Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-113-2014.pdf
PDF · 99.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/113/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr.Daniely Babinovej v právnej veci žalobcov: 1/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XX, 2/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XX, zast. v konaní JUDr. Emilom Župíkom advokátom so sídlom v Košiciach, Pražská č. 4, proti žalovaným: 1/ B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. XX, 2/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A. XX, 3/ B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A. XX, 4/ B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A. XX, 5/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - G. Z., G. XX, 6/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A. XX, 7/ Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A. XX, 8/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A. X, 9/ E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A. XX, zastúpená advokátom JUDr. Alojzom Naništom, 10/ J. O., rod. O., na neznámom mieste, 11/ B. Q., rod. F., na neznámom mieste, 12/ B. M., na neznámom mieste,13/ J. K., rod. M., na neznámom mieste, 14/ Z. M., na neznámom mieste, 15/ Y. M., na neznámom mieste, 16/ Z. Q., na neznámom mieste, 17/ N. P., na neznámom mieste, 18/ B. P., na neznámom mieste, 19/ B. C., na neznámom mieste, 20/ Q. E., rod. C., na neznámom mieste, 21/ M. V., rod. C., na neznámom mieste, 22/ Z. C., na neznámom mieste, 23/ B. C., na neznámom mieste, 24/ B. C., na neznámom mieste, 25/ U. C., na neznámom mieste, 26/ Q. Z., rod. M., na neznámom mieste, 27/ J. L., rod. M., na neznámom mieste, 28/ C. C., rod. M., na neznámom mieste, 29/ P. I., rod. M., na neznámom mieste, 30/ B. M., na neznámom mieste, 31/ M. M., rod. C., na neznámom mieste, 32/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. A. XX, 33/ M. Q., na neznámom mieste, 34/ I. C., rod. M., na neznámom mieste, 35/ Z. C., na neznámom mieste, 36/ B. T., na neznámom mieste, 37/ M. T., rod. A., na neznámom mieste, 38/ M. P., rod. Z., na neznámom mieste, 39/ Q. K., rod. C., na neznámom mieste, 40/ M. V., rod. C., na neznámom mieste, 41/ Z. O., rod. C., na neznámom mieste, 42/ B. C., na neznámom mieste, 43/ B. C., na neznámom mieste, 44/ Q. O., rod. Q., na neznámom mieste, 45/ Z. Z., rod. C., na neznámom mieste, 46/ M. C., na neznámom mieste, 47/ J. B. rod. C., na neznámom mieste, 48/ E. C., rod. K., Z. A. XX , 49/ Q. C., na neznámom mieste, 50/ Z. Z., na neznámom mieste, 51/ Q. E., na neznámom mieste, 52/ B. T., na neznámom mieste, 53/ Z. B., na neznámom mieste, žalovaní na neznámom mieste zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, o určenie vlastníctva, o odvolaní žalovanej v 9.rade E. Z. proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/273/2004-610 zo dňa 12.12.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa.
Žalovaná v 9.rade je povinná nahradiť žalobcom v 1.a 2.rade trovy odvolacieho konania vo výške 69,91 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcov JUDr. Emila Župíka, advokáta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa pripustil zmenu žalobného návrhu, ktorý znie takto: Určuje, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XX registra KNC č. 36, trvalé trávnaté porasty o výmere 1334 m2 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade.
Ďalším výrokom určil, že žalobca 1.rade Z. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XX a žalobkyňa v 2.rade Q. K., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XX sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. Z. A., parcely registra KN C č. 36 - trvalé trávnaté porasty o výmere 1334 m2, zapísané na LV č. XX.
Posledným výrokom vyslovil, že žalobcom náhradu trov konania nepriznáva.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), ust.§ 129 ods.1,2, § 130 ods.1, § 134 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka a ust.§ 872 ods.6 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ust.§ 142 ods.1 a § 150 ods.1 O.s.p.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na všetky osobitosti danej právnej veci súd mal za preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť parcelu č. 36 evidovanú na LV č. XX, kat. územie Z. A. užívali žalobcovia od roku 1977, ktorú časť najneskôr v roku 1978 kúpili od B. Z., Q. Z. a M. Z.. Ďalšiu časť reálne užívanú právnym predchodcom žalobcu v 1. rade dostali do daru.
