Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-118-2014.pdf
PDF · 71.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/118/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti odsúdenému X.i O. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 15.októbra 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného X. O. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.septembra 2014, sp. zn. 2Nt/110/2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného X. O. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 23.septembra 2014, sp. zn. 2Nt/110/2013, podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného X. O. na povolenie obnovy konania v trestnej veci, v ktorej bol právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/87/2012, zo dňa 30.augusta 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.novembra 2012, uznaný za vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nezistil dôvody pre povolenie obnovy konania v zmysle § 394 Tr. por., pretože nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený X. O. sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajkyne namietal správnosť napadnutého uznesenia, ktoré podľa jeho názoru nie je založené na správnom a úplnom posúdení všetkých skutočností dôležitých pre rozhodnutie o jeho návrhu na povolenie obnovy konania. Odsudzujúci trestný rozkaz bol vydaný na podklade nesprávnych dôkazov, ktoré mal záujem skresliť vo svoj prospech svedok B. X.. Namietal správnosť niektorých príjmových dokladov, neúplnosť dokladov o výdavkoch i neúplné dokazovanie, keď napríklad nebol vypočutý ako svedok B. X., ktorého výpoveď by mohla byť pre povolenie obnovy konania významná. Keďže je vo výkone trestu odňatia slobody, nemal možnosť zabezpečiť ďalšie dôkazy, ktoré by ozrejmili jeho skutočné príjmy a výdavky, vyplývajúce z jeho podnikania a na podklade ktorých by súd mohol rozhodnúť v súlade so zákonom. Odsúdený naviac sám vo viacerých písomných podaniach poukázal na niektoré konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných trestných veciach, kde skutkový stav nebol náležite zistený i na okolnosti súvisiace s aktivitou B. X. v súvislosti s jeho trestnou vecou, kde ho podozrieva z konania, keď svojim počínaním proti jeho osobe si sám znižoval daňové základy, vo vzťahu k čomu na neho aj podal trestné oznámenie. Je presvedčený, že jeho opakovaná žiadosť o revíziu trestnoprávneho konania, počnúc uznesením o začatí trestného konania v spojení s obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín a končiac trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín je zákonná a dôvodná, pretože on bol
za to, čo nespáchal odsúdený aj bez dôkazov. Domáhal sa preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal na neverejnom zasadnutí 15.októbra 2015 podľa § 192 ods.1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného X. O. nie je dôvodná.
Okresný súd postupoval na verejnom zasadnutí v súlade so zákonom (§ 291 až 298 Tr. por.) a správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v zmysle § 394 ods.1 Tr.por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho trestného rozkazu. Z ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. totiž vyplýva, že obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, možno povoliť len vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť, okrem iného, iné rozhodnutie o vine. V konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku (tu trestného rozkazu) vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či ide o také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie, v danom prípade o vine. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia nemožno však považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v pôvodnom rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol. Taktiež omyl súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne hodnotenie, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania. Okresný súd postupoval vecne správne, keď za účelom preverenia odsúdeným X. O. v návrhu na povolenie obnovy konania uvedených okolností na verejnom zasadnutí vykonal neštandardne rozsiahle dokazovanie výsluchmi svedkov Ing. O. R.j, pracovníčky Daňového úradu Trenčín, Ing. I. V., pracovníčky Daňového úradu Trnava-pobočka Senica, Ing. X. P., pracovníka Daňového úradu Trenčín a keď aj na ich podklade a po oboznámení sa s obsahom trestného spisu okresného súdu sp. zn. 3T/87/2012, s dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní i s návrhmi prednášanými odsúdeným X. O. ako aj s právoplatným odsudzujúcim trestným rozkazom, nepovažoval argumenty a tvrdenia odsúdeného - vzhľadom aj na dôkazy vykonané v pôvodnom konaní
- za dôvodné a keď ich neakceptoval. Krajský súd sa so záverom okresného súdu v celom rozsahu stotožnil, preto námietky odsúdeného X. O. uvedené v jeho sťažnosti nepovažoval za opodstatnené a neakceptoval ich. K sťažnostným námietkam odsúdeného krajský súd len podotýka, že odsúdený X. O. na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa po vykonaní už vyššie spomenutého dokazovania žiadne ďalšie dôkazy vykonať nenavrhol. Z hľadiska vyššie naznačených záverov preto odsúdeným X. O. v návrhu na povolenie obnovy konania i v podanej sťažnosti uvedené návrhy na vykonanie dôkazov nemožno v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. považovať za skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme a odôvodňujúce povolenie obnovy konania.
Za nové skutočnosti ani dôkazy spĺňajúce zákonom stanovené podmienky pre povolenie obnovy konania nemožno považovať tvrdenia odsúdeného, že nespáchal skutok, ktorý bol v právoplatnom odsudzujúcom trestnom rozkaze kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., rovnako ani jeho námietky vo vzťahu k dôkazom vykonaným v pôvodnom konaní, k hodnoteniu vykonaných dôkazov súdom a k správnosti rozhodnutia okresného súdu v pôvodnom konaní. Nejde teda o nové dôkazy, súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení s inými skutočnosťami a dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste, než aké je uvedené v pôvodnom odsudzujúcom trestnom rozkaze. Pokiaľ odsúdený žiadal prehodnotiť správnosť právoplatného odsudzujúceho trestného rozkazu vo výrokoch o jeho vine a treste i správnosť konania, ktoré mu predchádzalo, okresný súd v napadnutom uznesení správne zdôraznil, že v konaní o povolenie obnovy nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku (tu trestného rozkazu) vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme a či sú také závažné, že by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť zmenu výrokov o vine a treste. V danom prípade tomu tak nie je, preto okresný súd správne rozhodol, keď návrh odsúdeného ako nedôvodný zamietol.
Krajský súd považuje naviac za potrebné len dodať, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa v druhostupňovom konaní preskúmava. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby krajský súd vo svojom rozhodnutí opakoval správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami odsúdeného sa súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.
Krajský súd, keďže sa so závermi okresného súdu i s ich odôvodnením stotožnil v celom rozsahu, nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za dôvodné.
Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného X. O. za dôvodnú, preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.