Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/249/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobkyne: V. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX K. zastúpená JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho č. 3, 040 01 Košice, IČO: 31943683 proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s. Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 69 72 70 zastúpený advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave pod sp. zn. č. 14692/14, pod ev.č. V/196604300 zo dňa 1.8.2014 v celom rozsahu, vrátane výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 212,71 EUR na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Dariny Solárovej v Poštovej banke, a.s. pod č.XXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.10.2014 domáhala voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave pod sp.zn.14692/14 z 1.8.2014, ktorým zaviazal žalobkyňu (v procesnej pozícii žalovanej) k zaplateniu žalobcovi (Orange Slovensko) sumu 1.955,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne počnúc od 26.4.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a k zaplateniu trov konania vo výške 238,49 EUR. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že rozhodcovský rozsudok si prevzala dňa 15.9.2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodcovská doložka v zmluve o pripojení, a v dodatkoch nebola individuálne vyjednaná, pretože dohoda je uvedená v týchto Zmluvách o pripojení (na prvej strane zmlúv) a v Dodatkoch k zmluvám o pripojení (v čl.3, Záverečné ustanovenia, bod 3.13) v znení, „ strany sa dohodli, ... že všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti, to znamená všetky vzniknuté na základe Zmluvy - zmlúv o pripojení a k nej / k nim vyhotovených dodatkov a spory s nimi súvisiace, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto Zmluvy- zmlúv o pripojení/ sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky.“ Rozhodcovská doložka tvorí neoddeliteľnú súčasť jednak zmlúv o pripojení a aj Dodatkov k zmluvám o pripojení, preto v tomto prípade ide o štandardnú, formulárovú zmluvu a nemožno hovoriť o individuálnom vyjadrení. Svoj ďalší dôvod na podanie žalovaného návrhu žalobkyňa opiera o tvrdenie, že pri rozhodovaní v konaní pred rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, tým, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov

pri výbere rozhodcu. Žalobkyňa sa v návrhu súčasne domáhala aj odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku.

Súd Uznesením č.k.38C/249/2014-30 dňa 30.10.2014 rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z 1.8.2014 do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej s odkazom na ustanovenie , a o rozhodcovskom konaní.

Žaloba bola žalovanému doručená dňa 7.11.2014, k žalobe sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu 14.11.2014, v ktorom návrh žalobkyne v celom rozsahu neuznal, navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania s odôvodnením, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko zmluvy uzavreté medzi účastníkmi konania neobsahujú ustanovenia, v ktorých by bolo uvedené, že spory medzi zmluvnými stranami budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, teda v zmluvách absentuje dohoda o výlučnosti riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. neobsahuje ustanovenie, ktoré by zakazovalo možnosť riešenia sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní. Dojednanie v zmluvách o riešení sporov považuje žalobca za platné zmluvné dojednania nespôsobujúce medzi zmluvnými stranami nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmluvách je jasne uvedené, že nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky. Skutočnosť, že rozhodcovský súd posúdil rozhodcovskú doložku za platnú a vo veci konal a rozhodol neznamená, že rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovský súd posúdil právny vzťah účastníkov ako spotrebiteľský, vysporiadal sa s otázkou oprávnenosti nároku, prihliadol pritom na ust. a nasledujúce , zmluvné podmienky posúdil za platné a primerané, na základe čoho zaviazal žalobkyňu na zaplatenie cien za poskytnuté služby a zaplatenie náhrady škody.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, písomnými podaniami účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov, vyjadrením na pojednávaní dňa 16.10.2015 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 1.8.2014 Rozhodcovský súd v Bratislave (so sídlom Ventúrska 14, 811 01 Bratislava) vydal Rozhodcovský rozsudok pod sp.zn.14692/14, ev.č. V196604300 v právnej veci žalobcu : Orange Slovensko, a.s. proti žalovanej : V. J. o zaplatenie 1.952,22 EUR s príslušenstvom, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.952,22 EUR spolu s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a k zaplateniu trov konania vo výške 238,40 EUR do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že postupom podľa § 8 ods. 4 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu v Bratislave bol ustanovený za rozhodcu Mgr. Andrej Gundel, ktorý rozhodcovskú doložku preskúmal, posúdil ju ako platnú a funkciu prijal. Zjednaná rozhodcovská zmluva zakladá právomoc Rozhodcovského súdu v Bratislave. Rozhodcovská doložka je súčasťou Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 30.11.2011, 7.2.2011, 7.12.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a stranou žalovanou. Žalobca si na základe uvedenej rozhodcovskej doložky zvolil stály rozhodcovský súd, ktorý má na základe uvedeného právomoc vo veci rozhodovať. Nárok žalobcu rozhodcovský súd posúdil ako nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb na základe Zmluvy o pripojení zo 7.12.2011 a Dodatku k tejto zmluve o pripojení pod č. P., identifikačný kód dodatku XXXXXXX, ďalej Zmluvy o pripojení a súčasne Dodatku k zmluve o pripojení pod č. zmluvy P., identifikačný kód dodatku XXXXXXX, a tiež Zmluvy o pripojení z 30.11.2011 a Dodatku k zmluve o pripojení zo 7.12.2011 pod č. zmluvy P., identifikačný kód dodatku XXXXXXX. Vo všetkých týchto zmluvách a rovnako aj v Dodatkoch k nim (v bode 3.13) je drobným písmom uvedené, že „strany sa dohodli, že ... všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti (to znamená všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe Zmluvy (zmlúv o pripojení) a k nej ( k ním) vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace ( vrátene sporov o platnosť, výklad a zánik takejto Zmluvy (Zmlúv o pripojení), sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa v znení neskorších predpisov.“