Uvedené mal súd prvého stupňa za preukázané výsluchmi svedkov a porovnaním jednotlivých listinných dôkazov ako aj logických záverov v argumentácii žalobcov, že kúpu reálne v prírode vyčleneného podielu od rodiny Z., by neboli realizovali nakoľko išlo o pozemok, ktorý nebol nedostatočný v šírke na výstavbu rodinného domu, pokiaľ by predtým neboli darom dostali reálne vydelený v prírode - pozemok od svojho právneho predchodcu, Z. K., čomu zodpovedá aj nasledujúce ich konanie týkajúce sa kúpy stavebného materiálu.
Podľa názoru súdu prvého stupňa, prihliadajúc na okolnosti a osobitosti prípadu sú potvrdené aj listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu sp.zn. 8C/35/88 Okresného súdu Prešov, kde bolo zistené, že v časti „pažica“ rovnako bolo vysporiadané vlastníctvo M. Z. a M. L. s poukazom, že nepochybne bolo preukázané z výpovedí účastníkov konania, že ešte pred rokom 1945, kedy do držby týchto nehnuteľností vstúpil právny predchodca navrhovateliek došlo ku reálnej deľbe všetkých nehnuteľností vedených teraz na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie Z. A..
V danom prípade jednoznačne nemožno vylúčiť dobromyseľnosť držby spornej nehnuteľnosti oboma žalobcami až do roku 1999 (do zadania vznesenia námietok právnym predchodcom žalobcu v 1. rade Z. K.), kedy im muselo byť zrejmé, že užívali i časť pozemku nenadobudnutého kúpnou zmluvou z roku 1977 a 1978, a táto sa súdu javí ako veľmi pravdepodobná.
Dovtedy však, dlhodobo užívali predmetnú nehnuteľnosť v presvedčení, že nehnuteľnosť im vlastnícky patrí v časti na základe kúpnej zmluvy a v časti na základe darovacej zmluvy. Vyplýva to jednak zo spôsobu, ako predmetnú nehnuteľnosť užívali, čo s ňou zamýšľali, ako to vnímali susedia a aj brat žalobcu v 1.rade Y. K., v danom časom období sa však rodinné vzťahy narušili, o čom svedčí aj postoj žalovanej v 9.rade prezentovaný jej vyjadreniami na osobu žalobcu v 1.rade, a preto v tomto ich výpovede už sa javia ako ovplyvnené a motivované vlastným osohom.
Dobromyseľné a nerušené užívanie jednoznačne potvrdili i svedkovia v priebehu konania vo veci samej. A táto skutočnosť bola rozporovaná jedine žalovanou v 9.rade, sestrou žalobcu v 1.rade.
Vychádzajúc z dokazovaním zistených skutkových okolností prípadu bol súd prvého stupňa toho názoru, že oboch žalobcov je možné považovať za dobromyseľných v tom, že im pozemok tvoriaci predmet konania patrí od faktického uchopenia spornej nehnuteľnosti najneskôr v roku 1978, pozemok bol žalobcami následne oplotený a nakladali s ním ako s vlastným. Platné právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, ide tu iba o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, resp. že je subjektom držaného práva. Či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka. V tejto súvislosti je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je možné s ohľadom na všetky okolnosti a povahu prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.
S poukazom na pochybnosti v tomto smere prihliadajúc na ust. § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa aj preto považoval držbu nehnuteľností tvoriacich predmet tohto konania žalobcami v 1. a 2.rade za oprávnenú.
Súd prvého stupňa poukázal na právnu vetu rozsudku NS ČR sp.zn. 22Cdo 1398/2000 s tým, že dobrá viera držiteľa, ktorá je daná ku všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na ktorého základe mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Čo však neznamená, že taký titul musí byť daný, postačí, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu taký titul je. Postačuje teda domnelý právny titul (titulus putativus).
