalobca sa k stanovisku žalovaného k správnej žalobe následne nevyjadril.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

Správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomocí správneho súdnictva, jedná sa o žalobu v sociálnych veciach, ďalej že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na jej rozhodnutie, žalobca je aktívne procesne legitimovaný, rovnako žalovaný je pasívne procesne legitimovaný v predmetnej veci, správne žalobca označil predmet preskúmania v správnom súdnictve - napadané rozhodnutie odvolacieho orgánu a taktiež, že žalobu podal včas v zákonnej dvojmesačnej lehote, pričom konajúci súd nezistil dôvod na odmietnutie žaloby, alebo na zastavenie konania.

Podľa , (S.s.p.), účinného od júla 2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

Podľa §177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti Tretej hlavy , ktorá je definovaná v S.s.p. pre účely tohto zákona okrem iného aj ako rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 202 ods. 2 S.s.p. alinea prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa § 203 ods. 2 S.s.p. pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.

25. Podľa § 137 ods. 4 S.s.p. vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 1.4.2022 do 20.10.2022. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods.3 S.s.p.) dňa 20.10.2022.

Po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, správny súd v rámci súdneho prieskumu zistil, že žalobca bol od 25. septembra 1990 uznaný za invalidného a od 6. februára 1996 za čiastočne invalidného. Dňa 18. januára 2005 bola u žalobcu určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Po posúdení zdravotného stavu v konaní 12. decembra 2006 v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR č. vo vzťahu k , bol žalobca uznaný za čiastočne invalidného naďalej podľa Obdobne v konaní dňa 10. marca 2009 po posúdení zdravotného stavu, tiež dňa 24. júla 2009 a po opravnom prostriedku dňa 16. októbra 2009 bol žalobca naďalej uznaný za čiastočne invalidného. V konaní dňa 27. januára 2014 bol u žalobcu posúdený zdravotný stav, bol uznaný za čiastočne invalidného naďalej a bola uňho určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % počnúc 27. januárom 2014. Invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný podľa Žalobca od roku 2016 nepracuje.

Žalobca formulárovou žiadosťou požiadal dňa 19. januára 2021 Sociálnu poisťovňu, pobočku Poprad o prehodnotenie zdravotného stavu s uvedením ako dôvodu jeho zhoršenie zdravotného stavu od poslednej kontroly. Zároveň požiadal o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti konania správneho orgánu sociálneho zabezpečenia a rozhodnutia, právoplatného dňom 31. júlom 2021, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 73, § 112 ods.4, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení následne rozhodla o zvýšení sumy invalidného dôchodku žalobcovi, počnúc 19. januárom 2021 na sumu 217,70 Eur mesačne pri zvýšení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere 60 % oproti pôvodnej miere 55 % a to na základe dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posúdenom posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, uvedenom v Lekárskej správe – odbornom posudku o invalidite z 29. marca 2021. Suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods.2 zákona o sociálnom poistení, pričom výpočet samotnej sumy nebol žalobcom rozporovaný. Nárok na invalidný dôchodok žalobcovi vznikol 27. januára 2014 vo výške 212,10 Eur mesačne a od 19. januára 2021 bol zvýšený o 2,6 %, teda o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, t.j. o 5,60 Eur mesačne.

Podľa o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Z ustanovení § 71 cit. zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,

ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa pri tom na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 citovaného zákona).

Rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu je podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 7 – Bechterevova choroba (ankylozujúca spondylartritída), písmeno b/ stredného stupňa - IV. stupeň (stuhnutie niekoľkých častí chrbtice a periférnych kĺbov alebo bedrových kĺbov s pretrvávajúcou klinickou aktivitou a progresiou napriek liečbe, bez ohľadu na stupeň postihnutia chrbtice), so stanovenou mierou poklesu zárobkovej činnosti je v rozsahu 40-50%, pričom žalobcovi bola v zmysle ostatného posudku zo dňa 13. júla 2021 priznaná maximálna možná miera zákonného rozpätia pri stanovení poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 %.

Súčasne, pokiaľ ide o iné zdravotné postihnutia, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery maximálne o 10 %, u žalobcu boli diagnostikované aj ostatné zdravotné postihnutia. Tieto iné pridružené ochorenia, ktorými žalobca trpí, podnietili zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o mieru maximálne možnú vo výške 10 %. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky a opätovného posúdenia zdravotného stavu bol žalobcovi priznaný napadnutými rozhodnutiami zvýšený invalidný dôchodok 19. januára 2021, t.j. odo dňa podania žiadosti žalobcom.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie.