Na pojednávaní dňa 16.10.2015 sa zúčastnila žalobkyňa, žalovaný sa bez ospravedlnenia pojednávania nezúčastnil, preto súd v súlade s pojednával v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na návrhu, uplatnila si náhradu trov konania.

Podľa , prvá veta o ochrane spotrebiteľa konaní (v znení účinnom od 17.7.2014) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Podľa a o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, alebo ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ().

Podľa o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňou napadnutý rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 15.9.2014, a keďže žalobu podala na tunajšom súde dňa 14.10.2014, tak ju podala v zákonnej, 30- dňovej lehote.

Žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku v súlade s ust. , o rozhodcovskom konaní z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluvách o pripojení a v dodatkoch k týmto zmluvám a tiež z dôvodu podľa ust. o rozhodcovskom konaní, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania tým, že žalovaný si sám vybral rozhodcu.

Prvým z dôvodov, kedy sa možno úspešne domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku je namietanie platnosti rozhodcovskej doložky. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

V zmysle dôvodovej správy k , spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.

Spotrebiteľské zmluvy (úverové, poistné) sú väčšinou koncipované tak, že zmluva resp. všeobecné zmluvné podmienky obsahujú ustanovenia o rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská zmluva (doložka) je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky zmluvné spory, ktorý medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, čím sa vylučuje možnosť prejednať prípadne spory a priori pred všeobecným súdom v občianskom právnom konaní.

Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežnou formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje, uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy

naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Ak dodávateľ tvrdí, že zmluvná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Spotrebiteľovi je väčšinou predložený formulár zmluvy, v ktorej texte je už zakomponovaná rozhodcovská doložka, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu podľa výberu dodávateľa, resp. určený spôsob výberu rozhodcu, tak, ako je tomu aj v tomto prípade, kedy žalovaný, ako dodávateľ v Zmluvách o pripojení/resp. v Dodatkoch k zmluvám uviedol navyše aj drobným písmom, že „všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti (to znamená všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe Zmluvy (zmlúv o pripojení) a k nej ( k ním) vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace (vrátene sporov o platnosť, výklad a zánik takejto Zmluvy (Zmlúv o pripojení), sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa v znení neskorších predpisov.“

Už len skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola v texte zmlúv napísaná drobným písmom spôsobuje, že takáto dohoda je netransparentná. V spotrebiteľských sporoch sa opakovane judikovalo, že zmluva, v ktorej sú podmienky písané veľmi malým, nečitateľným písmom je netransparentná (napr. z 15.06.2009).

Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá potvrdzuje, že v tomto prípade rozhodcovská doložka nebola uzavretá individuálne, je, že žalobkyňa, ako spotrebiteľ pokiaľ chcela uzatvoriť zmluvný vzťah, musela podpísať zmluvu ako celok, teda aj vrátane rozhodcovskej doložky bez akejkoľvek možnosti jednania s druhou zmluvnou stranou o zmene, úprave, či oprave textu zmluvy, pretože rozhodcovská doložka bola „drobným písmom zapracovaná“ do textu zmluvy o pripojení, resp. v dodatkov a netvorí samostatnú zmluvu, resp. oddelenú časť zmluvy so všetkými náležitosťami podľa , ktorej by už spotrebiteľ musel prikladať dostatočnú, náležitú a cielenú pozornosť. Tento postup žalovaného tak vylúčil možnosť výberu pre žalobkyňu, ako pre spotrebiteľa v otázke voľby súdu, či prípadného rozhodcu a takéto ustanovenie zmluvy je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Z textu zmluvy teda vyplýva záver, že rozhodcovská doložka skutočne umožňuje výber, ale len pre žalovaného, či sa so svojím sporom obráti na rozhodcovský súd, ktorého rozhodcu si vyberie alebo či sa obráti na všeobecný súd, preto v rozpore so spotrebiteľským právom je tá skutočnosť, že rovnaké právo ako žalovaný nemá aj žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorá bola donútená podľa tejto klauzuly v dôsledky jednostranného rozhodnutia žalovaného nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu pred ním vybratým rozhodcom, čo spôsobilo značnú nerovnováhu účastníkov v rozhodcovskom konaní.