Súd prvého stupňa reagujúc na námietky zaoberal posúdením otázky, či žalobcovia v 1. rade a 2.rade v postavení oprávnených držiteľov mali sporné nehnuteľnosti v nepretržitej držbe počas zákonom určenej vydržacej doby s možnosťou v ich prípade si započítať aj čas pred 01.01.1992 (§ 872 ods. 6 zákona č. 509/1991 Zb). Podľa platnej občianskoprávnej úpravy (novelizácia Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01.01.1992) sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom v prípade nehnuteľností ak má ju v držbe nepretržite po dobu desiatich rokov.
Do doby, počas ktorej mal držiteľ vec v oprávnenej držbe je nutné započítať i držbu vykonávanú pred 01.01.1992; v tomto smere nie je možné prehliadnuť, že už držba na základe ust. § 132a Občianskeho zákonníka (zákon č. 131/1982 Zb.) všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia a súčasťou skutkovej podstaty vydržania bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Právna úprava zákona č. 509/1991 Zb. držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 Občianskeho zákonníka). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t. j. právnej skutočnosti vedúcej k vydržaniu) mohla nastať až dňom 01.01.1992.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 142 ods.1 O.s.p. s poukazom na ust.§ 150 O.s.p. Súd prvého stupňa mal za to, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcov, ktoré videl ako aspekty morálne, ktoré v danom konkrétnom prípade nemali právny vplyv na posúdenie hmotnoprávneho nároku vo veci samej. Súd prvého stupňa však na ne, v záujme požiadavky naplnenia účelu občianskeho súdneho konania v zmysle cit. ust. § 1 O.s.p., zákonnosti a spravodlivosti prihliadol ako na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré aplikujúc ust. § 150 ods.1 O.s.p. tak, že žalobcom v konaní náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovia si vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam mohli uplatniť len súdnou cestou. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 8C/35/88-57.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v 9.rade. Namietala, že sa podielu nevzdáva. Do doby podpísania kúpnej zmluvy bol známym vlastníkom jej otec K. Z. starší. Právne namieta ust.§ 205 ods.2 O.s.p. Následne žalovaná v 9.rade doplnila svoje odvolanie s tým, že žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd určil, že žalobca Z. K. a žalobkyňa Q. K. sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcimi sa v k.ú. Z. A., parcely registra KNC č. 6, trvalé trávnaté porasty o výmere 1334 m2, zapísané na LV č.XX zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaná tvrdí, že žalobcovia parcelu č. 36 v danom rozsahu ako k nej súd určil vlastnícke právo nedržali a vzhľadom na všetky okolnosti aj neboli dobromyseľní pri jej držbe, preto ani nemohli vlastnícke právo vydržať. Zároveň namietala aj skutočnosť, že súd pripustil zmenu žalobného petitu, t.j. žalobcovia vydržali do bezpodielového spoluvlastníctva predmetnú parcelu. Podľa žalovanej nebolo možné nadobudnúť súkromný majetok, čo bola aj táto roľa, resp. záhrada do bezpodielového spoluvlastníctva podľa úpravy platnej do 31.12.1991. Súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a po právnej stránke vec nesprávne posúdil.
K odvolaniu žalovanej v 9.rade sa vyjadrili žalobcovia. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 Eur za jeden úkon právnej služby. Žalobcovia poukázali na to, že žalovaná v 9.rade ako sestra žalobcu v 1.rade ako jediná z 53 žalovaných podala odvolanie. V podaní zo dňa 03.02.2014 uviedla, že v priebehu konania ona kúpnou zmluvou z 09.05.2001 vo forme notárskej zápisnice odkúpila od svojho otca celú parcelu č. 36, zapísanú na LV č. XX, a teda je to jej parcela. K existencii tejto zmluvy sa vyjadrili žalobcovia dňa 28.11.2013, kde poukázali na neplatnosť tejto zmluvy od samého začiatku pre rozpor s notárskym poriadkom, ale aj pre nespôsobilosť predávajúceho v roku 2001. Neplatnou je zmluva aj preto, že jej predmetom je parcela č.