Správny orgán sociálneho zabezpečenia správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, ktorí sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektivizovaných zdravotných ťažkostí žalobcu, ktoré vyplynuli z predložených odborných lekárskych nálezov žalovaný správne označil jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, správne ho v zhode s diagnostickými závermi zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti správne vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia z dôvodov, ktoré boli vyššie konkretizované. Podmienka osobnej účasti poistenca – žalobcu na posúdení zdravotného stavu nebola splnená z objektívnych dôvodov, keďže k posudkovej činnosti došlo v čase platných zákonných protipandemických obmedzení voľného pohybu osôb a sám žalobca o osobnú účasť pri posudkovej činnosti nežiadal (§ 153 ods.5 cit. zákona).

Vecne správne tiež pristúpil žalovaný aj k navýšeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobcu o ďalších, maximálne možných 10 % pre jeho pridružené zdravotné ťažkosti, pretože bol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý má pri iných zdravotných ťažkostiach tiež posudkový význam. Súčasne však bolo zistené, že jedná sa o ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňujú len navýšenie percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti v súhrne o ďalších 10 %. Súčasne však ani jedno z nich hodnotené samostatne nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.

Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí žalobcu dospel žalovaný k správnemu skutkovému zisteniu, že je žalobca naďalej v dôsledku choroby čiastočne invalidný podľa § 71 cit. zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou sobou, t.j. v miere 60 %.

Na základe vyššie uvedených skutočností a po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej, správny súd dospel k záveru, že generálny riaditeľ žalovanej sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.

Žalobcom namietané neakceptovanie lekárskych správ z chirurgie v Poprade zo dňa 26. novembra 2020 a taktiež z neurochirurgie z Ružomberka zo dňa 21. mája 2021, ktoré predložil žalovanému v odvolacom konaní, považuje správny súd za nedôvodné, keďže medzi podkladmi na posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako súčasť lekárskej správy zo dňa 29. marca 2021, neskôr 13. júla 2021 sú uvedené: lekárska správa z chirurgického vyšetrenia v Chirurgickej ambulancii Nemocnica Poprad a.s., MUDr. Tomáš Vnenčák, nález zo dňa 26. novembra 2020 so diagnostickým záverom divertikulóza hrubého čreva bez perforácie, abcesu alebo prejavov krvácania, inkontinencia stolice a ambulantná správa z neurochirurgického vyšetrenia dňa 29. mája 2021

- Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – fakultná nemocnica, neurochirugická ambulancia MUDr. Hamid Khoshab, PhD., diagnóza cervikobrachiálny syndróm. Zároveň takéto správy reálne sú súčasťou administratívneho spisu žalovaného a boli posudkovým lekárom vyhodnotené ako posudkovo nevýznamné pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravému človeku. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie, určujúce 50% mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravým človekom, je ako už bolo uvedené posúdené zdravotné postihnutie označené ako kapitola XV – Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 7 – Bechterevova choroba (ankylozujúca spondylartritída), písmeno b/ - stredného stupňa (s možnosťami určenia miery poklesu 40 – 50 %). Pre progresiu sarkoileitídy došlo k zmene miery poklesu zo 45 %na 50%. Medzi iné zdravotné postihnutie, zahŕňajúce 10 % zvýšenie určenej miery, žalovaný zahrnul na podklade lekárskych správ choroby žalobcu: asthma bronchiale, Stp. dekompresii a intesomatickej fúzii v segmente C5-C7 (2014), lezia plexus brachialis – neúplný denervačný syndróm I.dx., stav po artrodéze pravého členku, C syndróm I.dx. s radikulárnou iritáciou C8 a atopický exém. Mechanizmus posúdenia miery poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravým človekom určujú príslušné ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších zákonov. Zmenu zdravotného stavu oproti naposledy posudzovanému posudkovým lekárom pobočky žalovaného žalobca v priebehu správneho konania nepreukázal. Žalobca aj v správnej žalobe deklamoval neustále sa zhoršujúci zdravotný stav. K tomuto správny súd i v prípade preukázania lekárskym posudkom uvádza, že pre preskúmanie administratívneho rozhodnutia súdom je rozhodujúci stav, ktorý tu existoval v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu. Daná procesnoprávna úprava sa v preskúmavanej právnej veci dotýka rozsahu poškodenia zdravia u žalobcu v priebehu administratívneho konania. Uvedený záver vyplýva z platného znenia , S.s.p., pričom správny súd poukazuje v tomto smere aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu , a to konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. zo dňa 20. mája 2010, v ktorom najvyšší súd

uviedol, že súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania správneho orgánu. Obdobne poukazuje správny súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. zo dňa 26. septembra 2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo v súlade so zákonnými a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutí správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenia správneho sú takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve však nie je podľa najvyššieho súdu nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, správny súd nemal dôvod pochybovať.

Správny súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami.

Žalobca v podanej žalobe neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia nezaoberali a nepredložil v súdnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval ku dňu právoplatnosti žalobou napádaného rozhodnutia, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, preto nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu v tejto súvislosti.

Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).