Tento záver nevyvracia ani úprava, ktorou sa žalovaný v tomto konaní bránil a to, že do textu zmlúv a dodatkov žalovaný zapracoval formuláciu, že „týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd ...“, nakoľko v tomto prípade bola žalobkyňa donútená podrobiť sa riešeniu sporu vnútenou klauzulou v zmluve o rozhodcovskom súde, ale aj samotným konaním žalovaného spočívajúcom v tom, že si svojvoľne zvolil na riešenie sporu rozhodcovský súd, čím potvrdil, že rozhodnutie o voľbe súdu spočívalo výlučne na jeho vôli, bez akéhokoľvek vplyvu žalobkyne

Právna veda na tento problém reaguje napr. : K.N. E. „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko- právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Alebo Uznesenie Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. : „O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.“

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ustanovenie bolo do zapracované od 1. 1. 2008, t.j. ešte pred uzavretím všetkých troch spotrebiteľských zmlúv medzi žalobkyňou a žalovaným (7.12.2011, 7.12.2011 a 30.11.2011) preto, ak žalovaný pri uzatváraní rozhodcovskej doložky postupoval v rozpore s týmto ustanovením zákona, tak vedome nanútil žalobkyni podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, porušil tým , čím spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto súd túto doložku nemôže akceptovať ako individuálne dojednanú doložku. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že jednotlivé dohody zmluvných strán (vo všetkých 3 zmluvách) o tom, že spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať rozhodcovský súd (rozhodca), ktorý vyberie žalovaný je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, priečiacou sa ustanoveniu , , preto je v súlade s ustanovením neplatná.

V tomto smere súd uznal aj ďalší dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní pre porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania) zo strany žalovaného, keďže žalobkyňa, ako účastník rozhodcovského konania nemala žiadnu možnosť sa vyjadriť pri výbere rozhodcu v rámci rozhodcovského konania, ktorému sa musela na základe jednostranného rozhodnutia žalovaného podriadiť.

Na základe vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že žaloba bola z dôvodov podľa § 40 ods. 1, písm.c) (neplatnosť rozhodcovskej doložky) a podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní (porušenie zásady rovnosti účastníkov) dôvodná, pretože pri rozhodovaní boli rozhodcovským súdom porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a tak žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , prvá veta trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Účastníci konania na oboch procesných stranách si v rámci svojich podaní uplatnili náhradu trov konania. V zmysle zásady úspechu ( ) vznikol na ich náhradu nárok žalobkyni, ktoré si vyčíslila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 16.10.2015 sumou 212,71 EUR za právne zastúpenie.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobkyni podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len vyhlášky).

Podľa §11 ods.1 písm.a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Predmetom tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto hodnotu žalobkyňou požadovaného určenia nemožno vyjadriť v peniazoch, nakoľko sa týmto rozhodnutím má odstrániť existujúca právna neistota vzniknutá rozhodovaním sporu v rozhodcovskom konaní.

Na základe toho predstavuje hodnota jedného úkonu právnej služby sumu 1/13-ina výpočtového základu platná v príslušnom kalendárnom roku, kedy bol úkon advokáta vykonaný, na základe čoho v súlade s priznal žalobkyni náhradu trov konania za nasledujúce úkony právnej služby : 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 9.10.2014, odmena v sume 61,87 EUR + réžia 8,04 EUR, spolu : 69,91 EUR, 2. písomné podanie na súd - žaloba dňa 9.10.2014, odmena v sume 61,87 EUR + réžia 8,04 EUR, spolu : 69,91 EUR, 3. účasť na pojednávaní dňa 16.10.2015, odmena v sume 64,53 EUR + réžia 8,39 EUR, spolu : 72,92 EUR, spolu v sume 212,71 EUR.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe tohto ustanovenia súd zaviazal žalovaných k náhrade trov právneho zastúpenia v sume 212,71 EUR na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Dariny Solárovej na účet v Poštovej banke, a.s. pod č.XXXXXXXX/XXXX a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.