36, ktorá nepatrila predávajúcemu a nemohol ju ani predať, lebo časť tejto parcely odkúpili žalobcovia a časť vydržali najneskôr v roku 1986. Podanie z 03.03.2014 doplnila žalovaná v 9.rade odvolanie o dôvody, že nenadobudli žalobcovia vlastníctvo vydržaním v rozsahu ako sa uvádza v rozsudku, že neboli dobromyseľní. K tomu uviedli, že vydržaním bola získaná iba parcela darovaná žalobcovým otcom, t.j. časť neskoršej parcely KNC č. 36. Druhá časť bola odkúpená do bezpodielového spoluvlastníctva. Otec žalobcu daroval obom, teda žalobcovi a žalobkyni a obaja parcelu užívali a investovali do nej, takže aj táto časť musí byť v bezpodielovom spoluvlastníctve. Aj keď žalobcom je jedno o aký druh spoluvlastníctva ide, nepoznajú právny predpis, ktorý by zakazoval získať takú vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalobcovia zároveň pripojili k odvolaniu stanovisko k výsledkom dokazovania, ktoré bolo doručené žalovanej v 9.rade. Tu navrhli pripojiť ešte rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 10C/196/2007 plus LV č. XXX. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na pojednávanie dňa 12.12.2013, keď žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu boli poučení podľa ust.§ 120 ods.1 a 4 O.s.p. a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 08.10.2015 a zistil, že odvolanie žalovanej v 9.rade nie je dôvodné.
Ust.§ 205 ods.2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Žalovaná v 9.rade namieta nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa, ktorý je spôsobilým odvolacím dôvodom podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska.
Nesprávne právne posúdenie veci tak ako ho namieta žalovaná v 9.rade v doplnení odvolania podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.
Za mylnú aplikáciu právneho predpisu sa považuje použitie iného právneho predpisu než aký sa správne mal použiť alebo síce aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.
V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, že by rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho skutkového a právneho záveru.
Súd prvého stupňa žalobcami produkované dôkazy na preukázanie ich skutkových tvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust.§ 132 až § 135 O.s.p. a jeho hodnotenie a skutkový záver si osvojuje i odvolací súd.
Podľa ust.§ 134 ods.1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 134 ods.3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa ust. § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení požadovaných predpokladov: a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b/ držba musí byť oprávnená, c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.
Súd prvého stupňa správne v dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že vlastnícke právo sa nadobúda vydržaním priamo zo zákona. Zároveň odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovia nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti vydržaním najneskôr v roku 1992. Z výsledkov vykonaného dokazovania skutočne vyplýva, že parcelu č. 36, evidovanú na LV č. XX k.ú. Z. A. užívali žalobcovia od roku 1977. Časť odkúpili v roku 1978 od B. Z., Q. Z. a M. Z.. Ďalšiu časť reálne užívanú právnym predchodcom žalobcu v 1.rade dostali do daru. Uvedené skutočnosti boli preukázané tak výsluchmi svedkov, ako aj porovnaním jednotlivých listinných dôkazov. Pravidlám formálnej logiky zodpovedá záver súdu prvého stupňa, že žalobcovia by kúpu reálne v prírode vyčleneného podielu od rodiny Z. neboli realizovali, lebo to nebol pozemok v dostatočnej šírke na výstavbe rodinného domu, pokiaľ by predtým neboli darom dostali reálne vydelený pozemok od svojho právneho predchodcu Z. K., čomu zodpovedá aj nasledujúce ich konanie týkajúce sa kúpy stavebného materiálu. Možno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa i v tej časti, že okolnosti sú potvrdené aj listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu sp.zn. 8C/35/88 Okresného súdu Prešov, kde bolo zistené, že v časti „O.“ rovnako bolo vysporiadane vlastníctvo M. Z. a M. L. s poukazom na to, že ešte pred rokom 1945, kedy do držby týchto nehnuteľností vstúpil právny predchodca navrhovateliek v konaní sp.zn. 9C/35/88 došlo k reálnej deľbe všetkých nehnuteľností vedených teraz na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie Z. A.. Skutočne nemožno vylúčiť dobromyseľnosť držby spornej nehnuteľnosti oboma žalobcami až do roku 1999 do vznesenia námietok právnym predchodcom žalobcu v 1. rade Z. K., kedy muselo byť žalobcom zrejmé, že užívali i časť pozemku nenadobudnutého kúpnou zmluvou z roku 1977 a 1978, pričom i odvolaciemu súdu sa táto okolnosť javí ako veľmi pravdepodobná. Súd prvého stupňa podrobne popísal, že žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť užívali v presvedčení, že im vlastnícky patrí v časti na základe kúpnej zmluvy a v časti na základe darovacej zmluvy. Vyplýva to jednak zo spôsobu, ako nehnuteľnosť užívali, čo s ňou zamýšľali, ako to vnímali susedia a aj brat žalobcu v 1.rade Y. K.. V danom období sa však rodinné vzťahy narušili, o čom svedčí aj postoj žalovanej v 9.rade, teda odvolateľky vo veci samej.
I odvolací súd má za to, že žalobcov je možné považovať za dobromyseľných v tom, že im pozemok tvoriaci predmet konania patrí od faktického uchopenia spornej nehnuteľnosti, najneskôr v roku 1978. Pozemok bol žalobcami oplotený a nakladali s ním ako s vlastným.
Súd prvého stupňa správne v pochybnostiach prihliadol na ust.§ 130 ods.1 Občianskeho zákonníka a považoval držbu nehnuteľnosti tvoriacich predmet konania žalobcami v 1.a 2.rade za oprávnenú.
Správny je i záver súdu prvého stupňa, že výsledkom ustálenej dĺžky oprávnenej držby žalobcami od roku 1978 do roku 1999 pri započítaní uplynutých dôb podľa ust.§ 872 ods.6 Občianskeho zákonníka je, že bolo namieste žalobe vyhovieť.
K odvolacej námietke žalovanej v 9.rade, že nemohlo dôjsť k pripusteniu zmeny žaloby odvolací súd uvádza, že z dôvodu právoplatnosti rozsudku v časti o pripustení zmeny žaloby, keďže proti tomuto výroku odvolanie nie je prípustné, nemohol odvolací súd na túto námietku prihliadnuť. Na odvolaciu námietku žalovanej v 9.rade, že nehnuteľnosť nemohli žalobcovia vydržať do svojho bezpodielového spoluvlastníctva, odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 219/1999 zo dňa 02.06.1996, pričom so záverom tohto súdu odvolací súd plne súhlasí s tým, že vydržanie nie je vymenované medzi výnimkami uvedenými v § 143 Občianskeho zákonníka, teda ak sa oprávnený držiteľ stane vydržiteľom veci, táto tiež prejde do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ obaja žalobcovia žijú v trvalom manželstve za existujúceho bezpodielového spoluvlastníctva. To znamená, že pokiaľ by došlo k vydržaniu čo i len jedným z manželov, vec, ktorú nadobudol vydržaním patrila by do bezpodielového spoluvlastníctva, teda aj táto odvolacia námietka nie je dôvodná.
Za neoprávnenú považuje odvolací súd i námietku žalovanej v 9.rade, že žalobcovia nedržali parcelu č. 36 v takom rozsahu, v akom k nej súd určil vlastnícke právo. Uvedená skutočnosť bola preukázaná výsluchmi svedkov a zároveň aj logickou argumentáciou žalobcov tak ako to vyššie popísal odvolací súd.
K ďalšej odvolacej námietke žalovanej v 9.rade, že nebolo možné nadobudnúť súkromný majetok pred 31.12.1991, odvolací súd uvádza, že ani táto námietka nie je dôvodná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru a teda že k nadobudnutiu práva vydržaním došlo vtedy, ak boli v čase po nadobudnutí účinnosti novelizácie Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. splnené zákonné predpoklady vydržania do doby, po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe. Je potrebné
započítať aj držbu vykonávanú pred 01.01.1992, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. a to aj keď ide o vec, ktorú nebolo možné v tom čase vydržať. Súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol čo do výroku o trovách konania na súde prvého stupňa. Žalobcovia odvolanie nepodali. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142 ods.1 O.s.p. Úspešným žalobcom patrí náhrada trov odvolacieho konania vo výške ako si ju uplatnili, teda za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu. Ide o sumu 69,91 Eur. Preto odvolací súd uložil žalovanej v 9.rade povinnosť nahradiť žalobcom v 1.a 2.rade trovy odvolacieho konania vo výške 69,92 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcov JUDr.Emila Župíka, advokáta (§ 149 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.